Pocta predkom


Stržínek

Rod Stržínek má dávne korene v obci Klokočí (okr. Přerov). Pôvod významu slova stržínek by mohol súvisieť s obcou Střítež.
V Klokočí sa okolo r. 1648 udialo niečo, čo zmenilo zloženie obyvateľov obce. Roku 1647 žilo v Klokočí 11 osedlých, v roce 1649 zde byli jen 3 osedlí, roku 1651 napočítano 7 osedlých. (kniha Klokočí, s. 202)
Najstaršou známou osobou je Jiří (okolo 1610), ktorý prišiel so svojou rodinou do Klokočí v r. 1657 a prevzal poustku Matesa Mikulíka. Bol to pollánový grunt č. 7. Nevieme, odkiaľ pochádzal Jiří, ale návodom môžu byť zmienky o Stržínkovcoch v knihe Helfštýnskou krajinou - v obci Střítež držel fojtství Matěj Stržínek v r. 1663 (str. 192). V obci Partutovice v r. 1663 je uvedený zákupní fojt Daniel Stržínek (str. 207). Obe obce sú cca 10 km SV od Klokočí.
 
Jiří (1610) mal synov: Jiří (1631), Jakub (okolo 1640).
Jiří (1631) mal dcéru Zuzanu (okolo 1655). Otec Jiří zomrel 5.1.1655 a o dcéru Zuzanu sa možno staral jej strýko Jakub. Zuzana sa 25.2.1680 vydala za Jakuba Kajnara do domu č. 3 a tu priezvisko Stržínek v línii našich predkov končí.
 
Jakub (1640) už v r. 1662 prevzal grunt po otcovi. V r. 1667 bol Jakub označený ako lhotník, teda nový osadník. V r. 1663 mal Jakub voči panstvu tieto povinnosti: platil 15,5 kr. o sv. Jiří a o sv. Václavu, ve stejný čas dával 5 kr. volkového, o sv. Jakubu 2,5 kr., o Vánocích 3 kr., ďalej odvádzal vinný plat 1 zl., po 4 slepicích a 20 vejcích a 3 měřice ovsa (kniha Klokočí, str. 24). Podľa nového urbára z r. 1684 platil gruntovní dávku 36 kr. 1 d. dvakrát ročně na sv. Jiří a sv. Václava, v tytéž termíny volkového po 11 kr. 4 d., dále na sv. Jakuba robotní poplatek 5 kr. 5 d., vinný plat na Vánoce 1 zl. 10 kr., hlídkového na Vánoce 7 kr., na sv. Martina odváděl za 4 slepice 28 kr., za 20 vajec 6 kr. 4 d. a 3,5 měřice ovsa. V r. 1667 patril medzi 13 zahradníkov s výmerou rolí 9 – 13 meríc.
Na grunte č. 7 zostal Jakub (1640), ktorý mal syna Davida (okolo 1665). David sa v r. 1712 ujal odičovského gruntu. David mal s manželkou Marannou deti: Rosina vyd. Králová, Alžběta vyd. Mahařová, Jan (okolo 1700) a Veronika vyd. Částková. Jan (1700) sa 3.6.1725 oženil s Mariannou Hajnou a prevzal grunt po otcovi. Jan mal syna Antonína, ktorý prevzal grunt v r. 1770. Antonín mal syna Josefa, ktorý prevzal grunt v r. 1797. Josef v r. 1809 predal grunt č. 7 Janovi Pospěchovi a ten v r. 1810 predal grunt Martinovi Rýparovi.
 
V r. 1835 kúpil Jan (1797) s manželkou Kateřinou (1812) chalupu č. 11.
Pri sčítaní obyvateľov v r. 1880 v dome č. 25 žili Jan (1831, Slavíč) a Františka (1835), na výmenku tu žila vdova Nepomucena Rýparová - jej dcéra Vincencia bola manželkou Josefa Stržínka. Pri sčítaní obyvateľov v r. 1869 bol v dome č. 25 uvedený ako učeň pracích strojů Karel Stržínek. V r. 1880 v obecnom dome č. 30 žil krajčír Petr (1847) s manželkou Mariou (1850). V r. 1900 v d.č. 25 žil Antonín (1876, Slavíč), jeho manželkou bola Marie (1880). V r. 1921 v d.č. 25 žila Františka (1857), vdova po Janovi (1831). Ich syn Karel (24.2.1895) zomrel v 1. sv. vojne.
V r. 1756 býval Kristian v obecni pastouške (dom č. 5 alebo 4).
 
Obete 1. sv. vojny (kniha Klokočí, str. 60):
Antonín, rolník z č. p. 25, nar. 1874 (nenarodil sa v Klokočí, otec Jan pochádzal z obce Slavíč), sloužil za války u 13. domobraneckého pluku. Vojenská strava a válečné útrapy způsobily, že onemocněl žaludečním a plicním katarem a zemřel 25.1.1915 v polní nemocnici v Kazimierzi Vielka u Miechova. Vdova Marie se provdala koncem války za Cyrila Mánka, pozdějšího hostinského.
Karel, mladší bratr Antonína (1874), nar. 24.2.1895 (rodičia Jan a Františka), byl vyučen zámečníkem. Jako dvacetiletý mladík byl roku 1915 odveden a s 54. plukem bojoval na ruské frontě. Ještě v tomtéž roce (15.6.1915) se stal nezvěstným.