Pocta predkom


Kotmánik

Naši Kotmánikovci majú najstaršie známe korene v obci Píla (po maďarsky sa volala Fürész, okr. Lučenec). Tento rod sa nikdy veľmi nerozšíril a tak na začiatku 21. storočia priezvisko Kotmánik nemá žiadny muž na Slovensku. Niekoľko mužov má priezvisko Kotmanik (s krátkym a), pravdepodobne potomkovia z oblasti okolo Veľkého Krtíša. Vďaka vysťahovalectvu žije najviac Kotmánikovcov v Kanade.

Priezvisko Kotmánik má svoj pôvod v obci Kotmanová, ktorá je neďaleko Píly. Takže priezvisko vyjadrovalo, že jeho dávny nositeľ pochádzal z Kotmanovej. Kotmánik mohol byť aj potomok Kotmanovcov, ktorý v tomto regióne žili.

Obec Píla sa nachádza v údolí potoka Píľanka. K obci patria okolité osady, ktoré v minulosti zakladali niektoré rody ako Šuľanovci a Strapkovci. Podobu obce s jej osadami v polovici 19. st. zachytáva mapa:

Pohľad z cintorína na údolie, v ktorom je obec:

V súpise poddaných z r. 1715 sú v Píle uvedení iba 4 poddaní platiaci dane. Kotmánik tu nie je zapísaný. Bolo tu málo obyvateľov preto, lebo v r. 1711 obec postihol mor a veľká povodeň.

V r. 1740 bola v obci veľká povodeň, ktorá odniesla všetky domy. Obyvatelia sa odsťahovali do okolitých obcí: Mýtna, Dobroč, Kotmanová, Budiná, Podkriváň, Bzová a ďalších. Na mape Samuela Mikovíniho z r. 1742 obec nie je zaznamenaná. Neskôr sa niektorí vrátili a prišli aj noví osadníci. A vtedy mohli prísť Pilňanovci resp. Kotmánikovci. Podľa zmeny priezviska je pravdepodobné prepojenie na obec Kotmanovú.

Tí, čo sa prisťahovali z Mýtnej mali ďalšiu smolu. Z nedbanlivosti jednej ženy pri varení v Mýtnej 8.5.1821 vznikol požiar, po ktorom zostali len 3 domy. Obyvateľom, ktorí sa presťahovali po povodni z Píly, kde prišli o domy, nové domy v Mýtnej zhoreli.

Okolo roku 1755 bola postavená základná osada, nové lazy a drevená zvonica.

urbári z r. 1771 nie je medzi poddanými uvedený Kotmánik, ale sú tam roľníci Matej Pilňán a D. Juraj Pilňán. Ich potomkovia už mali priezvisko Kotmánik. Ako poddaní mali záväzky ku grófovi Pavlovi Balašovi. Urbár obsahuje aj otázky a zaujímavá je odpoveď na otázku č. 4 : Čo má dobrýho aneb zlýho vaša obec? - odpoveď: Dobrýho nic nemáme, zlýho dost. Zem planou, ...

Otázky a odpovede v urbári ukazujú, že v Píle žili Slováci a hovorili po slovensky. A veľmi si nepochvaľovali svoju situáciu. Zemepáni žiadali sedminu úrody a ďalšie naturálie: sliepky, vajcia, poľné vtáky, divú zver.

 

Na základe zápisov v matrikách vieme, že okolo r. 1750 sa narodili MatúšOndrej (vtedy s priezviskom Pilňán, ak už rodičia žili v Píle) a ich potomkovia potom žili v Píle.

Rok narodenia Matúša (1749) vieme podľa veku pri úmrtí 22.12.1809, kedy zomrel vo veku 60 a pol roka:

Rok narodenia Ondreja okolo r. 1750 je odhad podľa toho, že jeho manželka Alžbeta sa narodila v r. 1756 (zomrela ako vdova 5.1.1816):

Ondrej (1750) a Alžbeta mali deti: Matúš (1776, zom. 25.11.1817), Juraj (1786, zom. 4.11.1817).

 

Matúš (1749) mal s manželkou Helenou viac detí, ale my vieme len o 3 synoch: Juraj (1783), Matúš (1786) a Ján (1799). My sme potomkovia Matúša.

Juraj (1783) sa 24.11.1807 oženil s Máriou Krajčove z Mýtnej a mali 3 synov: Ondrej (21.11.1811), Juraj (27.2.1814) a Štefan (29.12.1816). Nevieme, čo sa s deťmi stalo, ich rodičia skoro zomreli – otec Juraj 8.10.1817 a mama Mária 5.7.1823.

