Pocta predkom


Kajnar - Keiner

Rod Kajnar má pôvod v nemeckých prisťahovalcoch rodu Keiner, ktorí boli súčasťou nemeckej kolonizácie v stredoveku. Čo viedlo ľudí k takémuto priezvisku je záhada, lebo po slovensky by sa volal Žiadny. Nemecké priezvisko sa postupne počeštilo na Kajnar / Kainar.


Naši Kajnarovci žili na Hranickom panstve (obce spadajúce pod Hranice na Moravě). Kajnarovci z rôznych obcí mali sobáše a tak sa nám tu Kajnarovci premiešavajú. Naši základní Kajnarovci žili v obci Klokočí (okr. Přerov). Výborným podkladom bola kniha "Klokočí - dějiny a přítomnost obce", kde sú uvedené dôležité fakty (čítať sa dá tu). O Kajnarovcoch v susednej obci Veliká sú informácie tu. Silné nemecké osídlenie bolo v obci Bělotín a tu aj nachádzame najstaršie zmienky o Kajnarovcoch.

Zaujímavé historické príspevky sú vo vlastivedných zborníkoch "Záhorská kronika". V č. 2/1947 (roč. XXV.) Bohumír Indra v článku "Obyvatelé Hranicka v 16. a 17. století" skúma germanizáciu tohto kraja. V r. 1530 bola čisto nemecká obec Polom A v Bělotíne mali Nemci podiel okolo 75 % (str. 18). Na str. 22 a 23 uvádza, že kde boli slabšie nemecké menšiny, tak tam potomkovia Nemcov už majú typické mená pre tento kraj - Rýpar, Kajnar a pod. V Záhorskej kronike č. 7-8/1947 (roč. XXIV.) uvádza Kajnarovcov v obciach:

Polom - v r. 1530 Paul Kaynar, Bartoš Kaynar, Michal Krojnar, v r. 1569 Jakub Keynar, Vítek Keynar, Jíra Keynar, Lorenc Keynar, v r. 1663 Mates Kheynar.

Bělotín - v r. 1560 Pavel Kreinar, v r. 1569 Řehoř Keinar, v r. 1663 Tomáš Kheyner.

Blahutovice - v r. 1569 Martin Keinar fojt zákupní, Jan Keinar mal nový grunt, v r. 1663 bol už Jíra Blažků fojt zákupní.

Černotín - v r. 1663 Jan Kheiner fojt zákupní.

 

Kajnar v Klokočí

Kajnar sa v obci objavuje v r. 1676 - Jakub (1638) kúpil dedičnú rychtu v Klokočí od Jury Vašinky v r. 1676 za 400 zl., pričom 60 zl. dal ako zálohu. V urbári z r. 1684 je (obr. 77) uvedený ako Erbrichter a celolánik (č. 20).

Jakubovou prvou manželkou bola Mariana, s ktorou mal 4 deti (nevieme, či v Klokočí): Zuzana, Dorota, Rosina a Jitka. Manželka Mariana zomrela 5.1.1679 a vdovec Jakub sa 25.2.1680 oženil so Zuzanou Stržínkovou z Klokočí. V dome č. 3 sa im narodilo 5 detí: Anna (14.12.1680) vyd. Vinklárková, Jiřík (14.4.1682), Mariana (31.10.1684) vyd. Smetanová, Martin (2.10.1686) a Jan. Richtár Jakub zomrel 30.4.1688 a predtým napísal závet. Vdova Zuzana sa 25.2.1680 vydala za Václava Úlehlu a on rychtu dočasne prebral. Do pozemkovej knihy boli podľa testamentu Jakuba Kainara presne zanesené jeho povinnosti voči všetkým deťom a k vdove a zaznamenávané ich plnenie. Okrem peňažného platu mal každý nárok na určitý počet dobytka, nástrojov alebo nábytku. Dcéry väčšinou dostávali kravy, ovce a postele, v jednom prípade bola zapísaná povinnosť vystrojiť svadbu. Chlapci mali nárok na kone, ovce, voz a pluh. V prípade, že osoba zomrela, do knihy sa zaznamenalo, že vymeraná časť prepadá v prospech gruntu. Rychta bola najväčším statkom v obci a vynášala toľko, že každé dieťa mohlo byť zabezpečené. Rychtu od otčima prevzal po dosiahnutí dospelosti jeden zo synov pôvodného majiteľa.

