Pocta predkom


Gallay

Rod Gallay je starobylý rod v Ratkovej. Čaro Ratkovej najlepšie vykresľuje pán Vojtech Bradovka na web stránke Ratková - rodný môj kraj....

Na internete sú k dispozícii matriky:

Krsty, manželstvá, úmrtia 1708-1719

Krsty, manželstvá, úmrtia 1725-1786

Krsty, manželstvá 1787-1840

A po takomto informačnom úvode môžeme ísť k rodopisu. Konfesná príslušnosť bola na území Slovenska významným faktorom. Ratková bola evanjelická obec a jej progres v 19. storočí bol ovplyvnený aj z tejto stránky. Čo nám prezrádzajú pramene, ktoré sa dochovali do dnešných čias? Keď pôjdeme podľa matrík, tak vidíme, že môžeme využiť záznamy od r. 1708. Smerom späť nás môžu najviac posunúť záznamy v matrike zomretých. Nachádzame tu záznam o úmrtí Juraja Gallaya 28.12.1711 v Ratkovej a pán farár uviedol, že sa dožil okolo (circiter) 60 rokov:

Podľa dožitého veku vieme, že Juraj Gallay sa narodil okolo r. 1650.

Pán Miroslav Ďurinda uvádza prvú zmienku priezviska Galaj v r. 1687

V konfiškácii z 30.1.1710 je uvádzaný Andrej Gally. Zatiaľ nevieme, či súvisel s Gallayovcami, ale jeho priezvisko je veľmi podobné. Andrej Gally pravdepodobne patril ku Kurucom, bol zámožným občanom Ratkovej - mal 3 kone, 7 kráv, 8 volov, 40 ošípaných, vlastnil tretinu horného mlynu a polovicu dolného mlynu. Zamestnával viacerých ľudí a pri konfiškácii jeho majetku sa muselo riešiť, čo bude s nimi ďalej. V r. 1715 sa uvádza, že Andrej Gally zomrel bez dediča.

V urbári zo 6.5.1715 je na ich grunte uvedená vdova po Jurajovi Gallayovi s 2 synmi. Spomenutý je aj Andrej Gally, ktorý zomrel a jeho majetok zostal bez dediča.

V súpise z r. 1715 a v súpise z r. 1720 sa žiadny Gallay v Ratkovej neuvádza.

Nejasné je i to, že v evidencii cirkevných poplatníkov dane (decima - dežma ) v roku 1742 nie je Gallay uvedený ako plátca cirkevného desiatku za poľnohospodársku pôdu. Asi bol remeselník a pôdu neobhospodaroval.

Vyzerá to tak, že v 17. st. rod Gallay nebol v Ratkovej rozšírený. Okolo r. 1680 sa narodil Martin Gallay, ktorý mal s manželkou Žofiou Vajdovou viacero detí, s určitosťou vieme o troch: Juraj (6.2.1708), Katarína (23.9.1711) a Martin (30.8.1716).

Záznam o narodení Juraja 6.2.1708:

Súčasníkmi Juraja (1708) boli Michal (1694) a Andrej (okolo 1710).

Potomstvo Michala (1694) pravdepodobne vymrelo po meči v druhej generácii potomkov.

Potomstvo Andreja (1710) je rozsiahlejšie, lebo s 2 manželkami mal viacerých synov. Rozpíšem ho tu v budúcnosti.

 

November bol v dávnejších časoch mesiacom sobášov. Keď sa Juraj (1708) ženil s Máriou Hankovou 23.11.1732, tak v ten deň pán farár zosobášil 16 párov. Záznam o Jurajovom sobáši:

Juraj a Mária mali deti: Andrej (20.11.1735), Ján (24.12.1736), Anna (11.1.1739), Michal (2.9.1740). Mama Mária zomrela len 28 ročná 13.9.1743 a vdovec Juraj sa 14.1.1744 oženil so Zuzanou Drodušovou, s ktorou mali deti: Katarína (18.4.1748), Ján (11.5.1755).

