Pocta predkom


Sarvaš

Priezvisko Sarvaš je slovenským zápisom maďarského slova szarvas, čo znamená jeleň. Dnes už ťažko môžeme povedať, prečo prvý Sarvaš dostal takúto prezývku, ale v dávnej minulosti sa stávalo, že ľudia mali vlastnosť spojenú so zvieraťom a tak dostali prezývku po zvierati (Sýkora, Vlček, Vrana, Mucha a pod.). Minulosť našich Sarvašovcov je spojená s obcou Cinobaňa.

Cinobaňa bola evanjelickou dedinou. V dokumentoch z čias Uhorska sa píše maďarský názov Szinóbánya. V stredoveku sa v okolí obce rozvíjalo baníctvo. Je príznačné, že kopec nad Cinobaňou sa nazýva Strieborná. V novoveku bolo zdrojom obživy poľnohospodárstvo. V rokoch 1554 - 1594 obec patrila do Osmanskej ríše, ale vplyv Turkov sa tu neprejavil v žiadnej časti života, lebo ich zaujímalo len vyberanie daní. Cinobančania boli zbožní ľudia. Najstaršou stavbou v obci je evanjelický kostol. Na kostol a domovú zástavbu zachytenú z kostolnej veže sa môžeme pozrieť v tomto videu https://youtu.be/zOSMOh0hktI

Kostol bol svedkom dôležitých rodinných i spoločenských udalostí. Kostol a jeho vnútorná výzdoba:

Najviac rodopisných údajov môžeme získať z matrík, do ktorých robili evanjelickí a.v. farári na fare v Cinobani zápisy o sobášoch, narodeniach a úmrtiach. Matriky sú dochované od r. 1769. V súčasnosti sú staré matriky uložené v archíve v Banskej Bystrici a niektoré je možné pozerať aj na internete https://familysearch.org/search/collection/1554443

V daňovom súpise v r. 1715 a 1720 sa žiadny Sarvaš v Cinobani nenachádza. Buď tu vtedy Sarvašovci nežili, alebo menej pravdepodobné je to, že Sarvašovci boli len námedzní pracovníci a tak túto daň neplatili.

 

Martin Sarvaš (1728)

 

Najstaršou známou osobou v Cinobani s priezviskom Sarvaš je roľník Martin. Je zaznamenaný v urbári v r. 1767. Martin zomrel 25.11.1771, mal len 43 rokov, takže sa narodil v r. 1728. Iný Sarvaš sa v tomto čase v Cinobani nenachádzal. Avšak v neďalekej obci Uhorské sa 24.10.1724 narodil Martin, jeho rodičia boli Ján Sarvaš a Uršula. Je možné, že sa jednalo o nášho Martina (záznamy pánov farárov o veku zomretej osoby nemuseli byť presné, najmä ak prišla z inej farnosti).

Záznam o úmrtí 43 ročného Martina Sarvaša 25.11.1771:

Martinovou manželkou sa stala Katarína (1729 – 28.8.1771) a vieme o ich 4 deťoch: Jakub (okolo 1750), Žofia (okolo 1755) vyd. Sýkorová, Gregor (okolo 1760) a Dorota (12.7.1771). Záznam o krste Doroty v matrike narodených na fare v Cinobani:

Deti Martina a Kataríny:

Smutné je to, že otec Martin zomrel mladý, 4 mesiace po narodení dcéry Doroty. Našťastie na gazdovstve už bol dospelý syn Jakub a on prebral otcovský grunt.

Jakubov brat Gregor (1760) sa 7.2.1786 oženil s Helenou Šebovou a mali len 3 deti: Juraj (14.4.1787), Ján (9.4.1793) a Mária (3.5.1796). Juraj (1787) sa ženil dva krát, 20.5.1810 s Helenou Vargovou a mali 5 detí (4 zomreli ako malé). Keď Juraj ovdovel, tak sa oženil 25.1.1831 s Katarínou Lacovou z Uderinej a mali dve dcéry, z ktorých jedna zomrela malá. Priezvisko Sarvaš tak v potomstve Gregora už nepokračovalo.