Jiřík (1682) sa 29.1.1702 oženil s Justinou Kajnarovou z Bělotína a prevzal rychtu. Narodilo sa im 11 detí: David (7.1.1703), Marianna (13.4.1704) vyd. Rýparová, Anna (15.5.1706) vyd. Rýparová, Rosina (19.5.1708) vyd. Vilišová, Tomáš, Magdalena, Jan (25.6.1716), Alžběta, Veronika, Apolonia a Antonín. Otec Jiřík zomrel 42 ročný 29.10.1724 keď boli deti ešte malé. Ešte pred smrťou odkázal usadlosť do 14 ročného užívánia zaťovi Martinovi Rýparovi. Syn Jan Kajnar (1716) ju prevzal v r. 1737, keď sa stal dospelým.

Anna (1706) sa 9.1.1724 vydala za Martina Rýpara z Klokočí a tu končí priezvisko Kajnar v tejto línii predkov.

Na grunte č. 3 hospodáril richtár Jan (1716). V r. 1737 prevzal fojtstvo od švagra Martina Rýpara. Jeho 1. manželkou sa 7.10.1737 stala Anna Vyklová a mali 7 detí: Marianna (3.10.1738) vyd. Šlosárová, Jan (24.1.1740, zom. 24.4.1742), Tomáš (18.12.1741), Barbora (16.10.1743) vyd. Hybnarová, Matěj, Anna (21.10.1747) vyd. Horáková a Josef (7.2.1750). Mama Anna zomrela 17.1.1754 a vdovec Jan sa už 30.6.1754 oženil s Mariannou Morchovou, s ktorou mal 11 detí: Pavel (27.6.1755), František, Jakub, Cyril (9.3.1760), Matěj, Tekla, Terezie, Veronika, Leopold, Ondřej a Ambróz Mikuláš (29.11.1773). S rokom 1773 je spojená nepríjemná udalosť - nejstarší požár v Klokočí, k němuž se dochovaly podrobnější informace v historických pramenech. Stal se 23. května 1773 o druhé hodině po půlnoci, kdy vyhořela usedlost fojta Jana Kainara (č. p. 3). Příčina nebyla zaznamenána, ale víme, že byla zničena světnice i komory. Žádost pohořelého o finanční nebo materiální podporu byla vrchností zamítnuta.

Otec Jan zomrel 12.5.1777 a grunt s richtárstvom prevzal syn Tomáš (1741), ktorý sa 10.8.1777 oženil s Annou Grigarovou z Drahotuš a mali deti: Valentin (3.2.1780), Barbora (2.12.1781), Martin (6.11.1783). Martin sa priženil do Slavíča.

 

Kainar v Slavíči

Martin (1783) sa 27.1.1811 oženil s Annou Poppovou zo Slavíča a najskôr žili u nevesty v dome č. 8 a potom v dome č. 30. Mali deti: Antonín (15.5.1812), František (5.8.1815). František (1815) sa vyučil za kováča a neskôr bol kováčskym majstrom. Františkovou manželkou sa 9.3.1837 stala Barbora Foltasová. Žili v dome č. 30, mali syna Karla (1.11.1849). Karel sa 20.10.1874 oženil s Františkou Machancovou z domu č. 16 a v ňom aj zo začiatku žili. Mali deti: Cecilie (22.9.1875) vyd. Navrátilová a Josef (17.3.1882). Josef (1882) pracoval ako kontrolór u dráhy v obci Hulín, potom v Přerove, Olomouci a Ostrave. Josef sa oženil s Josefou Tihelkovou a mali 2 deti: Irena (25.10.1908) vyd. Košatková a Josef (29.6.1917). Z Josefa sa stal známy básnik.

