Pocta predkom


Weltz, Welz, Velc

Velc patrí v ČR k menej rozšíreným priezviskám, žije tu okolo 160 mužov a 180 žien s priezviskom Velc – Velcová. Súčasní nositelia priezviska v ČR sú zväčša potomkovia niekoľkých nepríbuzných rodov – z Brtnice na Vysočine, z Výrova a Černilova pri Hradci Králové (bývalé panstvo Smiřice v severovýchodných Čechách) a z Vinařic v západných Čechách. Velcovci z Brtnice majú korene v Bavorsku, v časti Franky.
Posplietať cesty histórie rodu Velc bolo možné len vďaka spolupráci. Svojimi poznatkami výrazne prispeli Milan Velc z Jihlavy, Marek Müller, Mojmír Buďa, Petr Paznocht, Jana Podzemská, Věra Hottmarová, Blanka Brázdová, „Ježek Brtnický“, Lucie Kourková a ďalší ľudia, ktorí písali o členoch rodu a zverejnili svoje bádania v publikáciách alebo na internete (viď Pramene).
Lucie Kourková spísala všeličo zaujímavé v diplomovej práci (2011) Pamětní kniha městečka Brtnice z 18. století.
 
Súčasná Brtnice si zachovala starú tvár:
 
Z Welzovej kroniky od Silvestra Welza vieme, že "rod Welzů pocházel z Makelshaimu ve Frankách na Horním Rýně, odkud byli v roce 1660 povoláni do Čech". Franky (Franken) je stará oblasť pri Bavorsku.V prípade, ak by sa jednalo o mestečko Markelshaim (100 km V od rieky Rýn a mesta Manheim), tak tam žil rod Weltz. Žil tu Heinrich (okolo 1590), ktorý sa 3.10.1617 oženil so Sarou a 2.5.1628 s Magdalenou Dutterin. V matrikách narodených je v 1. pol. 17. st. v Markelheime zapisovaná len jedna rodina Weltz - rodičia Heinrich a Magdalena mali deti: Magdalena (6.2.1631), Anna, Ursula, Johan, Leonard, Katarina (21.2.1643). Predpokladám, že mali aj syna Heinricha, ktorý sa narodil pred r. 1631. V Merkelsheime sa 21.2.1689 vydávala Maria Welz, dcéra Johana Weltza a Marie, za Johana Kaspara Rognera.

Heinrich

(nar. okolo 1630) 1. generácia v Brtnici

Formy zápisu priezviska Weltz - Welz vyplývajú z minulosti, keď sa zápisy robili po nemecky. Priezviská sú svojim obsahom totožné. Priezvisko Weltz je rozšírené v nemecky hovoriacich krajinách. Na nemecké korene poukazuje aj test DNA, ktorý našich Velcovcov zaraďuje do haploskupiny I2a2. V knihe Dějiny Brtnice a připojených obcí je na str. 173 v poznámke č. 34 uvedený Jindřich Weltz. V období okolo r. 1660 bol rejtarom – vojenským jazdcom. Jindřich (Heinrich) je prvou známou osobou z rodu Velc, ktorú vieme priradiť k Brtnici. 
Heinrich Weltz mal pozemky po Šimonovi Vakundovi (alebo Rakundovi?). V stĺpci Acker (obrábaná pôda) je veľkosť usadlosti (zdaňovali mu 9 kusov polí), v stĺpci Sec. clas je pôda 2. (bonitnej) kategórie (výnosnosť 19 meríc=Metz a 4 achtle=8tl) a  v stĺpci Ter. clas je pôda 3. kategórie (výnosnosť 19 meríc a 4 achtle). Spolu mal zdanených 9 polí o výmere 28 meríc a 8 achtlov. Neboli to veľké plochy, keďže v 2. kategórii: 1 berní lán (Lahn) = 125 měřic.
Z lánových rejstříkov panstva Brtnice vieme, že pred r. 1680 mal Heinrich Weltz pozemky po Šimonovi Rakundovi. V stĺpci Acker (obrábaná pôda) je veľkosť usadlosti (zdaňovali mu 9 kusov polí), v stĺpci Sec. clas je pôda 2. (bonitnej) kategórie (výnosnosť 19 meríc=Metz a 4 achtle=8tl) a  v stĺpci Ter. clas je pôda 3. kategórie (výnosnosť 19 meríc a 4 achtle). Spolu mal zdanených 9 polí o výmere 28 meríc a 8 achtlov. Neboli to veľké plochy, keďže v 2. kategórii: 1 berní lán (Lahn) = 125 měřic. Zápis o Heinrichovi je v 3. riadku pod hlavičkou tabuľky:
Heinrich bol v r. 1692 v Brtnici radný, v r. 1693, 1699 a 1700 bol richtárom.
 
V 17. storočí sa priezvisko Velc / Weltz v matrikách Brtnice nevyskytuje, takže nevieme, kde sa narodili jeho deti. Heinrich mal syna Karola (okolo 1680).
Velcovci pracovali pre majiteľov brtnického panstva - pre rod Colallto, ktorý má pôvod v Benátkach a Mantove (jeho príslušníci sa pohybovali aj na kráľovskom dvore vo Viedni).

Zámok v Brtnici:

Brtnice je mestečko južne od Jihlavy. V minulosti tu bolo vytvorené priaznivé prostredie pre rozvoj a preto tu mohli vznikať veci, pre ktoré neexistovali podmienky v bežnom vidieckom prostredí. A zdá sa, že takéto prostredie pritiahlo predka našich Velcovcov.
Kostol, v ktorom krstili novorodencov:


Karel

(nar. okolo 1680) 2. generácia

Rok, kedy sa Karel narodil, môžeme len odhadovať, lebo v matrikách Brtnice záznam o jeho narodení nie je. Zo zápisu o úmrtí jeho manželky Justiny v marci 1762 v Brtnici sa dozvedáme, že zomrela ako vdova a dožila sa 78 rokov, takže sa narodila v r. 1684. Manželia sú zväčša starší od manželiek a tak odhadujem rok narodenia jej manžela Karola okolo roku 1680. Predpokladám, že Karel bol synom Jindřicha. Karel už nežil v r. 1742, keď sa ženil jeho syn Silvestr. Dôležitý záznam o Karlovi je v r. 1756 pri sobáši jeho syna Mikuláša s Barborou. Je tam uvedené, že Karel Weltz vtedy nežil a že jeho povolaním v Brtnici bolo „fabri“ -  latinský zápis hovorí že bol remeselníkom - kováčom. Kováčske remeslo sa potom dedilo v ďalších generáciách. 

Zápis o úmrtí Justiny, vdovy po Karlovi Velcovi, 28.3.1762 (matrika Brtnice, MZA Brno).

Karel a Justina mali 8 detí: František (1704), Silvestr (1712), Mikuláš (1715), Ignác, Karel, Josef, Kateřina a Františka. Priezvisko je v matrikách zapisované vo forme Weltz. Velcovci pracovali pre majiteľov brtnického panstva - pre rod Colallto.

"Léta Páně 1679 jeho císařská a královská Milost Leopold, I. toho jména císař, byl v brtnickým zámku přes noc, když z Vídně do Prahy před morem ujížděl, a zde svého jednoho dvořanína již morovou ranů nakaženýho ve špitále zanechal, z kterýhožto v městys Brtnici veliký mor se strhl a mnoho lidí pomřelo a trval až do roku 1680 přes celej rok." "V roku 1689 byla nad městys Brtnici hrozná cometa vídána, po kterýžto v brzkým čase zase mor následoval a v městys Brtnici 59 osob zemřelo." V rokoch 1713 - 1715 bol na brtníckom panstve ďalší mor. Celé mesto bolo uzavreté a strážené schönbornskými dragúnmi. V priebehu epidémie zomrelo 125 kresťanov a 59 Židov. V mestečku panoval všeobecný nedostatok aj napriek zásobovaniu, ktoré mala z nariadenia jihlavského krajského hajtmana vrchnosť svojim poddaným zaisťovať. V októbri mor ustal, ale karanténa bola držaná až do 11.12.1715, kedy bolo mestečko opäť otvorené. Dôsledky morovej epidémie znásobil dobytčí mor v nasledujúcom roku. Zažehnanie historicky poslednej morovej rany si brtnickí občania dodnes pripomínajú morovými sprievodmi konanými pri brtníckej púti. V dôsledku častých morových epidémií bola z Brtnice odklonená trasa starej cisárskej cesty Viedeň - Praha cez neďaleký Stonařov, čím mestečko hospodársky značne utrpelo.

František (1704) má uvádzané povolanie „fabri“, bol teda rovnako ako jeho otec - kováč. Bol richtár v Brtnici v r. 1755-1759 a 1761-1763. Oženil sa s Dorotou (ale neskôr je uvádzaná aj ako Justina a Anna) a po roku 1740 mali 4 deti: Barbora vyd. ViskitenskáMarie Dorota (5.1.1742), Jan (4.5.1744) a Maria Barbora (26.11.1747). Keďže matriky pred r. 1740 nemáme, niektoré priradenia osôb môžu byť problematické. Dominik Velc/Welz (1740) bol kováč a tak je vysokopravdepodobné, že mohol byť synom Františka a po otcovi prebral remeslo.