Mapa Cinobane z 18. storočia s vyznačením pozemku, na ktorom stál dom Sarvašovcov:

Dom Sarvašovcov č. 41 sa nachádzal na hornom konci poniže cintorína a odbočky na Lovinobaňu. Pohľad na západnú časť obce z kostolnej veže, na konci je cintorín:


Povinnosti poddaných voči zemepánom v r. 1767 určil urbár. V cinobaňskom urbári môžeme vidieť vymenovanie poddanských povinností pre sedliakov v Cinobani a rozpis konkrétnych dávok a robôt, ktoré musel odovzdať resp. odpracovať jednotlivý poddaný. Prvý bod urbára pojednáva o tom, čo sa rozumie pod pojmami poddanský a sedliacky dom:

Martin Sarvaš (druhý od spodu) patril medzi 10 cinobanských poddaných baróna Samuela Hallera. Samuel Haller bol generál v uhorskej armáde a vlastnil viaceré obce alebo časti obcí v Novohrade.

Tu sú dávky a roboty, ktoré musel Martin Sarvaš (č. 49) každoročne odrobiť pre svojho pána:

Zo záznamu vyplýva, že Martin Sarvaš hospodáril na 1/8 grunte, čo znamená, že bol želiar a patril k sedliakom, ktorí vlastnili najmenšie roľnícke usadlosti v Cinobani. Väčšina gazdov tu mala 1/4 grunt.

 

Jakub (1750)

 

Jakub (1750) sa 8.2.1774 oženil s Máriou Markovou z Dobroče (v ten deň bolo až 8 sobášov):

Jakub a Mária mali 5 detí: Ján (29.1.1775), Mária (8.12.1777), Pavel (19.1.1783), Martin (1783), Helena (22.5.1787) a Ondrej (15.11.1789).

Záznam o narodení (respektíve krste) Ondreja Sarvaša 15.11.1789:

Deti Jakuba a Márie:

K poddanským povinnostiam voči zemepánovi  sa pridávali aj povinnosti voči farnosti v Cinobani. Jakub je 8.6.1800 podpísaný spolu s ďalšími 20 cirkevníkmi na listine, kde sa zaväzujú, že budú pracovať na farských pozemkoch, budú orať a zberať a sekať úrodu. Okrem robôt pre pána a farnosť musel stihnúť práce na svojich roliach a gazdovstve.

Po Jánovi (1775) a Martinovi (1783) mužskí potomkovia nepokračovali, priezvisko Sarvaš sa uchovalo u potomkov ich najmladšieho brata Ondreja.

 

Ondrej (1789)

 

Ondrej (1789) sa oženil s Máriou a mali 9 detí: Mária (30.8.1819), Dorota (13.7.1820), Pavel (2.2.1824, zom. 29.12.1824), Mária, Martin, Ondrej, Michal (15.9.1835), Ján (24.6.1840) a Pavel. Ďalšie generácie pokračovali v potomstve Michala (1835).

Záznam o narodení Michala 15.9.1835:

Dve generácie potomkov Ondreja a Márie:

Michal (1835)

 

Michal (1835) pochádzal z domu č. 41. Dňa 24.1.1854 sa oženil s Dorotou Sýkorovou (15.9.1835), dcérou Juraja Sýkoru zo susedného domu č. 40 v Cinobani.

Michal a Dorota žili v dome č. 41 a mali 4 deti: Ján (11.6.1858, zom. 26.6.1858),  Mária (16.12.1859) vyd. Barkáč Sýkorove, Pavel (3.1.1864) a Martin (31.10.1866, zom. 31.10.1870). Sarvašovský grunt sa nachádzal pri ceste na Lovinobaňu, blízko cintorína. Keď boli Mária a Pavel dospelí, tak sarvašovský grunt sa rozdelil medzi nimi dvoma na polovicu, lebo iných dedičov (potomkov) po Michalovi a Dorote nebolo.

