Pocta predkom


Maršovský

Maršovskí boli výrazný šľachtický rod v okolí Bytče. Históriu rodu spojenú s obcou Jablonové spracoval Mgr. Drahomír Velička v knihe Jablonové (2013).
Najstarším známym predkom je Mikuláš Bútor (okolo 1340). Jeho syn Peter (okolo 1370) bol dedičným richtárom v Považskej Bystrici. V roku 1405 je uvádzaný ako spoločník Silvána Podmanického. Peter Bútor v r. 1410 získal obec Jablonové od Stibora zo Stiboríc st. výmenou za považskobystrickú advokáciu. Peter Bútor bol familiárom Stibora st., a zdržiaval sa po jeho boku. V auguste 1410 vystupoval ako svedok v Stiborom vydanej listine v Predmieri, v apríli 1411 ho sprevádzal do Košíc, kde mu vojvoda Stibor vymohol od kráľa Žigmunda potvrdenie donácie Jablonového. Peter Bútor mal päť synov: Anton, Tomáš, Blažej, Ján a Mikuláš. Jeho potomkovia do polovice 15. st. používali predikát z Jablonového (de Jablonowe) a potom sa písalí Maršovskí podľa obce Maršová. 
Blažej sa oženil s Esterou Eceyovou a mali 3 synov: Gašpar, Melichar a Baltazár. Rod pokračoval vo vetve po Gašparovi.
Uhorský kráľ Žigmund Luxemburský 11.7.1430 (dané vo Viedni, v najbližší utorok pred sviatkom svätej Margity, panny a mučenice, roku Pána 1430, v štyridsiatom štvrtom roku panovania v Uhorsku, v dvadsiatom roku panovania v Ríme a v desiatom roku panovania v Čechách) udelil Gašparovi z Jablonového, jeho bratom Baltazárovi a Melicharovi, ako aj ich otcovi Blažejovi a strýkom Jánovi a Mikulášovi aj ich potomkom erbovú (nobilitačnú) listinu, ktorá je v súčasnosti uložená v Maďarskom krajinskom archíve v zbierke stredovekých listín. 
 
Listina je písaná po latinsky a píše sa tam :
Sigismundus dei gratia Romanorum rex semper augustus ac Hungarie, Bohemie, Dalmatie, Croatie etc. rex omnibus Christi fidelibus tam presentibus quam futuris salutem in eo, qui dat regibus regnare et victoriose triumphare. Cum ex instinctu et habito gratuito divinitus infuso ac dementia mota stúdiósa cura debeat esse in principe, ut suorum subiectorum statu et conditione pensatis unumquemque secundum labores emeritos ad meliores et altiores gradus felicioresque successus provehat ac uberiorem formant honorabilis attollat dignitatis, sane ad cunctorum presentium et futurorum notitiam harum serie volumus pervenire, quod fïdelis noster Caspar filius Blasii dicti Buthor de Jablonowe in nostre maiestatis accedens presentiam, propositis et declaratis suis fidelibus servitiis per euro claritati nostre exhibitis et impensis arma seu nobilitatis insignia in presentium literarum nostrarum capite depicta a nostra maiestate sibi et per eum dicto Blasio patri, necnon Melchior et Balthesar carnalibus, item Nicolao et Johanni de predicta Jablonowycz patruelibus fratribus suis et ipsorum heredibus ex nostra regia liberalitate dari, concedi et conferri humiliter et devote supplicavit. Unde nos attentis et consideratis fidelibus obsequiis et fidelium servitiorum gratuitis meritis et sinceris complacentiis, quibus ipse Caspar in diversis nostris et regnorum nostrorum expeditionibus sicuti prosperis sic et adversis non parcendo rebus suis et persone, maiestati nostre studuit et eo ferventius in antea anhelat complacere, quo se et suos singularioribus honorum gratiis sentiet decoratos, prescripta arma seu nobilitatis insignia in principio sen capite presentium literarum nostrarum depicta et arte pictona palpacius figurata et distincte expressata, prefato Caspar et per eum predicto Blasio patri, necnon Melchior et Balthesar carnalibus ac Nicolao et Johanni fratribus suis supradictis, ipsorumque heredibus et successoribus natis et nascituris universis animo deliberato et ex certa nostre maiestatis scientia conferimus, ymmo ex habundantiori plenitudine nostre specialis gratie proprio motu concedimus et presentibus elargimur ut ipsi et eorum heredes more aliorum armis huiusmodi utentium a modo in antea ubique in preliis, hastiludiis et in omnibus exercitiis nobilibus et militaribus ac etiam sigillis, anulis, cortinis, velis, papilionibus, dornibus et generaliter in quarumlibet rerum et expeditionem genere, sub mere et sincere nobilitatis titulo gestare valeant pariter et deferre, eisque uti, frui et gaudere, quodque ipsi et eorum quilibet, ipsorumque posteritates iisdem gratiis, honoribus, libertatibus et privilegiis generalibus et specialibus gaudeant et perfruantur, gaudereque valeant et perfrui, quibus ceteri clientes armis huiusmodi utentes tarn ex legum sanctionibus, quam aliis quibusvis institutis et constitutionibus et dispositionibus freti sunt et gavisi, gaudentque et fruuntur, insuper gaudeant iidem gratia et favore regiis et de tanto singularis et specialis gratie antidoto exultant, tantoque ampliori studio ad honores regalis dignitatis eorum in antea solidetur intentio, quanto se largiori favore regio preventos conspiciuntur et munere gratiarum. In cuius rei memóriám perpetuam présentes literas nostras secreto sigillo nostro, quo ut rex Hungarie utimur impendenti communitas, prefato Caspar et aliis supradictis duximus concedendas. Datum Wyenne, feria tertia proxima ante festum beate Margarethe virginis et martiris, anno domini millesimo quadringentesimo tricesimo, regnorum nostrorum anno Hungarie etc. quadragesimo quarto, Romanorum vigesimo et Bohemie decimo.
 
