Pocta predkom


Maršovský

Maršovskí boli výrazný šľachtický rod v okolí Bytče. Históriu rodu spojenú s obcou Jablonové spracoval Mgr. Drahomír Velička v knihe Jablonové (2013).
Najstarším známym predkom je Mikuláš Bútor (okolo 1340). Jeho syn Peter (okolo 1370) bol dedičným richtárom v Považskej Bystrici. V roku 1405 je uvádzaný ako spoločník Silvána Podmanického. Peter Bútor v r. 1410 získal obec Jablonové od Stibora zo Stiboríc st. výmenou za považskobystrickú advokáciu. Peter Bútor bol familiárom Stibora st., a zdržiaval sa po jeho boku. V auguste 1410 vystupoval ako svedok v Stiborom vydanej listine v Predmieri, v apríli 1411 ho sprevádzal do Košíc, kde mu vojvoda Stibor vymohol od kráľa Žigmunda potvrdenie donácie Jablonového. Peter Bútor mal päť synov: Anton, Tomáš, Blažej, Ján a Mikuláš. Jeho potomkovia do polovice 15. st. používali predikát z Jablonového (de Jablonowe) a potom sa písalí Maršovskí podľa obce Maršová. 
Blažej sa oženil s Ester Eceyovou a mali 3 synov: Gašpar, Melichar a Baltazár. Rod pokračoval vo vetve po Gašparovi.
Uhorský kráľ Žigmund Luxemburský 11.7.1430 (dané vo Viedni, v najbližší utorok pred sviatkom svätej Margity, panny a mučenice, roku Pána 1430, v štyridsiatom štvrtom roku panovania v Uhorsku, v dvadsiatom roku panovania v Ríme a v desiatom roku panovania v Čechách) udelil Gašparovi z Jablonového, jeho bratom Baltazárovi a Melicharovi, ako aj ich otcovi Blažejovi a strýkom Jánovi a Mikulášovi aj ich potomkom erbovú (nobilitačnú) listinu, ktorá je v súčasnosti uložená v Maďarskom krajinskom archíve v zbierke stredovekých listín. 
 
 
O archívnom fonde rodu Maršovských, ktorý je uložený v Maďarsku, nás informuje a 32 listín zobrazuje web https://monasterium.net/mom/HU-MNL-DLCSLA/MARCSQ393/fond
 
Rodové línie Maršovských sú spracované v publikácii Records of the Tötösy de Zepetnek Family / A Zepetneki Tötösy család adattára na str. 172 až 181.
 
Erb Maršovských:
V r. 1434 získal Gašpar Maršovský novou donáciou od kráľa Žigmunda obce Mikšová, Kvášov, Plevník a Maršová. Novú donáciu na majetky dostal rod od uhorského kráľa Ladislava Pohrobka v r. 1456. 
Gašparovou manželkou bola Margita Šókyová a mali 3 synov: Martin, Ladislav a Václav. Potomstvo pokračovalo vo vetvách po Martinovi a Ladislavovi.
 
Ladislav mal 8 synov: Juraj, Michal, Žigmund, Eliáš, Peter, Ján, Mikuláš, Štefan. Juraj zomrel v bytke pri Moháči 29.8.1526. V r. 1520 získali Juraj, Michal, Mikuláš, Peter, Eliáš a Žigmund majetky Šok (dnes časť obce Selice, okr. Šaľa) a Horné Otrokovce (okr. Hlohovec) v Nitrianskej stolici na základe toho, že Margita Šokyová bola matka ich otca Ladislava. Michal mal 2 synov: Valentín a Ján.
 
Martin Maršovský mal s manželkou Cecíliou Kvašajovou syna Jána (zomrel pred r. 1550, keď sa spomína ako nebohý). Ján sa oženil s Annou Veličajovou a mali 4 synov: Juraj, Michal, Rafael a Félix. Bližšie si všimneme vetvy potomkov po Jurajovi a Félixovi.
 
