Pocta predkom


Pařil

Starý príbeh Pařilovcov sa odohráva na Morave, na Vysočine, pri rieke Brtnice v dedinke Brodce. Tu sa počas 300 rokov (do začiatku 20. st.) narodilo 10 generácií Pařilovcov. Do konca 19. storočia je to hlavne príbeh sedliakov, ktorých živila práca a pôda.

Brodce sa nachádzajú v nadmorskej výške 540 m.n.m. Susednou väčšou obcou sú Kněžice (južne od Jihlavy). Josef Večeřa v roku 1937 napísal – „V osadě Brodcích je pozorovati blahobyt“ (Večeřa, J. a kol.: Kněžice. Domovopis. 1994). Cez obec preteká riečka Brtnice a brod, ktorý sa tu nachádzal v dávnejších dobách, bol základom pre vytvorenie názvu obce. Severne od obce je na rieke Brtnici vytvorený Panský rybník (Kněžický rybník) a južne od obce je rybník Strážov. V minulosti dedina patrila do panstva Brtnice. Brodce boli malou dedinou, do začiatku 20. st. tu stálo len 28 domov. Pařilovcom patril dom č. 1 už v 17. storočí.

Dnes v Brodcoch žije 140 obyvateľov v 62 domoch. Administratívne sa Brodce stali súčasťou Kněžic.

V priezviskách je zakódovaná časť histórie, preto bude dobré v tomto smere vedieť viac. Zdá sa, že priezvisko je odvodené od činnosti, akou bolo paření, ale mohlo by sa jednať aj o odvodenie od slova párovanie. Napovie nám skúmanie starého českého jazyka a starých zvykov.

Poznanie minulosti Pařilovcov mohlo vzniknúť len na základe spolupráce s príbuznými a s rodopiscami. Pri objasňovaní a dokumentovaní minulosti rodu Pařil najviac pomohli Marek Müller, Ludmila Marečková, Margareta Váňová, Milan Pařil,  Ladislav Pařil, Júlia Vokounová, Vratislav Pařil, Karel Bulíček, Vladimír Obrdlík, Vladimír Pařil, Petr Paznocht.

V lánových rejstříkoch z r. 1657-1679 je priezvisko Pařil zapísané na panstvách Brtnice, Chrlice, Jevíčko-klášter, Klášterní Hradisko, Osová Bítýška, Telč a Velké Meziříčí. Väčší súbežný výskyt Pařilovcov na širšom území môže naznačovať, že sa nejednalo o príbuzensky spriaznené osoby.

Pri odkrývaní minulosti rodu Pařil máme vcelku šťastie, lebo sa zachoval dostatok dokumentov, ktoré nám umožňujú spoznať život našich predkov a vytvoriť rodostrom.

Mikuláš

(nar. okolo r. 1580) 1. generácia

 

Najstaršou osobou, ktorá bola nositeľom priezviska Pařil je Mikuláš. Pozoruhodné je to, že Mikulášov životný príbeh sa odvíja v čase 30-ročnej vojny, keď život bol veľmi ťažký. Ale Mikuláš útrapy vedel prežiť. Vtedy bol človek v poddanskom postavení. Na začiatku 17. st. Brodce patrili do panstva Zdeňka z Valdštýna. Ten sa však zúčastnil na vzbure proti Ferdinandovi II. za čo bol odsúdený a jeho panstvo bolo zabavené a potom panstvo Brtnice kúpil Rombald XIII. hrabě de Collalto (to uvádzam aj preto, aby sme vedeli, na koho robili naši predkovia).

Zvláštne je to, že v Opise urbárov z r. 1622 nie je v Kněžiciach zapísaný žiadny Vybíral (obr. 9 až 12).

Viac tu: https://korene.webnode.sk/morava/vysocina/vybiral/

V opise urbárov obcí panstva Brtnice z obdobia 1585 až 1619 nie je v Brodcoch zapísaný žiadny Pařil (obr. 35). Preto predpokladáme, že vtedy tu ešte nežil. Alebo, vtedy bol na grunte č. 1 uvedený Mikeš, čo by mohol byť náš Mikuláš. Proti tejto úvahe však svedčí fakt, že Mikeš mal celolánový grunt a z lánových rejstříkov vieme, že Mikuláš bol štvrťlánikom, vlastnil 8 kusov obrábanej pôdy. V druhej triede mal 17 meríc a 4 achtle rovnako aj v tretej triede mal 17 meríc a 4 achtle (nasledujúci obrázok ukazuje pôvodný zápis). Väčšími sedliakmi ako náš Mikuláš boli 4 pollánici v Brodcoch.

Záznam o štvrťlánikovi (Viertler) Mikulášovi Pařilovi a jeho nasledovníkovi Tomášovi (obr. 21), (vyšetrovanie lánovej komisie bolo v r. 1657-1679, Lánové rejsříky, MZA Brno):

Thomas Paržyl vor Mikulass Paržyl

Priezvisko Pařil sa zapisovalo vo forme Paržil. V urbári z r. 1716 (obr. 44) je uvedené, že grunt č. 7 pred Martinom Strašilom vlastnil Mikuláš Pařil.

Vieme, že manželkou Mikuláša bola Anna. Z logiky súvislostí vyplýva, že Mikuláš sa narodil okolo roku 1580. Zo záznamu v lánových rejstříkov vyplýva, že Mikuláš a Anna mali syna Tomáša (okolo 1610). Vieme ešte o ďalších 5 deťoch. V matrike narodených sú nasledujúce záznamy o potomkoch Mikuláša a Anny: Justína (15.6.1625), Marianna (25.3.1627) vyd. Čardová, Anna (4.8.1632), Magdalena (21.3.1635) a Apolenia (17.3.1640). Priezvisko Pařil sa príliš nerozšírilo do súčasnosti, lebo Pařilovci mávali málo mužských potomkov v nasledujúcich generáciách.

Najstaršia matrika pre Brodce je z roku 1625. V matrike narodených hneď prvý záznam z 15. júna 1625 je o krste Justíny, ktorá sa narodila rodičom Mikulášovi Pařilovi a Anne. V tejto dobe sa v Brodcoch rodili len 1-3 deti za rok.