 

Kajnar v Bělotíne

Jan Kajnar sa narodil okolo r. 1620. V Bělotíne sa mu narodil syn Jan (nem. Hans) okolo r. 1650. Matriky fary Bělotín sú od r. 1637, takže tu sa ešte bude pátrať. Jan sa 13.11.1667 oženil so Sabinou Kajnarovou z obce Polom. Dňa 3.3.1683 sa im narodila dcéra Justina. Justina sa 29.1.1702 vydala za Jiříka Kajnara do Klokočí a mali 11 detí.

 

Kajnar v Polome

Šimon Kajnar sa narodil okolo r. 1590 (zom. pred r. 1633). Žil v obci Polom. Jeho syn Šimon sa 25.9.1633 oženil s Annou Rabovou z Polomu a mali deti: Sabina (okolo 1635) vyd. Kajnarová, Václav (8.9.1637), Martin (21.10.1640). Sabina (1635) sa 13.11.1667 vydala za Jana Kajnara z Bělotína. V Bělotíne mali dcéru Justínu (3.3.1683), ktorá sa vydala za Jiříka Kajnara do Klokočí a mali 11 detí.

 

Kajnar v Milenove

Tomáš Kajnar žil v Milenove. Narodil sa okolo r. 1670. S manželkou Marinou mal viacero detí, zatiaľ vieme o 4 - Anna (14.6.1696) vyd. Michálková, Kateřina (26.9.1700), Jiří (12.4.1703) a Antonín (9.4.1715). Anna (1696) sa 16.11.1721 vydala za Jana Michálka do Klokočí.

Okolo r. 1720 sa narodil Jan Kajnar, ktorý mal syna Valentina. Ten sa narodil okolo r. 1750 a v r. 1775 sa oženil s Veronikou Kopečnou z Trnávky.

 

Kajnar vo Velké

V dome č. 32 okolo r. 1730 žili Jiří (1674-1744) a Veronika (1667-1742). Ich syn Jan (1709-1789) bol tesár, v r. 1739 sa zosobášil s Mariou Číhalovou (1721-1772) a mali deti: Marie (1739), Jan (1747), Karel (1757). Syn Karel (1757-1809) prevzal chalupu č. 32, bol tiež tesár, oženil sa s Annou Stáhalovou a mali syna Ignáca (1797-1867). Zakiaľ v obci nebola škola, Karel počas zimy vyučoval deti z obce vo svojom dome. Dcéra Apolena sa v r. 1806 vydala za Antonína Bednářa (1786) z d. č. 27. Syn Ignác zdedil rodnú chalupu, stal sa stolárom a v r. 1826 sa oženil s Barborou Vašinkovou z Klokočí a mali 8 detí. Dcéra Barbora sa v r. 1859 vydala za Josefa Číhala. Dcéra Anna sa vydala za tesára Karla Vítka. Syn František sa oženil s Mariou Freisovou z Klokočí. František a Marie žili v Klokočí v dome č. 19 a mali syna Františka (29.7.1880). Syn Josef (1841) bol zřízencem dráhy, v r. 1874 sa oženil s Vincenciou Hudkovou. Otec František zdedil po svokrovi Freisovi grunt č. 19 v Klokočí, a tak grunt č. 32 v r. 1878 predal Karlovi Vítkovi.

Pavel a Zuzana mali dcéru Barboru (1714).

V dome č. 55 okolo r. 1780 žil Jakub (1742-1786) s manželkou Mariou Tománkovou (1745-1799). Mali syna Jana (1772-1849), ktorý bol krajčír, oženil sa s Anežkou Humplíkovou a mali 10 detí. Dcéra Terezie sa v r. 1842 vydala za mlynára Vendelína Gargulu a žili v dome č. 55. Dcéra Marie sa v r. 1838 vydala za Tomáša Peterku z Hranic. Syn Jan (1812) sa oženil s Anežkou Horákovou z d.č. 49. Dcéra Veronika (1822) sa v r. 1846 vydala za robotníka Jana Rušarea z Milotic a zdedili dom č. 55. Ich potomkovia žijú v dome dodnes.

