Pocta predkom
Vlček - Vilček
Korene našich Vlčkovcov (Vilčekovcov) siahajú na Moravu do oblasti Ostravy. V 18. st. na územi dnešnej Ostravy bolo niekoľko malých obcí a nebola tu žiadna priemyselná činnosť. Neskôr, v 2. polovici 19. storočia, uhoľné bane, oceliarne a kapitál všetko radikálne zmenili.
Pôvod priezviska je v zdrobnenine zvieraťa - vlka. Ale môže byť odvodené aj od pracovného nástroja, ktoré sa nazývalo vlček - slúžilo k tlčeniu vlny alebo ako hák pri studni.
Predkovia Vlčkovci nevlastnili pôdu a tak neboli pripútaní k jednému miestu a sťahovali sa.
Nová Ves
Do r. 1771 sa priezvisko Vlček v Novej Vsi nevyskytovalo. Najstarší známy predok je Jakub (okolo 1710), ale zatiaľ nevieme, kde sa narodil. Jakub mal syna Josefa (1736), ktorý sa objavuje v Novej Vsi, keď sa 20.1.1771 oženil s 35 ročnou Ludmilou Sýkorovou z Novej Vsi, vdovou po Janovi Hrnčířovi:
Nová Ves bola malá obec, kde stálo len 40 domov. Ľudia tu žili neďaleko rieky Odry. Na okraji obce stál kostol sv. Bartoloměja.
Josef a Ludmila žili v dome č. 31, čo bol dom Hrnčířovcov, a boli roľníci. Josef a Ludmila mali len 3 deti: Apolonia (7.1.1773), Jakub (1.7.1775) a Kateřina (9.9.1777).
Záznam o narodení Jakuba 1.7.1775:
Podľa mapy z r. 1833 dom č. 31 so statkom patril Hrnčířovi, takže Josef tu bol len priženený a potom tu žili potomkovia z 1. manželstva Ludmily Sýkorovej.
Nová Ves bola malá obec, kde stálo len 40 domov. Ľudia tu žili neďaleko rieky Odry. Na okraji obce stál kostol sv. Bartoloměja.
Josef a Ludmila žili v dome č. 31, čo bol dom Hrnčířovcov, a boli roľníci. Josef a Ludmila mali len 3 deti: Apolonia (7.1.1773), Jakub (1.7.1775) a Kateřina (9.9.1777).
Záznam o narodení Jakuba 1.7.1775:
Podľa mapy z r. 1833 dom č. 31 so statkom patril Hrnčířovi, takže Josef tu bol len priženený a potom tu žili potomkovia z 1. manželstva Ludmily Sýkorovej.
Josef (1746) ovdovel 14.1.1785, manželka Ludmila zomrela 45 ročná, a 3.7.1785 sa oženil s Ludmilou. Josef zomrel 60 ročný 15.1.1796.
Lihotka, dnes Mariánské Hory
Jakub (1775) sa 11.2.1798 oženil s Tereziou Malíkovou z Lihotky:
Jakub a Terezie žili v Lihotke (dnes Mariánské Hory) v dome č. 21 a mali deti: Josef (23.3.1799), Jakub (27.2.1802), Mariana (12.2.1804), Kateřina, František (9.12.1809), Jan (12.4.1812), Anna, Antonín (2.1.1819) a Karolina (1821). Otec Jakub zomrel 13.11.1824, keď jeho mladšie deti boli ešte malé. Najstaršie deti už ale boli dospelé, a tak mohli pomáhať pri hospodárení.
V rodičovskom dome č. 21 do r. 1845 zostal syn Jakub (1802). Oženil sa 20.10.1828 s Mariou Pavlíkovou a mali 8 detí: Jan (1831), Anna (1833), Josef, Františka, Antonín, Ignác, Paulína a Barbora (27.11.1850).
V rodičovskom dome č. 21 zostala aj Mariana (1804) a mala dvoch synov ako slobodná matka: František (17.4.1829) a Josef (20.2.1835). Mariana sa s oboma synmi odsťahovala do Brušperku.
Brušperk
František (1829) bol hamerák. Oženil sa s Karolinou Konečnou z Brušperku a mali 5 detí: Maria Anna (2.7.1857), Felix, Lucie (12.12.1864) vyd. Sochací, Petr (18.10.1868) a Františka.
4 generácie predkov Petra Vlčka:
Košice
Petr (1868) sa oženil s Františkou Hoblovou z obce Železné (pri Tišnove). Petr a Františka odišli do Uhorska a tam sa usadili v Košiciach. Mali syna Ľudovíta (19.4.1904). Bývali na Mlynskom námestí č. 1. V slovenskom prostredí ustálili svoje priezvisko v podobe - Vilček.
Ľudovít (1904) bol čalúnik. Dňa 7.8.1926 sa v Levoči oženil s Julianou Hurrayovou z Levoče a mali jediného syna Františka (1926). Ľudovít v období 2. sv. vojny býval v Košiciach na Pohanskej č. 21 a keď boli Košice pričlenené k Maďarsku, tak musel ísť bojovať v maďarskom vojsku proti Sovietskemu zväzu. Tu sa jeho stopa stráca a podľa rozhodnutia Okresného súdu v Košiciach zo dňa 8.12.1951, č.j. M 116/51-9 bol vyhlásený za mŕtveho. Za deň jeho smrti sa považuje 31.12.1944. Ľudovít mohol byť vojakom maďarskej armády, ktorá utrpela veľké straty v bojoch pri Done.
František (1926) študoval na gymnáziu v Levoči a potom na Univerzite Komenského v Bratislave. Bol učiteľ biológie na Pedagogickej fakulte a potom na Prírodovedeckej fakulte UK. František sa oženil s Paulínou Kotmánikovou.
František (1926) študoval na gymnáziu v Levoči a potom na Univerzite Komenského v Bratislave. Bol učiteľ biológie na Pedagogickej fakulte a potom na Prírodovedeckej fakulte UK. František sa oženil s Paulínou Kotmánikovou.
Brušperk
Josef (1835), brat Františka (1829), bol havíř vo Vítkoviciach, 27.11.1865 sa v Brušperku oženil s Tereziou Prašivkovou, žili tam v podnájme na viacerých adresách a mali 3 deti: František Borgia (9.10.1867), Mariana Cyrila (5.11.1869, zom. 3.5.1873) a Albín (27.11.1871).
František (1867) sa 23.6.1890 oženil s Františkou Sadílkovou a mali deti: Pavlína (1890), Františka (1891, zom. malá), Albína (1893), Františka (1895). Prvé 3 deti zomreli ako malé.
Chicago, USA
Albín (1871) sa 17.10.1898 v Kopřivnici oženil s Tereziou Raškovou a mali deti: Jaroslav (1900), ? (), Marie (1907), Anna (1909). V r. 1909 Albín s rodinou odišiel do USA a usadili sa v meste Chicago, kde po mužskej línii žijú potomkovia s priezviskom Vlcek a Vleck.
Josef (1835) bol havíř vo Vítkoviciach, 27.11.1865 sa v Brušperku oženil s Tereziou Prašivkovou, žili tam v podnájme na viacerých adresách a mali 3 deti: František Borgia (9.10.1867), Mariana Cyrila (5.11.1869) a Albín (27.11.1871). Albín (1871) sa