O archívnom fonde rodu Maršovských, ktorý je uložený v Maďarsku, nás informuje a 32 listín zobrazuje web https://monasterium.net/mom/HU-MNL-DLCSLA/MARCSQ393/fond
 
Rodové línie Maršovských sú spracované v publikácii Records of the Tötösy de Zepetnek Family / A Zepetneki Tötösy család adattára na str. 172 až 181.
 
Erb Maršovských:
V r. 1434 získal Gašpar Maršovský novou donáciou od kráľa Žigmunda obce Mikšová, Kvášov, Plevník a Maršová. Ďalšiu donáciu na majetky dostal rod od uhorského kráľa Ladislava Pohrobka v r. 1456. 
Gašparovou manželkou bola Margita Šókyová a mali 3 synov: Martin, Ladislav a Václav. Potomstvo pokračovalo vo vetvách po Martinovi a Ladislavovi.
 
Ladislav mal 8 synov: Juraj, Michal, Žigmund, Eliáš, Peter, Ján, Mikuláš, Štefan. Juraj zomrel v bytke pri Moháči 29.8.1526. V r. 1520 získali Juraj, Michal, Mikuláš, Peter, Eliáš a Žigmund majetky rodu Šóky v obci Šalgovce (maď. Tótt-Soók, okr. Topoľčany) a neďaleké Horné Otrokovce (okr. Hlohovec) v Nitrianskej stolici na základe toho, že mama bol Margita Šokyová. Michal mal 2 synov: Valentín a Ján.
 
Martin žil v 15. st., s manželkou Cecíliou Kvaššajovou mali syna Jána (zomrel pred r. 1550, keď sa spomína ako nebohý). Ján sa oženil s Annou Veličajovou a mali 4 synov: Juraj, Michal, Rafael a Félix. Bližšie si všimneme vetvy potomkov po Jurajovi a Félixovi.
 
Juraj sa oženil s Dorotou Horečnou (alebo Barborou Dióssy z obce Orešany okr. Topoľčany) a mali syna Jána. Ján sa oženil s Annou Göröghovou (z obce Dorogh) a okolo r. 1600 mali 4 deti: Ján, Melichar, Barbora vyd. Zbiškó, Žofia vyd. Rašovská. Žofia je náš predok, vydala sa za Juraja Rašovského a tu priezvisko Maršovský v tejto línii predkov končí.
 
