Pocta predkom


Rakúsko

Viedeň (Wien) bolo za čias Rakúsko-Uhorskej monarchie domovom mnohých prisťahovalcov zo všetkých častí monarchie. Z českých zemí tu okolo r. 1900 žilo vyše 100 000 prisťahovalcov. Pred rokom 1900 sa tu ocitli moji prastarí rodičia František Vokoun (1872) a Františka Pařilová (1872). Viedeň sa na približne 10 rokov stala domovom pre rodinu Vokounovcov. 
 
František Vokoun (1872) z Jestřabí Lhoty (okr. Kolín) si musel vybrať remeslo, ktoré ho bude živiť, lebo jeho otec nebol vlastníkom polí. Ťažší začiatok života v dospelosti pre Františka vyplýval z toho, že jeho otec predčasne zomrel v r. 1891. Františkovi učarila železnica. Pravdepodobne bolo jeho rozhodnutie ovplyvnené tým, že jeho staršia sestra Rosalie sa usadila v Prahe a jej manžel Josef Havel bol v r. 1894 pracovníkom dráhy (železnice). František navštevoval kurz pre obsluhu parných kotlov a po 6 mesiacoch praktického pôsobenia pri práci parných kotlov sa 21.9.1895 podrobil skúške, na základe ktorej mohol samostatne obsluhovať parné kotly, špeciálne lodné kotly, v pražskej paroplavbe. Vysvedčenie o skúške 3.10.1895 mu vydal Spolek pro zkoušení a přehlížení parních kotlů v Praze. Kariéra na železnici mohla začať. Niekedy v r. 1896-98 Františka preložili do železničného depa Wien Hütteldorf. Toto miesto vo Viedni bolo určujúce pre výber adries podnájmov, kde býval. V r. 1899 tu pracoval ako kurič na lokomotíve (der Heizer). Pracoval pre Wiener Stadtbahn, ktorá patrila pod k. k. Staatsbahnen. Wiener Stadtbahn začala od r. 1898 vo Viedni prevádzkovať mestskú koľajovú dopravu s parnými lokomotívami. Jednalo sa o mestskú parnú železnicu.
František za slobodna býval na adrese Deutschordenstrasse 2 (na mape označené 1).
 
Parná lokomotíva s vagónmi, jazdiaca na Wiener Stadtbahn v r. 1900:
 
Františka Pařilová (1872) z Vysočiny z obce Brodce (na Jihlavsku) pochádzala zo sedliackej rodiny. Školský systém bol vtedy jednoduchý, stredné školy pre dievčatá prakticky neexistovali. Vtedajší spôsob vzdelávania dievčat spočíval v tom, že šli slúžiť do bohatých rodín. Aby Františka získala správne návyky, tak ju rodičia poslali do Viedne, kde slúžila v bohatej židovskej rodine. Vo Viedni sa zoznámila s Františkom Vokounom.
 
František a Františka sa 17.10.1899 zosobášili v rodisku nevesty na Vysočine v kostole v obci Kněžice. Príchod nového storočia oslávili vo Viedni.
 
Adresu menili Vokounovci viackrát. Bolo to vždy v rámci XIV. mestskej časti Penzing a XIII. mestskej časti Hietzing. Bývali v podnájmoch v blízkosti viedenskej železničnej stanice Hütteldorf, lebo František tam chodil do depa pracovať. Musel rozkúriť v lokomotíve, aby jej parný stroj mal potrebný výkon na prevážanie ľudí po Viedni. Stanica je 4 km na západ od zámku Schönbrunn. Postupne sa Františkovi a Františke vo Viedni narodili 4 deti - František (15.11.1900) na Linzerstrasse 274 (na mape označené 2), Josef (5.2.1903) na Auhofstrasse 183 (na mape označené 3), Olga (3.6.1904) na Auhofstrasse 183 a Margareta (24.9.1908) na Hackingerstrasse 45 (na mape označené 4). Od 28.11.1908 boli Vokounovci prihlásení na adrese Goldschlagstrasse 138 (na mape označené 5). Toto posledné pôsobisko už bolo ďalej od stanice Hütteldor a bližšie k zámku Schönbrunn. V tom čase František postúpil z pozície kuriča na lokomotíve na funkciu rušňovodiča. Jeho syn František začal vo Viedni chodiť do základnej školy, čo prispelo k jeho dobrej znalosti nemeckého jazyka.
Mapa s vyznačením 5 miest, kde bývali Vokounovci vo Viedni:

 
Fotografia Vokounovcov z r. 1903. Sú na nej rodičia a malý František v sukničke a Josef ako malé bábätko:
V r. 1909 bol rušňovodič František prevelený do železničného depa Břeclav a tak pobyt Vokounovcov vo Viedni skončil.
 
