Pocta predkom


Sýkora

 

Pôvod priezviska Sýkora je zrejmý – inšpirované je malým spevavým vtákom sýkorkou. V starších dobách sýkorku volali - sýkora.

Priezvisko Sýkora je na Slovensku veľmi rozšírené. Naši predkovia pochádzali z Kysúc - z Krásna nad Kysucou. Nad Krásnom, na kopci na výraznej stráni na okraji Javorníkov nad riekou Kysuca je miestna časť Zákysučie (za riekou Kysuca) a tu Sýkorovci postavili svoju osadu, ktorá sa volá Sýkorovci. Sýkorovci si tu postavili aj 2 kaplnky. Jedna kaplnka je niže osady a druhá je na pozemku rodinného domu. Pre botanikov je toto miesto zaujímavé preto, lebo tu rastie slez liečivý.
 
Najstaršia zmienka o Sýkorovi v tomto regióne je z r. 1435 a týka sa okolia moravského Jablunkova. Vtedy těšínsky knieža Václav I. menoval Pavla Sikoru dedičným fojtom v Návsí a za odmenu za tuto prácu mu venoval jeden a pol lánu polí "od Jablunkova". Návsí bolo asi súčasťou Jablunkova.
 
Kysuce boli ovplyvnené valašskou kolonizáciou a tak pravdepodobne môžu byť predkovia potomkami Valachov.
 
Osada Sýkorovci je na starších mapách zapísaná – U Sýkory. Do osady je od rieky Kysuca (cca 370 m.n.m.) prudký výstup do nadmorskej výšky okolo 520 m.n.m. Sýkorovci boli kopaničiari. Na okraji osady sa týči vysoký jaseň, ktorý toho veľa pamätá. Dodnes sa tu zachovali drevenice, v ktorých bývalo niekoľko rodín Sýkorovcov. Dnes ich je už málo trvalo obývaných. Osada sa nezachovala v podobe, ako vyzerala v 19. storočí, lebo vyhorela po 2 požiaroch v R. 1932 (13. júna a 4. júla) a potom bola nanovo postavená.
 
Známa história rodu Sýkora v Krásne je viac ako 300-ročná, čo dokladá listina z 15. mája 1694 , ktorá sa uchovala u pána Stanislava Sýkoru (listina je uverejnená v knihe Podoláková, Ľ. a kol.: Krásno nad Kysucou: prechádzky storočiami. 2006 na str. 37) a v listine sa uvádza:
 
Anno 1694 Die 15 May. My niže podepsany znamo činimewšem, kdeby toho potreba ukazowala, načo y našy prisahu wlastny dušy zakladany, že na wrchu Hajnicze kteru bil Milostiwy Grof Pan Palatinus dal nasemu spolususedowy Macejowy Sikorowy, pri kterem odany bil pritomny jeho Milostpan Podhorsky Gyurd, bivše vten čas hlavu tohože panstvy panom namestnikom, a pan mlady syn jeho Jurko panom uradnikom, ktery wselike weci od nas naležite a sprawedliwe swedomy skrz tužezvrchu doloženu prisahu od nas vibral, né len ty ktery ysme prisahu obsaženy ale takowy se proukazat musegi ktery pritomny bily ato čo takowy pany se zeptaly wiswetlit powinny jsu, jakož tomuže Macejowy Sikorowy tejže pol hory až gengsy od Rakowky od wyšniej cesty od Rastoky až do pasienkov panskich gemu skrz takowich panuv officiruv krukam akuživany oddano gest, aby on y zditkamy potomky swimy to slobodne užiwal a čo muže podle sweg najwetsy možnosty gak dla sweho wižiweny tak take i statku aby sobe wipraowal a wisnažoval co najwic muže od ktereho užitku pani officire ustanovy kazdoročzne platu na stranku gegjich Milosty Pansku.
 
Matej Sýkora žil mimo dediny, preto bol osobitne zdanený. V r. 1712 platil daň 9 zlatých. Taktiež je uvedený v súpise poddaných z r. 1715 ako Mathias Szikora. Nevieme, či sa Matej narodil v Krásne a či tu pred ním žili Sýkorovci. Indície nepriamo naznačujú, že by mohol mať korene v obci Lutiše. Priezvisko sa písalo s mäkkým „i“ - Sikora a formu Sýkora získalo až po r. 1918, i keď niektorí neprestali byť uvádzaní ako Síkora.