František bol obvinený takto: "Den 14. Febru[aris] 1754 P[an] Franc Weltz žalubu předloží, že Sebastián Haberdle jeho, Weltze, za rovnýho nemá v vejřenosti. Přednesouce věc on, Haberdle, praví, že nezapírá. Jeho žena vypovídá, že Weltz požádal něco smilného.
V cechu krejčovským mluveno bylo, že u p[ana] discitora[?] Haberdle mluvil, že Weltz jemu v svědomí tak čistej a rovný nejni jak on, a za rychtáře ho nedrží. Vencl Bradáč předvolaný a vypravil, že Haberdle o F[ranci] Weltzovi nadal, že je a hodí se obecního bejka a že je kurevník. Convocatus Vencl Bradáč vypovídal a confrontíroval, že Sebastián Haberdle mluvil, že nejni potřeba bejka obecního, že Franc Weltz je dosti veliký kurevník. Žalující Franc Weltz jen toliko žádá, aby podle práva se pokračovalo a svědek přísahu potvrdil, což vyznal. Načež jim na 8 dní na rozmyšleno dáno, do 31. Feb[ruaris]."

Otec František zomrel 15.10.1763. Vdova po Františkovi, uvedená ako Anna, sa 17.4.1768 vydala za vdovca Stanislava Holuba.

Meno Františka Velca je zväčnené na veľkom zvone vo farskom kostole. Ježek Brtnický uvádza: Velký zvon má uprostřed kříž a nápis: „A fulgure et tempestate libera nos, domine!“ Na zvonu je obraz Božího oka s hebrejským nápisem: „Jehova.“ A dále nápis: „ Ter sancte Deus, konserva nos a malo.“ Zvon má ještě další nápis: „Toho času panoval p.p. Vinciguerra Tomáš hrabě Collalto.“ Na okraji zvonu pak je nápis: „V přítomnosti zvonu lití: P. Frant. Velc. – V úřadě stali: P. Tobiáš Vetchý, primátor, p. Frant Heppil, syndikus, p. Joh. Schönfeld, rychtář, p. Matyáš Tauber, p Václav Procházka, p. Mikuláš Matiáš.

Krst Marie Doroty 5.1.1742 (m.n. Brtnice, MZA Brno).

Kováč Dominik Welz zomrel 21.5.1784 ako 45 ročný, takže sa narodil okolo r. 1740. S manželkou Alžbětou mali v dome č. 179 v Brtnici 6 detí: Eva (18.12.1766) vyd. Jungerová, Maria Anna (13.12.1768) vyd. Marešová, Barbora (7.12.1770), Václav (23.9.1775), Jan (5.6.1777) a Jakub (6.7.1783).

Krst Dominikovej dcéry Evy 18.12.1766. Matrika Brtnice, MZA Brno.

Jakub (1783) pokračoval v rodinnom remesle a bol kováčskym majstrom v dome č. 330. Jakubov syn Ferdinand (19.10.1816) bol kováčom v dome č. 330. Jakubov syn Josef (23.2.1815) sa usadil v obci Puklice. Puklice je malá obec severne od Brtnice. Josef mal syna Jana (12.7.1855) a ten mal s Mariou Šidlovou 5 detí: synovia Jan (16.8.1881), František (15.7.1888) a Cyril (3.7.1891). Jan zostal v rodnej obci. František bol cez 1. svetovú vojnu v čs. légiách a potom žil v Plzni. Cyril mal syna Miloša a dcéru Miladu. Sestry týchto 3 bratov sa usadili neďaleko – Františka vyd. Friedlová v Jihlave a Karolína vyd. Havlová v Rantířově u Jihlavy. Jan (1881) mal syna Bohumíra (31.10.1904) a dcéru Mariu (9.8.1908) vyd. Čermákovú. Potomkovia Welzovcov v Pukliciach žijú aj v súčasnosti.

Silvestr (1712) bol výnimočnou osobou. V matrikách je uvádzaný ako riaditeľ chrámovej hudby. Pravdepodobne je autorom mnohých skladieb zaznamenaných v brtnickom inventári.

Brtnícka vrchnosť sústredila na zámku bohatý kultúrny život. Vznikala tu rozsiahla knižnica, Collaltovci prijímali do svojich služieb hudobníkov a založili zámockú kapelu, v ktorej pôsobilo predovšetkým kniežacie služobníctvo a zamestnanci. Z pozostalosti Antonína Františka Collalta sa dochoval súpis nástrojov, ktorý zahŕňa 13 huslí, 2 violy, viola da gamba, kontrabas, krídlo a pozitív. Hudobníci sprevádzali svojho pána aj na cestách. V 18. st. za Tomáša Vinciguerra dosiahlo hudobné umenie v Brtnici svoj vrchol. Z tejto doby sa zachoval Brtnícky hudobný inventár (Inventario per la musica), ktorý obsahuje celkom 1201 tematických záznamov.

Silvestrovou manželkou sa 2.10.1742 stala Konstancie Karlická, dcéra správcu zámku v Černej u Měřína, a za 11 mesiacov 9.9.1743 mali syna, ktorému pri krste dali 4 mená: Václav Ignác Silvestr Augustin. Druhý syn Václav František de Paula sa narodil 22.9.1756. 

Záznam o sobáši Silvestra a Konstancie 2.10.1742. Otec Karel už vtedy nežil. (m.o. Brtnice, MZA Brno):

 

Otec Silvestr zomrel 29.5.1774.

Václav Ignác (1743) sa odsťahoval do obce Habry a vďaka sobášu tam založil sklársku vetvu s trochu upraveným písaním priezviska – Welz. Osud tejto vetvy je opísaný v časti Welz - Sklárska vetva v Dobrej Vode a Hrobe u Teplic.

Václav František (1756) žil v Brtnici v dome č. 134 (v ňom zomrel jeho otec Silvestr 29.3.1777) a s manželkou Mariannou mali deti: Marianna Anna Františka (21.3.1787), dvojičky Josef a František (11.3.1789, zomreli malí v r. 1789) a Josef (9.3.1791, zom. 20.1.1793).

Mikuláš (1715) odišiel z Brtnice a usadil sa v Kněžiciach, kde sa 13.5.1756 oženil s vdovou z kněžickej hospody Barborou Rezkovou a tak sa z neho stal hospodský. Ich osud je opísaný v časti o Velcovcoch v Kněžiciach.

Zápis o svadbe  Mikuláša, syna zosnulého Karla Velca z Brtnice a Barbory, vdovy po Leopoldovi Jeřábkovi v r. 1756 (matrika Brtnice, MZA Brno):

Ignác bol v Brtnici richtárom v období 1755-1759 a v období 1761-1763 purkmistrom. V roku 1758 získal dom na južnom nároží námestia od svojho svokra. Po veľkom požiari v roku 1760 tento dom prestaval v barokovom štýle. Ignácovou manželkou bola Magdalena. Vieme o narodení ich 4 detí (4. generácia): Anna Alžběta (5.11.1750), František (1763 (zom. v okt. 1768), Alžběta (7.11.1766) vyd. HoffmannováFrantišek Xaverský Ondřej (29.11.1768, zom. 6.4.1769). Dospelosti sa dožila len Alžběta. Dňa 9.2.1790 sa vydala za Františka Hoffmana, od r. 1800 riaditeľa bavlnárskej manufaktúry (výroba tu skončila v r. 1815) a brtnického purkmistra v r. 1840-1845. František a Alžběta mali 10 detí v Brtnici č. d. 137. Ďalšie skutočnosti o vetve Hoffmann sú uvedené ďalej. V archívnych fondoch panstva Brtnice je zapísaný Ignácov testament z r. 1794.

Krst Ignácovej dcéry Anny Alžběty 5.11.1750 (m.n. Brtnice, MZA Brno):

Ignác Velc je uvedený aj v knihe Steinherz, S.: Jahrbücher der Gesellschaft für Geschichte der Juden in der ... , str. 452.

Karel bol hudobníkom ako jeho brat Silvestr. Bol v službách hraběte Tomáša Vinciguerry Colallto a jeho syna Jana Nepomuka Colallto ako komorník, hudobný skladateľ a maestro kapely na brtnickom zámku. V r. 1754 odišiel do Viedne, kde bol hofmistrom (dvorským zemským úradníkom) hrabat z Colallto. Zastával funkciu najvyššieho úradníka collaltovského dvora a je uvedený v hraběcí záveti z roku 1769 ako Musik direktor. Zomrel vo Viedni pred r. 1788.

Hudobný inventár na zámku v Brtnici obsahuje značné množstvo tematických záznamov. Zo záznamov vyplýva, že sa jedná o miestneho hudobníka (alebo hudobníkov), pravdepodobne aj maestra kapely. Týmto maestrom bol pravdepodobne Karel Welzt. Počet jeho diel, zachovaných v inventári je úplne mimoriadny. Problém je v tom, že s menom Weltz sa stretávame najmenej u dvoch hudobníkov. Zo záznamov je možné usúdiť, že autor bol pomerne nadaný a vzdelaný hudobník. Z jeho tém zaznieva ľúbezné tóny baroka a ranného klacisizmu. Ktorému z bratov však toto hodnotenie povedať, možno dnes už ťažko povedať. Za zamienku stojí unukátny záznam z Brtníckeho hudobného inventára pri mene Weltz, vzťahujúci sa bez bližšieho upresnenia, ku koncertu pre kontrabasový nástroj: „Concerto a Viologato obligato“ s poznámkou za témou: „Contra Basso obligato“.

