Pocta predkom


Kvaššay

Rod Kvaššay má korene v obci Zemiansky Kvašov, dnes súčasť Považskej Bystrice. Zemiansky Kvašov bol kuriálnou obcou - všetko patrilo šľachticom Kvašovským / Kvaššayovcom.
Na konci stredoveku sa priezvisko vyskytovalo aj v tvare Kwassowsky, Quarssowsky (1525), teda Kvašovský. V súčasnosti sa píše v podobe Kvašaj, Kvassay, Kvaššay, Kvašovský.
Obec je v listinách zapisovaná ako Kvasso, Quassow, Kwassov, Kwasso, Zemiansky Kwassow, Nemeskwasso.
K obci patril aj laz Markušovec, ktorý je bližšie k Počarovej a Zemianskej Závade. Okolo tejto samoty je krásna lúčna dolina s pasúcimi sa ovcami medzi vrchmi Bukovina a Roháč.
 
Histórii rodu sa venujú pani Mária Petríková a Petronela Kvassayová.
 
Pani Mária Petríková s Danou Mahútovou v r. 2022 vydali knihu: Zemiansky Kvašov 620 rokov (1400-2020). V knihe je spracovaná história rodu spojená najmä so Zemianskym Kvašovom.
 
Pani Petronela Kvassayová napísala knihu Kronika rodu Kvassay a vydala ju v r. 2011 vo vlastnom náklade. Zameriava sa najmä na vetvu, ktorá žila v obci Brodzany. O svojom výskume rodu Kvassay rozpráva vo videu.
V knihe uvádza (výber z textu je aj tu, maďarský text tu), že prvá správa o predkovi z rodu Kvassay siaha do polovice 12. st., kedy sa rytier Kwassov z Poľska usadil na Považí. Po vyše storočí sú zaznamenaní jeho potomkovia - bratia Demeter a Dominik. Demeter sa spomína v roku 1285 ako prívrženec Matúša Čáka Trenčianskeho, a v roku 1312 v súvislosti s bitkou pri Rozhanovciach, ako Matúšov bojovník proti Karolovi Róbertovi z Anjou. V tomto boji zomrel po zasiahnutí šípom nepriateľa. Po Demeterovej smrti získava všetky právomoci jeho synovec magister Donč, syn brata Dominika. Donč sa časom pridal na stranu Karola Róberta. Po svojom strýkovi preberá správcovstvo hradu Zvolen (Pustý hrad) s hodnosťou  župana. V roku 1327 mu bol udelený rodový erb so šiestimi štylizovanými ľaliami a postupne získava aj tituly liptovského, zemplínskeho a komárňanského župana.
Po desiatkach rokov ďalším pokračovateľom rodu bol Desislaw, od roku 1396 kapitán hradu Beckov.
Po ňom pokračoval Peter, ktorý sa 11.11.1404 stal výhradným majiteľom Kvašova po rodine Podmanických.
 
Ďalšie kusé zmienky o príslušníkoch rodu:
Juraj bol v r. 1479 svedkom pri vyšetrovaní hraníc Lednického hradu.
Gašpar sa v r. 1498 až 1500 sporil s Podmanickými o les na Maníne. 
Martin sa v r. 1503 spomína v Šebesťanovej, v r. 1525 ako kráľovský muž a svedok vyšetrovania v Jablonovom.
11.5.1501 bratia Gašpar, Martin a Mikuláš, ako aj súrodenci Anna, Barbora a Katarína v mene Gašparovho syna Ladislava, prepustili dedinu Kvašov Jánovi Podmanickému a ten im prepustil Markušovu Lehotu (vyššie spomenutý Markušovec), zaniknutú dedinu v susedstve (za kopcom Bukovina), kde dnes stojí osamotený dom.
Vyššie uvedený Martin sa v r. 1525 stal kráľovským radcom Ľudovíta Jagelovského a Mikuláš zahynul v bitke pri Moháči v r. 1526.
 
Členovia rodiny boli po získaní Markušovej Lehoty uvádzaní ako Kwassowzky de Markwssowalehota, Qwarsowczky de Markussalehotha. Podľa dikálneho súpisu Trenčianskej stolice z roku 1546 Markušovu Lehotu vlastnil Juraj Kwassowsky.
Obec Kvašov naspäť získal pravdepodobne Rafael, ktorý pracoval pre Žigmunda Balašu ako perceptor (úradník) v r. 1600 - 1626, v rokoch 1616 - 1626 ako prefekt Považskobystrického panstva. Rafael Kvašovský (neuviedli pôvodnú podobu priezviska Kvassay) sa v r. 1604 zaslúžil o potvrdenie šľachtictva. Kvaššayovci v Zemianskom Kvašove získali 28.10.1604 armáles od rímskeho cisára Rudolfa II., ktorým im bolo potvrdené staršie šľachtictvo a udelený rozšírený erb. Listina bola vydaná pre Rafaela Kvašovského, jeho bratov Jána, Mateja a príbuzných Gabriela, Dávida, Buriana, Jána, Mateja a Mikuláša
V nobilitačnej listine sa o erbe píše:
Na znamenie rýdzeho a nespochybniteľného šľachtictva udeľujeme tento erb. Vzpriamený vojenský štít odvrchu až dole zvislou čiarou štiepený do dvoch rovnakých častí, tu zlatého, tam strieborného poľa, ktorého pravú časť pretína a rozdeľuje modrý pruh (brvno) a v ňom tri zlaté ruže v rade. V ľavom striebornom poli štítu je červený pruh, podobne cez stred šikmo preložený, v ktorom vidieť strieborného jednorožca v rýchlom behu spínajúceho sa hore k pravému okraju štítu.
 
Výsek z opisu listiny (ŠOA Bytča):
Verzia erbu z r. 1766:
 
V 16. storočí sa rod rozdelil na dve vetvy. Kvašovská vetva zostala v Zemianskom Kvašove a druhá vetva pôsobila v Tekovskej stolici (obec Brodzany).
 