Prvé vojenské mapovanie v Uhorsku (z r. 1763-1787) ukazuje rozmiestnenie domov v osade Sýkorovci neďaleko Krásna. Vtedy osada nemala súmernú štruktúru a domy boli rozptýlené. Podľa mapy by tam mohlo byť 5 domov a hospodárske budovy:

 
V 17. storočí bolo v Krásne silné reformačné hnutie.
Najstaršie matriky, kde sú zapísané národenia, sobáše a úmrtia z Krásna, pochádzajú z fary v Starej Bystrici a sú z konca 17. storočia (Krásno sa stalo samostatnou katolíckou farnosťou v roku 1789). Na začiatku 18. st. v pôsobnosti fary Stará Bystrica žili Sýkorovci v 3 obciach - Krásno (Adam, Tomáš), Lutiše (Ján, Matej, Michal, Ondrej) a Radôstka (Pavol).
Obec Lutiše si musíme viac všímať preto, lebo v 18. st. tu boli Sýkorovci najrozvetvenejší a mohlo to byť dôsledkom toho, že tu žili najdlhšie z uvedených obcí a možno tu majú najstaršie korene. Drahomír Velička v knihe Dejiny osídlenia Kysúc (2017) na str. 188-190 uvádza, že v obci Lutiše žili Ján Sýkora (uvedený v r. 1611) a Martin Sýkora (uvedený v r. 1634 a 1643). Z toho vyplýva, že Sýkorovci tu s vysokou pravdepodobnosťou boli už na konci 16. st., kedy bola obec Lutiše založená. A je možné, že Sýkora sa v Krásne objavil potom, ako odišiel z obce Lutiše. Obe obce - Krásno a Lutiše, patrili do Strečnianskeho panstva a pohyb poddaných v rámci panstva bol prirodzený. My si budeme všímať Sýkorovcov v Krásne
 
Začneme od Adama. Adam (okolo 1690) by mohol byť synom spomenutého Mateja (adresát listiny v r. 1694). Adam mal manželku Barboru a narodilo sa im 9 detí: Dorota (22.11.1711), Zuzana (1713), Barbora vyd. Vajčovcová, Martin (29.5.1719), Anna (11.8.1720, zom. malá), Adam (30.11.1723), Anna (27.4.1725), Katarína (4.4.1728) a Žofia (10.7.1729).
Tomáš (okolo 1690), pravdepodobne brat Adama, mal s manželkou Barborou dcéry a tak táto vetva vymrela po meči: Dorota (1710 zom. malá), Anna (1711) a Dorota (1713).
 
Martin (1719) mal manželku Katarínu Jursagovú (Jindrišákovú) a mali len 2 deti: Zuzana (18.6.1743) a Pavol (19.1.1750). Pavol (1750) mal s manželkou Evou 6 detí (zapísané na fare v Starej Bystrici, ďalšie môžu byť zapísané na fare v Krásne od r. 1789): Zuzana (24.2.1776), Juraj (24.1.1779), Ondrej (18.11.1781), Ján (6.11.1783), Eva (9.1.1785) a Katarína (10.3.1788).
 
Adam (1723) sa 22.10.1747 oženil so Zuzanou Truchlou a v rokoch 1748 až 1778 mali až 15 detí, ale väčšina sa nedožila dospelosti: Adam (24.11.1748, zom. malý), Adam (6.3.1750, zom. malý), Adam (20.9.1751, zom. malý), Adam (13.5.1753), Anna (16.3.1755, zom. malá), Zuzana (6.5.1757, zom. malá), Ján (17.6.1759), Juraj (10.5.1761, zom. malý), Dorota (1763), Juraj (1765), Zuzana (1768), Martin (1770), Anna (1772), Mária (1775) a Žofia (12.4.1778).
Adam (1753) sa oženil s Annou a mali 3 deti (zapísané na fare v Starej Bystrici, ďalšie môžu byť zapísané na fare v Krásne od r. 1789): Zuzana (24.10.1774), Juraj (2.9.1781) a Ján (4.2.1788).
 