Josef bol purkrabí v r. 1759. Jeho manželkou bola Veronika.

Kateřina sa 19.9.1741 vydala za Jana Johannellena.

Františka sa v apríli 1766 v Kněžiciach vydala za Jana Gottlieba.

Mikuláš (1715) sa usadil v neďalekých Kněžiciach. Silvestrov syn Václav sa usadil v Dobrej Vode a tam pokračovala táto vetva rodu Velc (písaná Welz) a písala sklársku históriu.

V matrike Brtnice pre roky 1760-1783 (č. 6276, str. 303) je zaujímavý zápis, ktorý sa týka Velcovcov v Brtnici. Vtedy matriku viedli jihlavskí jezuiti a popri iných ekonomických zápisoch uviedli, že pán Weltz, ktorý staval nový dom, cirkvi venoval pozemok s malým domčekom (označený ako chyža) pri kaplnke sv. Floriána a tak farnosť získala miesto na nový cintorín (hřbitov). Na základe toho rodina Weltz (Weltziana familia) bola oslobodená od poplatkov za pohreby. Nevieme, kto z Velcovcov bol týmto darcom. (Za preklad ďakujeme pani Dane Novotnej.)

"Léta Páně 1657 dne 3. Augusti mezi 10. a 11. hodinů v noci skrze neopatrnost vznikl se hrozný oheň v městys našem Brtnici a byl veliký vítr ten den, pro kterýžto k ohni žádnej přistoupiti mohl. Tenkráte shořel farní kostel s[vatého] Jakuba, fara, škola, rathaus, panskej mlejn a jinších sousetských 59 domů i stodolami." V roku 1760 vypukol v Brtnici veľký požiar, ktorý vznikol v pivovare, a rozšíril sa po celom mestečku. Zhorelo 200 domov, oba kostoly, kláštor a fara s archívom, obsahujúcim staršie matriky. Ušetrený nezostal ani zámok. Po ohni prišiel veľký dobytčí mor, ktorý ešte viac prehĺbil následky požiaru.

 

Hostinskí a roľníci v Kněžiciach

Mikuláš

(1715-1767) 3. generácia

O Mikulášovi sa v Pamětní knize píše: "Den 23. Oktobris [1753] přednešena žaloba ex officio, kterak letos 3 osoby Mikuláš Weltz obtěžkal, načež předvolaný a přiznává se, že střížovskou totiž vinen je. Druhá Vlčka předvolaná na něho vyznává, že ji kvaltem obtěžkal a hubu zacpával. Třetí v Komárovicích Justýna se dostavit musí." Z toho vyplýva, že za slobodna bol asi sukničkár.

Mikuláš sa v r. 1756 odsťahoval z Brtnice do Kněžic. Motívom bol sobáš s Barborou Rezkovou z obce Komárovice, mladou vdovou po hostinskom Leopoldovi Jeřábkovi. Svadba bola 13.5.1756 v Kněžiciach. Mikulášovi sa dovtedy do ženby nechcelo, lebo sa ženil až ako 38 ročný. Mikuláš sa dostáva do hostinca a stáva sa z neho kněžický hostinský. Mikuláš a Barbora mali v Kněžiciach deti: Františka (29.5.1760), František (17.6.1763), Bernard (o ňom zatiaľ viac nevieme). Rodová vetva pokračovala po Františkovi. Velcovci mali málo detí aj preto, lebo otec Mikuláš zomrel 23.11.1767, len 11 rokov po svadbe. Dvojnásobná vdova Barbora sa potom vydala tretí krát, manželom sa už necelý rok po smrti Mikuláša stal Tomáš Jelínek v októbri 1768, čo bolo vynútené tým, že hostinec potreboval hostinského a malé deti otca.

Krst dcéry Františky 29.5.1760 v Kněžiciach. Mikuláš uvedený ako „caupo“ = hostinský. Krstnými rodičmi sú Velcovci z Brtnice – Silvetr a Františkova manželka Justina (matrika Brtnice, MZA Brno):

František

(1763-1835) 4. generácia

František, na rozdiel od svojho otca, sa ženil dosť skoro, keď ešte nemal 19 rokov. Dôvodom pre také skoré sobáše mohlo byť naplnenie sirotských dedičských práv – získať hospodu, ktorú viedol nevlastný otec Tomáš Jelínek od r. 1768. Svadba bola v Kněžiciach 5.2.1782 a nevestou sa stala Josefa Paznochtová, dcéra hospodského Kašpara Paznochta z Okříšek. František a Josefa žili v Kněžiciach v dome č. 43, kde bola kněžická hospoda. František bol hostinským. Hostinec v dome č. 43 (neskôr č. 55) predtým patril šľachticovi Karlovi Collaltovi a vzhľadom na bližší vzťah Velcovcov k tomuto šľachtickému rodu sa asi podarilo Františkovi kúpiť tento hostinec.

František a Josefa mali 10 detí: Kateřina (5.11.1782), Apolonia (9.2.1784), Nepomucena (10.5.1785, zom. 22.3.1787), Bernard (11.8.1787), Alžběta (11.11.1789), Pavel (27.6.1792), Antonín (15.12.1794), Josef (18.1.1797, zom. 20.4.1797) a dvojičky Jan (28.4.1799, zom. 9.12.1799) a Jakub (28.4.1799, zom. 3.2.1800).

Kateřina (1782) mala za slobodna 2 synov, ale obaja zomreli ako malí: Josef (3.1.1802, zom. 16.2.1802) a František (8.9.1803, zom. 15.4.1804). V prípade druhého syna je zvláštne, že počas tehotenstva sa 5.2.1803 vydala za Jana Klobouka. S ním potom mala 3 deti: Jan (1810, zom. 5.10.1811), Anna (26.6.1813) a Kateřina (8.12.1815).

Alžběta zostala v rodnom dome. Zomrela 18.9.1843.

Potomstvo s priezviskom Velc ďalej pokračovalo po Bernardovi, Pavlovi a Antonínovi.

Bernard

(1787-1841) 5. generácia

Bernard, najstarší z Františkových synov, nezostal na rodnom grunte. Možno sa mu nechcelo čakať, kedy mu otec prepustí hospodárstvo. Bernard sa 14.11.1808 oženil s Josefou. Usadili sa v susednom dome č. 44. Tento statok mal rozlohu štvrťlánu. V pozemkovej knihe je 25.10.1808 uvedený kontrakt s Františkom Velcom. Vieme len o jednej dcére Bernarda a Josefy: Marianna (8.8.1809). Bernard zomrel 29.6.1841 v dome č. 56. Ďalším osudom v tejto vetve sa ešte budeme musieť venovať.

Pavel

(nar. 1792) 5. generácia

Ani Bernardov brat Pavel nezostal v rodičovskom dome. Oženil sa 21.11.1813 s Marianou Drábkovou a žili v dome č. 90. Tento dom sa nachádzal oproti jeho rodnému domu. Pavel bol roľník – štvrťláník. Pavlovi a Marianne sa narodilo 9 detí: Jan (31.5.1815), František (22.5.1819), Antonín (8.12.1821), Marie (8.8.1824), Petronila (30.5.1827), Františka (29.3.1830, zom. 14.12.1830), Josefa (7.3.1832, zom. 14.3.1832), Jakub (3.5.1833, zom. 4.5.1833) a Josef (26.3.1834).

Potomstvo mali Jan, František, Antonín, Marie a Petronila. V rodičovskom dome zostal najmladší Antonín.

Marie sa vydala za Františka Kružíka a mali deti: Františka (13.2.1847), Jan (1.12.1855), František (30.3.1859, zom. 12.4.1859) a Vincentia (19.7.1863, zom. 13.5.1864).

Petronila sa 19.11.1850 vydala za Tomáša Andrízka.

Podpis Welc Pavel - v r. 1847 pri sobáši jeho dcéry Marie s Františkom Kružíkom.

Jan

(nar. 1815) 6. generácia

Jan sa 31.1.1842 oženil s Josefou Obrdlíkovou a bývali v Kněžiciach v domoch č. 73 a 89. Jan a Josefa mali 6 detí: Františka (13.12.1842) vyd. Hrnčířová, Jakub (18.7.1846), Marianna (2.4.1849), Josefa (15.3.1851), Jan (1.11.1852), František (20.10.1855, zom. 4.5.1857).

Poznáme potomstvo len po dcére Františke (1842), ktorá sa vydala za Františka Hrnčířa. Mali 2 dcéry: Anežka (13.1.1864) a Terezie (9.10.1865, zom. 5.11.1866).

Syn Jan (1852) je zatiaľ neznámou postavou, asi sa objavil v Petroviciach. Takže o pokračovaní priezviska Velc v tejto vetve nevieme.