Vzhľadom na široké rozvetvenie rodu mali jednotivé vetvy od 17. st. prezývky. Prvé zmienky o prezývkach sú už v r. 1638 a postupne vznikali ďalšie, a na druhej strane niektoré staré prezývky zanikali:
Adamoviech
Broďanský
Burianoviech /Burian
Čižmár / Čižmárik
Dávidoviech
Ďuréch / Ďuriš
Feléš / Feles
Feroviech / Ferovič / Ferianec / Fránik
Gábrišech / Gábriš
Horných
Ištok
Ištvánech
Jančič / Jančéch /Jánošich / Jančich / Jančo
Kačinich
Kočkovan
Kositkovich
Laščinec
Martinšech
Matáš / Matašech /Mačasech
Mikloviech
Pavloviech
Podkaplnský
Sádecký
Straka
Trsťan
Urík
Žiakoviech / Žiak / Žák.
 
Niekedy bol zápis priezviska a prezývky opačný: Burjanech-Adamovics alias Kvassay (tu došlo k zdvojeniu prezývky). Niekedy je v matrike uvedená len prezývka bez priezviska.

Zemania si z pomedzi seba volili richtára obce. V Zemianskom Kvašove v r. 1620 to bol Matej, v r. 1630 Štefan Horných, v r. 1640 Mikuláš Mikloviech, v r. 1647 Samuel. V Kvašovskej (Markušovej) Lehote bol v r. 1661 richtárom Michal. (kniha Považská Bystrica, 2006, str. 98-101)
 
Okolo r. 1630 v Považskom Podhradí žila Anna Kvašovská, manželka Juraja Záhoráka. Anna bývala na Bystrickom hrade s manželkou Šimona Balašu. V r. 1678 v Považskom Podhradí žil Martin, syn Gašpara Kvaššaya Pavloviech, s manželkou Esterou Maršovskou.
 
Predkov z rodu Kvaššay máme z dvoch vetiev, ale vieme o nich veľmi málo, lebo dcéry sa v starých listinách málo vyskytovali.
Našim predkom je Cecília (okolo 1460), ktorej rodičov nepoznáme. Vydala sa za Martina Maršovského a mali syna Jána. Tu už priezvisko Kvaššay v línii našich predkov nepokračovalo.
O takmer 200 rokov neskôr je našim predkom Mária (okolo 1640), ktorej rodičov nepoznáme. Vydala sa za Juraja Rašovského a mali syna Adama (1671). Tu už priezvisko Kvaššay v línii našich predkov nepokračovalo.
 
Kvaššayovci v súpisoch šľachty
 
Súpis šľachty Trenčianskej stolice z roku 1646/47 uvádza tieto vetvy Kvaššayovcov:
Kvaššay Adamoviech - Samuel, Ján, Juraj starší a Juraj mladší
Kvaššay Mikloviech - Juraj starší, Martin, Mikuláš, Andrej a Ladislav
Kvaššay Žakoviech - siroty Jána, Andrej, Michal a Juraj
Kvaššay Hornich - Žigmund, Michal, Dávid, Andrej, Štefan, Mikuláš
Kvaššay Pavloviech - Michal, Ján, Gašpar
Kvaššay Burianoviech.
 
Vývoj počtu Kvaššayovcov zapísaných v súpisoch šľachty v Zemianskom Kvašove v 18. a 19. st.:
1736 - 23 mužov
1748 - 25 mužov: Mikuláš (Pavloviech), Ján, František, Ondrej syn Juraja, a ďalší Ondrej syn Juraja (Horných), Štefan, Mikuláš, ďalší Štefan (Dávidoviech), Ján, Michal, Adam, Pavol, Mikuláš (Žákoviech), Ondrej ml., Juraj ml., Michal ml. (Adamoviech), Ondrej, Ján, Adam prostredný, opäť Ján, Juraj, Pavol a Ondrej.
1768 - 89 mužov (spolu s Kvaššayovcami v ďalších mestách, obciach, stoliciach).
1803 - 117 mužov v Zemianskom Kvašove.
1837 - 143 mužov v Zemianskom Kvašove.
 
Súpis šľachty 1754/55:
Prezývky Kvaššayovcov zaznamenal Béla Kempelen.
V Trenčianskej župe:
vetva Adamoviech - 2 Michalovia, 2 Jánovia, Adam, Ondrej, Pavol, František, Jozef.
vetva Dávid - Štefan a Ján.
vetva Kačinich - Štefan, Ondrej, Mikuláš.
vetva Mikloviech - Pavol, Mikuláš, Ján, Ondrej, Imrich, Tomáš.
vetva Pavloviech - 4 Jánovia, 2 Mikulášovia, František, Juraj, Ondrej, Martin.
vetva Žiak (Žák) - Ján a Michal. Šľachtictvo vyhlásili aj v župe Heves.
bez prezývky - Ondrej (syn Juraja), Juraj, 3 Jánovia, Mikuláš.
V ďalších župách:
Heves - Juraj
Nitra - Ladislav
Bratislava - Štefan.
 
Vetvy rodiny Kvassay v Kvašove a ich príslušníci v 18. st.:
Adamoviech - Samuel, Ján, Juraj ml.
Horných - Žigmund, Michal, Dávid, Štefan, Ondrej, Mikuláš
Kačinich - Burian
Mikloviech - Juraj st., Martin, Mikuláš, Andrej, Ladislav
Pavloviech - Michal, Ján, Gašpar, Štefan
Žákoviech / Žiakoviech - siroty Jána: Andrej, Michal, Juraj.

Potomok z vetvy Burián žijúci v župe Temes získal osvedčenie o šľachtictve od Trenčianskej župy v r. 1831.
 
Vetva Adamoviech
 
Samuel (okolo 1600, zom. 1668) mal syna Štefana (okolo 1640), ktorý sa oženil s Júliou Simončičovou-Horváth, usadili sa v obci Brodzany v Tekovskej stolici (pozri text nižšie: Kvassay v obci Brodzany).
 