V pamětní knize mestečka Brtnice píšu o drahote v r. 1623 - 1624: "byla v Brtnici a zde okolečně veliká drahota, tak jen 1 míra pšenice za 24 zlatých, míra žita za 18 zlatých, míra hrachu za 24 zlatých, míra ovsa za 15 zlatých, funt masa za 30 zlatých, máz másla za 2 zlaté, klisna neb kůň za 300 zlatých, kráva za 100 zlatých, tele za 14 zlatých, ovca za 15 zlatých, pár střevíc za 8 zlatých a pár botů za 15 zlatých, sud piva za 18 zlatých a jedna podkova za 1 zlatý a jiné věci všechny velmi drahé byly. Skrze kteroužto drahotu hladem lidi mřeli a pryč utíkat museli." Drahota bola pripisovaná neúrode a razbe tzv. dlhej mince, ktorá obsahovala nižšiu hodnotu. Následne došlo ku kaláde - štátnemu úpadku dňa 23.12.1623.

 

Tomáš

(nar. okolo r. 1610) 2. generácia

 

Tomáš (1610) zdedil rodičovský grunt. Vieme o ňom z „lánových rejsříkov“. Zo zápisu vyplýva, že Tomáš Pařil je nástupcom Mikuláša Pařila. Vtedy vlastnili štvťlán (viertler = štvrťlánik). Zápis nie je datovaný, ale uskutočnil sa v r. 1657-1679 počas vyšetrovania lánovej komisie. Vzťahoval sa však k staršiemu obdobiu, lebo v pozemkovej knihe je zápis o kúpe pozemku v r. 1655 a vlastníkom sa tu už stal Tomášov syn Václav. Tomáš zveľaďoval statok a jeho syn ho prebral už vo veľkosti pollánu.

Poznáme 2 synov Tomáša – Václav a Matěj. Z pozemkových kníh vieme, že v r. 1655 kupuje pol lánu Václav Pařil od dedičov (teda svojich súrodencov a ďalších príbuzných). Vyzerá to tak, že Tomášovi sa darilo a zväčšil pařilovský grunt zo štvrťlánu na pollán. Nepoznáme meno Tomášovej manželky. Keďže Václav kúpil grunt v r. 1655, tak predpokladáme, že sa narodil okolo r. 1630. V brtnickej matrike sa však záznam o jeho narodení nenachádza, čo môže byť preto, že sa narodil pred r. 1625 (to by posúvalo rok narodenia jeho otca Tomáša) alebo sa narodil v inej obci, ktorá nepatrila pod faru Brtnice (napr. z dôvodu, že by Tomášova manželka mala pôrod v obci, odkiaľ pochádzala). Pozemková kniha naznačuje, že Tomáš mal aj syna Matěja, lebo v r. 1668 Václav vyplatil 1 zlatý Jakubovi, synovi Matěja Pařila. Záznam z r. 1668: Misto důchodu ma polozit Jakubovi synu Matiege Parzila. (Pozemkové knihy, MZA Brno).

 

Václav

(nar. okolo r. 1630) 3. generácia

 

Z pozemkových kníh vieme, že v r. 1655 Václav kupuje pol lánu od dedičov (Pozemkové knihy, kniha č. 523, folio 94). Václav kupuje od „nápadnikú“ pařilovský grunt -  Půl Lanu Waczlawa Paržila. Slovo nápadník znamenalo – dedič, teda človek uplatňujúci si podiel.

Zápis v r. 1655: Půl Lanu Waczlawa Paržila. Pozemkové knihy. Zápis o kúpe, MZA Brno.

V Urbári z r. 1660 je taktiež zápis o Václavovi Pařilovi a o transakciách v nasledujúcich rokoch do r. 1681 (obr. 38-39).

Na základe roku, kedy Václav kúpil grunt, odhadujeme rok 1630 ako rok jeho narodenia (musel byť dospelý v čase kúpy). Ďalšími indíciami pre odhad roku narodenia Václava sú dátumy narodenia jeho detí. Václav sa oženil s Justínou (jej priezvisko nepoznáme).

Počet detí Václava a Justíny je zatiaľ neistý: Matěj nar. 15.6.1655, Voršila (Uršula) nar. 29.2.1656, Řehoř 2.3.1660, Jiřík nar. 16.4.1666. Podľa veku zapísaného pri úmrtí Jiříka v r. 1741, sa mal dožiť 65 rokov a tak rok jeho narodenia by bol 1676. Takže zatiaľ je neisté, či sa im narodil druhý syn Jiřík. Mali ešte syna Šimona, o ktorom vieme z pozemkových kníh, keď mu Jiřík vyplácal dedičské podiely v r. 1696-1711.

Krst Jiříka 16.4.1666 (m.n. Brtnice, MZA Brno):

Václav vyplatil svoje záväzky voči synovcovi Jakubovi. Zatiaľ nepoznáme osud tohto Jakuba a jeho otca Matěja.

Potomstvo poznáme len v prípade Václavovho syna Jiříka.

 

Jiřík

(1666-1741) 4. generácia

 

Farské matriky z obdobia, keď mal Jiřík deti, sa nezachovali, lebo ich zničil požiar v Brtnici (zachovali sa matriky do r. 1683 a potom od r. 1741). Opäť nám obraz o tejto generácii Pařilovcov vykreslia pozemkové knihy, lebo Jiřík mal syna Jiříka a ten musel vyplácať záväzky k svojim súrodencom, o čom sa viedli záznamy. Jiřík st. mal týchto potomkov, ktorí sa dožili dospelosti: Marie, Lýdie, Dorota, Jiřík (okolo 1715) a František. Tieto deti prichádzali na svet okolo r. 1700. V prípade Františka ešte nevieme, či sa jedná o Jiříkovho syna – mohol to byť aj Jiříkov synovec.

Z Pamětní knihy městečka Brtnice sa dozvedáme o okolnostiach, ktoré sprevádzali život predkov:

"V témž 1693. roce dne 15. Augu[sti] letěly okolo Brtnice veliký kobylky, kterýchžto lidé se střelbou a rozličným zvonění a ohněm očekávati museli. Těch zdýlky bylo na míli země a kde na stromy, pod něma se lámaly a listí snědly, trávu na loukách, též i obilí na polech pozhraly a velikou škodu lidem na polích učinily. Takový blíž městečka Opatova a Malých Brtniček na zdejším panství na louky a lese se usadili a až do druhého dne ležely."

