Pocta predkom


Rozbor DNA

O najstaršej migrácii našich predkov
 
Moderná veda nám umožňuje hlbšie nahliadnuť do pôvodu našich predkov. Za spoluprácu ďakujem Martinovi Kotačkovi, Radimovi Vašutovi a Marekovi Blahušovi z projektu Genetika a příjmění. Poznatky vychádzajú z rozboru Y-chromozomálnej DNA. Ľudovou rečou povedané - je to rozbor sústredený na tú časť DNA, kde je zafixovná čisto otcovská línia rodu. Odborníci testovali hodnoty 32 STR markerov Y-chromozomálnej DNA.
Kolískou ľudstva je Afrika. Paleontologické nálezy nášho ľudského druhu Homo sapiens siahajú do územia Etiópie 200 000 rokov späť. Molekulárna genetika udáva územie Kamerunu 270 000 rokov späť. Evolučné línie moderného človeka sú označované písmenami abecedy, najstaršia má označenie A00. Vedci priradili k hlavným migračným prúdom týmto spôsobom označené haploskupiny (v našom prípade sa potvrdili haploskupiny I a R).
Migračné vlny majú rozmanité príčiny. Migračnú vlnu pred 75 000 rokmi vyvolal výbuch sopky Toba na Sumatre, ktorý bol najväčšou globálnou katastrofou. Prvé roky po výbuchu došlo k ochladeniu o 15 st. Celzia. Počet ľudí výrazne klesol (odhaduje sa na max. 10 000 párov ľudí) a to následne znížilo genetickú diverzitu a zachovalo genetickú blízkosť všetkých súčasných ľudí.
Pre Európanov sú dôležité haploskupiny F a R. Haploskupina F vznikla v J Ázii pred 39 000 - 56 000 rokmi. Haploskupina F je považovaná za otcovskú pre haploskupíny G, H, I, J, K.
Haploskupina I vznikla v Európe. Chladná klíma poslednej ľadovej doby pravdepodobne rozdelila migráciu populácie haploskupiny I - ľudia izolovane žili na pyrenejskom (iberskom), apeninskom a balkánskom poloostrove a došlo k rozdeleniu na 2 hlavné vývojové vetvy: severoeurópsku I1 a juhoeurópsku I2. I2a1 sa šírila v JV Európe, I2a2 v Z Európe. Pôvodní lovci a zberači prijali znalosti poľnohospodárstva a usádzali sa na vhodných miestach. Neolitická revolúcia prišla do strednej Európy pred cca 7 000 rokmi. Lovci a roľníci sa prirodzeným spôsobom zmiešali, lovci a zberači z I2a sa stali roľníkmi. Nevýhodou bolo, že po tejto zmene mali paradoxne menej pestrú stravu a viac trpeli nemocami prenesenými z domestifikovaných zvierat. Preto počet obyvateľov kolísal.
Haploskupina R sa oddelila od haploskupiny P pred 30 000 rokmi. Pôvod má v strednej Ázii, V od Kaspického mora. Migrácia R1a a R1b do Európy prebehla pred 10 000 rokmi (alebo pred 4 800 rokmi). Boli to nositelia indoeurópskych jazykov, ktorí boli civilizačne rozvinutejší, sú spojení s dobou bronzovou (vedeli vyrábať zbrane z bronzu). Predpokladá sa, že domestifikovali hovädzí dobytok. Ich inovácie podnecovali expanziu tejto haploskupiny. R1a je spojená so Slovanmi a R1b s Keltmi a Germánmi.
 
Podarilo sa nám získať DNA analýzu k nasledujúcim rodom našich predkov:
 
Rod Vokoun zo Sán - haploskupina I2a1
 
Haploskupina I vznikla v Európe. Doba ľadová spomaľovala migráciu na sever, predkovia žili na Balkáne. Z lovcov a zberačov sa stávali roľníci. Vetva I2a1 sa šírila do JV Európy, vetva I2a2 sa šírila do Z Európy. Na základe doterajších zistení je I2a v populácii v ČR zastúpená 8,5 %. V Európe je to 3. najčastejšia haploskupina. Predpokladá sa, že gén pre modré oči vznikol na konci mladšej kamennej doby pred 6 000 - 10 000 rokmi pri SZ pobreží Čierneho mora. Novoveká história rodu je tu.
 
