Pocta predkom


Kotmánik

Naši Kotmánikovci majú najstaršie známe korene v obci Píla (po maďarsky sa volala Fürész, okr. Lučenec). Tento rod sa nikdy veľmi nerozšíril a tak na začiatku 21. storočia priezvisko Kotmánik nemá žiadny muž na Slovensku. Niekoľko mužov má priezvisko Kotmanik (s krátkym a), pravdepodobne potomkovia z oblasti okolo Veľkého Krtíša. Vďaka vysťahovalectvu žije najviac Kotmánikovcov v Kanade.

Priezvisko Kotmánik má svoj pôvod v obci Kotmanová, ktorá je neďaleko Píly. Takže priezvisko vyjadrovalo, že jeho dávny nositeľ pochádzal z Kotmanovej. Kotmánik mohol byť aj potomok Kotmanovcov, ktorý v tomto regióne žili.

Obec Píla sa nachádza v údolí potoka Píľanka. K obci patria okolité osady, ktoré v minulosti zakladali niektoré rody ako Šuľanovci a Strapkovci. Podobu obce s jej osadami v polovici 19. st. zachytáva mapa:

Pohľad z cintorína na údolie, v ktorom je obec:

V súpise poddaných z r. 1715 sú v Píle uvedení iba 4 poddaní platiaci dane. Kotmánik tu nie je zapísaný. Bolo tu málo obyvateľov preto, lebo v r. 1711 obec postihol mor a veľká povodeň.

V r. 1740 bola v obci veľká povodeň, ktorá odniesla všetky domy. Obyvatelia sa odsťahovali do okolitých obcí: Mýtna, Dobroč, Kotmanová, Budiná, Podkriváň, Bzová a ďalších. Na mape Samuela Mikovíniho z r. 1742 obec nie je zaznamenaná. Neskôr sa niektorí vrátili a prišli aj noví osadníci. A vtedy mohli prísť Pilňanovci resp. Kotmánikovci. Podľa zmeny priezviska je pravdepodobné prepojenie na obec Kotmanovú.

Tí, čo sa prisťahovali z Mýtnej mali ďalšiu smolu. Z nedbanlivosti jednej ženy pri varení v Mýtnej 8.5.1821 vznikol požiar, po ktorom zostali len 3 domy. Obyvateľom, ktorí sa presťahovali po povodni z Píly, kde prišli o domy, nové domy v Mýtnej zhoreli.

Okolo roku 1755 bola postavená základná osada, nové lazy a drevená zvonica.

urbári z r. 1771 nie je medzi poddanými uvedený Kotmánik, ale sú tam roľníci Matej Pilňán a D. Juraj Pilňán. Ich potomkovia už mali priezvisko Kotmánik. Ako poddaní mali záväzky ku grófovi Pavlovi Balašovi. Urbár obsahuje aj otázky a zaujímavá je odpoveď na otázku č. 4 : Čo má dobrýho aneb zlýho vaša obec? - odpoveď: Dobrýho nic nemáme, zlýho dost. Zem planou, ...

Otázky a odpovede v urbári ukazujú, že v Píle žili Slováci a hovorili po slovensky. A veľmi si nepochvaľovali svoju situáciu. Zemepáni žiadali sedminu úrody a ďalšie naturálie: sliepky, vajcia, poľné vtáky, divú zver.

 

Na základe zápisov v matrikách vieme, že okolo r. 1750 sa narodili MatúšOndrej (vtedy s priezviskom Pilňán, ak už rodičia žili v Píle) a ich potomkovia potom žili v Píle.

Rok narodenia Matúša (1749) vieme podľa veku pri úmrtí 22.12.1809, kedy zomrel vo veku 60 a pol roka:

Rok narodenia Ondreja okolo r. 1750 je odhad podľa toho, že jeho manželka Alžbeta sa narodila v r. 1756 (zomrela ako vdova 5.1.1816):

Ondrej (1750) a Alžbeta mali deti: Matúš (1776, zom. 25.11.1817), Juraj (1786, zom. 4.11.1817).

 

Matúš (1749) mal s manželkou Helenou viac detí, ale my vieme len o 3 synoch: Juraj (1783), Matúš (1786) a Ján (1799). My sme potomkovia Matúša.

Juraj (1783) sa 24.11.1807 oženil s Máriou Krajčove z Mýtnej a mali 3 synov: Ondrej (21.11.1811), Juraj (27.2.1814) a Štefan (29.12.1816). Nevieme, čo sa s deťmi stalo, ich rodičia skoro zomreli – otec Juraj 8.10.1817 a mama Mária 5.7.1823.