"V roku 1695 od 2. až do 15. Junii byl veliký mráz a led na dva prsty stlustý. Ten velikou škodu jak na stromých, žitu, jak v jinším všem obilí udělal a sláma velmi drahá byla. Taky ten rok bylo mnoho myší a žab v poli, který hrachy a ječmeny přespříliš zhraly a co nesnedly, do dir zanášely a potom lidi z každé takové díry vejnosu po čtvrti i po půl míře nacházeli. Kteří pak z něho jedli, tuze nemocní byli a mřeli."

"V tomž 1701. roce bylo velké povětří dne 13. Augustii, který velikou škodu na celém zdejším panství jak na domích, na vobilích, tak taky v lesech udělalo, kteréžto škody není možno dostatečně vypsati."

"V roku 1713 přišel velkej pád na hovězí dobytek a mnoho hovězího dobytka na panství zhynulo."

"V roku 1723 a 1724 dal nám Pán Bůh Všemohoucí lacinost, že míra pšenice za 48 kr[ejcarů] i za 45 kr[ejcarů] byla, žita za 28 kr[ejcarů], hrachu za 30 kr[ejcarů] a oves za 15 kr[ejcarů] k dostání byl. V roku 1726 zase drahota přišla,330 kdežto míra pšenice po 3 f[lo]r[énech] 45 kr[ejcarech], hrách po 2 f[lo]r[énech] 30 kr[ejcarech], oves za 1 f[lo]r[én] 9 kr[ejcarů], též každá kopa slámy po 6 f[lo]r[énech] platila a prodávána byla."

"Anno 1729. hrozně dlouhá a hrozná zima byla tak pro lidi, jak hovada a trvala od svatého Martina roku 1728 až po řad 26 neděl, kdežto lidé ani dobytka z maštaly nepouštěli, nebo žádné pastvy nebylo a zvěři v lesech mnoho zhynulo."

"[1731] dne 21. Junii byl v noci velký mráz, který vokurky a pohanky místami zkazil."

"A[nno] 1731 dne 1. Julii v noci hrozné a veliké římání, hromobití a blejskání bylo, druhej pak den, na den Narození Panny Marie, mezi druhou a třetí hodinou po poledních nekteří kroupy jak vlaský vořechy a nekterý jak lískový vořechy velký byly a velikou škodu na všem osetí učinily."

Vieme aj niečo o partneroch Jiříkových detí:

Marie sa vydala za Chochola,

Lýdie sa vydala za Ryzmanského.

Dorota sa 30.10.1742 vydala za Leopolda Kopečného z Kněžic a mali syna Petra.

Jiřík zostal na rodičovskom grunte.

Záznam o sobáši Leopolda Kopečného a Doroty Pařilovej 30.10.1742. Vtedy už otec Jiřík nežil. (m.o. Brtnice, MZA Brno):

František sa 22.10.1737 oženil s Apoloniou Outratovou z Opatova. V čase svadby František žil v Hrutove, čo by mohlo byť indíciou, že nie je priamym potomkom Jiříka st. Nejasnosťou je tiež záznam, že v čase svadby Františka s Apoloniou už nežil Františkov otec - pritom my poznáme záznam o úmrtí Jiříka st. z februára 1741.

Jiřík postupne splácal svoje záväzky k súrodencom a matke. V r. 1705 platil Voršile, Řehořovi, Šimonovi a matke. Nástupcom na grunte č. 1 v Brodcoch sa stal jeho syn Jiřík. S úmrtím je spojená ďalšia nepresnosť – ak sa tento Jiřík narodil v r. 1666, tak potom v r. 1741 zomrel 75 ročný.

Záznam o úmrtí 65 ročného Jiřího Pařila vo februári 1741. Môže tu byť aj omyl pri uvedení veku Jiřího – možno mal byť 75 rokov. Pán farár zapísal obec Kněžice namiesto Brodcov.

Urbár panstva Brtnice z r. 1716 obsahuje aj záväzky obyvateľov obce Brodce na str. 84 (obr. 44). Na grunte č. 7 je uvedený pollánik Martin Strašil ako nástupca Mikuláša Pařila. Je to zvláštne, mohlo by sa jednať aj o záznam značne starší ako rok 1716.  

 

Jiřík

(1715-1765) 5. generácia

 

Jiřík sa oženil pred r. 1740 s Kateřinou (ani jej priezvisko nepoznáme). Kateřina pravdepodobne pochádzala z obce Komárovice, lebo tam porodila dcéru Barboru. Jiřík a Kateřina mali 7 detí: Marie (narodila sa pred r. 1740), Gallus (Havel) (1740), Barbora (4.12.1741 v Komároviciach), Anna (22.7.1744 v Brodcoch), Rosina (2.3.1747, zom. 12.1.1748), Voršila (1752) vyd. Jabůrková (a Šťávová) a Václav (3.9.1756, zo. 4.3.1757). Grunt zdedil Gallus - jediný syn, ktorý sa dožil dospelosti.

Galusových súrodencov ukazuje zápis v gruntovej knihe v r. 1777. V tom roku vyplatil 25 zlatých, tak sa mu asi darilo. Dovolím si upozorniť na prst v pravom dolnom rohu nasledujúceho obrázku – ten patrí Marekovi Mülerovi z Brna, nášmu rodinnému príbuznému z rodu Obrdlík. Marek nafotil, poskytol a spracoval neskutočné množstvo materiálu z MZA Brno.

Krst Anny 22.7.1744 (m.n. Brtnice, MZA Brno):

Marie sa v novembri 1759 vydala za Ondřeja Drštičku z Hrutova.

Anna sa vo februári 1763 vydala za Jiřího Svatalu (asi z Brtnice).

Jiřík bol v r. 1756 v Brodcoch richtárom, čo potvrdzuje skutočnosť, že patril k významnejším sedliakom v Brodcoch. Jiřík zomrel v októbri 1765 a manželka Kateřina zomrela 18.7.1782.

V matrike je v r. 1753 zapísaný ako krstný otec Jakub Pařil z Brodcov s manželkou Marinou. Zatiaľ ho nevieme priradiť k týmto súrodencom.

 

Gallus (Havel)

(1740-1800) 6. generácia

 

Gallus je latinská forma krstného mena Havel, použitá v zápisoch v matrike. Meno Gallus vyznieva nevšedne a preto ho používam pri označovaní tohto prapredka.