Andrej (1735) sa 27.11.1759 oženil so Žofiou Olochovou a mali deti: Eva (26.2.1763), Andrej (17.12.1765), Samuel (17.5.1772). Andrej (1765) mal 2 sobáše, ale o jeho potomkoch nevieme. Samuel (1772) sa 23.11.1790 oženil so Zuzanou Kovathovou a mali syna Jána (29.4.1794), ktorý sa 19.11.1811 oženil s Katarínou Almášiovou a mali deti: Zuzana (2.8.1817), Samuel (10.5.1821), Maria Ľudovíka (28.8.1824), Daniel (8.12.1827), Ján (4.10.1831).

Daniel (1827) sa 21.11.1852 oženil s Ľudovíkou Amáliou Černokovou a mali deti: Božena Katarína (1854), Bohumil Daniel (10.6.1855), x (14.4.1856), Cyril Ján (13.3.1857), Daniel Bohuslav (17.2.1859), Božena Terézia (30.5.1861). Otec Daniel bol rodoľub, mestský notár, cirkevný inšpektor ev. a. v. cirkevného zboru v Ratkovej. V r. 1851 sa s Pavlom Dobšinským pričinil o založenie putovného ochotníckeho divadla v Ratkovej. Bol členom prípravného výboru pre založenie 1. slovenského gymnázia v Revúcej. V r. 1867 bol väznený.

Cyril Ján (1857) je známou osobnosťou. V r. 1868-1874 študoval na 1. slov. gymnáziu v Revúcej, 1876 študoval na preparandii v Lučenci, 1875 učiteľ v Radvani a 1876-1909 učiteľ v Čáčove. Jeho manželkou bola Alžbeta Adamišová, potomkov nemali.

Daniel Bohuslav (1859) v r. 1870-1872 študoval na 1. slov. gymnáziu v Revúcej. Dňa 4.1.1886 sa oženil s vdovou Matildou Krmešskou, ktorá do manželstva priviedla dcéry Mieroslavu, Elenu a Želmíru. Gallayovci sa žili v obci Porúbka, v Chorvátsku v obci Voliň a v Liptovskom Mikuláši. Daniel a Matilda mali deti: Vladimír Dárius Richard (6.2.1887), Dárius Artur Žigo (17.12.1888), Gabriela Anna Natália (23.11.1891), Darina Oľga (4.8.1894).
Daniel bol od 25.1.1914 zborovým dozorcom v ev. a.v. cirkevnom zbore v Porúbke. Pracoval ako účtovník priemyselnej banky v L. Mikuláši. Syn Vladimír (1887) vyštudoval právo, potom prednášal cirkevné právo. Bol okresný náčelník v Prešove keď vznikla 1. Čs. republika do r. 1938, potom bol vládny radca v Bratislave.

Ján (1831) sa 30.4.1851 oženil s Teréziou Černokovou a mali deti: x (17.10.1853), Ján Jiří (16.4.1855), Daniel (8.9.1858). Daniel (1858) sa 26.11.1882 oženil s Máriou Mackovou. Bol učiteľom v Sáse. Daniel a Mária mali deti: Daniel Ján (22.11.1883), Mária Terézia (8.3.1885) vyd. Kosková. Daniel (1883) bol kronikárom, učiteľom a kantorom medzi dvomi vojnami vo Veľkej Vsi.

Ján (1736) sa 27.11.1759 oženil s Annou Kováčovou a mali deti: Ján (13.2.1761), Anna (30.9.1763), Ján (4.7.1765), Martin (4.7.1768), Ján (7.8.1770), Daniel (15.7.1775). 

Michal (1740) mal s manželkou Zuzanou deti: Michal (24.7.1764), Zuzana (6.3.1767), Juraj (12.3.1769), Štefan (6.8.1770), Daniel (29.12.1772), Zuzana (1773), Ján (29.8.1775), Mária (30.1.1782). Štefan (1770) sa 26.10.1790 oženil so Zuzanou Rácikovou a mali deti: Zuzana (23.3.1793), Zuzana (11.1.1796), Ján (20.6.1801), Štefan (11.10.1806).

