Pocta predkom


Hurray

Dávna minulosť Hurrayovcov je spojená s obcami Lovinobaňa a Uderiná. Lovinobaňa bola známa ťažbou kovov, avšak Hurrayovci boli roľníkmi. Priezvisko Hurray bolo niekedy zapisované vo forme Huraj. Toto priezvisko sa vyskytovalo aj v neďalekej obci Halič.

Najstaršie zmienky o Hurajovcoch zachytáva kniha o Lovinobani od Prof. Pavla Žigu (1986). Hurrayovci sú tam uvádzaní už v prvom urbári z r. 1703. V r. 1703 daň platilo 15 sedliakov z Lovinobane. Medzi nimi i Juraj Hurray, ktorý patril k väčším sedliakom. Na základe väčšieho majetku usudzujem, že Hurrayovci boli v Lovinobani už dlhšie usadení. Juraj je zapísaný aj v súpise z r. 1709. Na druhej strane je záhadné, že v súpise poddaných z r. 1715 sa priezvisko Hurray nenachádza. V súpise poddaných z r. 1720 je zapísaný Georgius Jurai, čo je pravdepodobne chybne zapísaný Huraj.

V súpise Divínskeho panstva (majiteľ Karol Zichy) z r. 1728 sú medzi lovinobanskými obyvateľmi uvedení Pavel Hurray a Matej Hurray, mohlo by sa jednať o synov Juraja.

O právach a povinnostiach poddaných v Lovinobani vypovedá urbár z r. 1770. Súčasťou boli aj otázky:

Ján Hurray bol jeden z 3 poddaných baróna Ladislava Révaya v Lovinobani:

Ján Hurray (č. 43) ako poddaný baróna Ladislava Révaya, musel barónovi odovzdávať dávky a pracovať pre neho:

Zo zápisu v urbári vyplýva, že Ján Hurray mal 4/8 grunt a patril k väčším sedliakom v Lovinobani a preto mal vyššie povinnosti k zemepánovi.

Susedná Uderiná patrila pod faru v Lovinobani. V urbári z r. 1770 sú tu zaznamenaní Ján a Ondrej Hurrayovci. Ján bol pravdepodobne v obecnej rade Uderinej a krížikom podpísal zápisnicu urbáru:

Ján bol jedným zo 6 poddaných baróna Samuela Hallera:

Ondrej bol poddaným Ondreje Toroka:

V r. 1803 Ján a Ondrej podpísali zápisnicu k urbáru. Ján je uvedený ako hospodár:

Na listine z 23.3.1802 sú podpísaní Ján Huraj ml., sudca dcérocirkvi v Uderinej a Ján Huraj st., ako inšpektor tejto lovinobaňskej pobočky. V listine sa dojednali poplatky za rôzne cirkevné úkony. Pre cirkevníkov sa určovali záväzky voči pánovi farárovi - napr. poskytnúť drevo, doviesť hnoj na polia. Taktiež sa dohodli záväzky cirkevníkov voči učiteľovi.

Juraj z Uderinej sa 29.1.1799 ženil v Kalinove s Dorotou Lorinčékovou z Veľkej Vsi.

V súpise z r. 1828 sú v Uderinej uvedení Ondrej (zápis č. 5) a Juraj (zápis č. 6).

Súvislú líniu našich Hurrayovcov poznáme od začiatku 19. storočia a súvisí s Hurrayovcami v Uderinej. Okolo r. 1790 sa narodil Martin Hurray. Martin bol čižmár a jeho manželkou sa 21.1.1822 stala Mária Scholtzová zo Zvolenskej Slatiny. Zatiaľ vieme o ich 2 deťoch: Samuel (1825, zom. 22.3.1847) a Ján (30.12.1835).

Ján (1835) mal druhé krstné meno Miloslav, čo vychádzalo z vtedajších národných tradícií. Ján Milo slav študoval v Lovinobani, Banskej Štiavnici, Bratislave a nemeckej Halle. Po skončení štúdií pôsobil v r. 1862 - 64 v rodine baróna Mikuláša Duka v Temešvári. Bol vychovávateľom dietok v dome baróna. V r. 1864 sa  stal kňazom v Kyjaticiach. Od r. 1868 bol uvádzaný ako evanjelický a.v. farár. Ján Hurray patril medzi podporovateľov slovenského vzdelávania. V r. 1870 spolu s ďalšími podporovateľmi z Ratkovej prispel na budovu gymnázia v Revúcej (Správa, str. 16). 