V r. 1772 Gallus preberá grunt č. 1 za sumu 40 zlatých a čakajú ho roky vyplácania dedičských podielov svojim príbuzným. Najskôr vypláca podiel po tete Dorote vyd. Kopečnej jej synovi Petrovi (do r. 1775). V r. 1777 vyplácal svoju mamu Kateřinu a sestry Mariu, Annu a Voršilu (záznam je uvedený vyššie).

Gallus bol 2x ženatý a mal 11 detí. Prvá manželka sa volala Rosina (toto je už posledná manželka Pařilovcov, ktorej priezvisko nepoznáme). Gallus a Rosina mali 3 deti: Tomáš (12.12.1769), Antonie (1.6.1774, zom. 12.12.1775) a nepomenované dieťa nar. 24.11.1776, ktoré pri pôrode zomrelo. Na druhý deň po problematickom pôrode zomiera aj matka Rosina 25.11.1776. Gallus zostal len so synom Tomášom. Po necelom roku od smrti manželky Rosiny sa 4.11.1777 druhý krát oženil. Manželkou sa stala Marie Podsedníková nar. 1752. Gallus a Marie mali potom 8 detí: Terezie (14.10.1778), Julie (14.2.1781, zom. 17.3.1785), Vavřinec (10.8.1783), dvojčatá Ludvik(zom. 29.10.1786) a Bernard (17.8.1786), Antonín (10.6.1789), Magdalena (27.5.1792, zom. 6.12.1830) a Kateřina (17.5.1795). Kateřina zomrela 30-ročná 26.11.1825 v rodičovskom dome. Osud Antonína nepoznáme. Nástupcom na grunte č. 1 v Brodcoch sa stal prvorodený Tomáš.

Terezie mala za slobodna syna Václava nar. 15.9.1811, ale Václavov osud nepoznáme.

Vavřinec založil hrutovskú vetvu Pařilovcov v susednej obci Hrutov. O jeho potomstve píšeme za textom venovanom vetve v Brodcoch.

Bernard založil jestřebiu vetvu Pařilovcov v susednej obci Jestřebí. O jeho potomstve píšeme za textom venovanom vetve v Hrutove.

 

Z Jozefínskeho katastra poznáme rozsah majetku, ktorý patril Gallusovi okolo r. 1780 (kniha Kněžice, s. 48). K domu č. 1 patrilo:

- 27 jiter a 1026 sází rolí,

- 5 jiter a 1066 sází lúk,

- 524 sází lúk a záhrad. Lesy nevlastnil.

Gallus musel každý rok, ako poddaný brtnického panstva rodu Collalto, odrobiť 3 dni roboty ťažnej a 13 dní roboty ručnej. Platil činžu 2 zlaté a 52 grajciarov. Gallus Pařil bol najväčším sedliakom v dedine. Pre porovnanie – druhý najbohatší sedliak v Brodcoch mal povinnosť len 2 dni roboty ručnej a platil činžu 86 grajciarov.

Gallus sa dožil 60 rokov, zomrel cez Vianoce 25.12.1800. Druhá manželka Marie ho prežila o 20 rokov, zomrela taktiež cez Vianoce 25.12.1820.

Tomáš

(1769-1837) 7. generácia

 

Grunt č. 1 v Brodcoch zdedil prvorodený syn Tomáš (1769). V matrikách sa ako krstný otec podpisoval 3 krížikmi, takže nevedel písať. Tu je zápis z r. 1809:

Tomáš sa 16.11.1802 oženil s Magdalenu Šindelářovú z obce Brtnička a mali 7 detí: František (9.9.1805), Maria Anna  (6.8.1808, zom. 8.7.1816), Anežka (5.12.1810) vyd. Vejmělková, Josef (18.2.1813), Václav (28.8.1816, zom. 6.4.1817), Antonie (12.6.1818) a Jakub (21.7.1820).

Otec Tomáš zomrel 28.2.1837 a jeho manželka Magdalena 6.4.1840.

František zostal na rodičovskom grunte.

Anežka sa 24.11.1829 vydala za Josefa Vejmělku z Hrutova č. 14. Anežka a Josef mali 2 deti a Anežka zomiera necelé 2 roky po sobáši. Po ich dcére Kateřine (15.4.1831) vydatej za Josefa Marečku mali 4 dcéry potomstvo v ďalšej generácii v rodoch Novotný, Kašpárek, Mareček, Šlouf Roupec.

Osud Antonie nepoznáme.

Josef sa 12.1.1847 oženil s Mariou Drštičkovou. Josef a Marie žili v Brodcoch v dome č. 27 a mali jedinú dcéru Kateřinu (21.11.1847). Josef zomrel 4 roky po svadbe ako 37 ročný. Dcéra Kateřina sa 6.2.1872 vydala za Antonína Kapouna z Rohožné a mali v Brodcoch a Kněžiciach 6 detí: Ludmila (8.11.1869, zom. 22.4.1873), Konstantin nar. 10.3.1874, Antonie nar. 18.4.1878 vyd. Schneiderová (žila v Dubňanoch č. d. 302), František nar. 15.11.1881 (oženil sa s Karlou), Marie nar. 1.2.1887, zom. 22.2.1887) a Marie nar. 31.8.1891, zom. 13.6.1893).

Jakub bol tesárom. Krátko po smrti svojho brata Josefa sa 30.9.1851 oženil s vdovou po zosnulom bratovi Josefovi – s Mariou rod. Drštičkovou a hospodáril v Brodcoch v dome č. 27. Jakub a Marie mali 6 detí: František nar. 30.1.1851, Marianna nar. 12.5.1853, Jan nar. 16.6.1856, Františka nar. 21.4.1859, Antonie nar. 28.1.1861 a Tekla nar. 19.9.1863. Dospelosti sa nedožila Františka zom. 11.3.1860 a Antonie zom. 14.6.1861 (v r. 1861 sú títo Pařilovci uvedení v dome č. 26). Osud Marianny nepoznáme. Vyzerá to tak, že školské vzdelávanie sa pre obyvateľov obce Brodce začalo až v 19. storočí. Jakub je už z generácie, ktorá chodila do školy a tak vedel písať. Podpis Jakuba a jeho manželky Marie.