Je zaujímavé, že v urbári z r. 1770 nie je zapísaný žiadny Sýkora v Krásne. A vieme, že tu v tej dobe žili Martin a Adam.
Po zrušení nevoľníctva v r. 1785 sa niektorí Sýkorovci odsťahovali do Rajeckej doliny (do Kľačí).
 
Obdobie konca 18. st. a začiatku 19. st. je zatiaľ neprebádané.
 
V Krásne, v súdnom spore v r. 1859 vystupujú aj Sýkorovci z domov č. 324 až 336. Majiteľ Strečnianskeho panstva Pavol Esterházi sa súdil so 72 kopaničiarmi z Krásna o poplatok za užívanie pozemkov na kopaniciach. Vtedy tu v 12 dreveniciach žili títo mužskí predstavitelia rodu: 
Sikora Juraj, Štefan a Matej v dome č. 324, 
Sikora Ján 326, 
Sikora Ondrej Arvai 327, 
Sikora Ondrej 328, 
Sikora Juraj 329, 
Sikora Matej 330, 
Sikora Ján 331, 
Sikora Ján 332, 
Sikora Martin 333, 
Sikora Jozef 334, 
Sikora Juraj a Martin 335, 
Sikora Ján 336.
Číslovanie domov bolo odlišné od súčasného číslovania (dnešné čísla pôvodných domov v osade Sýkorovci sú okolo popisného čísla 720).
 
Keďže v Krásne žilo veľa rodín Sýkorovcov, tak sa odlišovali prezývkami - Arvai, Bachtura, Kopásek, Pupala, Pupčík, Valach, Zapád a ďalšie.
 
V 2. pol. 19. st. sa v Krásne za obdobie 10 rokov narodilo v priemere okolo 40 detí v rodinách Síkorovcov, teda 4 deti ročne. Takže osada bola plná detí, i pri vysokej detskej úmrtnosti.
 
V r. 1833 sa v Krásne nad Kysucou narodil náš predok Štefan Sýkora. Jeho rodičia boli Ján Sýkora a Dorota Jarabicová. V r. 1847 začali roky neúrody a biedy - skapaté roky - čo podnietilo ľudí k vysťahovalectvu. Naviac, v r. 1848 v Uhorsku zrušili poddanstvo, ale kopaničiari zostali v závislom postavení. Štefan (1833) sa odsťahoval do blízkosti Bytče a 25.4.1858 sa oženil so Žofiou Kla pčíkovou z Rašova. Žili v Mikšovej a v Plevníku a mali 7 detí - Ján (zom. malý), Štefan, Ján, Anna (25.7.1965) vyd. Turčániová, Jozef, Mária a Katarína. V súčasnosti tu majú veľa potomkov, ale po ženských líniách, lebo priezvisko Sýkora sa do konca 20. storočia odtiaľto vytratilo. Dcéra Anna (1865) sa 22.1.1882 vydala za Karola Turčániho a tak tu v našej vetve priezvisko Sýkora končí. 
 
