Pocta predkom


Šantrůček

Rod Šantrůček máme v 2 vetvách. Jedna má korene v obciach Velenice / Podmoky na poděbradskom panstve a korene druhej vetvy sú zatiaľ neznáme, Ludmila sa objavuje v obci Býchory (kolínske panstvo). Priezvisko Šantrůček vzniklo ako zdrobnelina slová šantrok = podvod, úžera, lož. Zdrobnený výraz "šantrůček" sa používal na označenie korýtka. Spojitosť môže byť aj so slovom "zašantročit" - niečo odložiť tak, že to nevieme nájsť.
Histórii rodu sa venuje Martin Křídlo.
 
Najstarší známy predok je Jan (okolo 1650) z obce Velenice, ktorý sa 4.2.1674 oženil s Kateřinou Chvalovskou. Usadili sa v susednej obci Podmoky a mali deti: Václav (16.8.1676) a Kateřina (18.7.1682) vyd. Herová, Jiří (18.2.1685), Pavel (zom. 24.1.1713), Alžběta (9.12.1691), František (9.4.1694), Vavřinec (29.7.1696, zom. 2.1.1697), Anna (6.4.1698). Janovými rovesníkmi v obci Podmoky boli Václav a Matěj.
Kateřina (1682) mala ťažký osud, lebo 2x ovdovela a pochovala aj svoje dieťa. Kateřina sa ako 16-ročná 10.11.1697 v kostole v obci Vrbice (zápis je v matrike fary Poděbrady) vydala za Jiříka Heru z obce Podmoky a tak tu priezvisko Šantrůček v línii našich predkov končí. Jiřík a Kateřina mali deti: Jan (12.1.1700), Alžběta (13.2.1707), František Jan (20.1.1709), Anna (okolo 1710) vyd. Vokounová. Z Podmok sa presťahovali do obce Opolany, avšak Jiřík zomiera predčasne okolo r. 1711 a vdova Kateřina sa 7.11.1711 vydala za Jana Vondráka, s ktorým mala v Opolanoch 3 deti: Dorota (7.5.1713) vyd. Hotovcová, Johana (25.4.1715) vyd. Koláčná, Jan Vít (15.6.1717, zom. 27.6.1717). Kateřina v r. 1731 opäť ovdovela a 16.5.1731 sa vydala za Jana Uslera.
 
V druhej polovici 18. st. žili Šantrůčkovci v dome č. 19.
 
Šantrůčkovci v obci Velenice
 
Jan (1711) s manželkou Ludmilou žili v dome č. 3 a mali deti: Marie (okolo 1750) vyd. Dobiášová, Ludmila (6.1.1754), Kateřina (2.1.1758) vyd. Šimáčková. Otec Jan zomrel 13.2.1763.
 
Matěj (okolo 1790), uvedený ako půlsedlák, s manželkou Annou Kovaříkovou žili v dome č. 3 a mali deti: Kateřina (24.11.1812, zom. malá), Kateřina (12.12.1814) vyd. Hlavatá.
V dome č. 3 pokračoval evanjelik Matěj (okolo 1820) s manželkou Mariou Pšenskou a mali syna Josefa (okolo 1850), ktorý bol roľník, oženil sa s Mariou Hlavatou z obce Podmoky, kde sa usadili v dome č. 41 a mali deti: Anna (7.1.1885), František (12.10.1886, zom. 30.4.1888).
 
Šantrůček v obci Býchory

Jan (1754) sa 16.2.1772 v obci Býchory oženil s vdovou Ludmilou Šantrůčkovou:

Jan (1754) a Ludmila mali v Býchoroch deti - Ludmila (29.9.1775), Jan (7.10.1777), Matěj (12.3.1785), Kateřina (10.9.1787) vyd. Váchová a Dorota (13.5.1789) vyd. Mluvková.