           
František

(1819-1876) 6. generácia

František sa ženil z d. č. 89, manželkou sa 24.11.1851 stala Josefa Krčálová nar. 1.3.1827. On už nevlastnil polia a tak sa živil ako nádeník. František a Josefa mali 6 detí: Jan nar. 15.5.1852, František nar. 18.8.1860, Johana nar. 10.10.1863 zom. 21.5.1864, Jakub nar. 15.7.1865 v d. č. 85, Matěj nar. 21.2.1868 a Václav, ktorý bol nesvojprávny.

František bol nádeník, panský volák, oženil sa 24.7.1883 s Josefou Drštičkovou a mali v Kněžiciach v d. č. 106 a d. č. 90 dve dcéry, ktoré skoro umreli – Josefa nar. 17.3.1886 zom. 21.7.1886 a Františka nar. 22.11.1891 (zomrela krátko po narodení). Rod Velc sa šíril v potomstve Jana, Františka a najmä Jakuba.

Rodičia dožili v Kněžiciach v d. č. 85, otec František zomrel 14.11.1876 a mama Josefa ho prežila o vyše 30 rokov a zomrela 10.10.1908.

Antonín

(1821-1891) 6. generácia

Antonín je v zápisoch písaných po nemecky uvádzaný ako Grundbesitzer, teda statkár. Zostal hospodáriť na rodičovskom statku. Dňa 21.3.1850 sa oženil s Rosaliou Šloufovou z Kněžic z d. č. 19 a v d. č. 90 sa im narodilo 7 detí a všetko boli chlapci, bohužiaľ viacerí zomreli ako malé deti: František nar. 2.4.1851, Antonín nar. 7.10.1853, Jan nar. 9.11.1856 (zom. 22.4.1858), Jan nar. 29.6.1859 (zom. 21.5.1861), Jan nar. 11.10.1862 (zomrel aj on 23.11.1862), Ferdinand nar. 27.5.1865 (zom. 17.11.1891) a Petronila nar. 10.12.1871.

Táto vetva pokračovala v potomstve Františka a Antonína.

Otec Antonín sa neskôr presťahoval do domu č. 10 k svojmu synovi Františkovi. Antonín zomrel 19.10.1891 a Rosalie zomrela 3.4.1893.


Mužskí potomkovia Františka (1819-1876) - Jan, František a Jakub:

Jan

(nar. 1852) 7. generácia

Janovou manželkou sa stala Františka Tumová. Usadili sa v Kněžiciach v dome č. 17 kde mali 5 detí: Antonín nar. 24.3.1878 (zom. 1.4.1878), Marie nar. 25.2.1879, Anna nar.17.7.1881 (zom. 22.1.1884), Františka nar. 26.2.1883 (zom. 18.4.1884) a Jan nar. 29.7.1884 (zom. 21.9.1886). Okrem Marie všetky deti zomreli. Osud Marie zatiaľ nepoznáme.

František

(nar. 1860) 7. generácia

František sa nestal vlastníkom gruntu, živil sa ako nádeník a panský volák v Kněžiciach. Dňa 24.7.1883 sa oženil s Františkou Drštičkovou. Žili v domoch č. 3, 106 a 90. Mali 4 deti: Josef nar. 4.2.1884, Josefa nar. 17.3.1886 (zom. 21.7.1886), Václav nar. 11.4.1887 a Františka nar. 22.11.1891 (zom. 22.11.1891).

V Kněžiciach zostal syn Josef, ktorý zomrel 27.10.1954.

Jakub

(1865-1939) 7. generácia

Františkov syn Jakub bol murár. Dňa 8.11.1892 sa oženil s Františkou Vrtalovou z Kněžic č. d. 43 a v tom dome sa aj usadili a mali 9 detí: Františka nar. 2.3.1893, Marie nar. 12.5.1895, Jaroslav nar. 1897 zom. 13.4.1923, Alžběta nar. v októbri 1899 zom. 14.4.1900, Jan nar. 14.4.1901, Metoděj nar. 23.6.1903, Alžběta nar. 14.11.1905, Jakub nar. v júli 1907 a Alois nar. 2.6.1912. Ich potomkovia žijú v Kněžiciach a okolí napr. v mestách Jihlava, Třebíč, ... Matka Františka zomrela 5.6.1919 a otec Jakub zomrel 20 rokov po nej v r. 1939.

Potomkovia Jakuba v 7. generácii:

Františka  sa 28.4.1918 vydala za Karla Čermáka. Manželstvo bolo bezdetné, Františka zomrela 20.10.1982.

Marie sa vydala, ale priezvisko jej manžela neviem prečítať. Mali dcéru Mariu nar. 1923, ktorá sa vydala za Zejdu. Mama Marie zomrel v r. 1977.

Jan mal synov IvanaVratislava (zomrel ako malý). Zomrel v r. 1972.

Metoděj mal syna VladimíraJaromíra. Zomrel 22.3.1986.

Alžběta sa 19.4.1938 vydala za Josefa Brabca. Manželstvo bolo bezdetné.

Jakubovou manželkou sa stala Marie a mali 2 deti: MarieBohumil.

Najmladší Alois mal 3 deti: Jaroslav, MilanLudmila.

 

Mužskí potomkovia Antonína (1821-1891) - František a Antonín:

František

(1851-1919) 7. generácia

František sa oženil s Annou Karáskovou a žili v Kněžiciach v dome č. 10 a tento grunt bol prezývaný Pavel. Františkovi a Anne sa narodili 4 deti: Josef nar. 15.12.1878, František nar. 20.10.1880 (zom. 25.1.1883), Alois nar. 19.6.1884 a František nar. 2.2.1887.

Rod pokračoval v potomstve Josefa, Aloisa a Františka. Otec František zomrel 26.8.1919.

Potomkovia Františka v 7. generácii:

Josef zostal v rodičovskom dome č. 10. Dňa 25.7.1905 sa oženil s Anastasiou Jedličkovou z Heraltic a mali 3 deti: Marie nar. 15.8.1906 vyd. Telčerová, Františka nar. 17.2.1910 (zom. 28.2.1910) a Josef nar. 21.5.1911, ktorý zomrel 12.11.1994.

Aloisovi vieme, že sa oženil 23.11.1909.

Františkovi vieme, že sa oženil 15.5.1911.

Antonín

(1853-1919) 7. generácia

Antonín sa nestal vlastníkom polí a tak sa živil ako nádeník, pracoval pre väčších sedliakov. Dňa 29.5.1876 sa oženil s Mariou Šeneklovou a žili v domoch č. 34, 86 a 81. Mali 6 detí: Isidor nar. 14.5.1876, Jan nar. 19.11.1878, Václav nar. 29.9.1881 (zom. 2.1.1882), Marie nar. 28.9.1884 (zom. 22.11.1884), Anna nar. 20.7.1886 (zom. 16.4.1887) a Josefa nar. 18.9.1890 (zom. 25.8.1907). Takže dospelosti sa dožili len 2 synovia – Isidor a Jan - a ich osudy v 20. storočí ešte čakajú na odhalenie.

* * *

Hostinský v Kněžiciach

Antonín

(1794-1866) 5. generácia

V tejto vetve sa musíme vrátiť o 2 generácie späť, lebo vyššie boli uvedení potomkovia Pavla (nar. 1792). Pavlov brat Antonín, najmladší zo súrodencov, zostal v rodnom dome. Takže tak ako jeho otec aj on bol hostinský. Za jeho života došlo k prečíslovaniu domu z č. 43 na č. 55. Antonín sa ženil 18-ročný, jeho manželkou sa 23.2.1813 v Okříškach stala šestnásťročná Mariana Kroutilová, dcéra okříšskeho revírneho poľovníka Matěja Kroutila a Paulíny. 

Svadba Antonína a Marianny Kroutilovej 23.2.1813 v Okříškach (m.o. 10248 MZA Brno):

Podpis - Anton Weltz Otec pri sobáši jeho dcéry Marianny v r. 1839:

Antonín a Marie mali 8 detí: Kateřina (9.4.1814), Františka (3.5.1816), Marianna (18.6.1818) vyd. Obrdlíková, František (31.8.1820), Alžběta (3.10.1822), Ignác (25.7.1825), Antonie (9.3.1828) a Josefa (27.2.1833). Mama Marie privádzala deti na svet počas 20 rokov, čo je typické pre túto dobu. Ako dieťa zomrel len Ignác (zom. 5.10.1839). O Josefe nevieme zatiaľ viac. Dospelosti sa dožil len 1 syn – František a on zostal v rodičovskom dome a bol hospodským. 5. generácia mala nasledovné potomstvo:

Kateřina (1814) sa 27.2.1832 vydala za Josefa Saláta z Vísky č. 3. Tu sa im narodilo 6 detí: František nar. 26.3.1833 (žil v Kněžiciach), Kateřina nar. 30.4.1839, Jan nar. 1.11.1841 (zostal v rodnom dome vo Víske č. 3), Josef nar. 1844 a Františka nar. 18.4.1846 (zom. 8.12.1848). Marie nar. 1851 vyd. Vyskočilová (s Jakubom Vyskočilom žili v Rychlove č. 8).