Matúš (1786) mal manželku Helenu Kúdelkovú (sobáš bol asi v r. 1805) a vieme o ich deťoch narodených po r. 1806: Ondrej (5.5.1807), Juraj (15.9.1809), Pavel (7.6.1812, zom. 23.4.1813), Pavel (13.5.1814) a Mária (8.8.1817). Bohužiaľ, 25.11.1817 zomrel otec Matúš, čo bolo len 3 mesiace po narodení dcéry Márie.

Dôležitý je zápis v matrike narodených v r. 1807, keď sa narodil Ondrej. Jeho otec je tam uvedený ako Matúš Kotmánik alias Pilnan. Záznam o narodení Ondreja  5.5.1807 :

Ján (1799) sa 24.11.1818 oženil s Annou Dobrockou a mali 8 detí: Ján (16.8.1823), Ondrej (11.12.1825), Helena vyd. Jonasová, Mária vyd. Žiaková, Dorota, Katarína, Katarína a Zuzana (5.8.1845). Krátko na to zomrel otec Ján 2.4.1848 a mama Anna 4.2.1852. Našťastie, najstaršie deti už boli dospelé a mohli sa postarať o malých súrodencov.

V roku 1828 v obci stálo 24 domov a v nich žilo 142 obyvateľov, ktorí sa zaoberali málo výnosným poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Boli tu aj drevorubači, uhliari a mlynári. Ľudia si vyrábali a používali drevený riad a drevené nástroje.

 

Matúšov syn Ondrej (1807) sa 21.11.1826 oženil s Helenou Jonasovou a mali deti: Ondrej (30.11.1829), Pavel (15.8.1832), Helena (15.2.1835, zom. malá), Ján (20.10.1837, zom. 16.2.1842), Juraj (1.12.1841), Helena (29.12.1845) vyd. Moosz.

Ondrej (1829) sa 20.11.1849 oženil s Katarínou Ferienčíkovou. V ten deň sa sobášil aj jeho mladší brat Pavel s Ilonou Števove. Ondrej a Katarína žili v dome č. 4 a mali 3 deti: Ondrej (6.2.1851, zom. malý), Mária (12.2.1856) vyd. Salaj Révay a Juraj (10.2.1859). Mama Katarína zomrela 22.2.1861 a malé deti zostali bez matky. Vdovec Ondrej sa o necelý rok 20.1.1862 v Cinobani oženil so Zuzanou SalajovouCinobane č. 90 a prisťahoval sa do domu Salajovcov v Cinobani a so Zuzanou mali 4 deti: Zuzana (4.9.1862, zom. malá), Helena (13.6.1865), Zuzana (25.8.1867) a Ondrej (23.4.1870). Otec Ondrej znovu ovdovel a 3.11.1890 sa vo veku 60 rokov oženil s Máriou Fertáľovou z Lovinobane a mali syna Pavla (7.9.1893).

Záznam o narodení Juraja 10.2.1859 v Píle:

Ondrejovi (1829) bratia Pavel a Juraj mali svoje rodiny, ale priezvisko Kotmánik v ich líniách skončilo v 19. st.:

Pavel (1832) sa 20.11.1849 oženil s Helenou Števove, žili v dome č. 22 a mali deti: Ján (9.6.1852, zom. malý), Mária (8.5.1853, zom. malá), Helena (5.6.1857), Mária (23.12.1859, zom. malá), Ondrej (19.11.1863, zom. malý), Pavel (26.2.1869). Otec Pavel zomrel 41 ročný 5.8.1873 počas epidémie cholery, 4 roky po narodení posledného dieťaťa.

Juraj (1841) sa oženil so Zuzanou Zétiovou, žili v dome č. 19 a mali deti: Mária (11.10.1865, zom. malá), Helena (23.4.1871) vyd. Salajová.

 

Juraj (1809) sa 4.5.1830 oženil s Dorotou Šutovou z Mýtnej a mali deti: Juraj (14.2.1831), Katarína (6.10.1833), Anna (28.7.1836), Mária (1.4.1838) vyd. Hrnčiarová.

Pavel (1814) sa 201.1840 oženil s Helenou Prečínskou z Mýtnej a mali deti: Ján (1.8.1841), Mária 1846, zom. malá), Helena (17.12.1847). Bohužiaľ otec Pavel zomrel zakrátko po narodení dcéry Heleny 10.5.1848.