Osud detí Jakuba a Marie v 8. generácii:

František (1851) bol robotníkom v sklených hutách v Jaronoviciach okr. Hodonín (fara Dolné Dubňany). Manželkou mu bola jeho neter z druhého kolena – Mariana Zuzana Pařilová (11.8.1861) v Brodcoch č. 1. Svadbu mali 25.11.1884. Najskôr žili v obci Dubňany, okr. Hodonín (tu sa im narodili prvé tri deti). Potom sa vrátili späť do Brodcov a František sa tu stal hostinským. Teta Greta Váňová sa pamätala, že mal veľké fúzy. Hospoda v Brodcoch sa zachovala do súčasnosti a volá sa „U Pařilů“. František a Marie mali 5 detí. O nich píšeme v časti Potomkovia Tomáša (1836-1909) a tam v časti o potomstve Marie Zuzany.

Jan sa 17.6.1890 oženil s Mariou Marešovou z Heraltic a žili v Brodcoch v d. č. 26. Vieme o ich 3 deťoch: Antonie (1.1.1892, nevydala sa, zom. 2.10.1974), Josef (26.2.1894, zom. 23.9.1903) a Jarolím (11.9.1896, zom. 19.6.1904).

Tekla bola služebnou v Komároviciach v dome č. 7 (západne od Moravských Budějovíc). Tu sa zoznámila s Janom Adamom, panským kočišom u hr. Collalta na statku v Uherčiciach. Jan a Tekla sa zosobášili 25.2.1895 v Brodcoch. Deti nemali.

 

František

(1805-1882) 8. generácia

 

František prevzal rodinný majetok, bol celoláníkom v Brodcoch. Dňa 24.11.1829 sa oženil s Kateřinou Vejmělkovou z Hrutova. V ten istý deň sa ženil Kateřinin brat Josef Vejmělek s Anežkou Pařilovou, sestrou Františka Pařila, takže bola to dvojsvadba, možno aj dojednaná rodičmi novomanželov. František a Kateřina mali 6 detí: Antonie (12.6.1830, zom, 20.6.1830), Marianna (17.12.1831), Anna (18.6.1834), Tomáš (18.12.1836), Antonie (8.7.1839) a Františka (17.11.1843).

Syn Tomáš zostal na rodičovskom grunte.

Marianna sa 14.2.1854 vydala za Josefa Nešpora.

Anna sa 1.3.1859 vydala za Františka Obrdlíka z Kněžic č. 103 a v dome č. 115 mali 7 detí: Marie (27.6.1859), Jan (29.8.1861), František (1.12.1863), Jakub (11.7.1865), Arnošt (2.1.1868), Jindřich (8.7.1870) a Josefa (27.8.1873).

Antonie sa 19.11.1867 vydala za murára Františka Kousala a žili v dome č. 24 v Brodcoch, kde sa im narodili 4 deti: Valpurga (1.10.1868) vyd. Obrdlíková, Antonie (15.1.1872) vyd, Veselá, Žofie (15.5.1874) vyd. Šimoníková a František (19.4.1879).

Nepoznáme osud dcéry Františky.

Podpisy rodičov z r. 1865, František Pařil a Kateřina:

Matka Kateřina zomrela 2.11.1868 a otec František zomrel 4.3.1882.

 

Tomáš

(1836-1909) 9. generácia

 

Tomáš zdedil rodičovský grunt. V Brodcoch bol najväčším sedliakom, bol celoláník. Dňa 27.11.1860 sa oženil s Annou Obrdlíkovou z domu č. 103 v Kněžiciach a narodilo sa im 8 detí: Maria Zuzana (11.8.1861), Karel (4.10.1863), Anna (8.8.1866), Josefka (15.7.1869), Františka (25.10.1872) vyd. Vokounová, Josef (14.2.1875), Anežka (14.11.1877), Jan (25.4.1880).

Otec Tomáš bol ráznej povahy. Bol 6 rokov starostom v Brodcoch, po ňom bol asi starostom aj jeho syn Josef. Mama Anna bola drobnej postavy, 15 rokov mala vykĺbenú ruku, lebo vtedy sa k lekárovi nechodilo. Vykĺbila si ju, keď mala 75 rokov. Ich vnučka Greta Vokounová vyd. Váňová prerozprávala rozprávanie svojej babičky Anny - spomínala na Prušiakov, keď boli v Brodcoch v r. 1866 počas prusko-rakúskej vojny. Bolo to v čase, keď bola Anna po pôrode. S malou Annou nar. 8.8.1866 ležala v posteli a do domu prišiel pruský vojak. Vtedy vojaci všeobecne rabovali, tak mala veľký strach. Zľakla sa ho, ale on bol dobrý. Len jej povedal, že aj on má doma malé deti a šiel preč.

Vtedy si ľudia spievali (pôvod ľudovej piesne je z r. 1757, keď bola 7 ročná vojna):

Zle matičko zle,

brandeburci zde.

Mají velké čepice,

kradou husi, slepice.

Podpisy Tomáša a Anny:

Otec Tomáš zomrel 12.2.1909 vo veku 72 rokov. Pri zázname o úmrtí pán farár dopísal aj dátum narodenia a sobáša. Mama Anna zomrela okolo r. 1924.

Sčítací operáty (MZA Brno) zachytávajú osadenstvo domácnosti domu č. 1 v Brodcoch v r. 1921. S mamou Annou tu bývali jej 3 deti, vnučka a 12 ročný pomocník (pastier) na statku:

  

3 generácie predkov Tomáša:

Potomkovia Tomáša (1836-1909)

10. generácia v Brodcoch

 

10. generácia je posledná, ktorá sa narodila v Brodcoch. Osudy detí Tomáša a Anny boli nasledovné:

Maria Zuzana (1861) sa vydala za Františka Pařila a mali 5 detí: Anastazie (9.10.1885), Anna (2.6.1887), František (10.12.1889, zomrel cez 1. sv. vojnu), Viktor (30.7.1893, zom. 16.5.1894), Augustin (14.4.1899).

Anastazie (1885), prezývaná Stázi, pracovala ako slúžka vo Viedni.

Anna (1887) sa vydala za vdovca Antonína Babora s dvomi dcérami a spolu ich vychovávali: Adélu vyd. Vacekovú a Karolínu vyd. Bulíčkovú, neskôr žili na Kolinsku vo Velkom Oseku.