* * *
 
Sýkora v Dunajove
 
Dunajov susedí s Krásnom a tak sa tu prirodzene objavili Sýkorovci. Dunajov patrí pod faru Ochodnica. Sýkorovci sa tu v matrikách objavujú až od r. 1842, takže pravdepodobne sa sem prisťahovali až v tomto období a predtým tu nežili.
Ondrej Sýkora (nar. okolo 1820, nevieme odkiaľ bol) sa 31.1.1842 oženil s Annou Plančíkovou a v domoch č. 64 a 51 mali 6 detí: Jozef (1843), Ondrej (1844), Anna (1846), Mária (29.8.1851), Ján (1853) a Zuzana (1863).
Jozef Sýkora (1836) z Krásna sa 14.5.1860 priženil do Dunajova a jeho manželkou sa stala Zuzana Sietková z d.č. 59. Jozef mal prezývku Gundas (také priezvisko bolo v Krásne). Jozef a Zuzana mali v domoch č. 59 a 51 2 deti: Pavol (31.5.1861) a Štefan (12.4.1864).
Jozef Sýkora (1837) z Krásna sa 17.2.1862 priženil do Dunajova a jeho manželkou sa stala Mária Krupová z Dunajova č. 52. Mali tu len 1 syna - Ján (1869).
Vdovec Jozef Sýkora (1823) z Krásna č. domu 208 sa 27.4.1863 priženil do Dunajova a jeho manželkou sa stala Anna Murčíková z Dunajova č. 80. Jozef a Anna mali v dome č. 59 9 detí: Jozef (1867), Ján (1871), Juraj, Martin, Peter, Mária, Šimon (24.2.1886, zom. 25.3.1889), Fabián a Justína (22.5.1895, zom. 16.5.1917).
Ondrej Sýkora a Anna Bajcarová mali 1 dieťa a dali mu jedinečné krstné meno - Placidus (28.6.1878).
Štefan Sýkora (1864), vdovec z domu č. 51 a vdova Anna Gašincová (alebo Šicová) sa zosobášili 3.6.1889 a mali 1 dieťa v dome č. 71 - Šimon (28.10.1891).
Jozef Sýkora a Mária Gašparáková mali deti v domoch č. 99 a 69 - Dionýz (11.7.1891, zom. 25.10.1918), Adalberta (13.5.1894) vyd. Pelanová ...
 
* * *
 
Sýkora v 1. svetovej vojne
 
Ondrej Szikora (1876) z Krásna je v súpise vojnových strát z 3.1.1917 zachytený v meste Wolsk v Saratovskej oblasti v Rusku.
V knihe o Krásne (str. 51) je medzi padlými uvedený Valent Sýkora.
 
Z neďalekého Staškova pochádzal Pavol Sýkora, ktorý bol medzi obeťami Kragujevackej vzbury v r. 1918. V Knihe zomrelých 71. IR, zväzok VI., fol. 159 je záznam: Pavol Sýkora, bydlisko Staškov, *1893, slobodný, roľník, pešiak domobranec, Landsturm Infanterist, 1. Ersatz Kompanie, zomrel 3.6.1918 v K. u. K. Reservespital zu Kragujevac, gleichen Kreises in Serbien, príčina smrti: Bauchschuss gelegentlich der Meuterei v noci z 2.6.-3.6.1918 (priestrel brucha počas vzbury v noci z 2.6.- 3.6.1918) pochovaný: 4.6.1918, auf dem Militärfriedhof zu Kragujevac. V stĺpci 16: Matrik des Reservespital Kragujevac für den Monat Juni 1918 fol. 1.
 
* * *
 
 
Sýkorovci v r. 1995
 
Priezvisko Sýkora patrí medzi veľmi rozšírené priezviská na Slovensku - v r. 1995 žilo 2 435 mužských nositeľov priezviska Sýkora - preto o príbuzenstve s predkami z osady Sýkorovci môžeme uvažovať iba vtedy, ak sa pôvod viaže ku Krásnu a jeho okoliu.
V r. 1995 v Krásne žilo 69 mužských nositeľov priezviska Sýkora a 75 žien s priezviskom Sýkorová. Z toho v časti Zákysučie žilo 39 mužov Sýkorovcov. V Kysuckom Novom Meste to bolo 39/38 (muži/ženy). Veľa Sýkorovcov žije v Žiline, ale tam už môže byť miešanie rôznych nesúvisiacich vetiev z iných končín Slovenska.
 
* * *
 
Osobnosti v súčasnosti:
Z Dunajova pochádza architekt a umelec Stanislav Sýkora.
Zo Žiliny a okolia Jablunkova majú korene maliar Rudolf Sikora (cenný je jeho spoločenský postoj) a historik Stanislav Sikora .
 
* * *
 
Sýkora v literatúre:
Humoristická poviedka Martina Kukučína Keď báčik z Chochoľova umrie zachytáva úpadok zemianstva. Jednou z postáv v tejto knihe je úžerník - starý Sýkora.
 
 

* * *

Fotografie krajiny a domov v osade Sýkorovci v r- 2010 a 2011

Prichádza sa strmou cestou do kopca: