Pocta predkom
Klevar
Rod Klevar má korene v obci Bělotín (nem. Bölten, okr. Přerov) a z časti v obci Milenov (nem. Millenau).
Pôvodne je to nemecké priezvisko Klewar. Písalo sa aj Kliwar.
Najstaršia zmienka je v Urbári panství hranického a drahotušského z r. 1569. Vtedy v Bělotíne žili Jira Klevar a Mikuláš Klevar. S podobným priezviskom tu vtedy žil Martin Kleivar. Urbár zaznamenáva ich povinnosti voči pánovi.
V Urbáři panství hranického a drahotušského z r. 1684 sú v Bělotíne uvedení roľníci Pavel (okolo 1640), Hansl, Jakob, Jakob.
V r. 1623 v pondělí den sv. Filipa a Jakuba, Marta, vdova po Lukáši Měchovském činí nové svatební smlouvy s Pavlem Kleywarem z Bělotína a odvádí mu i dům nebožtíkův. (Záhorská kronika. 3/1937, Bohumír Indra: Radní písaři města Hranic v letech 1550-1650. str. 85)
Najstarší známy predok je Andrys (1624). Rok narodenia je určený podľa toho, že zomrel 80-ročný 15.2.1704 v Milenove. Andrys mal manželku Kláru. Najskôr žili v Bělotíne a mali deti: Agáta (28.1.1657), Anna (okolo 1658) vyd. Rýparová, Dorota (30.12.1660) vyd. Schromová.
Anna (1658) sa 17.1.1683 vydala za Kristiana Rýpara a tak tu priezvisko Klevar v línii našich predkov končí.
V Urbáři panství hranického a drahotušského z r. 1684 sú Kleverovci uvedení v Bělotíne a aj v Nejdeku (Matěj).
Matěj Klevar je zapísaný v obci Nejdek (susedná obec na Z) v hranickom urbári z roku 1663 (f 78-86).
*
V obci Barnov (V od mesta Libavá) je v r. 1604 uvádzaný fojt Václav Klevar.
Na začátku 18. století patřila k panství Klokočov (Z od Fulneku) i zaniklá panská valcha na řece Odře v katastru Klokočova, kterou do úplného zániku v 50. letech 20. století provozovali privátní valchaři ze Spálova pro soukeníky ze Spálova, Oder a Nového Jičína. Pôsobil tu valchařský rod Klevarů. Posledním majitelem valchy byl Emil Klevar.
Jiří Klevar s manželkou Annou žil v meste Hranice a mali syna Sebastiana (1.1.1715).
*
Výskyt priezviska Klewar vo svete: Nemecko, Poľsko, Česko.