Matúš (1786) mal manželku Helenu Kúdelkovú (sobáš bol asi v r. 1805) a vieme o ich deťoch narodených po r. 1806: Ondrej (5.5.1807), Juraj (15.9.1809), Pavel (7.6.1812, zom. 23.4.1813), Pavel (13.5.1814) a Mária (8.8.1817). Bohužiaľ, 25.11.1817 zomrel otec Matúš, čo bolo len 3 mesiace po narodení dcéry Márie.

Dôležitý je zápis v matrike narodených v r. 1807, keď sa narodil Ondrej. Jeho otec je tam uvedený ako Matúš Kotmánik alias Pilnan. Záznam o narodení Ondreja  5.5.1807 :

Ján (1799) sa 24.11.1818 oženil s Annou Dobrockou a mali 8 detí: Ján (16.8.1823), Ondrej (11.12.1825), Helena vyd. Jonasová, Mária vyd. Žiaková, Dorota, Katarína, Katarína a Zuzana (5.8.1845). Krátko na to zomrel otec Ján 2.4.1848 a mama Anna 4.2.1852. Našťastie, najstaršie deti už boli dospelé a mohli sa postarať o malých súrodencov.

V roku 1828 v obci stálo 24 domov a v nich žilo 142 obyvateľov, ktorí sa zaoberali málo výnosným poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Boli tu aj drevorubači, uhliari a mlynári. Ľudia si vyrábali a používali drevený riad a drevené nástroje.

 

Matúšov syn Ondrej (1807) sa 21.11.1826 oženil s Helenou Jonasovou a mali deti: Ondrej (30.11.1829), Pavel (15.8.1832), Helena (15.2.1835, zom. malá), Ján (20.10.1837, zom. 16.2.1842), Juraj (1.12.1841), Helena (29.12.1845) vyd. Moosz.

Ondrej (1829) sa 20.11.1849 oženil s Katarínou Ferienčíkovou. V ten deň sa sobášil aj jeho mladší brat Pavel s Ilonou Števove. Ondrej a Katarína žili v dome č. 4 a mali 3 deti: Ondrej (6.2.1851, zom. malý), Mária (12.2.1856) vyd. Salaj Révay a Juraj (10.2.1859). Mama Katarína zomrela 22.2.1861 a malé deti zostali bez matky. Vdovec Ondrej sa o necelý rok 20.1.1862 v Cinobani oženil so Zuzanou SalajovouCinobane č. 90 a prisťahoval sa do domu Salajovcov v Cinobani a so Zuzanou mali 4 deti: Zuzana (4.9.1862, zom. malá), Helena (13.6.1865), Zuzana (25.8.1867) a Ondrej (23.4.1870). Otec Ondrej znovu ovdovel a 3.11.1890 sa vo veku 60 rokov oženil s Máriou Fertáľovou z Lovinobane a mali syna Pavla (7.9.1893).

Záznam o narodení Juraja 10.2.1859 v Píle:

Ondrejovi (1829) bratia Pavel a Juraj mali svoje rodiny, ale priezvisko Kotmánik v ich líniách skončilo v 19. st.:

Pavel (1832) sa 20.11.1849 oženil s Helenou Števove, žili v dome č. 22 a mali deti: Ján (9.6.1852, zom. malý), Mária (8.5.1853, zom. malá), Helena (5.6.1857), Mária (23.12.1859, zom. malá), Ondrej (19.11.1863, zom. malý), Pavel (26.2.1869). Otec Pavel zomrel 41 ročný 5.8.1873 počas epidémie cholery, 4 roky po narodení posledného dieťaťa.

Juraj (1841) sa oženil so Zuzanou Zétiovou, žili v dome č. 19 a mali deti: Mária (11.10.1865, zom. malá), Helena (23.4.1871) vyd. Salajová.

 

Juraj (1809) sa 4.5.1830 oženil s Dorotou Šutovou z Mýtnej a mali deti: Juraj (14.2.1831), Katarína (6.10.1833), Anna (28.7.1836), Mária (1.4.1838) vyd. Hrnčiarová.

Pavel (1814) sa 201.1840 oženil s Helenou Prečínskou z Mýtnej a mali deti: Ján (1.8.1841), Mária 1846, zom. malá), Helena (17.12.1847). Bohužiaľ otec Pavel zomrel zakrátko po narodení dcéry Heleny 10.5.1848.