 

Kajnar v Černotíne

V urbári obce Černotín sú v r. 1663 zapísaní fojt Jan Kheyner a Matěj Kheyner


Zmienky o Kajnarovcoch

V r. 1690 bol Tomáš Kayner farárom v Drahotušiach.

 

Kajnar v obci Rouské

Jiří Kainar a Alžběta

syn:

Tomáš Kainar (nar. 2. 3. 1777, Rouské 15, zom. 31. 10. 1853, Rouské 3), manželka Terezie Staňková

 

 

4.2.1759 sa ženil Jiří Kainar, syn Jiřího, s Alžbětou Raddovou. Mali syna Tomáša (nar. 2. 3. 1777, Rouské 15, zom. 31. 10. 1853, Rouské 3), ktorý mal manželku Tereziu Staňkovú.

V rovnaký deň 4.2.1759 sa vydávala Jiřího sestra Veronika za Jakuba Fialu z Všechovic.

 

Levoča

V uhorskom súpise poddaných z r. 1715 je v Levoči zapísaný Andreas Kainar. V Levoči bolo taktiež nemecké osídlenie.

 

* * *

Obete 1. sv. vojny (kniha Klokočí, str. 60):

Josef, rolník č. p. 19 Klokočí, se narodil 19.1.1875 (nenarodil sa v Klokočí). Sloužil u domobraneckého pluku č. 17 a zemřel na válečné útrapy na konci vojny 17.10.1918 v Insbrucku. Vdova se provdala za p. Blažka do Drahotuš. Josefov otec František bol synom Ignáca Kainara z obce Velká.

 

* * *

 

Osobnosti

 

Básnik Josef Kainar (29.6.1917, Přerov - 16.11.1971, Dobříš)

Jeho otec Josef Kainar (17.3.1882, Slavíč) bol železničný úradník, mama bola Josefa Tihelková (12.4.1886, Otrokovice). Títo Kainarovci sú potomkovia Kainarovcov z domu č. 3 v Klokočí. Básnik mal staršiu sestru Irenu (1908). V Přerove žili od r. 1911. Rodina sa často sťahovala kvôli otcovmu povolaniu. Tatínek, dědeček i strýc byli železničáři, také básník sloužil u dráhy, i když jen krátko za války. 

V epické básni Kainovo blues o sobě Kainar píše: "Kain přespává v mém jméně, Vrahoun biblická, A pořád po něm jdou."

Kromě poezie miloval alkohol, vodu a rybaření.

V Přerově u příležitosti stého výročí jeho narození odhalili několik nových Kainarových laviček. Středoškolská učitelka Helena Vondráčková, milovnice Kainarovy poezie, adoptovala básníkův hrob na Vyšehradském hřbitově, když zjistila, že patří k těm, za které nikdo neplatí. "Vím, že měl temné období, že napsal i řadu básní poplatných režimu, ale vážím si ho za dětskou tvorbu," uvedla žena, která má Kainarův hrob pronajatý do roku 2022.

V epické básni Kainovo blues o sobě Kainar píše: "Kain přespává v mém jméně, Vrahoun biblická, A pořád po něm jdou."
Kromě poezie miloval alkohol, vodu a rybaření.
V Přerově u příležitosti stého výročí jeho narození odhalili několik nových Kainarových laviček. Středoškolská učitelka Helena Vondráčková, milovnice Kainarovy poezie adoptovala básníkův hrob na Vyšehradském hřbitově, když zjistila, že patří k těm, za které nikdo neplatí. "Vím, že měl temné období, že napsal i řadu básní poplatných režimu, ale vážím si ho za dětskou tvorbu," uvedla žena, která má Kainarův hrob pronajatý do roku 2022.

 

Herečka Zuzana Kajnarová (Ostrava).

Otec Petr Kajnar (28.1.1956, Ostrava) bol do r. 2014 primátorom Ostravy. Jejím vzdáleným příbuzným a předkem je i básník Josef Kainar, i když se „i“ v rodovém jménu už kdysi dávno změnilo na „j“. S básníkem Kainarem je příbuzná vzdáleně, pocházel od Hranic na Moravě, byl to pravdepodobne bratranec dědečka.