 

Cinobaňa

Juraj (1859) vyrastal v Cinobani a 25.11.1884 sa oženil s Dorotou Dobrockou z Píly, takže kontakty s Pílou si Kotmánikovci uchovali aj po odchode do Cinobane:

Juraj a Dorota mali 4 deti: Juraj ( 29.11.1885 ), Martin (9.3.1891), Zuzana (1.7.1896) vyd. Strungová a Helena (16.5.1900) vyd. Čomajová. Otec Juraj bol obecný pastier v Cinobani. Z domu č. 90 sa presťahovali do domu č. 3, ktorý postavil okolo r. 1895. Mama Dorota mala v Cinobani prezývku Píľanka podľa pôvodu z obce Píla. Pri jej hrobe v Cinobani sú odfotené vnúčatá v r. 1930:

4 generácie predkov Martina (1891):

Juraj (1885) sa 24.5.1910 oženil s Helenou Sarvašovou. Juraj a Helena mali 3 deti: Ján (1911, zom. mladý), Mária (28.11.1912) vyd. Ketko (žili v Kanade) a Juraj (22.9.1914). Začala 1. svetová vojna a Helenin manžel Juraj musel narukovať. Zomrel 21.3.1915 pri obci Smolnik (súčasť Gmina Komańcza v Poľsku pri hraniciach so Slovenskom), keď ho zastrelili pri napájaní koní. Juraj mal mladšieho brata Martina. Tomu jeho mama Dorota Kotmániková povedala, že po bratovi zostala vdova s malými deťmi a treba sa o nich postarať. A tak sa 22.2.1919 Helena vydala za svojho švagra Martina Kotmánika (1891). Helena a Martin mali 7 detí: Helena (28.11.1919) vyd. Strungová, Júlia (31.7.1921) vyd. Cíferová, Zuzana (10.3.1923), Pavel (19.2.1925), Paulína (25.5.1927) vyd. Vilčeková, Sabina (3.1.1929) a Darina (10.2.1931, zom. 7.3.1931). Mama Helena (1890) tak mala s 2 manželmi 10 detí v Cinobani v dome č. 3.

Zloženie ich domácnosti ukazuje sčítanie z r. 1930.

Kotmánikovci mali v Cinobani gazdovstvo, ktoré potrebovalo veľa rúk na robotu. Zakiaľ boli deti malé, tak mame Helene pomáhala jej dcéra Mária. Helena musela variť pre veľkú rodinu a Mária už ako 15 ročná pomáhala svojej mame s deťmi – kúpala ich, šila, strihala deťom vlasy podľa hrnca.

Potomkovia Kotmánikovcov žijú na Slovensku a potomkovia po Jurajovi (1885) a Helene (1900) v Kanade.

Martin Kotmánik a manželka Helena Sarvašová v Cinobani:

Sedliak Martin Kotmánik bol dobrý gazda a veľkú pomoc mu robili voly, ktoré choval a využíval na práce na poliach a na vozenie úrody a materiálu:

Martin (1891) zomrel 28.8.1968 a jeho manželka Helena (1890) zomrela 14.9.1974. Pochovaní sú v Cinobani: 

Ondrej (1870), syn z 2. Ondrejovho manželstva, sa 28.10.1894 oženil s Helenou Ďuriškovou z Ozdína a tu sa aj usadili a mali deti: Ján (1896), Helena (1900), Júlia (1903). Zloženie ich domácnosti ukazuje sčítanie z r. 1930.

 

* * *

 

Kotmánik a Kotman v iných obciach

 

Vidiná (fara Tomášovce)

V polovici 18. st. tu žil Ondrej s manželkou Dorotou a mali deti: Ján (20.6.1745), Ondrej (7.10.1747), Juraj (22.5.1750), Dorota (24.7.1755). Zapísaný bol aj ako Kottman. Ich potomkovia používali priezvisko Kotman vo Vidinej. Prepojenie na Kotmánikovcov v Píle zatiaľ nepoznáme.

 

V 18. st. v matrikách fary Ábelová (okr. Lučenec) sú záznamy o tom, že tam v r. 1745 žil Ján Kotman, potom Pavel Kotman. Zápisy o ich potomkoch sú do konca 19. st.

V 18. st. žili Kotmanovci v obci Ľuboreč (okr. Modrý Kameň).


* * *

Kotmánikovci v ďalších obciach:

 

Na konci 19. st. žili v Ozdíne Ondrej Kotmánik s manželkou Helenou Ďuriškovou a mali deti: Ján (7.5.1896), Martin (21.11.1897), Mária (13.3.1906) a Júlia (11.10.1903).

 

V súčasnosti žijú Kotmanikovci vo Veľkom Krtíši.

 

Zápis, viažúci sa ku Kotmánikovcom, je aj z východného Slovenska. Na  fare Jarabina (okr. Stará Ľubovňa) mali 5.4.1873 dieťa rodičia Blažej Lajčák a Katarína Kotmániková.

 

Na území Maďarska sa 30.3.1832 narodil Jozef v obci Elek (okr. Arad), jeho rodičmi boli Ján Kottmanik a Marta Sandor.