Pocta predkom


Butko

V 19. storočí žili Butkovci na niekoľkých miestach v Uhorsku, Poľsku a Rusku. Naši Butkovci žili v Jablonovom (okr. Bytča). Bývali pri hradskej ceste smerujúcej do Súľova. V dome č. 4 žili Butkovci s prezývkami Predný a Zadný. V dome č. 7 žila vetva s prezývkou Horný. Pomenovanie Butko má starodávny neznámy pôvod. Na Považí sa objavuje vo forme miestopisných názvov a priezviska. Miestopisné názvy sú:

- blízko Hrabového vo vápenici pri potoku pálili z miestnych surovín vápno. K tomu potrebné drevo privážali v lete na vozoch, v zime na saniach z lesov pod Butkovým lazom. (M. Martinický v knihe o Bytči, s. 34.)

- v Súľovských skalách je Butkova veža

- pri Ladcoch miznúca hora Butkov - ťažia sa tam sialitické suroviny na výrobu portlantského cementu. (video)


Butkovci sú starý jablonovský rod. Boli to roľníci, poddaní Maršovských. Najstaršia zmienka o Butkovcoch v Jablonovom je v liste Jána Maršovského z r. 1560. V liste je uvedený Mikuláš Butko a jeho sestra Marta. Vtedy bolo priezvisko zapísané – Buthko. Neskôr sa v matrikách ojedinele objavuje aj zápis v tvare Budko.
V ďalších starých listinách (súpisoch a obhliadkach) boli v Jablonovom uvedení:

- v r. 1652 je uvádzaný Ondrej Butko. V r. 1655 vypovedal ako svedok v hraničnom spore. Jeho reč je napísaná po slovensky. Mal vtedy okolo 60 rokov, takže sa narodil okolo r. 1595. Uviedol, že za svojho mladého veku s ovečkami na tieto miesta chodil.

- v daňovom súpise v r. 1715 sú uvádzaní Mikuláš a Ján Butko. V r. 1718 bol Ján Butko richtárom. V období reformácie bola predmierska fara evanjelická a ešte na začiatku 18. storočia patrila väčšina jablonovcov k evanjelikom. Mikuláš Butko prestúpil na katolícku vieru vo februári 1718.

Okolo r. 1710 mali deti tieto manželské páry:

Ondrej Butko prezývaný Ševela so Žofiou Škripcovou,

Ján Butko s Annou Svotovou,

Juraj Butko s Annou Čičkovou.

Mikuláš Butko s Annou Briss a potom s Katarínou Pružinskou.

V spore v r. 1726 vypovedal Mikuláš Butko, 60 ročný poddaný Jána Maršovského, že ako malý chlapec slúžil 1 rok v Hrabovom. V r. 1726 vypovedal aj Ondrej Butko, 55 ročný sluha u Ondreja Francisciho v Hliníku. Uviedol, že pred 30 rokmi 2 roky slúžil u Štefana Hrabovského.

Urbár z r. 1767 (resp. 1772) ukazuje hospodárske pomery v obci. Ondrej Butko bol vtedy prísažným v obci a listiny podpísal krížikom. Ondrej bol poddaným Adama Maršovského. Ondrej bol - veční poddaný - bol pripútaný k pôde a nemohol sa sťahovať.

Zatiaľ neviem, ktorý z vyššie uvedených manželských párov sú rodičia Ondreja Butku (nar. okolo 1735), ktorý sa oženil 10.10.1755 so Zuzanou Praženicovou z Hrabového.

Ondrej a Zuzana mali 7 detí: Ján (1744), Anna (5.1.1759), Ondrej, Katarína, Zuzana, Mária, Judita (11.3.1784) vyd. Švecová. Žili v dome č. 7. Obyvatelia tohto domu mali prezývku Horný. Bol to posledný dom v Jablonovom na pravej strane cesty vedúcej do Súľova. Ján (1744) sa 19.11.1798 oženil s Katarínou Galovou (z vetvy Predný) a mali 10 detí - Ondrej (1803), Anna, Katarína, Štefan (1808), Veronika (1810) vyd. Krajčí Švec, Anna (1821, zomrela malá), Anna (1824, zomrela malá) a mená 3 detí nepoznáme, lebo pri požiari kostola v Predmieri obhoreli okraje matriky. 

Po Ondrejovi (1803) sú 2 vevtvy Butkovcov - Predný a Zadný, ktorí žili v dome č. 4

V dome č. 7 zostal Jánov syn Štefan (1808), ktorý mal s Máriou Staríčkovou 6 detí - Štefan (19.5.1836), Anna (2.5.1839 - 5.2.1860), Katarína, Ján (4.5.1845, zomrel malý), Ján (21.3.1849) a Jozef (20.3.1851). Po smrti manželky Márie sa Štefan 23.1.1860 oženil s Annou Danišovou a mali 3 deti - Anna (11.3.1861), Mária (18.5.1864) a Štefan (23.12.1869).