Vetva Martinšech
 
Ondrej (okolo 1700) z vetvy Martinšech (možno po Martinovi z vetvy Mikloviech) mal syna Juraja (1726, zom. 23.3.1777 v Trnave), ktorý vyštudoval za kňaza. V r. 1772 dal na vlastné náklady v rodnej obci postaviť kostol sv. Juraja. Kostol sa nachádza na vyvýšenom mieste nad obcou:
 
Hroby Kvaššayovcov na cintoríne v Zemianskom Kvašove
 
Jozef (4.7.1850) pochovaný na cintoríne v Z. Kvašove:
Hroby Kvaššayovcov z vetvy Ištók:
 
Záznamy o Kvaššayovcoch v matrikách
 
Matriky fary Považská Bystrica sa zachovali od r. 1764 a chýba obdobie 1788-1825 a chýbajú i niektoré ďalšie roky. Preto je tu rodopisné bádanie náročnejšie. Čiastočne to dopĺňajú záznamy z iných farnosti, kde sa Kvaššayovci vyskytli, napr.:
Žigmund sa 29.4.1725 oženil s Máriou Urbanovskou a mali syna Gabriela (10.12.1727), žili v Urbanove na Sihoti (dnes časť obce Rašov-Maršová, okr. Bytča).
Ján sa 19.11.1739 oženil s Annou Chudou v Prečíne, 27.3.1740 sa im narodila Zuzana, žili v obci Prečín.
7.11.1743 sa narodil Imrich, jeho rodičia boli Ondrej Burian a Anna Kovačech. Žili v obci Lednica (fara Prečín).
24.10.1757 sa narodil Ondrej Ján, jeho rodičia boli Ondrej a Alžbeta Kakoni, žili v Bytči.
 
V najstaršej matrike zomretých fary Pov. Bystrica sú záznamy:
Mikuláš (1705) zomrel 8.2.1765 ako 60 ročný.
Katarína (1700), manželka Jána Kvassaya, zomrela 31.3.1770 vo veku 70 rokov.
Ondrej (1711) zomrel 20.4.1771 ako 60 ročný.
 
Na zač. 18. st. žili:
Žigmund (okolo 1700) sa 29.4.1725 oženil s Máriou Urbanovskou, žili na Sihoti a mali syna Gabriela (10.12.1727).
Žofia (1689) sa vydala za Adama Turčana.
Žofia (okolo 1688) sa vydala za Františka Turčana.
Anna (okolo 1690) sa vydala za Gabriela Turčana zvaného Urbanovský.
Anna (okolo 1700) sa vydala za Ladislava Sobeka.
Katarína (okolo 1720) sa vydala za Jána Sádeckého.
 
V 2. pol. 18. st. sa zväčša sobášili Kvaššayovci z rôznych vetiev a žili v Zemianskom Kvášove. Priemerne bol v obci jeden sobáš za rok (uvedené sú prezývky):
 
24.7.1765 sa sobášili Michal Jančich a Katarína Ferianec.
4.11.1766 sa sobášili Ondrej a Anna Ištvánech.
25.10.1767 sa sobášili Ján a Zuzana. V tejto dobe uvádzali ich prezývky v menšej miere.
6.2.1769 sa sobášili Juraj a Katarína Janovská.
18.2.1770 boli 3 sobáše, keď sa sobášili Ondrej a Anna, Tomáš a Katarína, a Imrich a Eva.
24.11.1771 sa sobášili Ondrej a Anna Čižmáriková.
11.8.1774 sa sobášili Mikuláš a Katarína.
27.2.1775 sa sobášili Mikuláš a Barbora Rašovská.
19.5.1777 sa sobášili Anna a Ján Lieskovský.
26.4.1779 sa sobášili Michal a Katarína.
24.7.1781 sa sobášili Štefan a Anna.
8.2.1784 sa sobášili Štefan Okrucký a Katarína.
14.11.1784 sa sobášili Ján a Katarína.
7.10.1785 sa sobášili vdovec Michal a Helena.
14.2.1786 sa sobášili Ján a Žofia.
26.2.1786 sa sobášili Ondrej a Mária.
 
Imrich zapísaný ako Kassay mal s manželkou Helenou Kvaššayovou dvojičky Ondrej a Katarína (4.9.1770).
 
 Štefan prezývaný Gábrižéch mal s manželkou Annou Trsťanskou (pravdepodobne tí, čo sa sobášili 24.7.1781) dcéru Katarínu (26.2.1782).
František prezývaný Mikulec mal s manželkou Katarínou Okruckou syna Juraja (8.4.1782).
V r. 1786 mali krstiny v 5 rodinách a v r. 1787 v 7 rodinách Kvaššayovcov.
 
Zemiansky Kvašov na mape z 19. st.:
 
Domy boli postavené popri ceste, ktorá viedla v údolí pri Kvašovskom potoku v nadmorskej výške 340 m.n.m. Na mape je na severnom svahu nad obcou vyznačený kostol sv. Juraja s cintorínom. V polovici 19. st. v Zemianskom Kvašove v takmer všetkých domoch žili Kvassayovci:
 
