Pocta predkom


Vlček - Vilček

Korene našich Vlčkovcov (Vilčekovcov) siahajú na Moravu do oblasti Ostravy. V 18. st. na územi dnešnej Ostravy bolo niekoľko malých obcí a nebola tu žiadna priemyselná činnosť. Neskôr, v 2. polovici 19. storočia, uhoľné bane, oceliarne a kapitál všetko radikálne zmenili.
Pôvod priezviska je v zdrobnenine zvieraťa - vlka. Ale môže byť odvodené aj od pracovného nástroja, ktoré sa nazývalo vlček - slúžilo k tlčeniu vlny alebo ako hák pri studni.
 
Obce z tejto oblasti boli do r. 1848 súčasťou hukvaldského panstva Olomouckého biskupstva. Na webe ZA v Opave nevidím pozemkové knihy k týmto obciam.
 
Predkovia Vlčkovci nevlastnili pôdu a tak neboli pripútaní k jednému miestu a sťahovali sa v každej generácii.
 
Nová Ves
 
Do r. 1771 sa priezvisko Vlček v Novej Vsi nevyskytovalo. Najstarší známy predok je Jakub (okolo 1710), ale zatiaľ nevieme, kde sa narodil. Jakub mal syna Josefa (1736), ktorý sa objavuje v Novej Vsi, keď sa 20.1.1771 oženil s 35 ročnou Ludmilou Sýkorovou z Novej Vsi, vdovou po Janovi Hrnčířovi:

Nová Ves bola malá obec, kde stálo len 40 domov. Ľudia tu žili neďaleko rieky Odry. Na okraji obce stál kostol sv. Bartoloměja.
Josef a Ludmila žili v dome č. 31, čo bol dom Hrnčířovcov, a boli roľníci. Josef a Ludmila mali len 3 deti: Apolonia (7.1.1773, zom. malá 10.11.1775), Jakub (1.7.1775) a Kateřina (9.9.1777, zom. na druhý deň).
Záznam o narodení Jakuba 1.7.1775:

Podľa mapy z r. 1833 dom č. 31 so statkom patril Hrnčířovi, takže Josef tu bol len priženený a potom tu žili potomkovia z 1. manželstva Ludmily Sýkorovej.
Josef (1746) ovdovel 14.1.1785, manželka Ludmila zomrela 45 ročná, a 3.7.1785 sa oženil s Ludmilou. Josef zomrel 60 ročný 15.1.1796. V dome č. 31 nebolo pre osiroteného Jakuba miesto a tak sa pobral na nové miesto.
 
Lihotka, dnes Mariánské Hory

Jakub (1775) sa 11.2.1798 oženil s Tereziou Malíkovou z Lihotky:

Jakub a Terezie žili v Lihotke (dnes Mariánské Hory) u Malíkovcov v dome č. 21 a mali deti: Josef (23.3.1799), Jakub (27.2.1802), Mariana (12.2.1804), Kateřina (18.10.1806), František (9.12.1809), Jan (12.4.1812), Anna (12.2.1815), Antonín (2.1.1819), Karolina (12.7.1821). Otec Jakub zomrel 13.11.1824, keď jeho mladšie deti boli ešte malé. Najstaršie deti už ale boli dospelé, a tak mohli mame pomáhať pri hospodárení.
 
V rodičovskom dome č. 21 do r. 1845 zostal syn Jakub (1802). Oženil sa 20.10.1828 s Mariou Pavlíkovou a mali deti: Jan (1831), Anna (1833), Josef, Františka, Antonín, Ignác, Paulína, Barbora (27.11.1850).
 
V rodičovskom dome č. 21 zostala aj Mariana (1804) a mala dvoch synov ako slobodná matka: František (17.4.1829) a Josef (20.2.1835). Mariana sa s oboma synmi odsťahovala do Brušperku.
 
Brušperk

Po r. 1875 dochádzalo k úpadku v poľnohospodárstve. Priemysel sa na Ostravsku rýchlo rozvíjal a fabriky platili robotníkom viac, než mohol platiť sedliak (lebo súčasne dochádza k poklesu cien poľnohospodárskych plodín kvôli lacnému dovozu z Ameriky). Čeľaď, ktorá nevlastnilia polia, odchádzala "do roboty" v priemysle a na stavby do miest. Pre porovnanie: pacholok mal u sedliaka mesačne 6 - 8 zl., (ale aj s celým zaopatrením), a vo fabrike dostal denne 1 - 1,5 zl. a pracoval "od šiestej do šiestej" a bol pánom svojho voľného času. Dôsledkom toho na roľníckych gruntoch často pracovali deti a starí ľudia.
František (1829) bol hamerák = hutník v Brušperku. Pracoval v hámri, čo bolo zariadenie na spracovanie železa, poháňané vodnou silou. Pracoval s už vytaveným železom (nebol priamo zapojený do prvotnej výroby železa z rudy). Jeho práca spočívala v kovaní a tvarovaní už existujúceho kovu. Oženil sa s Karolinou Konečnou z Brušperku. Najskôr žili v Lihotke, potom v obci Stará Belá (dnes časť Ostravy) a potom v Brušperku. František a Karolina mali deti: Maria Anna (2.7.1857), Felix (1860, zom. malý), Lucie (12.12.1864) vyd. Sochací, Petr (18.10.1868) a Františka (22.8.1871, zom. malá).
 
