Pocta predkom


Spiš

Na Spiši sú predkovia skoncentrovaní v Levoči. Len málo ich je z okolia Levoče (Klčov) a z obce Štós (okr. Košice-vidiek). Keďže Levoča bola mestom, stretávame sa tu s predkami, ktorí boli remeselníci. Časť z predkov boli potomkovia nemeckej kolonizácie. Niektorí boli evanjelici a niektorí katolíci.
 
Obce, v ktorých žili predkovia:
obec rod
Klčov Ondruš
Levoča Cziegler
Levoča Dotrin
Levoča Krisch
Levoča Landinus
Levoča Marcinko
Levoča Muška
Levoča Oravec
Levoča Petrík
Levoča Seltenderheim
Levoča Schwab
Levoča Spiruss
Štós Lang
Štós Petery
 
V 15. storočí bola v Levoči zriadená prvá stredná škola pri Kostole sv. Jakuba. Mesto malo lekárov a lekáreň. Rozvoj Levoče vrcholil v 15. a 16. storočí. Vďaka privilégiám a výhodnej polohe bola v tom období hospodárskym, politickým a cirkevným centrom Uhorska, čo podnietilo jej kultúrny a architektonický rozkvet. Mesto podporovalo vzdelanosť, financovalo školu, knižnicu a kúpele. Pôsobili tu obchodníci a remeselníci, združení vo vyše 40 remeselníckych cechoch.
V rámci šírenia reformácie, prijali mestá Pentapolitany v roku 1549, spoločné evanjelické augsburské vyznanie. Evanjelici zabrali všetky katolícke kostoly v Levoči. Počas reformácie, okolo roku  1558, vzniklo v Levoči  evanjelické gymnázium, známe v celom Uhorsku. Študijný poriadok, ktorý vypracoval pedagóg Ján Mýlius v roku 1589, urobil z gymnázia najlepšie organizovanú školu v tom období na území Uhorska. 
Od roku 1625 tu mala rodina Brewerovcov kníhkupectvo (jediné na Spiši do druhej polovice 19. storočia). V roku 1654 navštívil Levoču Jan Amos Komenský, učiteľ národov. Prvé norimberské vydanie Orbis Pictus z roku 1658, zaviedli ako učebnicu v levočských školách v roku 1670, ale niektoré jeho knihy sa tu používali aj pred rokom 1650. 
Dňa 12.7.1671 bola založená levočská rezidencia Spoločnosti Ježišovej. Členovia spoločnosti, známi ako jezuiti, prevzali v Levoči kostol s kláštorom po minoritoch. V roku 1672 dostavali v meste gymnázium. Obnovili mariánsku úctu, najmä organizovaním veľkých púti na Mariánsku horu 2. júla.
V 18. storočí Levoču ohrozovali náboženské spory spôsobené protireformáciou a stavovskými povstaniami. Hlavným motívom protihabsburskýchstavovských povstaní bol odpor proti reformácií. Z obdobia stavovského povstania Františka II. Rákociho, z rokov 1703 – 1709 je známa legenda o Levočskej bielej panej.
Počas morovej epidémie v r. 1710 zomrelo okolo 3 000 Levočanov.
V rokoch 1746 – 1747 na jezuitskom gymnáziu vyučoval banskoštiavnický rodák a jezuita Maximilián Rudolf Hell, matematik, fyzik a astronóm.
Od začiatku 13. st. Levoču zakladala a potom tu žila početná nemecká menšina. Na základe kolektívnej viny na podnet prezidenta Československej Edwarda Beneša bola nemecká menšina po 2. sv. vojne v Československu zbavená občianstva a odsunutá do Nemecka a Rakúska. Jej hnuteľný i nehnuteľný majetok bol skonfiškovaný. Po druhej svetovej vojne tu zostala žíť len maličká skupina Nemcov.
 
Matriky fary Levoča sú evanjelické a katolícke
 
Matriky fary Štós sú zachované od r. 1693.
 
4 generácie predkov Heleny Oravcovej:

Na Spiši žili rody:

Cziegler, Dotrin, Kriškin, Landinus, Lang, Marcinko, Muška, Ondruš, Oravec, Petery, Petrík, Seltenderheim, Schwab (Schwob), Spiruss.