Až do smrti spravoval farnosť v Kyjaticiach. Malá dedinka Kyjatice sa nachádza severne od Rimavskej Soboty. Starý kostol je z polovice 14. st.. Kyjatice do r. 1954 patrili do Gemerského seniorátu, v súčasnosti patria do Rimavského seniorátu.

Kostol:

Vzácne sú fresky v kostole.

Pohľad na Kyjatice ukazuje videá:

- komentovaný dokument o Kyjaticiach, od min. 6:20 začína rozprávanie o kostole https://www.youtube.com/watch?v=f_3yoLt2f4c

- vzácny kostol je možné vidieť od min. 1:20 https://youtu.be/LCf6it9HcWk

Manželkou Jána sa 16.9.1865 stala Júlia Gallayová z Ratkovej (mestečko SV od Kyjatíc). Jánovi a Júlii sa v dome č. 1 na ev. fare narodili 4 deti (z nich jedno dieťa nepoznáme): Irena (30.11.1867), Emil (10.7.1869) a Ján (10.1.1873).

Irena (1867) sa vydala za Karola Krála do Ratkovej. To napovedá aj náhrobný kameň Ireny Hurrayovej vyd. Královej na cintoríne v Ratkovej:

Emil Miloslav Ján (1869) - Zaujímavosťou je, že jeho krstným otcom bol spisovateľ Pavol Dobšinský (nar. 1828, ev. a.v. farár v neďalekej obci Drienčany v r. 1861 - 1885). Ďalšími krstnými rodičmi boli Frederik Malatinský, statkár a pravotár v Rimavskom Brezove a učiteľka Alberta Šolcová vyd. Krmanová. Záznam o ňom je v nejakej (zatiaľ neznámej) matrike (v cirkevnom registri) v meste Oradea (Rumunsko, v Uhorsku to bol Nagyvárad).

Ján Vladimír (1873) - Jeho krstnými rodičmi boli Andrej Gallay, mešťan z Ratkovej, a Alberta Šolcová, učiteľka v Teriakovciach. Krstiacim kňazom bol už spomínaný Karol Langhoffer.

Evanjelický a.v. farár Ján Hurray zomrel 1.11.1907 v Kyjaticiach.

V súčasnosti sa budova fary v Kyjaticiach mení na ruinu:

Syn Ján Vladimír (1873) pravdepodobne študoval v Levoči, kde po skončení štúdií pracoval ako mestský pisár. Tu sa 26.11.1896 oženil s Helenou Oravcovou z Levoče. Mali 4 deti: Ján Miroslav 16.7.1897, Kálmán Lajos (30.3.1902), Július 30.3.1902 a Juliana (20.2.1906).

Ján (nar. 1873), syn ev. farára Jána H., sa okolo r. 1895 usadil v Levoči. Tu sa stal mestským pisárom (mestský protokolista). To naznačuje, že mal stredoškolské vzdelanie. Čo je za tým, že sa Ján z rodných Kyjatíc dostal do Levoče, to zatiaľ nevieme. Jánovou manželkou sa stala levočanka Helena Oravcová.
 
Jánovi a Helene sa narodili 3 deti:

Otec Ján bol evanjelik a matka Helena bola katolíčka. Preto ich synovia boli evanjelici a dcéra katolíčka.

Pisár Ján Hurray zomrel mladý 23.3.1909, keď mal len 36 rokov. Pochovaný je na ev. cintoríne v Levoči, v dolnej časti v strede. Drevený kríž na jeho hrobe sa rozpadol a tak už toto miesto nie je rozpoznateľné.

Parte k úmrtiu Jána Hurraya:

4 generácie predkov Jána (1873):

Z Jánových synov bol Ján slobodný, Július nemal mužského potomka (mal dcéry Helenu a Irenu) a Júlia sa vydala za Petra Vilčeka, takže v tejto línii Hurrayovci vymreli po meči.

***

 

Posledné zmienky o Hurajovcoch v Lovinobani a okolí sú v publikácii o dejinách lovinobanského evanjelického cirkevného zboru, ktorú napísal Prof. Pavol Žigo. V súvislosti so stavbou kostola v Uderinej sú tu okolo r. 1840 spomínaní Ján Huraj a Ondrej Huraj. V súpise z r. 1902 v Lovinobani sa priezvisko Hurray nenachádza. V r. 1933 sa ako kurátor v Uderinej spomína Ondrej Galád Huraj. V súčasnosti už priezvisko Huraj v Lovinobani neexistuje.

Ďalší Hurrayovci žili v blízkej obci Halíč. Ich potomkovia sú v súčasnosti v Bratislave a okolí.

Zatiaľ je otázkou príbuzenské spojenie s Hurrayovcami zo severného a východného Slovenska.