4 generácie predkov Petra Vlčka:
 
Košice
 
Petr (1868) sa v r. 1895 oženil s Františkou Hoblovou z obce Železné (pri Tišnove). Petr a Františka odišli do Uhorska. Najskôr žili v meste Vrútky a v roku 1902 sa prisťahovali do Košíc. Petr a Františka mali deti: Ľudovít (19.4.1904), Gizela (9.1.1906). Bývali na viacerých miestach: Mlynské námestie č. 1, Pohanská č. 21, a po ovdovení Františka žila v dome na Korvinovej ulici č. 3. Petr pracoval ako továrenský robotník a poštový robotník.
V slovenskom prostredí ustálili svoje priezvisko v podobe - Vilček.
 
Ľudovít (1904) bol čalúnik. Dňa 7.8.1926 sa v Levoči oženil s Julianou Hurrayovou z Levoče a mali jediného syna Františka (1926). Ľudovít v období 2. sv. vojny býval v Košiciach na Pohanskej č. 21 a keď boli Košice pričlenené k Maďarsku, tak musel ísť bojovať v maďarskom vojsku proti Sovietskemu zväzu. Tu sa jeho stopa stráca a podľa rozhodnutia Okresného súdu v Košiciach zo dňa 8.12.1951, č.j. M 116/51-9 bol vyhlásený za mŕtveho. Za deň jeho smrti sa považuje 31.12.1944. Ľudovít mohol byť vojakom maďarskej armády, ktorá utrpela veľké straty v bojoch pri Done.
František (1926) študoval na gymnáziu v Levoči a potom na Univerzite Komenského v Bratislave. Bol učiteľ biológie na Pedagogickej fakulte a potom na Prírodovedeckej fakulte UK. František sa oženil s Paulínou Kotmánikovou.
 
Brušperk
 
Josef (1835), brat Františka (1829), bol havíř vo Vítkoviciach, 27.11.1865 sa v Brušperku oženil s Tereziou Prašivkovou, žili tam v podnájme na viacerých adresách a mali deti: František Borgia (9.10.1867), Mariana Cyrila (5.11.1869, zom. 3.5.1873) a Albín (27.11.1871).
František (1867) sa 23.6.1890 oženil s Františkou Sadílkovou a mali deti: Pavlína (1890, zom. malá), Františka (1891, zom. malá), Julie Anežka (10.4.1892) vyd. Špačková, Albína (1893, zom. malá), Františka (27.1.1895).
 
Chicago, USA
 
Albín (1871) sa 17.10.1898 v Kopřivnici oženil s Tereziou Raškovou. Albin bol kotlár, žili v obci Mariánské Hory a mali deti: Jaroslav Albin (17.2.1900), Albin (1902), Marie (1907), Anna (1909). V r. 1909 Albin s rodinou odišiel do USA a usadili sa v meste Chicago, kde po mužskej línii žijú potomkovia s priezviskom Vlcek a Vleck.
 
 
Ešte sa vrátime do Lihotky, kde zostali František (1809), Jan (1812) a Antonín (1819).
 
František (1809) sa 29.1.1839 oženil s Barborou Glužekovou a mali deti: Petronila (4.5.1838), Josef (26.2.1840), Jakub (27.11.1841, zom. malý).
 
Jan (1812) žil v dome č. 32, 10.6.1851 sa oženil s Tereziou Kozmovou a mali deti: František (30.10.1852), Marianna (19.8.1857), Alžběta (26.10.1859). Jan v r. 1866 ovdovel a oženil sa s Rosinou Glambekovou a mali dcéru Tereziu (6.10.1868).
 
Antonín (1819) sa 27.11.1849 oženil s Mariou Slumčíkovou a mali deti: Alois (22.7.1852), Bartoloměj (1859, zom. malý).
 
Josef (1835) bol havíř vo Vítkoviciach, 27.11.1865 sa v Brušperku oženil s Tereziou Prašivkovou, žili tam v podnájme na viacerých adresách a mali 3 deti: František Borgia (9.10.1867), Mariana Cyrila (5.11.1869) a Albín (27.11.1871). Albín (1871) sa