 

Z prelomu 19.-20. st. sa v Ratkovej zachovali murované trojpriestorové podpivničené domy so sedlovou, pôvodnou šindľovou strechou. Vo dvore za obytnou časťou boli dielne. Podstrešie využívali ako skladový priestor. Ešte v prvej polovici 20. storočia bola v prevádzke valchy, mechanické zariadenie na česanie a pradenie vlny a farbiarska dielňa.

Svedkom hlavných rodinných udalostí bol kostol v Ratkovej:

Ekonomické zaostávanie Ratkovej v 20. storočí spôsobilo to, že obec sa prestala rozvíjať a na súčasnom námestí môžeme vidieť podobu starých domov:

Urbár z r. 1767 popisuje poddanské povinnosti 172 obyvateľov Ratkovej voči 9 zemepánom. Zapísaní sú v ňom 7 Gallayovci (vo forme Galaj a Galai). Ratkovčania mali právo slobodne odísť z obce (poddaní s právom voľného sťahovania), čo vyjadruje ručne napísaný text v hlavičke nad menami: liberae migrationis.

Andrej Gallay (č. 84) mal povinnosti voči Adamovi Draskóczymu:

Michal Gallay (č. 107) mal povinnosti voči pánovi Lusinszkému:

Andrej (č. 133),  Pavel (č. 134), Martin (č. 135) a Juraj (č. 136) Gallayovci mali povinnosti voči barónovi Sándorovi Vécseyovi:

Ján Gallay (č. 154) mal povinnosti voči pánovi Antalovi Ottlikovi:

Okrem archívov je zapísaná história viditeľná na cintoríne. Vymieranie a odchod potomkov Gallayovcov z Ratkovej sa prejavili na tom, že na tráve ležia spadnuté náhrobné kamene Gallayovcov:

V našej vetve je najstaršou známou osobou Ján nar. okolo 1800. Zatiaľ nevieme v matrikách presne identifikovať jeho narodenie. Ján sa 16.10.1819 oženil s Máriou Klinckovou a mali deti: Štefan (24.2.1821), Ján (6.12.1822), Andrej (23.9.1824), Zuzana (6.8.1826), Mária (22.7.1829), Daniel (17.2.1833), Ján (10,12,1834).

Štefan (1821) sa oženil so Zuzanou Bradovkovou a mali deti: Ján (29.6.1846), Ján (12.7.1847), Zuzana (9.12.1849), Júlia (2.1.1852), Martin (3.11.1853), Štefan (13.9.1855).

Andrej (1824) bol ratkovský mešťan a mäsiar. Oženil sa so Žofiou Beňovou z obce Kameňany a mali deti: Júlia (31.1.1850) vyd. Hurrayová, Ján Andrej (13.6.1859), Andrej Ján (2.6.1861). Náhrobný kameň Andreja / Ondreja s manželkou Žofiou je spadnutý na ratkovskom cintoríne.

Rod Gallay sa v našom rodokmeni spája s rodom Hurray, keď 16.9.1865 sa len 16 ročná Júlia (1850) vydala za ev. a.v. farára Jána Miloslava Hurraya. Potom spolu žili na fare v Kyjaticiach. Ján a Júlia mali 4 deti, jedno zomrelo ako malé a ďalšie boli Irena (30.11.1867) vyd. Králová, Emil Miloslav (10.7.1869) a Ján Vladimír (10.1.1873). Bohužiaľ, mama Júlia zomrela 28.10.1875, keď mala len 25 rokov. Na susednej fare slúžil rodinný priateľ Pavol Dobšinský a Ján Hurray mu v tých smutných časoch napísal:

Prameň: List sa nachádza v archíve korešpondecie Pavla Dobšinského v SNK.