Františka (1816) sa 8.5.1836 vydala za Jakuba Saláta z Kněžic č. 80. Jakub bol tesárskym majstrom a s Františkou žili v Kněžiciach č. 12, kde sa im narodilo 6 detí: František nar. 18.10.1841, Anna vyd. za Jakuba Hlávku, Antonín nar. 13.6.1846, Josef nar. 31.8.1853, Ignác nar. 4.11.1859 a Marie.

Mariana (1818) sa 5.11.1839 vydala za Josefa Obrdlíka z Kněžic. Pri zápise sobášu Mariany vidíme podpis jej otca Antonína. Josef Obrdlík bol mäsiarsky majster (řezník, Wittwer und Fleischhauermeister) v Kněžiciach. Josef bol 3x ženatý, Mariana bola jeho 3. manželkou. Josef a Mariana žili v Kněžiciach v dome č. 103 a tu mali 7 detí, ktorých krstnými rodičmi boli švagor Jakub Salát a jej sestra Františka: Františka (26.11.1840) vyd. Nechvátalová, Anna (12.5.1842) vyd. Pařilová, Antonie (4.9.1844) vyd. Jirková (žili asi v Rokytnici nad Rokytnou č. 11), Alžběta (1.8.1848, zom. ako malá), Anežka (19.9.1851) vyd. Procházková, Josef (27.10.1854), Alžběta (8.12.1859, zom. 11.1.1860).  Josef (1854) zostal v rodičovskom dome, oženil sa 15.6.1875 s Kateřinou Šenkapoulovou a narodilo sa im 13 detí.

Alžběta (1822) sa 31.1.1842 vydala za Antonína Novotného a zostali bývať v dome č. 55 (s hospodou) s bratom Alžběty - Františkom Velcom. Antonín Novotný tu bol hospodský. Alžběta a Antonín mali 2 deti: Josef nar. 28.2.1843 a Antonín Marvell nar. 15.1.1864.

Antonie (1828) sa 17.2.1846 vydala za Jakuba Vrzala a v Kněžiciach č. 22 mali potomkov: František nar. 22.3.1847, Antonín nar. 11.6.1855 (zom. 16.3.1874) a Bernard nar. 20.8.1861.

Josefa (1833) sa vydala za celolánika Josefa Nechvátala a v Rychlove č. 4 mali 14 detí: Marie nar. 21.3.1852 (zomrela malá), Josef nar. 5.5.1855, Ignác nar. 2.4.1857, Františka nar. 6.5.1858 (zom. 16.8.1861), Marie nar. 15.8.1861 (vyd. Veselá), Pavel Jan nar. 15.1.1863 (zom. 14.5.1863), Františka nar. 27.3.1864 (zom. 11.6.1864), Ludmila nar. 12.9.1865 (vyd. Hosová), Františka nar. 5.9.1867, Jan nar. 18.6.1869 (zomrel malý), Jan Křtitel nar. 29.6.1870 (zom. 1.5.1871), Jan nar. 23.6.1872 (zom. 16.7.1872), Josefa nar. 21.8.1873 (vyd. Nestrojilová) a Hynek nar. 17.7.1875 (zom. 21.7.1875).

František

(nar. 1820) 6. generácia

František zostal v dome č. 55 a bol hostinským rovnako ako jeho otec Antonín. Oženil sa s Antoniou Brabencovou z Brtnice a narodilo sa im 9 detí: Ignác (15.8.1847, zom. 2.4.1848), Františka (30.3.1849), Josefa (17.2.1851), František (9.12.1852), Anna (13.7.1854), Marianna (16.9.1856, zom. 31.10.1856), Eduard (13.10.1857, zom. 10.3.1860), Antonín (15.1.1860) a Paulína (25.1.1862, zom. 12.8.1862).

Zatiaľ neviem, ako pokračovalo priezvisko Velc do súčasnosti po potomkoch Antonína (1794-1866).

* * *

V Kněžiciach boli Velcovci majiteľmi domov č. 10, 17, 43, 55, 56, 81, 85, 86.

V susednom Rychlove sa objavilo priezvisko Velc v dome č. 4. Zatiaľ viac nevieme.

Na cintoríne v Kněžiciach je hrob - Marie Velcová, dcéra Jakuba Velca (vydala sa za Lubomíra Hajduka?). Spolu v hrobe sú Velc a Hajduk.


Velcovci z okolia Brtnice, u ktorých predpokladáme, že nájdeme rodové prepojenie na brtnických Velcovcov:

Velc v obci Dolní Cerekev:

Dolní Cerekev je obec severne od mesta Třešť.

 

Velc v obci Petrovice:

Na jednom z výpisov z matrík je uvedené, že Jan Velc žil v Petroviciach.

 

Welz v meste Svitavy

Vo Svitavách bol lekárnikom Ph. Mg. Gustav Welz. Tu sa v r. 1927 stal predsedom Místní Masarykovi ligy proti tuberkulóze.


* * *

Rodina Hoffmannová

Alžběta Velcová (1766), dcéra Ignáca, sa 9.2.1790 vydala za Františka Hoffmana (1762), syna Jana Hoffmanna a Moniky Karlickej. František bol od r. 1800 riaditeľom bavlnárskej manufaktúry (výroba tu skončila v r. 1815) a v r. 1840-1845 brtnickým purkmistrom. František a Alžběta mali 10 detí v Brtnici č. d. 137: Jan (1791), František (1793), Karel (1794), Alžběta (1796), Eleonora (1798), František (1800), Anna Alžběta (1802), Terezie (1803), Františka (31.3.1804) a Jan Karel (6.12.1806).

Syn František Hoffmann (1793) sa 7.1.1834 oženil s Františkou Kmentovou a v dome č. 263 mali 7 detí: František Josef Ignác (5.10.1834), Josef František Karel (4.12.1835), Františka Eleonora (31.5.1837), Eduard Karel (16.3.1839), Karel Augustín (1.9.1840), Alois František Josef (9.9.1841) a Alfons Jan (24.5.1844).

František Josef Ignác bol správcom dôchodkov hraběte Mitrowského v Dolní (Zámecké) Rožínce u Bystřice nad Pernštýnem. Tu mal syna Aloisa Karla nar. 8.11.1886, ktorý sa usadil v Brtnici na nám. Svobody v dome č. 77. Bol obdivovateľom Brtnice, pôsobil v obecnej samospráve a miestnych spolkoch. V r. 1925 založil tradíciu kostýmovaného historického “morového” sprievodu, ktorý pripomína rok 1715, kedy Brtnicu postihla veľká morová epidémia. V r. 1921 založil obecnú pamätnú knihu. V r. 1926 začal vydávať časopis Brtnický kraj. Jeho hlavným dielom je knižka “Městys Brtnice na Moravě” z r. 1925. Zomrel 22.1.1935.

Josef František Karel (1835) žil v dome č. 263 a v Brtnici bol starostom 35 rokov až do svojej smrti v r. 1903. Josef František Karel sa 24.7.1866 v Přízřeniciach oženil s Leopoldinou Tuppy a mali 6 detí: dve zomreli v útlom veku, dospelosti sa dožili dcéry Marie Františka Josefa (27.6.1867) vyd. Baller, Františka (8.6.1869) a syn Josef František Maria (15.12.1870), budúci známy architekt a dizajnér. Josef sa v r. 1898 oženil s Annou Hladíkovou a v r. 1900 sa im narodil syn Wolfgang. Druhou Josefovou manželkou bola Karla Schmatz, manekýnka vo Wiener Werkstätte.

Záznam o narodení Josefa Františka Karla 4.12.1835. Matrika Brtnice, MZA Brno.

Náhrobné kamene Hoffmannovcov sú na cintoríne v Brtnici. Náhrobky pre svojich rodičov navrhol ich syn - dizajnér Josef Hoffmann. Z nemeckého nápisu vyplýva, že hovorili po nemecky. Toto je náhrobok jeho otca Josefa (1835-1903):


Welz - sklárska vetva v Dobrej Vode (Habry), v Hrobe u Teplic a podnikatelia v Dolnej Krči a Prahe 

Václav Ignác Silvestr Augustin

(1743-1828) 4. generácia

 

Silvestr a Konstancie dali svojmu synovi štyri mená - Václav Ignác Silvestr Augustin, ale neskôr je uvádzaný len s jedným krstným menom – Václav. Václav a jeho potomstvo používalo mierne upravené priezvisko z Weltz na Welz.

Záznam o narodení Václava 9.9.1743 v Brtnici (m.n. Brtnica č. 6275, MZA Brno)

Václav, ako syn hudobníka, mal k hudbe blízko. Oženil sa až ako 38 ročný dňa 22.8.1781 v Dobrej Vode (Gutenbrunn) s Mariou Annou, dcérou skelmistra Jana Koppa. Vstupom do sklárskej rodiny sa Welzovci stali súčasťou českých sklárskych rodov.

Dobrá Voda je časťou obce Malčín, nachádza pri Světlé nad Sázavou. Skláreň v Dobrej Vode v r. 1723 založil Jan Jiří Hogl, ktorý sem prišiel z Benešovskej hute na Černovickom panstve. Skláreň bola pomenovaná podľa neďalekej studničky - Dobrá Voda. Pozostávala zo šiestich budov, medzi ktorými bol aj zámoček, slúžiaci ako obydlie pre majiteľa. Zmluva na dobrovodskú huť s haberskou vrchnosťou bola zapísaná do zemských dosiek v r. 1725. Ale už v roku 1727 J. J. Hogl zomrel a huť zdedila jeho dcéra Rozina. Rozina v r. 1748 ešte založila ďalšiu skláreň v Černej Vode v Orlických horách. Rozina bola 3x vydatá a obe hute v jej mene viedol Ignác Režný, syn z jej tretieho manželstva. Avšak po smrti Roziny huť v Dobrej Vode zdedila dcéra Marie, ktorá bola z prvého manželstva Roziny s Karlom Straffom. Marie Straffová bola manželkou chranbožského skelmistra Jana Koppa. V r. 1796 zdedila obe sklárne Marie, dcéra Jana Koppa a Marie Režnej, vydaná za Václava Welza (1743-1828). Václav Welz však bol muzikantom a sklárstvu nerozumel. Preto tu skutočným skelmistrom bol Michael Adler a po ňom Löffelmann zo sklárne v Smrčnej. Pomery na huti v Dobré Vode sa zlepšili až keď sa sklární v r. 1825 ujal Tomáš (1792-1867), syn Václava Welza a Marie Koppovej. V r. 1846 sa majiteľom stal Alois (1821) a r. 1871 sa za riadenia Františka (1850-1924) prestalo v Dobrej Vode vyrábať. Veľkostatok patril Welzovcom do roku 1948. Zámoček vlastnili do roku 1945, po znárodnení prešiel do vlastníctva Východočeských státních lesů a slúžil ako obydlie zamestnancov. Welzovci pred zrušením sklárne v Dobrej Vode založili skláreň v obci Hrob v severných Čechách, kde bol blízky dovoz najdôležitejších výrobných surovín.

Vráťme sa späť k Václavovi Welzovi a Marii Anne Koppovej, ktorí mali v Dobrej Vode v zámočku (č. 1) pri sklárni deti: Tomáš (1792), Jan (17.11.1795), Jozefka (14.2.1798), Václav Ignác (21.7.1801). Tomáš (1792) prevzal majetok po rodičoch. Mama Marie zomrela 7.1.1816 a otec Václav 24.4.1828.

Záznam o narodení Václava Ignáca 21.7.1801 (matrika narodených fary Lučice, archiv Zámrsk):

Tomáš

(1792-1867) 5. generácia

 

Tomáš sa staral o rozvoj sklárne v Dobrej Vode. Jeho manželkou sa stala Anna Marie Schwarz a mali deti (patriace do 5. generácie rodu Velc): Antonie Anna Marie (22.2.1817), Alois (20.3.1821), Josefína (23.2.1823), Marie (2.2.1825), Václav (8.10.1828), Terezie (29.12.1829), Františka (10.2.1831), Emilie (17.3.1833), Jan (11.2.1835), Tomáš (6.8.1836). Dedičom sklární sa stal syn Alois. Dcéry Antonie a Josefína spojili svoj osud s rodom Englberth.

V archíve v Zámrsku je v matrike narodených fary Lučice záznam o narodení Antonie 22.2.1817 na zámku (č. 1), krstným otcom bol jej dedko, sklársky majster Václav Welz:

Viac sa môžeme dočítať zo zápisu pri narodení Tomáša 6.8.1836:

Antonie sa vydala za Jana Englbertha z mestečka Habry, ktorý tu pôsobil ako listovní u soudu a bol aj purkmistrom v Habroch. Antonie a Jan mali 10 detí (6. generácia): Jan nar. 30.1.1835, Alois (1838), Marie (1840), Anna (1842), Václav (1843), Englbert (1845), Gustav (1847), Antonie (1850), Karel (1852) a Eugen (1856). Rodičia týchto detí – Jan a Antonie – sú pochovaní na cintoríne v Habroch a ich hrob sa zachoval dodnes, Jan Englberth zom. 6.2.1867 a Antonie zom. 22.7.1896. Syn Eugen sa 21.1.1890 oženil s Antoniou Tichou z Pardubic a mali 4 deti (7. generácia): Anna, Eugenie, Ludmila vyd. KošťálováAntonín (1899).

Josefína sa vydala za vdovca Václava Englbertha a mali 4 deti: Otto (1842), August (1848), Wilhelm (1852) a Richard (1860).

Alois

(nar. 1821) 6. generácia

 

Alois pokračoval v sklárskom podnikaní. Jeho manželkou sa stala Emilie Riedel. Zatiaľ vieme len o ich jedinom synovi Františkovi, ktorý sa narodil 13.5.1850.

 

Sklári v Hrobe u Teplic

František

(1850-1924) 7. generácia

 

František prevzal sklárne v Dobrej Vode ale za jeho riadenia sa tu prestalo v r. 1871 vyrábať. Pred zrušením sklárne v Dobrej Vode založil skláreň v podkrušnohorskej obci Hrob (Klostergrab, severné Čechy), kde bol blízky dovoz najdôležitejších výrobných surovín.

Františkovou manželkou sa 3.2.1875 vo Viedni stala Antonie Schreiber, nar. 18.3.1859 v Rapotíne. Týmto sobášom došlo k spojeniu dvoch sklárskych rodov. Rodina Schreiber vlastnila sklárne v Lednických Rovniach, v tých časoch v uhorskej časti monarchie (dnes okr. Púchov na Slovensku).

František a Antonie mali 6 detí: Olga (1876, zom. 1876), Josef (1.4.1880), Klara (31.5.1881), Franz Alois (19.6.1885), Emilie (1890) a Otto (18.8.1891).

 

7. generácia prežila svoj život v rušnom 20. storočí:

Syn Josef sa 28.7.1918 v Prahe oženil s Karoline Hinke.

Klariním manželom sa 7.9.1903 v Tepliciach stal Gottlob Karl Maria Kralik von Meyrswalden, taktiež člen sklárskeho rodu. Firma Welz v meste Hrob vlastnila patent, podľa ktorého sa dalo taviť rubínové sklo so selénom na tzv. selénový rubín (Selenrubin). Firma Kralik zas používala zlato pri výrobe tzv. zlatého rubínu (Goldrubin), ale to bolo oveľa nákladnejšie. Pri jednaniach konkurenčných firiem sa Klara zoznámila s Gottlobom. Najskôr sa usadili v Uhorsku v Uhrovci, lebo tu sa nachádzala skláreň firmy Schreiber. V Uhrovci sa im narodili 2 deti: Klara (1.2.1906, zom. 15.2.1906) a Josef (3.3.1909). Potom žili vo Fürstenbergu nad Odrou, kde sa im narodil syn Hugo (11.6.1911, zom. v r. 1944 na fronte v Rusku).

Franz Alois sa 12.4.1891 v Reitendorfe oženil s Adele Elisabeth Schreiber. Počas 1. svetovej vojne bol na fronte, zachovalo sa veľa fotografií, ktoré fotil na rôznych miestach vojnovej Európy. Vieme o jednej ich dcére Gabriele (11.1.1917) narodenej vo Viedni. Kríza v 30-tych rokoch položila sklárne. Povojnová republika nebola naklonená bývalému fabrikantovi s nemeckou národnosťou, preto Československo opustil a vycestoval do Nemeckej Spolkovej Republiky, kde dožil v bavorskom mestečku Eichstätt (zom. 18.3.1970).

Emilie zomrela v posledný deň vojny 9.5.1945. Pochovaná je v Hrobe u Teplic.

Otto zomrel cez 1. sv. vojnu v Rusku 18.8.1916.

 

Syn Franz Alois Welz (19.6.1885 Hrob (Klostergrab) - 18.3.1970 Eichstätt, DE)

Oberleutnant Franz Alois Welz

https://forum.valka.cz/viewtopic.php/title/Oberleutnant-Franz-Alois-Welz/p/284829#284829

Vzpomínky pradědečka nad svým albem s titulem "Bilder aus dem erste weltkrieg" .

Dovolte abych se Vám nejdřív krátce představil. Jmenují se Franz Alois Welz. Narodil jsem se za vlády císaře Františka Josefa, léta páně 19. června 1885, v městečku Klostergrab, které Vám bude zřejmě známější pod jménem Hrob u Teplic. Patřím do sklářské rodiny, čímž nechci říct že bych stál ve sklářské huti u pece, nýbrž moje rodina vlastnila sklárny v mém rodišti. Právě díky svému postavení jsem si mohl dovolit užívat si moderních novinek mé doby. Zamiloval jsem se do automobilů a dodnes vzpomínám na výlety Oplem 20 PS za tehdy populárními automobilovými závody na horských tratích v Rakousku. Pořídil jsem tam na památku spoustů vydařených snímku rychlých vozů. Proč se o tom všem zmiňují? Odpověď je prostá, automobil a fotoaparát hrály pro mě důležitou roli i v průběhu velké války, což je období které Vás zajímá.

Během války jsem sloužil u nově vzniklych (1.8. 1915) K.u.K Kraftfahrtruppe - čili c. a k. automobilních jednotek. Tyto jednotky patřily k teprvé se rozvíjejícímu druhu vojsk rakousko-uherské armády a měl jsem tu čest, velením autokoloně číslo 235, přispět k jejímu rozvoji. Používali jsme několik typů třítunových nákladních vozů. Se svými automobily jsme prováděli zásobování frontových jednotek a taktéž jsme zabezpečovali přesuny těžkého dělostřelectva v Haliči. Do konce války však hlavní břemeno zásobování zůstalo na hipomobilních kolonách. Můj fotoaparát mě doprovázel na haličských cestách a zde je několik snímků z mé služby pro císaře pána.

Na úvod poklidné foto šachové partie (sedím vlevo a táhnu bílými) s přítelem doktorem Karlem v důstojnickém kasíně Těšínské posádky - rok 1915.

 

Veľkostatkár v Dolnej Krči a pražský podnikateľ

Tomáš

nar. 1836 (5. generácia)

 

Tomáš Welz bol veľkostatkárom v Dolnej Krči a žil tu v zámočku od r. 1880. V r. 1884 bol svedkom spolu s Aloisom Engebertom (Engelbertom) na svadbe Rudolfa Stockara a Františky Filipovej v Říčanoch, fara Uhřiněves. Na počátku 20. stol. zakoupil známý lékař MUDr. Jan Šimsa od Tomáše Welza rozsáhlé pozemky v Dolní Krči a vybudoval tu nervové sanatorium. Záhradník u Welzovcov bol pán Kubelík a jeho potomok bol známy hudobník.

Tomášov syn Jaroslav sa v 20. storočí usadil v Podhořanoch. Jaroslavov syn Jaroslav sa v r. 1925 oženil s Boženou Olexovou a mali 2 deti: Milada (1933) vyd. Slavíčková a Jaroslav (1935). Po r. 1848 im boli majetky zabavené. Jaroslav žije v Kanade. Filip, syn Milady, je spoluvlastníkom statku v Podhořanoch.

 


 

* * *

 

V súčasnosti žije v ČR okolo 160 mužských nositeľov priezviska Velc a 9 mužských nositeľov priezviska Welz. Velcovci sa objavujú v Brtnici aj v súčasnosti. V r. 2007 tu mali sobáš Lukáš Velc a Renata Samuelová.

V minulosti existovalo niekoľko nepríbuzných vetiev Velcovcov. Okrem uvedenej vetvy s koreňmi v Brtnici to boli Velcovci v Prahe, Litomyšli, v okolí Kladna (Vinařice, Buštěhrad, Slaný), v okolí Hradca Králové (Výrava, Jasenná, Černilov).

 

Praha

Tajomstvo zatiaľ skrývajú staré hroby Welzovcov v Prahe. Na objasnenie čakajú aj záznamy v domových prihláškach v Prahe (Príloha).

 

Cintorín Olšany v Prahe:

Em Welz (1886)

Tomáš Welz (1904)

Arnold Welz (1953)

Emma Welzova roz. Moravcova (1924)

Tomáš Welz (1927)

Václav Welz (xxxx)

Olga Welzova (xxxx)

 

Litomyšl

František Emanuel Velc – buditeľ, filozof

Narodil sa 2.2.1816 ako František de Paula v dome č. 67 v Litomyšli rodičom: mešťan František Weltz a Apolonie. Krstným otcom bol Karel Weltz (m. nar. ob. 123).  Emanuel bol litomyšlský filozof, hofmistr u Kálnokych a Chorynských, vychovávateľ u liběchovských a klebovských Veithů. Usadil sa v Českej Ťřebovej. Na záver života žil v Kozlove. Medzi filozofmi je radený k zapadlým osvietencom. Zomrel 30.11.1890. 

Dějiny c. k. vyššího gymnasia v Litomyšli uvádzajú:

Seznam filosofů, kteří na lyceu v Litomyšli v letech 1803 až 1849 studovali:

(Udává se jméno; rodiště, rok pobytu na ústavě a potomní stav, pokud se podařilo jej vypátrati.):

Welz Antonín, Litomyšl, 1825, 6; plukovní lékař f. – považovaný za vynálezcu pěchotní „rychlopalné“ pušky (zadovky, též jehlovky), kterou byla vyzbrojena pruská pěchota již před rokem 1864.

Welz František, 1832, 3 ; právník v Kozlově.

Welz, bližšie neurčený litomyšlský rodák, bol výrobca organov (varhan).

Bedřich Welz (29.6.1866 v Litomyšli, zom. 23.7.1921 v Prahe), primář nemocnice, zakladatel samaritánství v hasičských sborech, člen ústředního výboru hasičstva v Praze, zajladatel hasičské zdravovědy, redaktor samaritánských příloh Hasičských rozhledů, přední ochotník divadelních rolí v Litomyšli, Sokol, cvičitel hasičů i občanů v první pomoci, autor učebnice samaritánství, člen mnoha spolků a sdružení v Litomyšli i v okrese. Pohřben na hřbitově v Litomyšli.

Zatiaľ nevieme, či k sklárskemu rodu patrí táto vetva rodu Weltzovcov z mesta Litomyšl. 

 

* * *

 

V Kladne a okolí sú miesta, kde nachádzame Velcovcov. Známym potomkom rodu je maliar Ferdinand Velc - etnograf, fotograf, malíř krajin a podobizen, středoškolský pedagog kreslení.

Velc z obce Vinařice

 

Velcovci majú rodovú tradíciu aj v obci Vinařice (pri Lounoch):

František Velc, zedník ve Vinařicích č. d. 10, sa narodil okolo r. 1800. Jeho manželkou bola Marie Dundrová z Tachlovic. Dňa 27.11.1824 sa im narodil syn Antonín. Antonín zostal v rodičovskom dome.

Antonín Velc sa zosobášil s Klárou Grobavou. Bol tesár a domkár. V úmrtnom zápise je uvedený tiež ako důlní ve výslužbě. Jeho manželka Klára bola dcérou ovčáka Josefa Groba a Marie Váňové z Křivoklátu. Antonín a Klára mali 7 detí, medzi nimi aj budúceho maliara Ferdinanda Velca (17.7.1864). Otec Antonín zomrel 24.7.1889.

Ferdinand Velc vychodil obecnou školu ve Pcherách, měšťanskou v Lounech. Poté absolvent Akademie výtvarného umění v Praze a královské akademie výtvarných umění v Mnichově. Malíř krajin a podobizen. Od r. 1895 pedagog kreslení na reálném gymnáziu v Sarajevu, kde založil Klub českých turistů. Zde také s rodinou přečkal 1. světovou válku. Byl spisovatel a sběratel v oborech vlastivědy, turistiky a folklóru. Své práce uveřejňoval v českých a srbochorvatských časopisech. Při přípravě na Národopisnou výstavu začal na Slánsku a Chodsku sbírat národopisné památky. Sběr dokumentoval fotografováním a kreslením. Na Slánsku spolupracoval s fotografem F. Durasem, který jej zasvětil do tajů fotografie. Autor publikace Průvodce po Bosně a Hercegovině, rozsáhlého soupisu historických a uměleckých památek na Slánsku a menších regionálních tiskovin.

Ferdinand Velc mal manželku Maricu Prűglovú a narodili sa im 4 deti – Štepánka (1899), Jiří (1901), Antonín (1904) a Marie (1907). Syn Antonín žil v Třinci.

R. 1896 Ferdinand Velc odišiel do Bosny, kde sa stal gymnaziálnym profesorom kreslenia. Krátko pred návratom do vlasti bol zavraždený v Sarajeve 1.7.1920.

 

* * *

 

Velc z Výravy a okolia

(SV od Hradca Králové)

 

Na panstve Smiřice sú Velcovci zaznamenaní už od r. 1647. Žili tu vo viacerých obciach. Zatiaľ nepoznáme ich potomkov v súčasnosti. Československými legionármi boli Josef Velc nar. 16.10.1883 zo Slatiny a Václav Velc nar. 24.3.1878 vo Výrave.