Právnik Teodor sa s manželkou Clementínou Moys okolo r. 1850 presťahovali z Brodzian do Zemianskehom Kvašova a žili tu do r. 1880 v dome č. 1. Mali tu prezývku Broďanský. Bližšie o nich v nasledujúcom texte o Kvassayovcoch v obci Brodzany.
Jozef prezývaný Kočkovan s manželkou Katarínou Kvassayovou z vetvy Gábriš mali deti: dvojičky Jozef a a Štefan (4.7.1850), Ján (1856, zom. 24.10.1887). Jozef (1850) s manželkou Emíliou Filipovou žili v dome č. 2 a mali deti: Jozef (6.5.1880, zom. 12.4.1894), Adalbertina (1881), Hermína (1883), Johana (28.3.1885). Jozef (1850) je pochovaný na cintoríne v Z. Kvašove, fotografia hrobu je vyššie. Štefan (1850) sa 6.2.1882 oženil s Annou Čelkovou v kostole v Domaniži.
V dome č. 3 žila vetva Trsťan. Vdovec Ján (1779) z domu č. 3 zomrel 22.2.1852 vo veku 73 rokov.
Jozef prezývaný Trsťan s manželkou Žofiou z vetvy Ištók mali syna Jozefa (25.1.1846).
Imrich prezývaný Trsťan s manželkou Žofiou Kvassayovou z vetvy Urík mali deti: Mária (13.9.1826), Anna (28.5.1840).
Imrich prezývaný Gabriš s manželkou Annou Čelkovou mali dcéru Žofiu (7.3.1835).
Imrich (okolo 1810) prezývaný Gabriš s manželkou Teréziou Kvassayovou z vetvy Maťáš žili v dome č. 6 a mali syna Jána (14.8.1840).
Imrich prezývaný Gabriš s manželkou Katarínou Kvassayovou z vetvy Jančo žili v dome č. 7 a mali deti: Katarína (1852, zom. 10.6.1854), Štefan (15.1.1869).
Ján prezývaný Gabriš z domu č. 7 sa 16.11.1868 oženil s Annou Kvassayovou z vetvy Jančéch z domu č. 31.
Ondrej (1858) prezývaný Gabriš z domu č. 8 sa 29.1.1883 oženil s Annou Kováčikovou z Kotešovej.
Adam prezývaný Ištók s manželkou Teréziou Kvassayovou z vetvy Trsťan mali syna Adama (5.4.1826).
Štefan prezývaný Ištók z domu č. 11 sa 25.11.1856 oženil Barborou Kvassayovou z vetvy Ferovič z domu č. 14, žili v dome č. 9 a mali dcéru Katarínu (7.10.1869).
Jozef prezývaný Ištók s manželkou Barborou Kvassayovou z vetvy Gábriš žili v dome č. 11 a mali dvojičky Mária a Jozef (28.3.1853, Jozef zomrel 8.4.1853).
Štefan prezývaný Ištók s manželkou Máriou Briestenskou žili v domoch č. 9 a 11 a mali deti: Apolónia (4.3.1871), Anna (5.1.1876), Mária (15.2.1879, zom. 5.3.1879), Karol (4.3.1885). Karol (1885) sa 13.2.1911 oženil s Máriou Briestenskou.
Ján prezývaný Ištók z domu č. 11 sa 2.5.1866 oženil s Františkou Kvassayovou z vetvy Ištók z domu č. 9.
Juraj prezývaný Maťáš s manželkou Katarínou Kvassayovou z vetvy Kočkovan mali syna: Ján Ondrej Martin (3.6.1826).
Juraj prezývaný Maťáš sa 15.5.1848 oženil s Barborou Zigmund Kardoš Mičkéch Hlinickou, žili v dome č. 12 a 13 a mali deti: Mária (14.8.1852, zom. 4.8.1853), Jozef (4.5.1854), Mária (30.9.1856), František Karol (10.2.1859), Helena (25.4.1863), Imrich Štefan (14.11.1866), Apolónia (2.2.1869) vyd. Krečmerová. Krstými rodičmi boli Jozef Kvaššay Franik s manželkou Máriou.
Karol prezývaný Maťáš žil s manželkou Júliou Potočnou v dome č. 12 a mali syna Františka (20.10.1885).
Jozef prezývaný Ferovič žil s manželkou Máriou Kvassayovou z vetvy Gabriš v dome č. 15 a mali deti: Štefan (10.12.1835), Jozef (21.1.1841), Ján (1843), Mária (1845) vyd. Kvaššay Janči, Magdaléna (30.6.1850), Barbora (10.5.1852, zom. 29.8.1852).
Syn Štefan (1835) uvádzaný aj s prezývkou Fránik mal syna Štefana (1861), ktorý sa oženil s Máriou Kvassayovou z vetvy Feroviech a mali syna Rudolfa (1.9.1887). Štefan (1861) šiel v r. 1903 do USA a jeho syn Rudolf v r. 1908. Rudolf sa oženil s Karolínou Komorášovou z Plevníka a mali deti: Irena, Mária.
Ondrej prezývaný Ferovič mal s manželkou Barborou Okruckou deti: Mária Magdaléna (1843), Jozef (7.1.1846). Zatiaľ nevieme, v ktorom dome žili. A Anton Okrucký prez. Michalec s manželkou Annou Kvaššay Maťáš žili v Pov. Bystrici v dome č. 5 a mali dcéru Máriu (13.8.1877).
Ondrej prezývaný Feroviech žil s manželkou Máriou Kvassayovou z vetvy Trsťan a mali dcéru Annu (31.10.1831).
Ján prezývaný Jančéch žil s manželkou Máriou Kvassayovou z vetvy Feroviech v domoch č. 8 a 15 a mali deti: Alojzia (9.1.1869, zom. 19.8.1933) Anna (4.3.1874), Antónia (30.5.1876), Katarína (3.11.1879), Barbora (16.9.1883).
Juraj prezývaný Sádecký žil s manželkou Katarínou Kvassayovou z vetvy Jančéch a mali dcéru Annu (13.3.1835).
Štefan prezývaný Sádecký žil s manželkou Katarínou Kvassayovou z vetvy Jančéch Podkaplnský v domoch č. 16, 17 a 18 a mali deti: Jozef (1.11.1853, zom. 13.7.1854), Mária (7.9.1856), Štefan (11.2.1858), Valentín (9.2.1863), Anna (1866), Jozef (5.3.1871). Valentín (1863) sa 26.11.1888 oženil s Magdalenou, dcérou Štefana Michalca a Kataríny Kvassayovej z vetvy Maťáš z domu č. 12.
Ondrej prezývaný Sádecký žil s manželkou Máriou Kvassayovou z vetvy Ferovič v dome č. 18 a mali deti: Ondrej (30.11.1876), Alojz (10.7.1886).
Anna (1843) prezývaná Čižmár z domu č. 18 sa 5.5.1873 vydala za Štefana Jančéch (1846) z domu č. 15.
Jozef prezývaný Kočkovan žil s manželkou Katarínou Kvassayovou z vetvy Gabriš v domoch č. 22 a 23 a mali deti: Mária (1843), Anna (1844), Mária (1845), František Jozef Karol (1848), dvojičky Jozef a Štefan (4.6.1850), Barbora (18.1.1855), Ján (2.7.1857).
Gašpar z vetvy Kočkovan sa oženil s Katarínou Kocianovou (Abasz) a mali deti: Štefan (10.12.1837), Mária (20.8.1839). Jozef (1845) sa 15.11.1875 oženil s Máriou zo Zemianskej Závady.
Štefan prezývaný Kočkovan s manželkou Annou Čelkovou v dome č. 23 mali deti: Karol (26.4.1885, zom. 26.6.1887), Anna (17.7.1895, zom. 30.12.1895).
Pavol prezývaný Burian žil s manželkou Barborou Kvassayovou z vetvy Jančéch v dome č. 24 a mali deti: (26.7.1840), Ondrej (20.11.1853).
Imrich prezývaný Jančéch žil s manželkou Žofiou Kvassayovou z vetvy Trsťan v dome č. 24 a mali deti: Mária (20.3.1852), Juraj (11.4.1855), ktorý sa narodil po smrti otca.
Jozef prezývaný Máťáš s manželkou Máriou Jancovou žili v dome č. 24 a mali dcéru Annu (28.7.1885).
František prezývaný Podkaplnský s manželkou Žofiou Briestenskou Krištofovou žili v dome č. 27 a mali deti: Jozef (5.8.1866), Ján (1871, zom. 6.3.1873), František (20.1.1875).
Jozef prezývaný Jančo mal s manželkou Katarínou z vetvy Trsťan deti: Michal (28.9.1820), Ondrej (27.11.1820). Tu je problém so zapísaným rokom narodenia. Evidentne je záznam o narodení Ondreja zapísaný až po r. 1823, a ani nemôže byť zhodný s rokom narodenia jeho staršieho brata Michala.
Štefan prezývaný Jančo mal s manželkou Jozefou z vetvy Urík syna Štefana (6.11.1825).
Ondrej prezývaný Jančo mal s manželkou Barborou z vetvy Jančo dcéru Annu (26.9.1826).
Jozef prezývaný Jančéch z dome č. 28 sa 26.5.1857 oženil s Katarínou Kvassayovou z vetvy Gabriš z domu č. 8 a mali syna Rudolfa (7.4.1875).
Vdova Anna (1764) vydatá Kvassay Jančích zomrela 12.3.1854 vo veku 90 rokov dome č. 29.
Michal prezývaný Jančéch žil s manželkou Katarínou Kernell v dome č. 30 a mali syna Mikuláša (18.12.1854).
Juraj prezývaný Jančéch žil s manželkou Máriou Kvassayovou z vetvy Maťaš v dome č. 31 a mali dcéru Máriu (15.6.1852).
Jozef (1843) prezývaný Jančéch žil s manželkou Máriou Kvassayovou z vetvy Jančéch v dome č. 31 a mali deti: Jozef (22.10.1868), Štefan (19.3.1872 v d.č. 28), Karol (25.8.1883), x (18.1.1887), Anton (11.1.1889, zom. 15.1.1889), Mikuláš (18.12.1889, zom. 24.12.1889), Gabriela (8.4.1894 č.d. 30, zom. 4.5.1894).
Pavol (1797. zom. 18.6.1873) prezývaný Burian žil s manželkou Annou Kvassayovou z vetvy Urík v dome č. 34 a mali dcéru Annu (24.10.1831). Potom mal Pavol s manželkou Barborou Kvassayovou z vetvy Jančéch syna Jána (26.7.1840).
Juraj prezývaný Burian z domu č. 34 sa 16.11.1864 oženil s Júliou Kompaníkovou, žili v dome č. 27 a mali deti: Jozef (6.9.1866), Pavol (22.1.1870). Potom žili v Pov. Bystrici v dome č. 21 a mali syna Juraja (9.5.1875, zom. 1877).
Jozef (1808) prezývaný Burianec zomrel 29.12.1853 vo veku 45 rokov.
 
