Pocta predkom


Čička

Naši Čičkovci žili v Jablonovom (okr. Bytča). Je to jeden z mála rodov v tejto oblasti, kde niekto spísal históriu rodu. Tu to spravil pán Štefan Čička (1908-1998). Jeho pamäť siahala do začiatku 19. storočia. Napriek tomu je tu problém s nadobudnutými poznatkami, lebo matrika narodených pre obdobie okolo r. 1820 je poškodená od požiaru a časť strán je obhorená. Hľadanie sťažuje aj to, že strany matriky boli po poškodení zoradené v opačnom poradí. 
 
Jedná sa o starobylý jablonovský rod. Najstaršia zmienka o nositeľovi tohto mena je z roku 1652, keď sa spomína, vtedy asi 35-ročný, richtár Mikuláš Čička. To značí, že Mikuláš sa narodil v r. 1617. V roku 1680 sa uvádza Ján Čička.
 
V súpise poddaných z r. 1715 sa uvádza Martin Čička (okolo 1690). Martin s manželkou Zuzanou Černuchovou žili v Jablonovom a krstili dcéru Zuzanu (29.1.1715) na fare v Predmieri. Obyvatelia Jablonového boli poddanými Maršovských. A Maršovským patrila aj obec Cherubin - Malá Čierna, nachádzajúca sa neďaleko Rajca (v r. 1612 palatín Juraj Thurzo daroval dedinu Cherubin-Čierna Štefanovi, Mikulášovi a Jurajovi Maršovským), kde sa Čičkovci dočasne odsťahovali. K Cherubinu sa viažu záznamy v matrike narodených fary Rajec, keď tu krstili svoje ďalšie deti Martin Čička s manželkou Zuzanou Černuchovou - Ondrej (31.10.1723) a Katarína (6.2.1726). Martinovým rovesníkom bol Mikuláš Čička.
 
Urbár z r. 1767 (resp. 1772) ukazuje hospodárske pomery v obci. Vtedy bol starostom Ondrej Čička a listiny podpísal krížikom, čo poukazuje na to, že do školy nechodil.  V urbárskom súpise sú 2 Ondrejovia, jeden bol poddaným Rafaela Maršovského a druhý bol poddaným Adama Maršovského. Ďalší Čička bol Ján a ten mal poddanské povinnosti k Jozefovi Maršovskému. Ich status bol - veční poddaní - boli pripútaní k pôde a nemohli sa sťahovať.
 
Rod sa počas storočí prirodzene rozrastal a tak v obci v 19. storočí súbežne žili tri vetvy rodu Čička – v domoch č. 13, 14 a 21.
 
V dome č. 13 mali prezývku Švajdéch. Táto prezývka je aj v miestnom názve v Súľovských skalách – Švajdova skala. Pozostatky skaly sú v kameňolome, na pravej strane Hradnianky.
V dome č. 14 v druhej polovici 19. storočia Čičkovci nemali mužských potomkov a usadlosť prevzal zať Ján Bučo, a preto boli potom prezývaní Bučo Čička.
V dome č. 21 žili Čičkovci, ktorí v 19. st. vymreli po meči. Ich dcéra Anna sa vydala za Jána Baštu (Bašku) z Považského Podhradia. Vnuci Ján a Jozef zomreli počas prvej svetovej vojny a rod Bašta v Jablonovom skončil.
V roku 1856 sa spomínajú dva hoštáky pomenované po Čičkovcoch. Na Čičkovom hoštáku v dome č. 14 žil Ján Čička a potom tu pokračovala vetva Bučo Čička. Na Čičkovskom hoštáku žil aj Ján Baláž s manželkou Máriou Čičkovou. Súčasní Čičkovci sú potomkovia Juraja Čičku z domu č. 13, ktorý bol uvedený na Galomičovskom hoštáku.
 
Všetci súčasní Čičkovci v Jablonovom sú potomkovia Juraja Čičku (1828 – 1900) a Zuzany Galovej (1831 – 1893) z domu č. 13. Juraj a Zuzana mali 9 detí a vďaka potomstvu ich 6 synov je priezvisko Čička v obci najrozšírenejšie. Históriu rodu od 19. storočia zapísal Štefan Čička (1908 – 1998), a preto môžeme uviesť viac podrobností z ich minulosti. O rodine svojho starého otca „Ďura“ Čičku Švajdu (1828 – 1900) Štefan Čička píše:
„V zimných mesiacoch učil deti čítať a písať za naturálnu odmenu a v letných mesiacoch chodil aj s ostatnými občanmi pltníčiť dolu Váhom až do Komárna. Po urbárskom vyrovnaní v roku 1863 vlastnil malé hospodárstvo, ktoré pozostávalo z parciel „Prídolie“ 6 meríc,  „Diely“ 10 meríc, „Predný lán“ 10 meríc, „Hriadka“ 1 merica, a záhrada „Lazy“ asi 3/4 merice. Mali šesť synov a dve dcéry. Všetci šiesti bratia boli silnej telesnej stavby. Keď boli na pohrebe svojmu strýkovi v Hornom Hlbokom, vzbudili pozornosť dolnohričovského farára, ktorý sa vraj opýtal: „Odkiaľ sú títo mužovia, všetci mocní ako jedle, kým moji farníci Hlbočania sú ako trpaslíci?“. Syn Juraj (1858 – 1922) bol poľovník a známy ako jazvečiar, soviar, čvíkotár. Bol spoločníkom poľovníka, súľovského farára Alojza Palmana. Syn Ondrej (1861 – 1918) bol jediný z občanov Jablonového, ktorý za Rakúska-Uhorska úplne ovládal maďarskú reč a vďaka tomu slúžil u žandárov. Ondrej patril k obetiam vtedajšej epidémie – španielskej chrípky. Syn Pavol (1876 – 1963) zažil v priebehu prvej svetovej vojny mnoho útrap ako zajatec v Rusku na Sibíri. Po návrate domov žil striedmo, bol abstinent a to bola asi príčina, že sa dožil vysokého veku v dobrom zdraví. Ochotne pomáhal chorým občanom ľudovou liečbou, zelinkami.“
 
Na starom cintoríne sa zachoval hrob Juraja Čičku:

Juraj a Zuzana sa zosobášili 3.2.1851 a v dome č. 13 mali 9 detí: Štefan (10.1.1855), Juraj (28.4.1858), Ondrej (6.4.1861), Ján (4.6.1863), Anna, Jozef (14.1.1869, zom. malý), Jozef (4.1.1870), Mária vyd. Galová a Danišová a Pavel (15.5.1877).
 
Juraj (1858) sa 15.1.1882 oženil s Katarínou Staríčkovou. Bohužiať zakrátko ovdovel a 30.9.1883 sa oženil s Máriou Matúškovou z Hrabového a mali 8 detí: Gál František (14.10.1884), Martin (14.10.1886, zom. 19.4.1891), Terézia (31.10.1890) vyd. Gaňová, Veronika (6.1.1894) vyd. Hanulíková, Zuzana (9.8.1896) vyd. Gaňová, Valér (20.12.1899) a Albína (10.8.1904) vyd. Krajčiová.
Veronika (1894) sa 8.7.1910 vydala za Gašpara Hanulíka a tu priezvisko Čička v línii našich predkov končí.
 
Z rodu Čička máme predkov aj z ďalších vetiev:
Anna Čičková (okolo 1800) sa 20.5.1822 vydala za Jozefa Košteka do Hliníka (dnes súčasť Bytče). Zatiaľ neviem, kto boli rodičia Anny.
 
Zuzana Čičková (okolo 1800) sa 15.6.1820 vydala za Štefan Galu Zadného. Zatiaľ neviem, kto boli rodičia Zuzany.
 
Staré kríže nad hrobami Čičkovcov na starom cintoríne v Jablonovom pod snehovou prikrývkou:
 

* * *

 

V 18. st. žili Čičkovci aj v neďalekom Považskom Podhradí a Stupnom, na Kysuciach v Čadci a na južnom Slovensku v obci Strekov (okr. Komárno). Čičkovci sa vtgedy vyskytovali aj v Udiči, Bytči, Trenčíne, Modrom Kamení a ďalších obciach.

 

Čička v Považskom Podhradí

 

V Považskom Podhradi je Čička uvádzaný už v r. 1578. 

V súpise poddaných v r. 1715 je uvedený Ján Čička.

V matrike narodených fary Považská Bystrica je 1.7.1764 záznam o krste Zuzany, ktorej rodičmi boli Ján Čička a Žofia Hajčeková v obci Považské Podhradie. Jánovými rovesníkmi boli Martin, Juraj a Mikuláš Čičkovci, čo poukazuje na väčšie rozšírenie tohto rodu v druhej polovici 18. st. v Považskom Podhradi.

 

Čička v Stupnom

 

V matrike narodených fary Jasenica je 29.6.1722 záznam o krste Juraja a 18.11.1725 záznam o krste Kataríny, ktorých rodičmi boli Ján Čička a Katarína v obci Stupné. Vtedy tu žil aj Martin Čička s manželkou Barou a 18.2.1722 krstili dcéru Katarínu.

 

Čička v Čadci

 

V súpise poddaných v r. 1715 nie je priezvisko Čička uvedené. Pravdepodobne tu ešte Čičkovci nežili. Dňa 25.1.1750 je záznam o krste Pavla, ktorého rodičmi boli Ján Čička a Mária. Jánovým rovesníkom bol Šimon Čička, ktorý tu mal deti s manželkou Katarínou - Ján (28.1.1753) a Dorota (25.3.1756).

 

Čička v Strekove

 

V súpise poddaných v r. 1715 nie je priezvisko Čička uvedené. 

V matrike narodených fary Strekov je 17.4.1717 záznam o krste Judity, ktorej rodičmi boli Ján Čička a Zuzana Meleki.