V najstarších záznamoch sú Velcovci zaznamenaní v nasledovných obciach a domoch:

 

Výrava

 

statek čp. 79 (staré čp. 59)

1647 Ondřej Velc (Valc) po Jiříku Škopovi

1654 Ondřej Velc, sedlák /8/

1657 Jan Škop po Ondřeji Velcovi

 

statek čp. 48 (staré čp. 38)

1674 Jan Andreas Valc od Pavla Škopa

1695 pdodal kus pozemku Ondřeji Zachariášovi

1702 Jan Velc od otce Jana Velce

1713 Jan Velc, kolář

1722 Jan Velc /58 str./

1796 Mikuláš Velc

1805 Jiří Velc

1840 Jan Velc, čtvrtsedlák

 

statek čp. 18 (staré čp. 16)

1695 Ondřej Zachariáš koupil 1 věrtel role od Jana Velce


chalupa

1719 Lukáš Velc vystavěl chalupu na obci na základě povolení z roku 1710

 

čp. 2

1769 Jan Velc

1840 Jiří Velc, chalupník

čp. 27 (20)

1796 Václav Velc

čp. 45 (35)

1769 Jan Velc

1840 Jan Velc, čtvrtsedlák

 

Jasenná

 

chalupa staré čp. 64: 1736 Jan Velc od Jakuba Vaňka

1776 Matěj Velc z Výravy od manželky Kateřiny, vdovy po Jiřím Mrákotovi

 

Černilov

 

čp. 135 (109)

1713, 1722 Matěj Velc

1765, 1777 vdova Marie Velcová

čp. 14 (10)

1777 Jiří Velc

čp. 108 (95)

1784 Václav Velc

1798 Václav Velc

čp. 93  (83)

1798 Václav Velc

 

* * *

 

Bolatice okr. Opava, Památník Obětem 2. světové války

U nového hřbitova je pamätník, kde sú mená obetí z 2. sv. vojny:

 

KRIEGSOPFER

OBĚTI VÁLKY

1939 - 1945

 

Welz Georg 9.4.1918-2.2.1943,

Welz Paul 19.8.1920-2.8.1944,

 

* * *

Grófi von Weltz

 

S priezviskom Weltz je spojený aj šľachtický rod, ktorý žil v Rakúsku. Dolnorakúsku obec Leopoldsdorf v r. 1635 kúpil Ferdinand Jakob gróf von Weltz. Po jeho smrti v r. 1655 sa vlastníkom stal jeho syn Wilhelm Ludwig.

 

Justinian von Welz okolo r. 1664 napísal 3 knihy o potrebe kresťanských misií vo svete. Na misiu šiel do Holandskej Guinei (Surinam) kde zomrel už po 3 mesiacoch pobytu.

 

* * *

 

Weltz v Pezinku

 

V Uhorsku sa s priezviskom Weltz stretávame v Pezinku, kde sa nachádzal Weltzov dom – z neho neskôr vznikla radnica.

 


Velcovci v Prahe - domové prihlášky:

 

Breuer (Welz) Emilie (1849)

Breuer Anton (1872)

Breuer August (1873)

 

Engelberth Wenzel (1799)

Engelberth (Welz) Josefa (1823)

Engelberth Otto (1842)

Engelberth August (1848)

Engelberth Wilhelm (1852)

Engelberth Emilie (1836)

Engelberth Marie (1838)

Engelberth Richard (1860)

 

Karl Mathias (1809)

Karl (Welz) Elisabeth (1811)

Karl Johann (1839)

Karl Anna (1837)

Karl Barbara ()

 

Kmoch Johann (1816)

Kmoch (Welz) Barbara (1816)

Kmoch Anna (1838)

Kmoch Maria (1840)

 

Kopp Ignaz (1850)

Kopp (Welz) Anna (1848)

Kopp Josef (1879)

Kopp Wenzel (1870)

Kopp Franz (1888)

Kopp Marie (1877)

Kopp Josef (1879)

 

Nemec Franz (1866)

Nemec (Welz) Marie (1863)

 

Nowotny Josef (1826)

Nowotny (Welz) Rosalie (1845)

Nowotny Božena (1865)

Nowotny Karl (1868)

Nowotny Josef (1878)

 

Pretzner Joseph (1819)

Pretzner (nar. v Welzenštein) Amalie (1820)

Pretzner Wladimir (1845)

 

Richter Josef (1800)

Richter (Welz) Anna (1811)

Richter Franz (1837)

Richter Adalbert (1847)

Richter Anna (1848)

 

Riedl Otto (1853) fabrikant

Riedl (Welz) Klara (1857)

Riedl Otto (1881)

Riedl Waldemar (1886)

Riedl Bruno (1899)

 

č.d. 269

Rittershain z Karel (1843)

Rittershain (Breuerová) Marie (1848)

Rittershain (Welzova) Antonie (1855) 2. m.

 

Rotter Gustav (1858)

Rotter (Welz) Rosa (1863)

Rotter Max (1886)

Rotter Marie (1887)

Rotter Johann (1889)

Rotter Friedrich (1891)

Rotter Paul (1893)

Rotter Emma (1894)

 

Ružička (Welz) Anna (1819), dcéra Jána Welza, vdova po mlynárovi, z Kuttenberg

Ružička Růzena (1856)

 

Ružička (Welz) Anna (1819)

Ružička Alois (1855)

Ružička Josef (1860)

 

Ponfikel Joseph (1787)

Ponfikel Antonia (1789)

Zankel Johann (1820)

Engelbert Konrad (1829)

Welz Wenzel (1830)


 


* * *

Rozmiestnenie priezviska Weltz vo svete (najmä v Nemecku): https://www.locatemyname.com/de/Weltz

* * *

Pramene:

Večeřa, J.: Kněžice Domovopis (s doplnením od Antonína Ondráčka a

Otu Pejchala). 1937/1994.

„Ježek Brtnický“

Lucie Kourková (2011): Pamětní kniha městečka Brtnice z 18. století.

Welz - skelmistrův dům Dobrá Voda - Hoglovy hutě. Místo: Dobrá Voda, část obce Malcín

https://zajimavosti.infocesko.cz/content/clanek.aspx?clanekid=6771&lid=1&dabs=9

Kopp, A.: Staré sklářské rody a lokalizace vybraných skláren. České Budějovice 2010.

Antonín Kopp, Radek Zdvořilý (2012): Glasmacher und Glasschleifer Kopp und Strobl der Glashütte Janstein - auch in Glashütten von S. Reich & Co. bei Velké Karlovice & Nový Hrozenkov!

Gäbel, S. (2007): Auszüge aus dem Stammbaum der Glasindustriellen Familien Schreiber, Gerhardt, Göpfert, Welz und Kralik von Meyerswalsen

Listy Genealogické a heraldické společnosti v Praze,   www.historie.hranet.cz

Oberleutnant Franz Alois Welz, https://forum.valka.cz/viewtopic.php/t/77371

Rodný dům Josefa Hoffmanna v Brtnici u Jihlavy, Moravská galerie v Brně.

Welzova kronika na https://www.podhorany.cz/informace-o-obci/historie-v-prehledu/welzova-kronika/

Cintoríny v Prahe: https://czech.stonepics.com/

Zoznam čs. legionárov, https://www.army.cz/acr/vuapraha/index.htm

  Domové prihlášky Praha  - prejsť na Digitalizované pobytové přihlášky a zadať hľadané priezvisko.

Zpravodaj Města Litomyšle. https://www.litomysl.cz/php/lilie/lilie_2006_06.pdf

História panstva Smiřice

https://www.smirice.eu/usedlosti/smiricko.htm#

https://www.smirice.eu/usedlosti/vyrava1.htm

https://www.smirice.eu/usedlosti/vyrava.htm

https://www.smirice.eu/usedlosti/jasenna.html

https://www.smirice.eu/usedlosti/cernilov1570_1998.html

Bolatice (pri Opave), Památník Obětem 2. světové války

https://www.vets.estranky.cz/clanky/vpm-okres-opava/bolatice.html

Kresťanské misie, 1664 - Justinian von Welz

https://wikipedia.infostar.cz/h/hi/history_of_christian_missions.html

 


Markelsheim

Mestečko Markelsheim sa stalo známym kvôli procesom s čarodejnicami v 17. storočí. V rokov 1617 až 1638 obvinili 91 obetí honov na čarodejnice a 81 z nich neprežilo čarodejnícke procesy. Dokonca, 8.5.1628 bol popravený Johann Bernhardt, deväťročný syn starostu Bernhardta Reichhardta.

Výsluchové protokoly o čarodejniciach v Markelsheime (Verhörprotokolle über Hexen zu Markelsheim) je potrebné čítať z nemeckého originálu.

Martin Nawrath o tom napísal knihu: Hexen Unholde Malefikanten: Hexenverfolgungen in Markelsheim im 16. und 17. Jahrhundert.

Procesy s čarodejnicami boli aj odozvou na morový rok 1626. Mor vtedy pripravil o život množstvo ľudí. V r. 1626 si „zubatá s kosou“ za štyri mesiace zobrala 650 ľudí vo farnosti s 900 dušami. Cirkevná štatistika sobášov z rokov 1624/25 uvádza, že bolo 22 sobášov a v morovom roku 1626 ich bolo len 5. Potom bolo pre morové nebezpečenstvo uzatváranie manželstiev na krátky čas úplne zakázané. Už v roku 1627 sa počet sobášov zvýšil na 64. Bolo niekoľko sobášov vdovcov s vdovami, čím sa majetky zlúčili, ale i tak mnoho domov zostalo prázdnych. Zaujímavé sú tiež štatistiky pôrodnosti v tomto období. V r. 1625 sa narodilo 74 detí, v r. 1627 už len 35. V nasledujúcom roku 1628 sa pôrodnosť vrátila na pôvodnú úroveň, keď sa narodilo 72 detí napriek prudkému poklesu počtu obyvateľov.

Náš predok Heinrich Weltz sa narodil v týchto pohnutých časoch, tu prežil detstvo a okolo r. 1660 odišiel a usadil sa v Brtnici.