Vdova Žofia (1790) vydatá Kvassay Ďuriš zomrela 4.1.1854 vo veku 64 rokov.
Štefan prezývaný Ďuréch s manželkou Máriou Kvassayovou z vetvy Ištókéch mali dcéru Annu (15.6.1833).
Jozef prezývaný Žákoviech s manželkou Katarínou Kvassayovou z vetvý Sádecký mali syna Michala (2.10.1838).
 
V r. 1902 a 1904 richtárom obce bol Jozef z vetvy Kočkovan, podrichtárom bol Ján z vetvy Ištók, členmi zastupiteľstva boli Atila, Jozef z vetvy Fránik, Jozef z vetvy Podkaplnský, Ján ml. z vetvy Janči, Ján z vetvy Ištók a František z vetvy Gábriš. (str. 183)
 
V roku 1910 v Zemianskom Kvašove žilo 152 obyvateľov, zväčša Kvassayovcov.
 
Kvassayovci v ďalších obciach:
 
Štefan žil v Šuji v dome č. 8 s Máriou Šujanskou a mali dcéru Annu (31.7.1866).
Štefan (1840) žil v Šuji v dome č. 36 a 12.8.1868 sa v Pov. Bystrici oženil s Máriou Smrtníkovou.
 
Ondrej (1760) sa 2.2.1779 v Novom Meste nad Váhom oženil s Annou Hučkovou.

Kvassay v obci Brodzany
 
Kvassayovci prišli do Brodzian (okr. Partizánske) v polovici 17. st. Majetkovo a sobášmi sa previazali s rodom Brodzianskovcov (Brogyányi). V 2. polovici 17. st. Štefan Kvassay st. z Kvašova za 620 florénov odkúpil Petríkovskú usadlosť a neskôr skúpil aj majetky Brodzianskovcov. Spory s Brodzianskymi vyústili do dohody, umožňujúcej Štefanovi Kvassayovi, po tom čo dostal kúriu Brodzianskovcov do zálohy, obnoviť ju za 1 700 florénov (1669 - 1670). V r. 1700 odkúpili Kvassayovci majetky od Forgáčovcov. Štefan Kvassay ml., syn Štefana st., postupne skúpil aj zvyšné majetky Brodzianskovcov, a v r. 1792 sa Kvassayovci stali takmer výlučnými majiteľmi Brodzian.
 
Zmeny do erbu priniesol Štefan Kvassay z Brodzian okolo roku 1683. Tvorí ho modrý štít, v ktorého dolnej časti sú od seba otočené delá. Nad delami sú dve skrížené zástavy, nad ktorými stojí doprava obrátený jednorožec držiaci pred sebou meč.
Štefan (okolo 1640, zom. 1693) mal s manželkou Júliou Brigitou Horváthovou-Simončič syna Štefana (okolo 1670), ktorý sa oženil s Kristínou Máriou Motešickou a mali deti: Imrich, Ladislav (okolo 1700), Mária vyd. Mórocz, Klára (1705) vyd. Pyber, Kristína:
Ladislav (okolo 1700, zom. 6.4.1766) sa 20.9.1722 oženil s Klárou Bošániovou. Bol podžupan Tekovskej stolice, kráľovský radca a krajinský podsudca, ktorý bol za svoje zásluhy v kráľovských službách vyznamenaný zlatým rytierskym krížom. Klárina stará mama bola Mária Beňovská (1640) vyd. Jesenská, dcéra Štefana Beňovského a Anny Očkajovej. Ladislav a Klára mali deti: Jozef (1723), Karol (1728), Františka (1729) vyd. Almássy, Apolónia (1734) vyd. Zerdahelyi. Ladislav a Klára sú pochovaní v rodinnej hrobke v Brodzanoch, pripomína to náhrobná doska v krypte zdobená erbami oboch rodín.
 
Jozef (1723 – 1776) bol sudca, miestodržiteľ v Mármoroši (Rumunsko), župan a držiteľ Rádu sv. Štefana. Syn Karol (1728 – 1791) bol tekovský podžupan, kráľovský tabulárny sudca.
 
Karol (1728) s manželkou Luciou Majthényi žili v obci Horný Vinodol (okr. Nitra). Majthényiovci boli spoluvlastníci obce. Karol a Lucia mali deti: trojičky Františka Klára, Mária Zuzana a Anna (8.3.1763), Ján Michal Jeroným Vincent (1764), Michal (1774), Štefan (1778), Klára (1780), Jozefa (1782), Rafael Lazar Ján (17.12.1784, zom. 3.12.1790 v Brodzanoch). V závere 18. st. vdova po Karolovi Kvassayovi riešila majetky v obciach Kolačno a Veľké Uherce (okr. Partizánske, vtedy Tekovská župa). Karol spolu s manželkou Luciou Majthényi sú pochovaní v krypte brodzianskeho kostola.
Michal (1774) sa oženil s Alžbetou Šándorovou a v Brodzanoch mali deti: Júlia, Karol (1798, zom. 29.1.1868, parte), Antónia, Anton (23.1.1801), Amália, Tivadar (1805), František, Lajoš.
František s manželkou Annou Groszbergerovou žili v Bratislave a mali dcéru: Helena Maria Anna (14.2.1865).
Anton (1801) sa 3.7.1849 oženil s Herminou Schmidt, žili v obci Örzentmiklós (S od Budapešti) a mali deti: Eugen (5.7.1850, Buda), Ilona (1852), Júlia (1852), Štefan (5.4.1854), Marta (1854), Mária (1856), Vilma (1866).
Syn Eugen (1850) bol inžinier vodohospodár.
Syn Štefan (1854) bol diplomat, zástupca konzula a tajomník sarajevského ministerského predsedu, v roku 1884 rakúsko-uhorský konzul, neskôr zástupca konzula v Konštantínopole, vedúci odboru na ministerstve priemyslu, zástupca veliteľa uhorskej pobrežnej a námornej správy vo Fiume (Rjeka-Chorvátsko). Zomrel v Konstantinopole v roku 1945. Jeho manželka a synovia sú pochovaní v maďarskom meste Pápa.
Mária (1856 – 1913) sa vydala za grófa Alexandra Beňovského a po jeho smrti za Ferencza Kossutha, ktorý bol synom revolucionára Lajosa Kossutha. Ferencz bol v rokoch 1906 – 1910 ministrom hospodárstva a obchodu.
Právnik Teodor (Tivadar) prez. Broďanský (1805 Brodzany – 21.9.1882 Veľké Bielice, parte) mal s manželkou Klementínou Kvassayovou prezývanou Feleš deti: Karol Ladislav František (17.12.1849), August Ján (28.8.1851), Michal Peter Ladislav Alexander (28.9.1854, zom. 30.3.1882), Ladislav Ludwig Pavol (26.1.1856), Vilhemina Romana Mária (3.6.1858, zom. 26.4.1883, parte). Všetky deti sa narodili v Zemianskom Kvašove, kam sa rodina presťahovala po odpredaji majetkov v Brodzanoch. Bývali v dome č. 1, a tu mali prezývku Broďanský. Ale okolo r. 1880 tu už pravdepodobne nebývali, a žili v Bošanoch, neskôr v Bratislave. Ladislav (1934), vnuk Augusta (1851), bol manžel pani Petronelly, autorky knihy o Kvassayovcoch.
 
Život dcéry Františky (1729) bol vydajom za Miklósa Almássy, jaszkúnskeho kapitána, spojený s významným šľachtickým rodom, ich synovia Pavol, Ignác a Jozef boli stoliční hodnostári.
 
Parte pri úmrtí Barbory Moys (1795) 27.8.1871, manželky Gašpara.
 
Sčítanie obyvateľov v roku 1930 v Zemianskom Kvašove:
 
*
 
Kvaššayovci v Uhorsku
 
Kvaššayovcov / Kvašovských bolo mnoho, často mali mnohopočetné rodiny, obec bola primalá a tak sa rozpŕchali po Uhorsku a neskôr šli do celého sveta.
 
