Pocta predkom


Vybíral

Náš rod Vybíral žil v obci Kněžice (okr. Jihlava). Priezvisko je odvodené od činnosti - vyberať. Môžeme si predstavovať, čo dávny predok "vybíral". Mohol byť rychtár alebo správca na panstve, ktorý vyberal poplatky, mohol byť mýtnik, mohol vyberať zrno v mlyne, mohol vyberať dobytok na trhu, mohol vyberať ľudí na prácu, ale mohlo to byť aj preto, že bol vyberavý (prieberčivý) pri jedle, pri výbere nevesty. V nemecky hovoriacich krajinách je podobné priezvisko Schaffer, ktoré znamenalo správca, dozorca, ktorý vyberal poplatky na panstve. Pozor, podobné priezvisko Schäfer znamenalo pastier.

V opise urbárov obcí panstva Brtnice z obdobia 1585 až 1619 v

Viac tu: https://korene.webnode.sk/morava/vysocina/rezek/

Najstaršou známou osobou je Matěj (okolo 1550), ktorý mal syna Jíru (okolo 1580). Dozvedáme sa to zo starej gruntovnej knihy brtnického panstva, ktorá je uložená v archívnom fonde MZA v Brně: Rodinný archiv Collaltů, inv. č.: 2556, 1586-1651. Záznamy o Vybíralovcoch sú na str. 267 resp. obr. 282 a 283. V r. 1609 Jíra (1570), syn nebohého Matěja (1550), kúpil grunt od vdovy Vávrovej. Matěj a Jíra vtedy ešte nemali priezvisko. Jíru uvádzali ako Matějů, čo vyjadrovalo, že bol synom Matěja. Neskôr začali Jíru prezývať Vybíral. Môže to súvisieť s tým, že v Kněžiciach žil Vávra Dávejsýra hospodáriaci na celolánnom grunte, ktorý pred ním mal Vybíral (Opis urbárov obcí panstva Brtnice z obdobia 1585 až 1619, obr. 11, grunt č. 27). V tom čase v mestečku Stará Říše žil podsedek Šimek Vybíral (obr. 37, zápis č. 40). 

Jíra mal syna Matěja (okolo 1600). Jíra zomrel niekedy na konci roku 1623 alebo na začiatku roku 1624. V r. 1624 sa Matěj stal majiteľom gruntu po svojom otcovi. Potom dlh vyplácal obci kněžickej. Matěj mal syna Pavla (okolo 1630).

V polovici 17. st. v Kněžiciach žili 3 samostatné rodiny Vybíralovcov. V Lánových rejstříkoch z r. 1656 (obr. 49) sú zapísaní ako vlastníci gruntov: Pavel (na grunte po Tomášovi Suhovi) a Jíra, a na ďalšej strane je uvedený domkár Matěj, bez gruntu, ako jeden z nezvestných v r. 1656. Vtedy je v rámci panstva Brtnice v obci Heraltice zapísaný celoláník Matej ako nástupca Jíru (obr. 29).

Existencia troch gruntov v rukách Vybíralovcov naznačuje, že Matěj Vybíral mohol mať okrem Pavla aj ďalších synov: Jíru a Matěja, alebo sa rodina inak rozvetvila a obsadila pusté, ale hodnotné grunty.

Pavel (1630) sa 11.11.1669 oženil s Dorotou, vdovou po mlynárovi Ondřejovi Stoklasovi. Tu sa Vybíralovci pravdepodobne dostali k mlynárstvu.

 

Prvým predkom, ku ktorému sa vieme spojiť cez rodovú líniu, je Josef (okolo 1700). Jeho rovesníkom bol Jakub (okolo 1700). Mohli by byť synmi alebo vnukmi Pavla a Doroty. Vybíralovci boli mlynári. Základné údaje o mlyne sú v databáze vodných mlynov.