 

Mária Sarvašová (1859) vydatá Barkáčová

 

Mária (1859) si našla manžela v susednom dome. Dňa 3.11.1879 sa vydala za Jána (6.3.1857), syna Michala Barkáča a Márie Salajovej. Barkáčovci mali prezývku Sýkorove. Mária Sarvašová a Ján Barkáč sa usadili na polovici sarvašovského gruntu, lebo ten sa rozdelil medzi ňu a brata Pavla. Ján Barkáč a Mária mali 3 deti: Ján (28.8.1881), Pavel (24.1.1884) a Mária (1.7.1888) vyd. Budincová.

Ján Barkáč (1857) zomrel 3.6.1927. Mária (1859) bola ku koncu života slepá, preto svoju vnučku Lýdiu (1930) ohmatávala, aby ju ako malé dieťa aspoň takto spoznala. Mária zomrela 1.4.1932. Ján a Mária sú pochovaní na cintoríne v Cinobani pri hroboch Barkáčovcov:

Ján Barkáč (1881)sa oženil s Paulínou Hanusovou z Turíčok. Mali syna Jána, ktorý bohužiaľ zomrel asi 10 ročný. Po smrti brata Pavla (vo vojne) a jeho vdovy Eleny Barkáčovej (nar. 1892, zom. 1923) Ján s Paulínou vychovávali siroty Máriu a Pavla Barkáčovcov.

Pavel Barkáč (1884) sa oženil s Elenou Šarkanovou (1892) z Kotmanovej. Mali 2 deti: Mária (17.9.1908) a Pavol (1914). Prišla 1. svetová vojna a tá bola pre Pavla (1884) osudná, lebo zahynul v Tyrolsku niekedy v r. 1914-1916. Jeho hrob chceli vyhľadať potomkovia, ale ho nenašli. Aby nešťastiu nebolo koniec, tak 19.3.1923 zomiera na otravu krvi 31 ročná vdova Elena. Zostali 2 malé siroty, ktoré vychoval ich strýko Ján (1881) s manželkou Paulínou.

Mária (1908) sa vydala za Pavla Marka z bohatej sedliackej rodiny (v r. 1767 mali dvaja Markovci ako jedni z mála 1/2 grunty v Cinobani). Mária bola vysoká a štíhla, Pavol Marko bol o hlavu menší. Na svadobnej fotografii preto ona sedí a on stojí. Markovci mali veľké hospodárstvo a preto Mária varila pre 20 ľudí. 2x do týždňa, v pondelok a štvrtok, piekla 7 chlebov. Na Pustatine mali salaš (teraz sa to volá ranč). Mária a Pavol mali 3 dcéry – Darina (13.10.1928, zom. 15 ročná), Lýdia (1.8.1930) a Eva (17.9.1934) vyd. Salajová prez. Skaloš. Lýdia sa usadila v Bratislave, Eva v Cinobani.

Pavol Barkáč (1914), prezývaný Sýkorove, sa oženil s Máriou Korimovou Šofranovou. Mali 3 synov – Ján, Boris a Dušan. Pavlova rodina žila v Poprade a Zvolenskej Slatine. Pavol je pochovaný pri hrobe starých rodičov.

Mária (1888) sa už ako 16 ročná vydala do Mládzova za Jána Budinca. Mária a Ján mali 2 synov – Ján (14.9.1907) a Pavel (6.12.1909). Mária (1888) je pochovaná v Bratislave v Slávičom údolí so synom Jánom a jeho manželkou Editou. Ján vyštudoval právo v Prahe. Pavel mal obchod Rádio-elektro v Žiline, jeho syn Igor (1940) vyštudoval filozofiu.

 

Pavel Sarvaš (1864)

 

Pavel (1864) zostal na polovici sarvašovského gruntu, na druhej polovici sa usadila jeho sestra Máriu vyd. Barkáčová. Dnes je to dom č. 235. Pavel sa 22.11.1886 oženil s vdovou Máriou Salajovou rod. Korimovou (29.10.1863) z domu č. 44. Mária Korimová (1863) bola jedináčik z bohatej rodiny. Navštevovala školu v Lučenci. Ako 15 ročná ochorela, asi mala zápal mozgových blán. Po prekonaní nemoci sa jej duševný vývoj zastavil. Jej prvý manžel bol Martin Salaj, s ktorým mala dcéru Máriu (1882), volali ju Marka. Martin Salaj tragicky zomrel, keď ho na jednej svadbe v Lučenci zastrelili žandári, ktorí hľadali zlodeja dobytka.