Rod Weltz (Velc) z Brtnice (pôvodne z Makelshaimu, Franky na Hornom Rýne) - haploskupina I2a2
 
Haploskupina I vznikla v Európe. Vetva I2a2 sa šírila do Z Európy. Na základe doterajších zistení je I2a v populácii v ČR zastúpená 8,5 %. V Európe je to 3. najčastejšia haploskupina. Pamiatkou na dávne šírenie a rozvoj I2a2 sú megalitické stavby na pobreží a ostrovoch Stredozemného mora (napr. Malta, Malorka). Novoveká história rodu je tu.
 
Rod Caletka (pôvodne Dvořák) zo Sušic - haploskupina I1
 
Dvořákovcov v Sušiciach máme doložených od r. 1576. Tomáš Dvořák (1680-1756) sa 31.1.1706 oženil so Zuzanou Caletkovou a prevzal grunt i priezvisko Caletkovcov. Preto je priezvisko priradené takto dvojznačne, avšak primárne sa v rámci otcovskej línie jedná o Dvořákovcov.
Haploskupina I vznikla v Európe. Miesta najväčšieho výskytu I1 sú v oblastiach, ktoré boli obývané Germánmi a Vikingami. Preto sa jedná o pôvod nordický alebo predgermánsky. Archeologicky je I1 doložená aj v Z Maďarsku po poslednej dobe ľadovej, ktorá skončila pred 12 000 rokmi a v našich oblastiach vtedy začal citeľný civilizačný rast. Do strednej Európy sa I1 výraznejšie rozšírila s germánskou migráciou v 1. st. nášho letopočtu. Na základe doterajších zistení je I1 v populácii v ČR zastúpená 8 %. V Európe je I1 najčastejšia haploskupina, najväčší výskyt má v S Európe - S Nemecko, Fínsko, Švédsko, Dánsko, Nórsko, ale tiež Rakúsko, krajiny Beneluxu, Anglicko a Škótsko. Novoveká história rodu je tu.
 
Rod Pařil z obce Brodce - haploskupina R1b
Haploskupina R sa oddelila od haploskupiny P pred 30 000 rokmi. Pôvod má v strednej Ázii, V od Kaspického mora. Migrácia R1a a R1b do Európy prebehla pred 10 000 rokmi (alebo pred 4 800 rokmi). Boli to nositelia indoeurópskych jazykov, ktorí boli civilizačne rozvinutejší, vedeli vyrábať zbrane z bronzu - sú spojení s dobou bronzovou. Predpokladá sa, že medzi prvými domestifikovali hovädzí dobytok v S Mezopotámii pred 10 000 rokmi. Ich inovácie podnecovali expanziu tejto haploskupiny. Jeden migračný prúd R1b sa vydal cez Kaukaz do euroázijských stepí S od Čierneho a Kaspického mora. Ďalej do Európy postupovali v období 4 200 - 2 500 p.n.l., ich konkurenčnou výhodou boli zbrane z bronzu a jazda na koni. Najstarší výskyt R1b v strednej Európe sa datuje do obdobia 2 500 p.n.l. R1b je spojená s Unětickou kultúrou. R1b sa zo západu spätne vracala do strednej Európy v čase stredovekej nemeckej kolonizácie. R1a je spojená so Slovanmi a R1b s Keltmi a Germánmi. R1b je najrozšírenejšia haploskupina v Z Európe. V ČR majú haploskupiny R1b a R1a najväčšie zastúpenie - spolu 60 %, R1b je najpočetnejšia a R1a je 2. najpočetnejšia. S výskytom R1 sa spája lepšia schopnosť stráviť mlieko v dospelosti, výskyt génu pre svetlú pleť a blond a ryšavé vlasy. Novoveká história rodu je tu.
 
Rod Hanulík z Predmiera - haploskupina I2a
 
Toto je jediný rod zo slovenských predkov, o ktorom máme poznatky z DNA analýzy. Haploskupina I vznikla v Európe. I2 prevažovala v Európe po ústupe ľadovca na sever. I2 je juhoeurópska (dalmátska, balkánska) vetva. I2 bola v Európe prítomná pred príchodom roľníkov a po ich príchode šírila poznatky poľnohospodárstva. I2a bola prítomná v nálezoch neolitických roľníkov od Anatólie po Balkánsky poloostrov. Novoveká história rodu je tu.