Augustin (1899) bol hostinským tak ako jeho otec, 8.10.1940 sa oženil so sesternicou Josefou Remsovou z Velkých Losenic (dcérou Anny Pařilovej vyd. Remsovej). Hospoda „U Pařilů“ sa v Brodcoch zachovala do súčasnosti. Augustin a Josefa nemali potomkov.

Karel (1863) sa usadil v obci Pohled neďaleko Německého Brodu (dnes Havličkův Brod). Mal tu hospodu a bol aj řezníkom. S manželkou Annou Palendalovou mali 5 detí: Karel, Leo, František, Anna a Marie. Syn Karel bol taktiež hospodský a řezník. Pohostinstvo U Pařilů v obci Pohled bolo do r. 2008.

Anna (1866) sa 10.11.1890 vydala za Ondřeja Eisu z obce Pohled č. d. 30 a mali 3 deti: Marie (21.8.1891) vyd. Marečková (manžel Ludvik z obce Mšeno), Anna (1899) vyd. Fišerová a Františka (1902) vyd. Kohoutová. Ondřej Eis zomrel v roku 1902. Vdova Anna sa vydala za Františka Remsu z Velkej Losenice a mali spolu 3 deti: František (1903), Josefa (28.7.1905) a Josef (18.5.1907). Dcéra Josefa (1905) sa vydala za Augustina Pařila a boli hostinskými v Brodcoch. Josef (1907) bol řezník a uzenář. Vyučil sa u svojho uja Jana Pařila v Mšene. V Jihlave mal řeznictví a uzenářství. Potom neskôr sa v r. 1941 u Josefa vyučil Lubomír Pařil (syn Jana Pařila z Mšena).

Josefka (1869) spolu s bratom Josefom (1875) zostala v rodnom dome. Volali ju Pepinka. Zostala slobodná, pohybovo bola veľmi obmedzená. Po vojne nechala zbúrať starý rodičovský dom č. 1 a postavila nový dom. To bol koniec starého domu č. 1 a smrťou Josefky v r. 1961 skončili Pařilovci na tomto mieste.

Františka (1872), aby získala správne návyky, tak ju rodičia poslali do Viedne, kde slúžila v bohatej židovskej rodine (taký bol vtedajší spôsob vzdelávania dievčat). Vo Viedni sa zoznámila s Františkom Vokounom, zosobášili sa 17.10.1899 v Kněžiciach. František bol rušňovodič a tak menili bydlisko podľa toho, do ktorého rušňového depa bol František umiestnený – Viedeň, Břeclav, Přerov a Bratislava. Mali 6 detí: František (15.11.1900), Josef (5.2.1903), Olga (3.6.1904), Margareta (24.9.1908) vyd. Váňová, Jan (2.5.1910) a Karel (2.12.1913). Potomkovia žijú na Slovensku, v Česku a v USA. Priezvisko Pařil v tejto vetve nepokračovalo. Rodičia František a Františka zomreli v r. 1944 a pochovaní sú v Bratislave na cintoríne v Slávičom údolí.

Josef (1875) zostal slobodný a žil v rodičovskom dome so sestrou Josefkou.

Anežka (1877) bola rezolútnou ženou, podobnou svojmu otcovi. Dňa 27.2.1922 sa vydala za Antonína Honsu, ktorý mal obchod s potravinami v Kněžiciach. Anežka a Antonín nemali deti.

Jan (1880) sa usadil v obci Mšeno a v jeho potomstve sa Pařilovci rozšírili na území severozápadného Česka. Jan bol dvakrát ženatý a mal 7 detí. S prvou manželkou mal 3 dcéry: Zdena (1910), Věra (1912) vyd. Kusová a Anna (1914) vyd. Masojídková. Jan ovdovel a oženil sa s Růženou, s ktorou mal 4 deti: Vratislav, Lubomír, Alena vyd. Rozsívková a Libuše vyd. Oupická.

 

Najstaršia fotografia - Františka Pařilová (1872) v r. 1903 vo Viedni so svojim manželom Františkom Vokounom, trojročným synom Františkom (stojaci v šatách) a novorodencom Josefom.

  


Gallusovi (1740) synovia založili na začiatku 19. st. tri vetvy rodu. Tomáš (1769) zostal na rodičovskom grunte v Brodcoch číslo 1 a táto vetva je opísaná v predchádzajúcom texte. Brat Vavřinec (lat. Laurenc, 1783) sa usadil v neďalekom Hrutove a brat Bernard (1786) sa usadil v neďalekom Jestřebí.

 

Hrutovská vetva

Vavřinec

(1783-1861) 7. generácia

 

Vavřinec odišiel z Brodcov a priženil sa do susedného Hrutova. Manželkou sa mu stala 18.11.1809 Eliška (Alžběta) Salátová. V dome č. 21 sa Vavřincovi a Eliške narodilo 5 detí: František (5.9.1812), Marianna (26.3.1815), Alžběta (19.10.1817), Josef (30.12.1820) a Jan (17.3.1824). Nepoznáme ďalší osud Alžběty a Jana.

František sa stal krajčírom. Zostal v rodnom dome a oženil sa 13.2.1849 s Mariou Švaříčkovou.

Marianna sa 25.12.1845 vydala za krajčíra Josefa Šenekla z Kněžic d. č. 4. Mali 3 deti: Marie (17.6.1842) vyd. Jabůrková, František nar. 19.1.1846 a Františka nar. 13.12.1850 vyd. Marečková.

Josef zostal v Hrutove v dome č.21.

Otec Vavřinec zomrel 29.1.1861 a mama Eliška zomrela 23.2.1828.

Josef

(1820-1901) 8. generácia

 

Josef zostal v Hrutove v dome č.21 a s 2 manželkami mal 11 detí. S Kateřinou Šarounovou sa oženil 22.10.1850 a mali 6 detí: Marie (29.6.1851), Tereza (14.10.1853, zom. 12.11.1854), Josefa (19.6.1857, zom. 1858), Tereza (19.6.1857, zom. 23.10.1857), Adalbert (23.4.1861) a Filip (24.4.1863). Nevieme, čo sa stalo s manželka Kateřinou, lebo záznam o jej úmrtí v matrike Hrutova chýba. Josef zostal s malými deťmi a tak sa zakrátko oženil s Františkou Kabelkovou 7.11.1865 a narodilo sa im 5 detí: Jan (26.1.1867, zom. 1.7.1867), Josef (4.8.1868), Julie (17.5.1871), Jan (24.11.1873, zom. 12.3.1877) a Anastazie (29.4.1881, zom. 1881). Zatiaľ poznáme len potomstvo Josefa a Julie. Josef (1868) sa usadil v Bezděkove. Julie (1871) mala za slobodna syna Václava (12.9.1894). Václav sa 31.3.1921 v Brne oženil s Kateřinou Kratochvílovou.