Pavel vyženil dcéru Máriu a s manželkou Máriou mali v dome č. 41 ešte 4 deti: Pavel (25.2.1888), Helena (14.1.1890), Ján (25.8.1892) a Zuzana (1.5.1900). Deti boli tmavovlasé. Pavel (1864) asi nebol dobrým gazdom, lebo rozpredával sarvašovské i korimovské majetky. Zarábal si furmankami, keď na voze vozil sklenené výrobky zo sklárne v Maši. Asi tak 3 roky po narodení Zuzany Pavel vraj zomrel na furmanke pri Šahách (26.3.1912), keď spadol pod kolesá voza. Vdova Mária vychovávala 5 detí. Svojim deťom a vnúčatám čítala rozprávky. Vnúčatá ju volali „Sarvaška“. Bola dobromyseľná a usmievavá.

4 generácie predkov Heleny (1890):

Mária Salajová (1882), dcéra Márie Korimovej z 1. manželstva, sa vydala za Jána Salaja prezývaného Martinove. Mali 2 deti: Mária (29.7.1909) vyd. Orságová Pavel (25.6.1919, zom. 3 ročný). Mária (1909) sa vydala za Jána Orsága, veľkého sedliaka v Cinobani a mali syna Jána (25.2.1928) a dcéru Ruženu (3.11.1931) vyd. Lajpríkovú. Mária Salajová (1882) bola dobrá kuchárka, od nej sa učila variť manželka jej vnuka Jána (1928) - Mária Orságová rod. Tarabusová. Mária zomrela 25.4.1968.

 

Potomkovia Pavla Sarvaša (1864) po jeho 4 deťoch

 

Pavel Sarvaš (1888) ako vojak:

Pavel Sarvaš (1888) sa v r. 1911 oženil s Máriou Kapiaš (11.3.1895) z Radvane (dnes časť Banskej Bystrice). Pavel a Mária žili v Banskej Bystrici, kde mali 8 detí. Prvé 2 deti: Pavol a Ján, zomreli ako malí na červienku, príčinou smrti bol beťah (asi zomreli v spánku). Ďalšie deti boli Mária (22.11.1916) vyd. Tomanová, Júlia (12.8.1919) vyd. Kučerová, Andrej (30.11.1921, Pavol (25.2.1924), Ján (30.5.1926) a Juraj (14.7.1931). Pavel v r. 1931 odišiel do Ostravy a tam sa jeho stopa stráca. Mária pracovala ako tkáčka v továrni na vatelín. Rodine pomáhala evanjelická cirkev v Banskej Bystrici. Najmladší syn Juraj (1931) sa stal hercom a našťastie aj rád píše. Spomienky na detstvo počas Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici zachytil v knihe Príhody kamelota (1969). Profil herca Juraja Sarvaša ukazujú videá https://www.youtube.com/watch?v=d_gkK4R2nh0 a https://www.youtube.com/watch?v=5hdOKmT2xAo

Helena (1890) mala s 2 manželmi 10 detí v Cinobani v dome č. 3. Dňa 24.5.1910 sa vydala za Juraja Kotmánika (29.11.1885) z domu č. 90 (jeho rodičia pochádzali z Píly). Helena a Juraj mali 3 deti: Ján (1911, zom. mladý), Mária (28.11.1912) vyd. Ketko (žili v Kanade) a Juraj (22.9.1914). Začala 1. svetová vojna a Helenin manžel Juraj musel narukovať. Juraj zomrel 21.3.1915 pri poľskej obci Smolnik, keď ho zastrelili pri napájaní koní. Juraj Kotmánik mal brata Martina. Tomu jeho mama Dorota povedala, že po bratovi zostala vdova s malými deťmi a treba sa o nich postarať. A tak sa 22.2.1919 Helena vydala za svojho švagra Martina Kotmánika (9.3.1891).