Juraj sa oženil s Dorotou Horečnou a mali syna Jána. Ján sa oženil s Annou Goroghovou a okolo r. 1600 mali 4 deti: Ján, Melichar, Barbora vyd. Zbiškó, Žofia vyd. Rašovská. Žofia je náš predok, vydala sa za Juraja Rašovského a tu priezvisko Maršovský v tejto línii predkov končí.
 
Félix sa oženil s Barborou Sándorovou a mali 4 synov: Ján, Gašpar, Michal a František. Tí si 18.9.1599 medzi sebou rozdelili rodové majetky. Gašpar mal syna Gašpara, ten mal 2 synov: Imrich a Žigmund. Žigmund mal 3 deti: Gašpar, František (1697), Mária. František (1697) sa oženil s Barborou Piačkovou, žili v Jablonovom a mali deti: Jozef, Alžbeta (20.2.1720), Eva (1721), Zuzana (2.1.1724) vyd. Danišová, Mária, Kristína (20.8.1728) vyd. Hrabovská, Juraj, Žigmund (16.4.1739). Zuzana (1724) sa 17.2.1745 vydala za poddaného Daniela Daniša a tu priezvisko Maršovský v tejto línii predkov končí.
 
V r. 1612 palatín Juraj Thurzo daroval dedinu Cherubin-Čierna Štefanovi, Mikulášovi a Jurajovi Maršovským.
 
Prezývky mali len krátky čas na konci 17. st.: Mikuláš Maršovský, inak Ferančík, bol potomok Františka. Juraj Maršovský, inak Michalovjech, bol syn Michala.
Maršovskí pôsobili v stoličnej správe.
 
* * *
 
Trenčín:
Ulica bola dlho vedená v daňových záznamoch magistrátu mesta ako predmestie. Na pláne parciel mesta Trenčín z roku 1868 je zakreslená ako Váhová ulica, neskôr sa volala Potočná - „Patak utca“ - podľa Kubranského potoka, ktorý pretekal v jej blízkosti. Od roku 1898 sa nazývala Maršovského ulica, na počesť významného šľachtického rodu. Po vzniku republiky až dodnes sa volá Palackého ulica.
Dnešná Palackého ulica bola dlho vedená v daňových záznamoch magistrátu mesta ako predmestieje na pláne parciel mesta Trenčín z roku 1868 zakreslená ako Váhová ulica, neskôr sa volala Potočná - „Patak utca“ - podľa Kubranského potoka, ktorý pretekal v jej blízkosti. Od roku 1898 sa nazývala Maršovského ulica, na počesť významného šľachtického rodu. Po vzniku republiky až dodnes sa volá Palackého ulica.
Najhonosnejšou budovou ulice je bývalá rezidencia rodiny Maršovských, dnešné sídlo galérie. Ešte v roku 1868 boli na jej mieste záhrady tiahnuce sa až k brehom Váhu. Dom patril pôvodne židovskej rodine, ktorá prenajímala 9 nájomných bytov.
Nehnuteľnosť získal Eugen Maršovský s manželkou Adelou, rodenou Heinrichovou, v roku 1884. K rezidencii, ktorou sa snažil napodobniť vzory šľachtických sídiel, postupne pristavali maštaľ, sklad a kočiareň pre koče. Za domom bola rozsiahla okrasná záhrada. Eugen Maršovský bol županom v rokoch 1890-91.
Od roku 2001 je reprezentatívnym sídlom Galérie Miloša Alexandra Bazovského. Rozsiahla obnova vrátila pseudobarokovej monumentálnej budove niekdajší lesk, reštaurátori si dali záležať na každom detaile výpravnej fasády, ktorá v minulosti spolu s veľkoryso riešeným dispozičným založením symbolizovala moc a bohatstvo stavebníka. Nad vchodom v strede fasády obnovili zlatený pôvodný erb rodu Maršovských.