Otec Josef zomrel 31.3.1901 a druhá manželka Františka zomrela 31.1.1910.

 

Josef

(nar. 1868) 9. generácia

 

Josef sa v Pavlove 9.2.1897 oženil s Kateřinou Machovou (nar. 22.2.1873) z Bezděkova (severne od mesta Telč), najskôr bývali v Hrutove v d. č. 21 a potom sa odsťahovali do Bezděkova. Josef a Kateřina mali 6 detí: Františka (9.3.1899, zom. 4.12.1901), Josef (1901), Jan (12.7.1904, zom. 3.4.1923), František (20.2.1907), Ludmila (16.9.1909, zom. 9.1.1910), Leopold (1911) a Petr (28.7.1915). Ich potomstvo sa usadilo v Bezděkove, Nevcehli, Jihlave, Telči atď. Sú medzi nimi napríklad výborní požiarnici. Jeden z potomkov sa usadil v Kněžiciach a tak sa vrátilo priezvisko Pařil do blízkosti rodového hniezda.


Jestřebia vetva

Bernard

(nar. 1786) 7. generácia

 

Bernard sa usadil v obci Jestřebí. Bernard zo začiatku nevlastnil pôdu, ale mal svoje remeslo – bol obuvníkom. Neskôr bol roľníkom ako polláník na grunte č. 44 v Jestřebí. S manželkou Kateřinou Smolíkovou bývali v domoch č. 13 a 19. Narodilo sa im 6 detí: Matěj (11.2.1815), Marie (11.12.1816), Anna (1817), František (3.10.1818, zom. 6.11.1823), Františka (6.10.1820) a Tereza (30.9.1822, zom. 13.3.1826).

Matěj hospodáril na grunte č. 44.

Anna sa 18.2.1840 vydala za Antona Jabůrka z Hrutova č. 18.

Františka sa 20.2.1844 vydala za Jana Líbala.

Matka Kateřina zomrela 1.2.1826 v Jestřebí č. 19.

 

Matěj

(1815-1874) 8. generácia

 

Matěj bol pollánik na grunte č. 44 v Jestřebí. S manželkou Marianou Smolíkovou mali 8 detí: Františka nar. 6.2.1842 (zom. 24.2.1842), Marie nar. 16.7.1843, Kateřina nar. 21.5.1846, Františka nar. 12.1.1849, František nar. 17.7.1850 a Anežka nar. 3.7.1854. Rodičia Matěj a Marie boli viackrát pri krstoch krstnými rodičmi.

Priezvisko Pařil už v Jestřebí nepokračovalo. Poznáme potomstvo dvoch dcér z 9. generácie Pařilovcov – Marie a Kateřiny:

Marie sa vydala za Jakuba Šarouna a žili v Brodcoch d. č. 23, kde mali 5 detí: Václav (28.9.1868),  Jan (19.8.1871, Alenauder (9.7.1874), Marie (27.8.1877, zom. 21.4.1881) a Františka (25.3.1880) vyd. Salátová. Matka Marie ovdovela a 31.5.1886 sa vydala za Václava Hekrdlu z obce Uhřinovice č. d. 16.

Kateřina sa 26.2.1867 vydala za Bartoloměja Partla z Panskej Lhoty a potom rod Partl pokračoval na pollánovom grunte č. 44 v Jestřebí. Kateřina a Bartoloměj mali 9 detí: Josef (3.1.1869), Antonie (9.6.1871), Marie (31.1.1874), František (4.1.1877), Marie (30.4.1879), Jakub (22.7.1881), Františka (3.5.1883), Marie (9.3.1887) a Jan (25.12.1890). V detskom veku zomrelo 5 detí: Antonie, prvé dve Marie, Jakub a Jan.  Syn Josef Partl sa 20.2.1900 oženil s Mariou Zapomělovou a zostali v dome č. 44. Dcéra Františka (1883) sa vydala za Jana Hávu z Nevcehle a po ovdovení sa 30.5.1922 vydala za Františka Janíčka z obce Rozseč. Dcéra Marie (1887) sa vydala a žila v Prahe.


* * *

 

V obci Zadní Vydří (J od Telče) v r. 1613 (obr. 21) a 1654 (obr. 59) žil polláník Kašpar Pařil (urbár panstva Telč).

 

Pri spoznávaní súčasných Pařilovcov sa stretávame s takými, ktorí majú korene asi 50 km východne od Brodcov (v lokalite západne od Tišnova) v obciach Boudy, Habří a Vidonín.

Na Vysočine sa stretávame okrem Brodcov ešte s jednou vetvou Pařilovcov. Najstarším záznamom je sobáš z 23.11.1698, keď sa ženil Marek, syn Janka z obce Boudy s Rosinou z Rojetína (matrika fary Dolní Loučky, MZA Brno). Marek a Rosina mali potom viac detí a rod sa ďalej rozširoval. Najskôr do obce Habří a potom do Vidonína.

Potomkovia sú aj vo Velkom Meziříčí, čo je 25 km východne od Brodcov. Sem patrí aj príbuzenstvo z obce Osová Bítýška. Známou osobou z Vidonína je František Pařil (1911–1951), farár z Babic, ktorý bol režimom odsúdený na trest smrti v nešťastnom prípade „Babice“, sfilmovanom aj v jednom diely seriálu 30 prípadov majora Zemana (tu však s prekrúteným obsahom).

Keďže záznamy matriky fary Dolní Loučky neobsahujú pred rokom 1698 záznamy o Pařilovcoch, môžeme predpokladať, že Pařilovci sa do tejto oblasti prisťahovali v predchádzajúcich rokoch. Zatiaľ zostáva záhadou, odkiaľ sem prišli. Možno z Brodcov.