Helena a Martin Kotmánikovci:

Helenin manžel Martin Kotmánik ako cinobaňský sedliak so svojim ťažným dobytkom a vozom plným slamy:

Helena a Martin mali 7 detí: Helena (28.11.1919) vyd. Strungová, Júlia (31.7.1921) vyd. Cíferová, Zuzana (10.3.1923), Pavel (19.2.1925), Paulína (25.5.1927) vyd. Vilčeková, Sabina (3.1.1929) a Darina (10.2.1931, zom. 7.3.1931). Mama Helena zomrela 14.9.1974 a otec Martin zomrel 28.8.1968. Pochovaní sú v Cinobani. Potomkovia žijú na Slovensku a v Kanade.

 

Ján (1892) narukoval do 1. svetovej vojny a v Rusku sa dostal do zajatia. Väznený bol 2 roky v Moskve. Po revolúcii v Rusku bol prepustený a odišiel domov. Zamestnal sa neďaleko od Cinobane, na gazdovstve v obci Rovňany u vdovy Zuzany Račkovej vyd. Vereskej. Po čase sa Ján oženil s vdovou Zuzanou. Tá mala z prvého manželstva dcéru Paulínu Vereskú (30.3.1907). V r. 1923 Paulína otehotnela so svojim nevlastným otcom Jánom Sarvašom. Ján túto situáciu riešil tak, že emigroval v r. 1924 do Kanady a Paulíne poslal lodný lístok (schifkartu). Paulína za ním prišla potom, keď na Slovensku porodila dcéru Albínu (24.3.1924). Paulína nechala dcéru Albínu u svojej mamy Zuzany. Paulína odišla do Kanady za Jánom Sarvašom a tam žili na farme v meste Biggar v štáte Saskatchewan. Jánovi a Paulíne sa v Kanade narodilo ďalších 7 detí. Keďže žili v Kanade, z Jána sa stal John a priezvisko sa písalo Sarvas. Deti Jána a Paulíny v Kanade: John Michael Sarvas (13.3.1926), Annie Lillian (Anička) (13.7.1927) vyd. Marien, Wiliam Albert (10.9.1929), Helen Mary (26.11.1930) vyd. Brown, Robert Pavel (25.8.1932), Donald Edward (25.3.1934) a Marta Pauline (3.10.1938) vyd. Jost.

Rodina Sarvas v Kanade okolo r. 1950, rodičia Ján (John) a Paulína stoja na krajoch a medzi nimi sú ich deti:

Synovia Johna a Pauliny mali veľa detí a tak je v Kanade mnoho potomkov s priezviskom Sarvas, čo je v kontraste s Cinobaňou, kde toto priezvisko vymizlo. Zvláštne je to, že John (1892) nevedel písať a čítať, pričom jeho mama chodila do školy a aj jeho súrodenci chodili do školy. Ján sa v Kanade nikdy nestretol so svojou sestrou Zuzanou (1900), ktorá sa usadila na druhom konci Kanady. Jánova dcéra Anička o svojom otcovi povedala: „Dad bol dobry otec“. John zomrel 12.6.1964, Paulína zomrela 8.6.2000. Pochovaní sú v meste Biggar.

 

Zuzana (1900) sa vydala za Václava Vokurku (30.8.1894). Václav Vokurka bol Čech a prišiel do Lučenca ako vojak v r. 1918, keď vojaci obsadili hranice vznikajúceho Československa. Vokurkovci žili v dome Sarvašovcov v Cinobani. Starý sarvašovský dom zbúrali a postavili nový. V Cinobani sa Zuzane a Václavovi narodili 3 deti – Václav (1919, zom. 1921), Mária Elizabeth (19.11.1921) vyd. Lawes a Wiliam Robert Joseph (21.6.1923). Potom Vokurkovci odišli do Kanady, kde sa im v provincii Quebec v meste Montreal narodili ešte 2 deti – Rosemarie (24.6.1925) vyd. AucoinAnna (17.11.1927) vyd. Laframboise. Potomkovia žijú v Kanade.

Keď sa Vokurkovci usadili v Kanade, tak dom v Cinobani predali, takže potomkovia Sarvašovcov v Cinobani pokračovali už len na časti, kde bývali Barkáčovci. Zuzana zomrela v r. 1950 a jej muž Václav zomrel v r. 1960.