Félix sa oženil s Barborou Sándorovou (z obce Slavnica, Z od Ilavy), žili v Jablonovom a mali synov: Ján, Gašpar, Michal a František. Tí si 18.9.1599 medzi sebou rozdelili rodové majetky. Gašpar mal syna Gašpara, ten mal 2 synov: Imrich a Žigmund. Žigmund mal 3 deti: Gašpar, František (1697), Mária.
František (1697) sa oženil s Barborou Piačkovou, najskôr žili v Jablonovom a okolo r. 1730 sa presťahovali do Maršovej. František a Babora mali deti: Jozef (13.4.1718), Alžbeta (20.2.1720), Eva (1721), Zuzana (2.1.1724) vyd. Danišová, Mária (1726), Kristína (20.8.1728) vyd. Hrabovská, Juraj (21.8.1729), Anna (17.9.1731) vyd. Szeghy, Terézia (22.2.1733), Gašpar (21.3.1737), Žigmund (16.4.1739), Barbora (8.5.1741).
 
Zuzana (1724) sa 17.2.1745 vydala za poddaného Daniela Daniša a tu priezvisko Maršovský v tejto línii predkov končí.
 
Juraj (1729) sa 23.10.1746 oženil s Máriou Rašovskou, žili v Maršovej a mali deti: Katarína (14.11.1747), Barbora (26.12.1748), dvojičky Katarína a Barbora (1768).
 
*
 
V r. 1612 palatín Juraj Thurzo daroval dedinu Cherubin-Čierna Štefanovi, Mikulášovi a Jurajovi Maršovským.
 
Prezývky mali len krátky čas na konci 17. st.: Mikuláš Maršovský, inak Ferančík, bol potomok Františka. Juraj Maršovský, inak Michalovjech, bol syn Michala.
Maršovskí pôsobili v stoličnej správe.
 
*
 
Ján (1826), notár z Čiernej, sa 18.1.1858 v Pov. Bystrici oženil s Máriou Jancovou.
 
* * *
 
Trenčín:
Ulica bola dlho vedená v daňových záznamoch magistrátu mesta ako predmestie. Na pláne parciel mesta Trenčín z roku 1868 je zakreslená ako Váhová ulica, neskôr sa volala Potočná - „Patak utca“ - podľa Kubranského potoka, ktorý pretekal v jej blízkosti. Od roku 1898 sa nazývala Maršovského ulica, na počesť významného šľachtického rodu. Po vzniku republiky až dodnes sa volá Palackého ulica.
Dnešná Palackého ulica bola dlho vedená v daňových záznamoch magistrátu mesta ako predmestieje na pláne parciel mesta Trenčín z roku 1868 zakreslená ako Váhová ulica, neskôr sa volala Potočná - „Patak utca“ - podľa Kubranského potoka, ktorý pretekal v jej blízkosti. Od roku 1898 sa nazývala Maršovského ulica, na počesť významného šľachtického rodu. Po vzniku republiky až dodnes sa volá Palackého ulica.
Najhonosnejšou budovou ulice je bývalá rezidencia rodiny Maršovských, dnešné sídlo galérie. Ešte v roku 1868 boli na jej mieste záhrady tiahnuce sa až k brehom Váhu. Dom patril pôvodne židovskej rodine, ktorá prenajímala 9 nájomných bytov.
Nehnuteľnosť získal Eugen Maršovský s manželkou Adelou, rodenou Heinrichovou, v roku 1884. K rezidencii, ktorou sa snažil napodobniť vzory šľachtických sídiel, postupne pristavali maštaľ, sklad a kočiareň pre koče. Za domom bola rozsiahla okrasná záhrada. Eugen Maršovský bol županom v rokoch 1890-91.
Od roku 2001 je reprezentatívnym sídlom Galérie Miloša Alexandra Bazovského. Rozsiahla obnova vrátila pseudobarokovej monumentálnej budove niekdajší lesk, reštaurátori si dali záležať na každom detaile výpravnej fasády, ktorá v minulosti spolu s veľkoryso riešeným dispozičným založením symbolizovala moc a bohatstvo stavebníka. Nad vchodom v strede fasády obnovili zlatený pôvodný erb rodu Maršovských.