 

Ján (1859) študoval medicínu (spolu s Krčmérym, Kramárom a Šípkom) na Karlovej univerzite v Prahe. Dňa 15.3.1882 v Prahe patril k zakladateľom slovenského spolku Detvan (spolok sústreďoval Slovákov v Prahe k vzájomnému vzdelávaniu, zábave, podpore a pod.). Studovat začal v zimním semestru 1879/80, naposledy jako student zapsán v letním semestru 1881/82. Byl protestantského vyznání, na přelomu let 1881/82 uváděno stáří 22 let, národnost slovenská, resp. uherská (někdy uváděno „slowenisch“, jindy „ungarisch“), otec Andrej, řezník („Fleischer“, „masař“) v Ratkové. Matka v té době v záznamech uváděna nebyla. Veškeré údaje jsou Archivu Univerzity Karlovy, fond Katalogy posluchačů Karlo-Ferdinandovy univerzity 1752-1882 (1892), kartony 114 a 115, inventární čísla 350-352. Bohužiaľ, zomrel počas štúdia 8.1.1883 v Prahe.

Andrej (1861), vtedy Andor, zostal starým mládencom. Patril k miestnej honorácii - bol notár mesta Ratková. Zomrel 24.5.1924 a z tejto vetvy priezvisko Gallay v súčasnosti nemáme.

 

V Ratkovej bolo niekoľko rodových línií Gallayovcov. Jednu z nich v liste z r. 1956 objasňoval ev. farár Ľudovít Balco (1872-1958), farár, náboženský spisovateľ, dramatik:

 

Gallayovci patrili medzi podporovateľov slovenského vzdelávania. V r. 1870 spolu s ďalšími podporovateľmi z Ratkovej prispeli na gymnázium v Revúcej (Správa, str. 16, 21, 39). V školskom roku 1870/71 na gymnáziu študovali títo Gallayovci: v I. triede Daniel Bohuslav, Ján Andrej, v III. triede Cyril, v VI. triede Bohumil (str. 33, 34, 35). Daniel mal štipendium z daru Jána Francisciho (str. 37). 

 

Medzi remeselníkmi v Ratkovej boli aj Gallayovci. Vladimír Bradovka píše o tých, ktorí žili v 20. storočí:

Zámočníci: bratia Dano a Lajo Galay

Dielňu mali v malom domčeku za Šimonovým stolárstvom pri lúke „Malíková“. Remeslo zdedili po svojom otcovi. Pamätám sa, že pred ich dielňou bola „Škola“, tak sa volalo zariadenie na podkúvanie volov. Pozostávalo zo štyroch mohutných drevených stĺpov zakopaných do zeme medzi ktoré sa mohutné zviera fixovalo pri podkúvaní. Bratia Galayovci patrili už do mladšej generácie ratkovských remeselníkov. Vyznali sa aj v oprave motorov. Vlastnili aj mláťačku poháňanú stabilným benzínovým motorom cez dlhý hnací remeň. Počas žatvy gazdovia preťahovali koňmi mláťačku z dvora do dvora na tok (humno) stodoly. Pozdejšie už mali trvalé stanovisko v „mestskom dvore“, kde gazdovia zvážali snopy s obilím na vymlátenie. V jeseni využívali benzínový motor na pohon cirkulárky.Pílili palivové drevo najmä pre úrady, školy a pre zámožnejších občanov.Starší Dano bol údržbárom historického hodinového stroja na ratkovskej veži. Opravoval aj hodiny pre obyvateľov Zaoberal sa aj opravou a prerábaním loveckých zbraní. Po prechode frontu z nájdenej vojenskej pušky vedel vyrobiť elegantnú loveckú pušku s novou ozdobnou pažbou z orechového dreva. Radi sme ho s kamarátom  Lacom Bobákom pri tejto práci pozorovali.

Daniel (1909) a Ľudovít (1912) boli synovia Daniela Gallaya (okolo 1850) a Terézie.