Viac tu: https://korene.webnode.sk/cesko/kolinsko/krejcik/

Jan (1754) sa 16.2.1772 v obci Býchory oženil s vdovou Ludmilou Šantrůčkovou:

Jan (1754) a Ludmila mali v Býchoroch deti - Ludmila (29.9.1775), Jan (7.10.1777), Matěj (12.3.1785), Kateřina (10.9.1787) vyd. Váchová a Dorota (13.5.1789) vyd. Mluvková.



Viac tu: https://korene.webnode.sk/cesko/kolinsko/krejcik/
 
Ludmila (1737) sa tu objavuje ako manželka Jiřího Fialu. Zatiaľ nevieme, odkiaľ Ludmila pochádzala a kedy sa vydala za Jiřího Fialu. V obci Býchory, pravdepodobne v dome č. 24, mali dcéru Annu (17.7.1766) vyd. Tichá. Jiří zomrel 15.11.1771 a vdova Ludmila sa 16.2.1772 v obci Býchory vydala za Jana Krejčíka z obce Chleby, žili v obci Býchory a na staré kolená sa odsťahovali do obce Chleby. Priezvisko Šantrůček v tejto vetve už nepokračovalo.
 
 
* * *
 
Šantrůček v obci Činěves
 
Šantrůčkovci v obciach Podmoky a Činěves by mohli byť príbuzní a možno sa nám raz podarí niečo odhaliť.
V obci Činěves žil sedliak František (okolo 1720), ktorý bol okolo r. 1750 richtárom. František s manželkou Kateřinou boli evanjelici, žili v dome č. 18 a mali syna Františka (21.7.1752). František ml. zostal na rodičovskom grunte, 2.8.1772 sa oženil s Dorotou Jeníkovou a mali syna Františka (24.6.1780), ktorý sa usadil v obci Bobnice, kde žil v domoch č. 2 a 15 s manželkou Kateřinou Holanovou a mali deti: Václav (28.10.1802, zom. v ten deň), Anna (14.12.1804) vyd. Urbánková. Mama Kateřina zomrela a vdovec František sa 21.2.1808 oženil s Annou Sixtovou, vdovou po Matějovi Němečkovi. František a Anna mali deti: Marie (17.8.1813) vyd. Peřinová, Rozarie (18.8.1816) vyd. Hůlová, Václav (1819), Alžběta (16.2.1821), Josef (13.7.1823), Barbora (24.2.1828) vyd. Dvořáková, František (16.2.1831, zom. 6.3.1831). Barbora (1828) žila v USA.
 
V dome č. 35 žil evanjelik Václav (okolo 1820) s manželkou Alžbětou Jehovou a mali syna Václava (okolo 1850). Václav (1850) sa oženil s Annou Cepkovou, žili v dome č. 42 a mali deti: Josef (11.5.1882), ktorý zomrel v 1. sv. vojne, František (22.6.1885, zom. 5.9.1885), Marie (14.9.1886, zom. 20.11.1887), Václav (8.1.1890), František (25.7.1891), Marie (7.8.1893, zom. 13.12.1893), Jaroslav (18.8.1895). Manželka Anna zomrela a vdovec Václav sa oženil s Kateřinou Bacílkovou a mali syna Štěpána (26.12.1902).
 
Hrob na cintoríne pri r-k kostole sv. Václava majú Václav Šantrůček (19.4.1911-28.2.2005) a Anna Šantrůčková (23.5.1911-13.8.1993).
 
V 1. sv. vojne padli Josef (1882) a Václav. Ich mená sú na pomníku padlýmJosef (1882) zomrel 15.3.1918 v Cholme (vtedy Ruské Polsko).
V kartotéke padlých je zaznamenaný Vilém (1891), ktorý zomrel 9.7.1915 v obci Wilkolaz pri Lubline. Vilém nie je zapísaný v matrike narodených v obci Činěves.
 
Šantrůček v obci Libenice
Obec Libenice sa nachádza medzi Kolínom a Kutnou Horou. Na evanjelickej fare tu v r. 1834-1882 pôsobil farár Jan Šantrůček (1807-1884). Jeho najstarší syn Jan tu bol "na duchovenství zřízen" 11.9.1866 (str. 162) a potom pôsobil na ev. fare h.v. v obci Svratouch.