Anna (1861) sa 26.5.1878 vydala za Pavla Košteka a tu priezvisko Butko končí v línii mojich predkov. Annin brat Štefan Butko (1869) sa 3.2.1891 oženil s Katarínou Koštekovou, sestrou svojho švagra Pavla Košteka.

Z urbára v r. 1856 v Jablonovom vieme, že podľa Butkovcov sa volala 1 usadlosť - Butkovský hošták. K tejto usadlosti patrili domy č. 4 a  č. 7. V dome č. 4 žil Ondrej Butko s rodinou a v dome č. 7 žil Štefan Butko s rodinou. V r. 1863 sú v pozemkovej knihe na pozemku č. 11 zapísaní Štefan a Juraj Butkovci. Zo zápisu v urbári z r. 1856 vyplýva, že Butkovci v domoch č. 4 a 7 boli príbuzní, nakoľko je nepravdepodobné, žeby nepríbuzné rodiny s rovnakým priezviskom vlastnili rovnaký pozemok.

Na začiatku 20. storočia odchádza veľa Jablonovcov za zárobkom do USA. Medzi nimi boli aj Butkovci. V r. 1901 z Hamburku vyplávali ženáči Ján (nar. 1875) na lodi Barcelona a Štefan (nar. 1869) na lodi Graf Waldersee. V r. 1904 vyplával z Brém slobodný Tomáš (nar. 1885) na lodi Kaiser Wilhelm der Grosse. Jablonovci väčšinou pracovali v sklárňach vo Ford City v Pensylvánii.

Tomáš Butko, syn Jozefa Butku Horného, pracoval v USA v meste New Kensington v Pensylvánii. Prijal výzvu (spolu s rovesníkom Gašparom Hanulíkom) na obranu záujmov Čechov a Slovákov v rozkladajúcom sa Rakúsko Uhorsku. Vrátil sa do Európy a vstúpil do čs. légií vo Francúzsku 13.10.1918. Bol vojakom v 23. pešom pluku.

čs. légiách v Rusku bojoval Tomášov brat Felix. K čs. légiám v Rusku nastúpil 20.12.1918. Bol vojakom v 1. záložnom pluku. Zažil ruské väzenia a prepravu vojska k Tichému oceánu. Tak videl Čeliabinsk, Omsk, Singapur. V súpisoch čs. legionárov je zapísaný ako Budko.

Z bojísk 1. svetovej vojny sa nevrátili Rafael Butko Zadný (22.10.1891 - 24.10.1918) a Gašpar Butko Predný.

Drevená zvonica v Jablonovom bola postavená v r. 1888. Po vojne (v r. 1921) bol do zvonice zakúpený zvon za 3 000 Kčs. Krstným otcom zvonu bol Štefan Butko Horný, ktorý v tom čase prišiel z Ameriky.

Felix Butko si zarábal ako pltník. „Chodil na puce“, tak ako aj jeho predkovia. Pltníci splavovali drevo z Bytče do Veče (miestna časť Šale), niekedy aj do Komárna.

Zmienky o Butkovcoch v súpisoch v 1. tretine 20. storočia poukazujú na to, že Butkovci boli roľníci:

V r. 1910 boli medzi nájomcami pozemkov predmierskej fary títo Butkovci:

Ján Butko zadný

Štefan Butko horný a Jozef Butko horný

V r. 1924 sú v listine o usporiadaní držby vlastníctva v Jablonovom uvádzaní títo Butkovci:

Jozef Butko horný a Štefan Butko horný

Jozef Butko predný a Ján Butko predný

Ján Butko zadný

Amália Butková, manželka Ondreja Danížka.

 V r. 1931 sú Butkovci zapísaní ako majitelia v týchto domoch:

č. 12 – Matúš

č. 13 – Ján, zadný

č. 22 – Štefan, horný

č. 23 – Felix, horný

č. 35 – Ján

č. 54 – Mária

č. 66 – Tomáš


Na starom cintoríne sa zachovali 2 hroby označené s priezviskom Butko. Patria manželkám Butkovcov:

liatinový kríž – Mária Butková rod. Balážová (1869 – 30.11.1912)

náhrobný kameň – Leontina Butková rod. Čičková (17.4.1903 – 15.1.1937).

 

Na začiatku 19. st. žili Butkovci aj v Dolnom Hlbokom (21.6.1828 sa narodil Ján, 20.11.1830 sa narodil Ondrej), v Mikšovej (8.9.1831 sa narodil Ján). V Rašove je záznam o narodení Ondreja 10.9.1840. Na tomto území žilo najviac Butkovcov aj v r. 1995 – v obciach Jablonové, Rašov a Hlboké nad Váhom.