Juraj Kvassay 24.2.1752 predložil Trenčianskej župe svoje svedectvo, podľa ktorého bol synom zosnulého Štefana. Jeho otec Štefan sa s rodinou presťahoval z Kvašova do Hlohovca, ale neskôr odišiel. Svojho syna však nechal v Hlohovci. Otec Štefan sa vrátil do Kvašova k bratovi Ondrejovi a tam i zomrel. Keďže syn Juraj sa natrvalo usadil v Hlohovci, požiadal o potvrdenie svojho šľachtictva v Nitrianskej župe. Jurajovi strýkovia Ondrej a Martin (bratia jeho otca Štefana) v tom čase stále žili v Kvašove. Juraj si od nich nárokoval svoj majetkový podiel. Juraj s manželkou Alžbetou žili v Hlohovci a mali dcéru Juditu (20.10.1753).
 
V obciach Horné Sŕnie (pri Trenčíne) a Mnešice (dnes súčasti Nového Mesta nad Váhom) určitý čas žil Štefan (správca panstva v Lieskove), pravdepodobne s vetvy Feléš, s Annou Hrušovskou a mali deti: Alfréd (4.4.1890), Mária Anna (11.8.1895).
 
Ján sa spomína 9.11.1648, keď mu v Beckove zálohoval svoj dom Ondrej Tarnóci za 650 zlatých.
 
V obci Motešice žil Ján s manželkou Esterou Okrutskou a mali syna Ondreja (26.11.1781).
 
V obci Kajal (okr. Galanta) v 1. pol. 18. st. žil Štefan z vetvy Mikloviech. Štefanov brat (?) Juraj žil v Zemianskom Kvašove. Štefan s manželkou Alžbetou Jókajovou mali deti: Katarína (17.7.1733), Marína (1735), Ján (1737), Eva (1738), Klára (1741), Judita (1744), Klára (13.9.1745), Ján (1748), František (1749). Potom Štefan (1740), ktorého rodičov nepoznáme, sa oženil s Máriou Vinárskou (alebo Vinega) a žili v Tomášikove (maď. Tallós) a v obci Jahodná (maď. Eperjes) (okr. Galanta) a mali deti: Jozef (27.4.1766), Juraj (1770), Gašpar (31.12.1772). V archíve v Bratislave v arch. fonde Nobilitaria, č. 31, v listine z r. 1755 sú uvedení Štefan 90 ročný, Adam 80 ročný a Adam ml. 35 r.
 
V obci Jarok (okr. Nitra) sa Kvašaiovci objavujú na zač. 18. storočia. Dr. Peter Keresteš v článku INŠTITÚCIA SLOBODNÍCTVA A SLOBODNÍCKE LISTINY V PRAXI NITRIANSKEHO BISKUPSTVA V 16. AŽ 18. STOROČÍ (Príspevok k nobilitácii poddaných) v Zborníku na str. 103 píše o Kvašaiovcoch: Ján Kvašai sa usadil v Jarku pri Nitre na sedliackom grunte. Kvašaiovci sa spríbuznili s miestnymi poddanskými rodmi. V roku 1736 je Jánov syn Štefan uvedený medzi slobodníckymi rodmi na majetkoch Nitrianskeho biskupstva. Od polovice 17. storočia sa o slobodníctvo z ekonomických dôvodov uchádzali čoraz častejšie aj chudobné armalistické rody, čím dochádzalo k vzniku tzv. šľachtických slobodníkov (libertini nobiles). Jarockí Kvašaiovci zostali sedliakmi do 25. 11. 1740, keď nitriansky biskup Imrich Esterházi za preukázané, no bližšie nešpecifikované verné služby, udelil Jánovmu synovi Štefanovi Kvašaiovi slobodníctvo. Štefanovu poddanskú usadlosť v Jarku vo veľkosti jednej štvrtiny oslobodil od platby všetkých poplatkov a daní, od poddanskej roboty a odvádzania naturálnych dávok. Jedinou jeho povinnosťou, podobne ako všetkých ostatných „slobodníkov šľachticov“, bola vojenská služba s koňom. Uvedené slobody mali platiť aj pre Štefanových mužských dedičov, pre synov: Ján, Žigmund a František. Kvašaiovci ako slobodníci žili na týchto jarockých majetkoch až do prvej polovice 19. storočia. Vďaka slobodníctvu sa im podarilo v druhej polovici 18. storočia opätovne nostrifikovať aj vlastné šľachtictvo.
 
V obci Bohdanovce nad Trnavou žil Matej Kvašovský s manželkou Katarínou a mali dcéru Katarínu (24.3.1693).
V Trnave v 1. pol. 18. st. žil Alexander s manželkou Juditou Thamovou a mali deti: Judita (4.8.1726), Alexander Teofil (30.8.1727).
V obci Šúrovce (okr. Trnava) žil mlynár Štefan Kvaššay s manželkou Annou a mali syna Štefana (25.7.1734).
 
*
 
Kňazi z rodu Kvassay:
Juraj - syn Ondreja, nastúpil 3.4.1755 na faru Prievaly. Pôsobil tu do r. 1766. Dal postaviť kostol v Z. Kvašove. Zomrel v Trnave 23.3.1777.
Ján (1747) - syn Ondreja, evanjelický kňaz (viď nižšie).
Imrich - Cooperator v Dolných Motešiciach (dnes Motešice), zom. 1793.
Karol (1849) - syn Teodora, ordinovaný 1865 v Pešti, pôsobil na farách Veľké Ludince, Gajary, Visolaje, Bytča, Záhorská Ves (Uhorská Ves), zom. 1908.
Móric (Mauritius) - nastúpil 2.3.1884 na faru v Banskej Štiavnici. Pôsobil tu do r. 1891.
Štefan - nastúpil 21.4.1881 na faru v obci Žemliare.
 
Ján (1747)
Narodil sa 16.6.1747 v Trenčíne, jeho rodičia boli Ondrej Kvasaj a Zuzana Petríková. Teologické štúdium absolvoval na Evanjelickom lýceu v Bratislave. Pôsobil na farách:
- Zemianske Kostoľany (okr. Prievidza) v rokoch 1769-1773.
- Ivančiná (okr. Turčianske Teplice) v rokoch 1773-1783.
- Nové Mesto nad Váhom v rokoch 1783-1804.
Napísal kázne a náboženské verše, ktoré sa zachovali v rukopise. Mal súdny spor o vrátenie odcudzených písomných dokumentov. Zadržaný bol v Súľove, kde mu vzali jeho náboženské verše a kázne. Zomrel 12.4.1804 v Novom Meste nad Váhom.
 