Josef mal syna Antonína (1731), ktorý sa tiež stal mlynárom. Antonín sa 16.4.1762 oženil s Alžbětou Šťastnou, dcérou řezníka Jana. Svedkom na sobáši bol Ferdinand Vybíral. Antonín a Alžběta žili v dome č. 74 a mali deti: dvojičky Antonín a Jan (11.6.1762), Eliška (5.11.1763), Petronila (27.5.1766, zom. 2.12.1766), Marie (17.11.1767), Antonie (31.12.1769) vyd. Obrdlíková, Kateřina (2.4.1778) a Klára (2.8.1780).

Antonie (1769) sa 13.11.1792 vydala za Antonína Obrdlíka. Žili v dome č. 103, ktorý podľa ich krstných mien volali "U Antonínů". V našej línii predkov tu priezvisko Vybíral končí.

 

Antonín (1731) mal 2 rovesníkov: Ludvík (okolo 1730) a Mikuláš (1733). Či boli všetci traja bratia, alebo Ludvík a Mikuláš boli synovia Jakuba (1700), to zatiaľ nevieme.

Ludvík (1730) mal syna Jana (okolo 1750), ktorý sa 23.11.1779 oženil s Františkou Timovou.

Mikuláš (1733) bol mlynárom v dome č. 78. Oženil sa s Johanou Alžbětou a mali deti: Josefa (1764, zom. 17.1.1767), Terezie (10.10.1770), Václav Ignác (27.8.1772), Františka (21.3.1775), Josefa (22.2.1778). Mikuláš zomrel 9.1.1778 vo veku 45 rokov, krátko pred narodením dcéry Josefy. Václav Ignác (1772) pokračoval na mlyne, oženil sa s Marianou Hamižovou a mali syna Jana (16.12.1805). Ani Václav Ignác nežil dlho, zomrel 17.6.1812 vo veku 40 rokov. Jan (1805) pokračoval v mlynárskom remesle v dome č. 107, 19.11.1827 sa oženil s Alžbětou Leixnerov, dcérou mlynára Ignáca Leixnera z Brtnice. Jan a Alžběta mali deti: Václav František (18.9.1828), Marie (5.8.1830), Josefa (4.3.1833) vyd. Lišková, Antonín Jan (11.6.1835).

Antonín Jan (1835) pokračoval v mlynárstve v dome č. 107, 29.10.1861 sa oženil s Annou Mikše a mali dcéru Jenovefu Mariu (2.1.1863) vyd. Hönlinger.

 

Vybíral v obci Číchov

Jakub (okolo 1770) bol mlynárom v Číchove (V od Kněžic) v dome č. 38. Jakub mal s manželkou Mariou Novotnou syna Václava (1797), ktorý bol mlynárom v Brtničke a 4.11.1823 sa oženil s Františkou, vdovou po mlynárovi Jiřím Berkovi z Opatova č. 13.

 

Vybíral z obce Lesná (Walddorf) usadený v obci Předín

Mikuláš (1776) z Walddorfu sa 5.11.1816 oženil s Kateřinou Petrákovou z Předína a usadili sa tu. Mikuláš a Kateřina mali deti: Václav (11.9.1818), Ondřej (1.11.1820), Josef (15.2.823), František (9.4.1825).

Václav (1818) sa 13.2.1844 oženil s Annou Charvátovou, žili v dome č. 92 a mali deti: Jan (1844), Martin (6.11.1846), Václav (19.9.1852, zom. malý), Václav (13.9.1854), Antonie (5.5.1857), Josefa (6.2.1860) vyd. Kolářová, Marie (18.1.1862, zom. malá), Marie (13.11.1863).

Jan (1844) sa 27.1.1869 oženil s Kateřinou Musilovou a mali deti: Marie (22.10.1868), Jan (19.8.1871), František (2.12.1873), Václav (6.9.1876), Julie (9.4.1879), Josef (26.8.1881), Rozalie (21.8.1886, zom. 7.3.1888). František (1873) sa 6.2.1899 oženil s Antoniou Frencovou a mali deti: František (24.4.1899), Josef (16.8.1901), Adolf (2.4.1906), Jan (26.3.1911, zom. malý), Marie vyd. Babůňková. Václav (1876) sa 27.2.1906 oženil s Mariou Peckovou.

Martin (1846) sa 16.7.1872 oženil s Mariou Picmausovou z Brtnice a mali dcéru Ceciliu (30.10.1878).