Pohľad na viedenské ulice z električky v r. 1906 https://www.youtube.com/watch?v=pN6SrB6r3MA
1. scéna: Viedenská opera, južná časť bulváru Ringstraßen
2. scéna: Nie som si tu stopercentne istý, ale mohlo by to byť Schwarzenbergplatz, ktoré je východne od opery.
3. scéna: Praterstern, uprostred pamätník admirála Tegetthoffa. Teraz je to rušné dopravné centrum. Budova v pravom rohu je Rotunde, ktorá bola postavená na svetovom veľtrhu v roku 1873. Vyhorel niekedy v 30. rokoch 20. storočia a do roku 2015 bol väčšinou prázdny. Teraz sa tu nachádza kampus Viedenskej ekonomickej univerzity.
4. scéna: západná strana bulváru Ringstraßen. Budova natočená vpravo je Burgtheater.
5. scéna: Neviem, kde to je, môžem len hádať. Zo štýlovej budovy to môže byť Karlsplatz, ktorý je tiež na južnom konci Ringstraße, zo zeleného okolia to môže byť Prater Park, ktorý bol vždy konečnou zastávkou.1. scéna: Viedenská opera, južná časť bulváru Ringstraßen
2. scéna: Nie som si tu stopercentne istý, ale mohlo by to byť Schwarzenbergplatz, ktoré je východne od opery.
3. scéna: Praterstern, uprostred pamätník admirála Tegetthoffa. Teraz je to rušné dopravné centrum. Budova v pravom rohu je Rotunde, ktorá bola postavená na svetovom veľtrhu v roku 1873. Vyhorel niekedy v 30. rokoch 20. storočia a do roku 2015 bol väčšinou prázdny. Teraz sa tu nachádza kampus Viedenskej ekonomickej univerzity.
4. scéna: západná strana bulváru Ringstraßen. Budova natočená vpravo je Burgtheater.
5. scéna: Neviem, kde to je, môžem len hádať. Zo štýlovej budovy to môže byť Karlsplatz, ktorý je tiež na južnom konci Ringstraße, zo zeleného okolia to môže byť Prater Park, ktorý bol vždy konečnou zastávkou.
1. scéna: Viedenská opera, južná časť bulváru Ringstraßen
2. scéna: Schwarzenbergplatz, východne od opery.
3. scéna: Praterstern, uprostred pamätník admirála Tegetthoffa. Budova v pravom rohu je Rotunde, ktorá bola postavená na svetovom veľtrhu v roku 1873, vyhorela v 30. rokoch 20. st., teraz sa tu nachádza kampus Viedenskej ekonomickej univerzity.
4. scéna: západná strana bulváru Ringstraßen. Budova vpravo je Burgtheater.
5. scéna: môže to byť Karlsplatz na južnom konci Ringstraße, zo zeleného okolia to môže byť Park Prater, ktorý bol vždy konečnou zastávkou.
 
Pohľad na viedenské ulice z električky v r. 1906 https://www.youtube.com/watch?v=pN6SrB6r3MA
1. scéna: Viedenská opera, južná časť bulváru Ringstraßen
2. scéna: Nie som si tu stopercentne istý, ale mohlo by to byť Schwarzenbergplatz, ktoré je východne od opery.
3. scéna: Praterstern, uprostred pamätník admirála Tegetthoffa. Teraz je to rušné dopravné centrum. Budova v pravom rohu je Rotunde, ktorá bola postavená na svetovom veľtrhu v roku 1873. Vyhorel niekedy v 30. rokoch 20. storočia a do roku 2015 bol väčšinou prázdny. Teraz sa tu nachádza kampus Viedenskej ekonomickej univerzity.
4. scéna: západná strana bulváru Ringstraßen. Budova natočená vpravo je Burgtheater.
5. scéna: Neviem, kde to je, môžem len hádať. Zo štýlovej budovy to môže byť Karlsplatz, ktorý je tiež na južnom konci Ringstraße, zo zeleného okolia to môže byť Prater Park, ktorý bol vždy konečnou zastávkou.1. scéna: Viedenská opera, južná časť bulváru Ringstraßen
2. scéna: Nie som si tu stopercentne istý, ale mohlo by to byť Schwarzenbergplatz, ktoré je východne od opery.
3. scéna: Praterstern, uprostred pamätník admirála Tegetthoffa. Teraz je to rušné dopravné centrum. Budova v pravom rohu je Rotunde, ktorá bola postavená na svetovom veľtrhu v roku 1873. Vyhorel niekedy v 30. rokoch 20. storočia a do roku 2015 bol väčšinou prázdny. Teraz sa tu nachádza kampus Viedenskej ekonomickej univerzity.
4. scéna: západná strana bulváru Ringstraßen. Budova natočená vpravo je Burgtheater.
5. scéna: Neviem, kde to je, môžem len hádať. Zo štýlovej budovy to môže byť Karlsplatz, ktorý je tiež na južnom konci Ringstraße, zo zeleného okolia to môže byť Prater Park, ktorý bol vždy konečnou zastávkou.
1. scéna: Viedenská opera, južná časť bulváru Ringstraßen
2. scéna: Schwarzenbergplatz, východne od opery.
3. scéna: Praterstern, uprostred pamätník admirála Tegetthoffa. Budova v pravom rohu je Rotunde, ktorá bola postavená na svetovom veľtrhu v roku 1873, vyhorela v 30. rokoch 20. st., teraz sa tu nachádza kampus Viedenskej ekonomickej univerzity.
4. scéna: západná strana bulváru Ringstraßen. Budova vpravo je Burgtheater.
5. scéna: môže to byť Karlsplatz na južnom konci Ringstraße, zo zeleného okolia to môže byť Park Prater, ktorý bol vždy konečnou zastávkou.