 
Frederik Federmayer v knihe Zbierka erbových pečatí, Pečať – prameň rodovej heraldiky a genealógie, I. diel (menný index k zbierke A – L) (2019) uvádza tieto pečate Kvassayovcov:
KVASSAY de Eadem Josephus, 1795-1808, com. Trenchiniensis
KVASSAY de Eadem Stephanus, 1701, com. Trenchiniensis
KVASSAY de Eadem Stephanus, 1832, com. Trenchiniensis
KVASSAY Andreas, 1758-1769, com. Trenchiniensis
KVASSAY Andreas, 1820, com. Trenchiniensis
KVASSAY Franciscus, 1771-1772, com. Posoniensis
KVASSAY Francisca, 1805, com. Nitriensis
KVASSAY Joannes, 1662, com. Trenchiniensis
KVASSAY Ladislaus, 1742, com. Barsiensis
KVASSAY Rafael, 1617, com. Trenchiniensis
KVASSAY Stephanus, 1585, com. Barsiensis
KVASSAY Stephanus, 1676, com. Trenchiniensis
KVASSAY Stephanus, 1666-1691, com. Barsiensis
KVASSAY Stephanus, 1692-1693, com. Zoliensis
KVASSOVSZKY Alexander, 1746, com. Posoniensis
KVASSOVSZKY Raphael, 1606, com. Trenchiniensis
KVASSOVSZKY Sigismundus, 1747, com. Comaromiensis
 
Zaujímavosti:
 
Bytčiansky súd s pomocníkmi grófky Alžbety Báthory v roku 1611 mal 24 člennú porotu. Jeden z členov bol Rafael Kvassay.
 
Kniha Svätenie kvetov, Výber a ukážky z diela Jozefa Braneckého, ktorú zostavili Margita Ivaničková a Jana Poláková (2018), obsahuje citácie z listov Kvaššayovcov v 19. st.:
Anton a Jani Kvaššay de Kvašó, samostatní zemania takto píšu matke: „Mamušenka naša drahá...“ a končia: „Všecko dobré srdečne Vám vinšujeme a sa i ďalej do skúsenej rodičovskej grácie ponížene rekomendujeme, ruky bozkávame a do smrti zostávame najposlušnejšie deti Anton a Jani Kvaššay de Kvašó. V Kvašove 14. februára r. 1837."
Anton Kvaššay píše svojej žene do Kvašova z Terchovej, kde mal hospodárstvo, čo má robiť: „Poneváč doma som nemal toľko času, aby som ti dal direktívy, čo sa má do môjho príchodu robiť, tak včulkom ťa prosím, aby si mala všemožnú bedlivosť na všetky veci. Nadovšetko sa usiluj, aby sa tento týždeň nielen posadili zemiaky, ale všetko sa zasialo. Koľko, kde a kedy sa vyseje, koľko sa zemiakov a kde vysadí, to mi akurátne popíš.“ Potom ju poučuje ako má močiť jačmeň, aby čím skôr vyšiel. Musí ho však hustejšie rozsievať.
Štefan Kvaššay v Žiline kúpil 100 funtov soli a píše svojej žene: „Preboha, gazduj s tou soľou a na slobode ju nenechávaj!
Anton Kvaššay z Kvašova išliel do Nitry pre ovce. Aj tam kúpil sto kusov. Odtiaľ píše svojej žene, aby 8. júna 1839 vystrojila paholka Imra za ním. Píše jej: „Daj mu na cestu veľký pagáč, kus syra alebo slaniny a jeden zlatý.“ Potom opisuje cestu, kade má ísť: Do Motešíc, na Bobot, cez Dežerice na Bánovce, odtiaľ do Rybian, kde nech sa staví na fare u veľkomožného pána abasa – farára a dostane tam dobrý obed. Odtiaľ cez Topoľčany uhádne do Nitry. Za dva dni môže byť tam. V inom liste poučuje svoju ženu, ako má sluha Samuhel čistiť malé stromčeky od húseníc a mravcov. „Každý stromček najprv nech omaže blatom a potom olíči vápnom. A to nech mi nezamešká, lebo jestli štiepky skrz húsenice alebo mravcov budú obožrané, nech sa ma potom chráni.“
Imrich Kvaššay karhá a poučuje Jej Milosť Júliu Horovskú, vdovu po Baroššovi, aká má byť k svojim sluhom a poddaným: “Nesmie im krivdiť a polovinu dávať namiesto čistého zrna. Paholok, ktorý svoju službu verne koná, nemôže sa vyplácať smeťami.“ Imrich Kvaššay cez šesť rokov dozeral na majetok Júlie Horovskej, bývajúcej v Považskej Bystrici, kým majetok mala v Klobušiciach. Dozeral naň „zadarmo s veľkým ustávaním“ – ako to sám píše. A ako sa mu odmenila? Na siedmy rok poslala k nemu paholka s otelenou kravou, aby ju dojili, dokiaľ nenazbierajú od nej dve holby masla. Imrich Kvaššay sa nesmierne nahneval za túto ponižujúcu odmenu. Kravu zaraz poslať naspäť a odpísal pani veľkomožnej: „Na dve holby masla utisnutý nie som, ani na nijakú vec Vašej Milosti.“ Bola to verejná hanba pred celou dedinou a cítil sa byť veľmi pohaneným potupnou odmenou. Medziiným píše jej ďalej: „Srdcovú bolesť mám za takú potupu, hanbu a poníženie v celej dedine. Prinútený som rezignovať. Včul s hanbou musím očúvať, čo svet a ľudia mluvia. O opatrnosti Vašej Milosti nežiadam viac vedeti, videti, a slyšeti. Ponížený služebník Kvaššay Imre!“.
 
 
V Budapešti je Kvassay híd (Kvassayov most) pomenovaný po Eugenovi (Jenő) Kvassayovi (1850). Parte pri jeho úmrtí 6.6.1919.