 

* * *

 

V 20. storočí sa mužskí potomkovia Sarvašovcov odsťahovali do Banskej Bystrice a Kanady a tak v súčasnosti sa už priezvisko Sarvaš v Cinobani nevyskytuje.

 

Cinobaňa – vľavo stáli na sarvašovskom grunte domy Barkáča (dom č. 57, biely dom vľavo) a Sarvaša (dom č. 235, prestavaný dom po Vokurkovcoch):

Výhľady z auta na Hlavnú ulicu v Cinobani ukazuje video https://www.youtube.com/watch?v=c2t6o-rzhiI

 

***

Niektoré historické súvislosti:

V uhorskom daňovom súpise v r. 1715 bolo na území dnešného Slovenska zaznamenané priezvisko Szarvas/Sarvas len v obciach Hronský Beňadik, Rimavská Sobota a Pondelok (Hrnčiarska Ves, Gemer). Avšak v matrikách nachádzame Sarvašovcov na začiatku 18. st. na farách vo viacerých obciach: Smolenice, Prešov, Dolný Štál, Haniska, Podunajské Biskupice, Banská Štiavnica, Špania Dolina, Uhorské, Mužla, Tomášov, Trstín, Košice, Nové Zámky.

V r. 1748 – 1752  bol Laurentius Sarvaš evanjelickým farárom v obci Uhorské. Obec Uhorské leží v severovýchodnej časti historického Novohradu neďaleko Cinobane okr. Poltár. Sarvašovci v Uhorskom žili na začiatku 18. storočia a je možné, že sa presťahovali do Cinobane.

Neďaleko obce Píla (medzi Lovinobaňou a Podkriváňom) sa jedna miestna časť volá Sarvaš, takže môžeme predpokladať, že tu žili Sarvašovci.

V r. 1885 až 1922 priplávalo do USA cez prístav Ellis Island (New York) až 186 Sarvašovcov, najmä z rôznych končín Rakúsko-Uhorska.

 

***

 

Výskyt priezviska na Slovensku v súčasnosti:

Sarvašovci v Podkriváni a Divíne sú katolíci. Sarvašovci žijú aj v Brezove - osada medzi Pílou a Podkriváňom.

Na Slovensku ja najviac Sarvašovcov v okolí Detvy. V roku 1995 sa priezvisko Sarvaš na Slovensku nachádzalo 360× v 108 lokalitách. Najčastejšie výskyty v lokalitách:

Lučenec, okr. Lučenec – 28×;

Podkriváň, okr. Lučenec (od r. 1996 Detva) – 20×;

Kriváň, okr. Zvolen (od r. 1996 Detva) – 13×;

Šimonovce, okr. Rimavská Sobota – 12×;

Hriňová, okr. Zvolen (od r. 1996 Detva) – 11×;

Detva-Sídlisko (obec Detva), okr. Zvolen (od r. 1996 Detva) – 10×;

Ivanišovo (obec Podkriváň), okr. Lučenec (od r. 1996 Detva) – 10×;

Trebeľovce, okr. Lučenec – 10×;

Dobroč, okr. Lučenec – 8×;

Zvolen, okr. Zvolen – 8×;

V roku 1995 sa priezvisko Sarvašová na Slovensku nachádzalo 346× v 115 lokalitách. Najčastejšie výskyty v lokalitách:

Lučenec, okr. Lučenec – 28×;

Podkriváň, okr. Lučenec (od r. 1996 Detva) – 18×;

Kriváň, okr. Zvolen (od r. 1996 Detva) – 12×;

Detva-Sídlisko (obec Detva), okr. Zvolen (od r. 1996 Detva) – 11×;

Dobroč, okr. Lučenec – 9×;

Hriňová, okr. Zvolen (od r. 1996 Detva) – 9×;

Zvolen, okr. Zvolen – 9×;

Staré Mesto (obec Bratislava), okr. Bratislava – 9×;

Ivanišovo (obec Podkriváň), okr. Lučenec (od r. 1996 Detva) – 8×;

Byšta, okr. Trebišov – 7×;