*

Otázky

Nevieme, kto sú rodičia Daniela nar. okolo 1850, ktorý sa oženil s Juditou Sucháčovou a mali deti: Júlia (1877), Judita (1883), Judita (1886), Daniel (1892), Andrej (14.2.1894). 

Daniel (1892) bol zámočník a remeslu sa po ňom venovali jeho synovia Daniel a Ľudovít, o ktorých sa píše vyššie.

Andrej (1894) bol legionár, ev.a.v. učiteľ a kantor v Ratkovej, nemal potomkov.

Nevieme, kto sú rodičia Samuela, ktorý bol úradníkom v Rimamuránskej Šalgotariánskej spoločnosti v Rožňave.


Medzi remeselníkmi v Ratkovej boli aj Gallayovci. Vladimír Bradovka o nich píše:
 
Zámočníci: bratia Dano a Lajo Galay
 
Dielňu mali v malom domčeku za Šimonovým stolárstvom pri lúke „Malíková“. Remeslo zdedili po svojom otcovi. Pamätám sa, že pred ich dielňou bola „Škola“, tak sa volalo zariadenie na podkúvanie volov. Pozostávalo zo štyroch mohutných drevených stĺpov zakopaných do zeme medzi ktoré sa mohutné zviera fixovalo pri podkúvaní.Bratia Galayovci patrili už do mladšej generácie ratkovských remeselníkov. Vyznali sa aj v oprave motorov. Vlastnili aj mláťačku poháňanú stabilným benzínovým motorom cez dlhý hnací remeň. Počas žatvy gazdovia preťahovali koňmi mláťačku z dvora do dvora na tok (humno) stodoly. Pozdejšie už mali trvalé stanovisko v „mestskom dvore“, kde gazdovia zvážali snopy s obilím na vymlátenie. V jeseni využívali benzínový motor na pohon cirkulárky.Pílili palivové drevo najmä pre úrady, školy a pre zámožnejších občanov.Starší Dano bol údržbárom historického hodinového stroja na ratkovskej veži. Opravoval aj hodiny pre obyvateľov Zaoberal sa aj opravou a prerábaním loveckých zbraní. Po prechode frontu z nájdenej vojenskej pušky vedel vyrobiť elegantnú loveckú pušku s novou ozdobnou pažbou z orechového dreva. Radi sme ho s kamarátom  Lacom Bobákom pri tejto práci pozorovali.
 
Zámočníci: bratia Dano a Lajo Galay
 Dielňu mali v malom domčeku za Šimonovým stolárstvom pri lúke „Malíková“. Remeslo zdedili po svojom otcovi. Pamätám sa, že pred ich dielňou bola „Škola“, tak sa volalo zariadenie na podkúvanie volov. Pozostávalo zo štyroch mohutných drevených stĺpov zakopaných do zeme medzi ktoré sa mohutné zviera fixovalo pri podkúvaní.Bratia Galayovci patrili už do mladšej generácie ratkovských remeselníkov. Vyznali sa aj v oprave motorov. Vlastnili aj mláťačku poháňanú stabilným benzínovým motorom cez dlhý hnací remeň. Počas žatvy gazdovia preťahovali koňmi mláťačku z dvora do dvora na tok (humno) stodoly. Pozdejšie už mali trvalé stanovisko v „mestskom dvore“, kde gazdovia zvážali snopy s obilím na vymlátenie. V jeseni využívali benzínový motor na pohon cirkulárky.Pílili palivové drevo najmä pre úrady, školy a pre zámožnejších občanov.Starší Dano bol údržbárom historického hodinového stroja na ratkovskej veži. Opravoval aj hodiny pre obyvateľov Zaoberal sa aj opravou a prerábaním loveckých zbraní. Po prechode frontu z nájdenej vojenskej pušky vedel vyrobiť elegantnú loveckú pušku s novou ozdobnou pažbou z orechového dreva. Radi sme ho s kamarátom  Lacom Bobákom pri tejto práci pozorovali.