 

Cinobaňa

Juraj (1859) vyrastal v Cinobani a 25.11.1884 sa oženil s Dorotou Dobrockou z Píly, takže kontakty s Pílou si Kotmánikovci uchovali aj po odchode do Cinobane:

Juraj a Dorota mali 4 deti: Juraj ( 29.11.1885 ), Martin (9.3.1891), Zuzana (1.7.1896) vyd. Strungová a Helena (16.5.1900) vyd. Čomajová. Otec Juraj bol obecný pastier v Cinobani. Z domu č. 90 sa presťahovali do domu č. 3, ktorý postavil okolo r. 1895. Mama Dorota mala v Cinobani prezývku Píľanka podľa pôvodu z obce Píla. Pri jej hrobe v Cinobani sú odfotené vnúčatá v r. 1930:

4 generácie predkov Martina (1891):

Juraj (1885) sa 24.5.1910 oženil s Helenou Sarvašovou. Juraj a Helena mali 3 deti: Ján (1911, zom. mladý), Mária (28.11.1912) vyd. Ketko (žili v Kanade) a Juraj (22.9.1914). Začala 1. svetová vojna a Helenin manžel Juraj musel narukovať. Zomrel 21.3.1915 pri obci Smolnik (dnes súčasť Poľska pri hraniciach so Slovenskom), keď ho zastrelili pri napájaní koní. Juraj mal mladšieho brata Martina. Tomu jeho mama Dorota Kotmániková povedala, že po bratovi zostala vdova s malými deťmi a treba sa o nich postarať. A tak sa 22.2.1919 Helena vydala za svojho švagra Martina Kotmánika (1891). Helena a Martin mali 7 detí: Helena (28.11.1919) vyd. Strungová, Júlia (31.7.1921) vyd. Cíferová, Zuzana (10.3.1923), Pavel (19.2.1925), Paulína (25.5.1927) vyd. Vilčeková, Sabina (3.1.1929) a Darina (10.2.1931, zom. 7.3.1931). Mama Helena (1890) tak mala s 2 manželmi 10 detí v Cinobani v dome č. 3.

Zloženie ich domácnosti ukazuje sčítanie z r. 1930.

Kotmánikovci mali v Cinobani gazdovstvo, ktoré potrebovalo veľa rúk na robotu. Zakiaľ boli deti malé, tak mame Helene pomáhala jej dcéra Mária. Helena musela variť pre veľkú rodinu a Mária už ako 15 ročná pomáhala svojej mame s deťmi – kúpala ich, šila, strihala deťom vlasy podľa hrnca.

Potomkovia Kotmánikovcov žijú na Slovensku a potomkovia po Jurajovi (1885) a Helene (1900) v Kanade.

Martin Kotmánik a manželka Helena Sarvašová v Cinobani:

Sedliak Martin Kotmánik bol dobrý gazda a veľkú pomoc mu robili voly, ktoré choval a využíval na práce na poliach a na vozenie úrody a materiálu:

Martin (1891) zomrel 28.8.1968 a jeho manželka Helena (1890) zomrela 14.9.1974. Pochovaní sú v Cinobani: 

Ondrej (1870), syn z 2. Ondrejovho manželstva, sa 28.10.1894 oženil s Helenou Ďuriškovou z Ozdína a tu sa aj usadili a mali deti: Ján (1896), Helena (1900), Júlia (1903). Zloženie ich domácnosti ukazuje sčítanie z r. 1930.

 

* * *

 

Kotmánik a Kotman v iných obciach

 

Vidiná (fara Tomášovce)

V polovici 18. st. tu žil Ondrej s manželkou Dorotou a mali deti: Ján (20.6.1745), Ondrej (7.10.1747), Juraj (22.5.1750), Dorota (24.7.1755). Zapísaný bol aj ako Kottman. Ich potomkovia používali priezvisko Kotman vo Vidinej. Prepojenie na Kotmánikovcov v Píle zatiaľ nepoznáme.

 

V 18. st. v matrikách fary Ábelová (okr. Lučenec) sú záznamy o tom, že tam v r. 1745 žil Ján Kotman, potom Pavel Kotman. Zápisy o ich potomkoch sú do konca 19. st.

V 18. st. žili Kotmanovci v obci Ľuboreč (okr. Modrý Kameň).


* * *

Kotmánikovci v ďalších obciach:

 

Na konci 19. st. žili v Ozdíne Ondrej Kotmánik s manželkou Helenou Ďuriškovou a mali deti: Ján (7.5.1896), Martin (21.11.1897), Mária (13.3.1906) a Júlia (11.10.1903).

 

V súčasnosti žijú Kotmanikovci vo Veľkom Krtíši.

 

Zápis, viažúci sa ku Kotmánikovcom, je aj z východného Slovenska. Na  fare Jarabina (okr. Stará Ľubovňa) mali 5.4.1873 dieťa rodičia Blažej Lajčák a Katarína Kotmániková.

 

Na území Maďarska sa 30.3.1832 narodil Jozef v obci Elek (okr. Arad), jeho rodičmi boli Ján Kottmanik a Marta Sandor.