Pocta predkom


Scholtz

Naši predkovia z rodu Scholtz (Šolc) majú korene v obci Zvolenská Slatina (okr. Zvolen). Nevieme, kedy sa tu objavili. Žil tu Ján Juraj (okolo 1760). V matrikách je uvádzaný s titulovaním Humanissimo. Oženil sa s Annou a mali 5 detí: Mária (24.10.1793, zom. malá), Mária (29.7.1796) vyd. Hurrayová, Ján (15.5.1799), Johana (26.2.1803) a Samuel (5.9.1805).
 
Mária (1796) sa  21.1.1822 vydala za čižmára Martina Hurraya z obce Uderiná. Tu priezvisko Scholtz v línii našich predkov končí.
 
Ján (1799) sa oženil so Zuzanou Sprengerovou a mali dcéru Annu (11.5.1832). Potom sa ich stopa stráca
 
* * *
 
Scholtz na Spiši
 
Priezvisko Scholtz bolo rozšírené na územi východného Slovenska. V prípade, ak nositelia tohto priezviska pochádzali z rôznych miest, tak predpokladám, že sa zväčša jednalo o osoby, ktoré neboli príbuzné.
 
Levoča a Matejovce
 
V Levoči boli Scholtzovci rozšírení už na začiatku 18. st. Svoje rodiny tu mali otcovia Bartolomej, Ján, Jakub, Juraj, Peter a Tomáš.
Ján Scholtz sa narodil 5.5.1760 v Levoči (zom. 13. 7. 1827 Matejovce), záznam o narodení zatiaľ nepoznáme a tak nevieme, kto boli rodičia. Navštevoval školu v Gemerskej Panici, študoval na gymnáziu v Levoči a v Bratislave a na univerzite v Jene. Od 14. 5.1786 do roku 1827 bol evanjelickým farárom v Matejovciach. Známy je aj ako historik. Nič z jeho rukopisov nevyšlo tlačou. V päťzväzkovom rukopise zhromaždil pramenný materiál k dejinám reformácie na Spiši do roku 1817. V dvoch zväzkoch podal biografie evanjelických kňazov Bratstva 24 spišských miest. V roku 1801 vypracoval Familienbuch Matejoviec. Jeho manželkou bola Anna Zuzana Roxerová a mali 6 detí: Johanna (2.3.1790), Karolína (3.8.1792), Karolína (25.7.1794), Karol August (14.3.1799, zom. 30.3.1881), Johann Eduard (1.9.1803) a Ludovica Amalia (25.10.1810). Syn Karol August (1799) bol podnikateľ. Oženil sa v roku 1825 so Zuzanou Julianou Raabovou (12. 2. 1809 – 1868) a mali deti: Juliana Hermína (24. 9. 1826 – 19. 8. 1918), Ján Emil (22. 6. 1828 – 16. 8. 1910), Adelina Augusta (7. 10. 1831), Mária Karolína (4. 2. 1833) a Arpád Karol (5. 12. 1841 – 25. 2. 1848). V tridsiatych rokoch 19. st. viedol obchod s poľnohospodárskym železiarskym tovarom. V r. 1845 začal v jednoduchých podmienkach s tromi pracovníkmi ručne vyrábať česáky na kone a dobytok a kravské zvonce. Z dielne neskôr vznikla Scholtzova továreň na kovové náradie potrebné v domácnostiach a poľnohospodárske stroje. Od nástupu syna Jána Emila (1828) v roku 1848 začala dielňa prosperovať. Ján Emil rozšíril výrobu o pocínovaný a pozinkovaný tovar pre potreby domácnosti. V roku 1901 na medzinárodnej súťaži v Budapešti získala firma zlatú medailu za vyorávač zemiakov.
Počas I. a II. svetovej vojny firma C. A. Scholtz vyrábala rôzny vojenský materiál ako šálky, prilby, granáty. V r. 1945 bola firma znárodnená. Potom vystupovala pod značkou Tatramat Matejovce a vyrábali tam automatické práčky.
 
Scholtzovci žili v Matejovciach aj pred príchodom Jána v r. 1786. Tobiáš Scholtz s manželkou Katarínou mali deti: Katarína (15.4.1739), Zuzana (20.12.1741), Eva (2.1.1747), Ján (12.2.1750) a Martin (23.9.1756).
 
Spišská Belá
 
Farári cirkevného zboru Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania v Spišskej Belej:
Ján Scholtz bol kazateľom Spišskej Belej v r. 1558 – 1593. Narodil sa v Ružbachoch. Najprv bol diakonom, potom v r. 1546 pomocným kazateľom vo Vrbove, neskôr farárom v Ľubovni. Po odchode Vavrinca Serpilia do Levoče sa dostal do Belej ako farár. Dňa 16. novembra 1562 ho na konvente v Tvarožnej zvolili za seniora. Po dvoch rokoch na tento úrad rezignoval slovami: „Keby mi vyplatili 100 florénov, nemohol by som si ich zobrať, lebo ja viem, aká námaha a úsilie hneď nato nasleduje”. Ako senior zaviedol v 24 mestách spoločné vierovyznanie. Nevedel sa zmieriť s odvodmi z úrody, ktoré nariadil ľubovniansky starosta, a to mu spôsobilo veľa nepríjemností. Zomrel 26. 6. 1593.
Matej Praetorius Scholtz bol kazateľom Spišskej Belej v r. 1603 – 1607. Narodil sa v Spišskej Novej Vsi. Ako farár začínal vo Vrbove. V r. 1599 bol zvolený za konseniora v Ruskinovciach. Do Belej ho preložili v r. 1602, ale farské služby začal vykonávať až v r. 1603. V r. 1607 vypukol na fare požiar, v dôsledku ktorého vyhorelo celé mestečko. Po tejto udalosti požiadal o preloženie do Chmeľnice.
 
Priezvisko Scholtz je zaznamenané v matrike narodených už na začiatku 17. st. Mikuláš krstil dcéru Annu 25.4.1609.
 
Chirurgovia:
V r. 1773 bol pre 1800 obyvateľov v Spišskej Belej Ján Scholtz jedným z dvoch chirurgov. Bol bezdetný, bez vlastného domu a neplatiaci daň. Zmienka o ňom je aj v r. 1777.
 
V r. 1928 bol richtárom Ladislav Scholtz.
 
V Spišskej Belej žila pred prechodom frontu (1945) silná menšina nemeckej národnosti a tvorila rozhodujúcu časť občanov odvlečených do ruského zajatia. V zozname odvlečených zo Spišskej Belej sú:
Gustav Scholtz nar. ? Spišská Belá, odvlečený vo februári 1945
Július Scholtz nar. 25. 1. 1915, Spišská Belá, odvlečený vo februári 1945.
 
Mengusovce

Učitelia v obci Mengusovce:
Ján Scholtz - v r. 1821-1848
Róbert Scholtz - v r. 1848-1850 (18-ročný nástupca otca J.Scholtza)

Ruskinovce

Publicista Fridrich Scholtz / Scholcz (1831-1911), narodil sa 16.7.1831 v obci Ruskinovce (Rissdorf, zaniknutá obec v bývalom vojenskom obvode Javorina v okr. Kežmarok)) a zomrel 25.10.1911 v Kežmarku. Jeho rodičia boli Johan Scholtz a Katarína Schmidtová.