V 19. st. žili Pařilovci aj v obciach Blansko, Klepačov a Olomučany, čím sa posúvame ďalej na východ. V Blansku žije Karel Pařil, kuželkár, majster sveta medzi telesne postihnutými.

V obci Březí (S od obce Osová Bítýška) v dome č. 1 žil polláník Jan s manželkou Veronikou Ťapalovou a mali syna Jakuba (12.8.1805).

Pařilovci sa objavili aj v Jihlave. 29.7.1802 sa tu narodila Marie Rosina, ktorej rodičmi boli Václav Pařil a Rosina.

 

Pařilovcov v matrikách oddaných v týchto i ďalších obciach zobrazuje databáza indexov k matrikám: https://www.requiro.cz/record/wedding?lastname=pa%C5%99il

Samozrejme, možné je prehľadávať i indexy k matrikám narodených a zomretých v prípade, že autori dali do databázy záznamy.

 

Pařil v obciach Milešín, Březka a Rosice

Václav (okolo 1750) žil na konci 18. st v obci Milešín v dome č. 7. Václav mal syna Jana (1774), ktorý sa 5.2.1797 oženil s Mariou Valachovou z obce Březka a tu žili v dome č. 13. Mali syna Josefa (okolo 1810), ktorý sa 8.6.1834 oženil s Františkou Procházkovou, kúpili dom č. 22 a narodilo sa im v ňom 11 detí: Jakub (3.4.1835, zom. 2.10.1838), Františka, Antonie, Josefa, Jan (29.3.1842), Marie, Josef, František, Jakub, Jakub, Alois (21.6.1853). Jan (1842) bol krejčí v obci Rosice, oženil sa s Antoniou Čejdovou a mali deti: Josef (10.3.1883), František (7.8.1885). František (1885) žil v Rosiciach. Zaujímavé je, že Josefovou (1883) druhou manželkou sa stala Žofie Šarounová z Kněžic (rod Šaroun má korene v obci Brodce).

 

* * *

 

Pařil v obci Borač

 

V obci Borač žil Václav (1817), ktorý pochádzal z obce Čebín. Podľa sčítacích operátov z r. 1890 žil v dome č. 23 s manželkou Antoniou a deťmi: Jan (1854), Isidor (4.6.1864), Marie (6.5.1876).

V dome č. 34 v r. 1890 žili slobodní bratia Bernard (11.8.1839) a František (15.12.1832).

 

* * *

 

Najstarší záznam o Pařilovi

V 16. st. žili Pařilovci v stredných Čechách v obci Ronov nad Doubravou, Z od mesta Čáslav. Píše o nich Marie Bláhová v diplomovej práci (2016): Trhová kniha Ronova nad Doubravou z let 1561–1604.

Mikuláš Pařil 25. 12. 1553 kúpil grunt od Václava Štočka za sumu 143 kop gr. č. K tomuto gruntu přikoupil od Jana Sládka devětadvacet osetých záhonů za sumu 19 kop gr. č.
Grunt Mikuláše Pařila 1. 12. 1594 koupil Jan Libáček za sumu 143 kop gr. č. Ke gruntu náležela role se čtyřmi kopami dvaadvaceti záhony, z nichž bylo třicet oseto žitem a devět pšenicí, louka, palouk pod prostředním
rybníkem.

Ondra Pařil 5. 1. 1579 kúpil grunt Pavla Vláčihy od jeho sirôt za sumu 12 kop gr. č.
Ondra Pařil 19. 3. 1584 kúpil grunt od švece Václava Lokaje za sumu 113 kop gr. č. K tomuto gruntu náležely tři kopy a dvanáct záhonů osetých žitem. Půl sklizně však má patřit Václavu Lokajovi. Stejně tak se mají rovným dílem podělit o zisk z lovu v rybníčku.
Grunt Ondřeje Pařila 8. 5. 1584 koupil Jan Kopet za sumu 12 kop gr. č.

 

* * *

Súčasnosť

V súčasnosti v Brodcoch už nežije nikto s priezviskom Pařil. Posledným Pařilovcom v dome č. 1 bola Josefka, ktorá zomrela v r. 1961. V dome č. 1 žije rodina Marešová.

Posledným Pařilom v Brodcoch bol Augustin zom. 19.12.1971 a Antonie Pařilová zom. 2.10.1974.

Dvor, kde stál pôvodný dom č. 1 v Brodcoch:

V Brodcoch Pařilovcov pripomína hospůdka „U Pařilů“ v dome č. 2:

Pařilovci, potomkovia vetvy z Hrutova a Bezděkova, žijú v Kněžiciach v dome č. 183.

Domy č. 1 a č. 2 sú zobrazené na nasledovných fotografiách: prvá je čiernobiela z leteckého mapovania v r. 1953 a druhá ukazuje súčasnosť. Dnešný dom č. 1 je postavený na mieste vedľa pôvodného domu, ktorý stál vľavo – v rohu pozemku, pri zákrute. V dome č. 2 je hospůdka „U Pařilů“.

V r. 2007 žilo v ČR 340 mužov s priezviskom Pařil, do r. 2016 sa počet Pařilovcov zvýšil na 362. Zatiaľ to vyzerá tak, že by všetci mohli byť potomkami dvoch starobylých vetiev – z Brodcov a z Boud.  Viac sú zastúpení potomkovia z boudskej vetvy, nakoľko v brodskej vetve sa rodilo málo mužských potomkov v staršej minulosti. Možno sa raz potvrdí spoločný koreň týchto vetiev.

 

*

Pramene:

Večeřa, J. a kol.: Kněžice. Domovopis. 1994. Niečo je tu: https://sarounovi.stranky1.cz/nova-stranka-144513/

Matriky a pozemkové knihy v MZA Brno. Niečo je už tu https://www.actapublica.eu/

Stabilní katastr - indikační skici https://www.mza.cz/indikacniskici/

Prezentace starých mapových děl z území Čech, Moravy a Slezska https://oldmaps.geolab.cz/

Historická ortofotomapa (c) CENIA 2010 a Podkladové letecké snímky poskytl VGHMÚř Dobruška, (c) MO ČR 2009. https://kontaminace.cenia.cz/

Početnosť priezviska v ČR https://www.kdejsme.cz/prijmeni/Pa%C5%99il/hustota/