Pocta predkom


Hanulík

Hanulíkovci sú pre mňa dôležitý rod, lebo moja mama sa narodila ako Marta Hanulíková.

História Hanulíkovcov je spojená s obcou Predmier (okr. Bytča). Do začiatku 20. storočia mal Predmier štatút mestečka, takže jeho obyvatelia boli označovaní ako mešťania - oppidanus. Predmier patril do trenčianskej stolice a bol súčasťou panstva považsko-bystrického hradu. V súčasnosti je Predmier administratívne viazaný na Bytču.

Vojenské mapovania nám ukazujú rozmiestnenie domov v obci v minulosti. V r. 1787 Predmier vyzeral takto:


Poloha na rovine, na ľavej strane Váhu, vytvárala dobrý priestor pre pestovanie plodín. Avšak obydlia v blízkosti rieky boli ničené povodňami. Veľké povodne ohrozovali holú existenciu obyvateľov. Povodne na Váhu od 17. st. do začiatku 20. storočia boli v rokoch - 1602, 1625, 1652, 1662, 1683, 1710, 1714, 1736, 1748, 1794, 1813, 1854, 1864, 1876, 1880, 1894, 1903, 1925. Vojny, morové epidémie a požiare mali taktiež ničivú silu. Vysoká detská úmrtnosť bola smutným sprievodcom života predkov.
V Predmieri je farský kostol sv. Gallusa opáta: 

Na bohoslužbách sa tu stretli ľudia z okolitých obcí – Plevník, Drienové, Urbanov, Rašov, Maršová, Mikšová, Jablonové, Hrabové a Dolné Hlboké (pár ľudí aj zo Súľova). Súčasný kostol bol postavený v r. 1799 na mieste staršieho kostola. Veža kostola je staršia. V kostole je obraz sv. Gallusa od A. Zallingera z r. 1799. Na centrálnu pozíciu Predmiera medzi okolitými obcami poukazuje aj existencia školy. V mestečku sa nachádzala škola s dlhou tradíciou. Už v r. 1656 šľachtic Peter Hrabovský vo svojom testamente odkázal škole 200 florénov (zlatých rýnskych). To bolo v období reformácie, keď fara bola evanjelická a taká bola aj škola. Kvalita tunajšej školy pokračovala aj po prevzatí katolíkmi. V druhej polovici 18. storočia vyrástli 3 slovenské osobnosti – J.Ch. Hanulík, J. Daniš a J.I. Bajza. Ich podporovateľom bol neskorší arcibiskup Alexander Rudnay. Ako vyzerá Predmier v súčasnosti, to  ukazujú videá https://youtu.be/wvLJE8sRwcY a https://www.youtube.com/watch?v=LmIcanLyUbg

Veľa pre objasnenie histórie Hanulíkovcov spravil uznávaný slovenský archivár Miro Martinický.

Pôvod priezviska Hanulík je neznámy. Jednou z možností je odvodenina od ženského mena Anna – Hana – Hanula. Teda Hanulík mohol byť niekto, kto mal vzťah k Hanule (Anne). Keď by sme brali do úvahy valašskú kolonizáciu tohto územia, tak podnetom pre priezvisko by mohlo byť rumunské slovo hanul, ktorého význam je dom na bývanie. Naši Hanulíkovci mali starobylú prezývku Hazuka (Hazucha). Priezvisko Hazuka asi súvisí so susednou dedinou Hvozdnica. Tá je v listine z r.1250  uvádzaná ako „terra Hozucha“. Od tohto pomenovania je odvodené priezvisko Hazucha (Hazuka). Malo by vyjadrovať, že jeho nositeľ má predka, ktorý kedysi prišiel z Hvozdnice. Hvozdnica sa možno v starších dobách nachádzala v časti zvanej Starovec. V urbári bystrického panstva z r. 1559 hospodárili na usadlostiach v Predmieri „Ladislaus Hazwga a Joannes Hazwga“. Je otázkou, či prezývka bola po Hazukovi, ktorý nebol s Hanulíkovcami v príbuzenskom vzťahu (Hanulíkovci mohli prevziať hospodárstvo Hazukovcov v Predmieri), alebo sa prezývka zaužívala podľa nevesty od Hazukov. Význam slova môže mať podbu - zdobený plášť.
Hanulíkovci boli roľníci. Niektorí sa v sezóne stávali pltníkmi a splavovali po Váhu drevo vyťažené v okolitých horách (napríklad pri Starovci). Ako poddaní patrili pod bystrické panstvo, ktorého vlastníkom bol rod Podmanický a po r. 1560 rod Balassa. Poddanské postavenie nedovoľovalo ľuďom ľubovoľné sťahovanie, takže predkov Hanulíkovcov, až na výnimky, nachádzame v Predmieri až do začiatku 20. storočia.
V urbári bystrického panstva z r. 1559 v Predmieri priezvisko Hanulík nenachádzame. Zmienka o ňom nie je ani v celom bystrickom panstve. Buď tu také priezvisko ešte nebolo, alebo v tom čase bol predok Hanulík nebohý a v spomenutom súpise je uvedené len krstné meno vdovy, ktorej manžel mohol byť Hanulík.
Najstaršia zmienka o Hanulíkovi je zaznamenaná pri vyšetrovaní sporu medzi Františkom Beňovským a Jánom Urbanovským 6.4.1646 v Beňove (spor sa vzťahuje k obdobiu okolo 25.7.1644). Svedkom bol Juraj Marušovích z Hvozdnice, sluha u Mikuláša Hanulíka (narodil sa okolo r. 1600). Do pozornosti dávam aj koniec výňatku zo zápisnice sporu:

Providus Georgius Marušowyech de possessione Hwoznicza, servitor providi Nicolai Hanulyk, post juramentum fassus est per omnia ut testis in ordine tertius. Addendo tenže čzas ti husi pobite panna Katerina dczera nobilis Francisci Beniowsky, z Kristinu chowanicu na placz a pred dom exponensow prnezše, ohlasil se exponens a gym powedel, abi takowe husi gemu nenosili, wšak wi powedate, že waše husy mne škodi nerobga, ta gych poberte, ona pak panna Katerina to slišewšwe osmelila se, zadek obnaženy na exponensa ukazala.

V súpise poddaných trenčianskej župy v r. 1715 sú v Predmieri uvedení 2 Hanulíkovci: Martin a Juraj. Martin Hanulík bol vtedy z poddaných najväčším sedliakom v mestečku Predmier (to však neplatilo už o 5 rokov neskôr). Juraj bol želiarom. Želiari = inquilini - tvorili najnižšiu vrstvu vidieckeho obyvateľstva, nemali pozemky pridelené k obrábaniu, preto námedzne pracovali. Súpis v r. 1715 zachytil Hanulíkovcov ešte v Dlhom Poli a Babkove.

V súpise z r. 1720 je z Hanulíkovcov v Predmieri uvedený len Martin Hanulík.

V matrike zomretých (fara Predmier) je zápis, ktorý sa s veľkou pravdepodobnosťou viaže k vyššie spomenutému Martinovi Hanulíkovi - 12.2.1744 zomrel 81-ročný Martin Hanulík z Predmiera. Narodil sa teda v r. 1663. Zároveň sa pravdepodobne jedná o toho Martina, ktorý je uvedený v zozname konvertovaných (z luteránov na katolíkov) v r. 1724: Usadlosť Hazuku zvaného Martin Hanulík. Na jeho usadlosti (sessio, porta) žili 6 katolíci a 3 luteráni. V zozname konvertovaných je uvedený aj želiar Ján Hanulík u ktorého 1 osoba bola katolícka a druhá luteránska.

V r. 1803 je v súpise šľachty v Považskej Bystrici uvedený Ján Hazucha.

Predmier patril pod Bystrické panstvo a všetci Predmerci boli poddaní dedičov grófa Jána Szapáryho. Urbár z r. 1767 ukazuje, koľko gazdov Hanulíkovcov bolo vtedy v Predmieri a na akej veľkej pôde hospodárili. Notárom bol Štefan Hanulík a patril medzi tých, ktorí dokument podpísali: 

V súpise poddaných sú uvedení: junior Mikuláš Hanulík, Ján Hanulík, senior Mikuláš Hanulík, Štefan Hanulík a Ondrej Hanulík:

Zápisy v matrike narodených vo farnosti Predmier začínajú v r. 1709. Matriky sú čiastočne poškodené požiarom, ktorý zachvátil Predmier 12.8.1921. Matriky za roky 1709 – 1895 sú uložené v archíve v zámku v Bytči. Väčšina z nich je dostupná aj na internete https://familysearch.org/search/collection/1554443

Martin (1663) mal pravdepodobne veľa detí, lebo tak to vtedy bolo. Medzi nimi by mohli byť aj synovia Martin, Juraj, Ján, Ondrej a Mikuláš. Isté je to, že títo Hanulíkovci boli rovesníci a mali deti okolo r. 1720. Pravdaže, mohlo sa jednať aj o bratrancov.

Naša vetva je Ondrejova, preto sa zameriam na ňu. Ondrej sa narodil v r. 1699 (odvodené od toho, že zomrel 23.2.1765 ako 66 ročný). Oženil sa s Barborou Maršálkovou 20.2.1724 a mali 8 detí - Ondrej (5.8.1725, zom. 6.12.1726), Štefan (4.7.1728), dvojičky Adam a Ondrej (11.6.1731), Mikuláš (18.10.1734), Ondrej (16.10.1736), Ján (17.10.1739) a Katarína (18.7.1743).

Záznam o krste Jána 17.10.1739, v ten deň sa narodila aj jeho príbuzná Katarína:

Poznáme len potomstvo Jána (1739), ktorý sa 2.10.1757 oženil so Zuzanou Lukáčovou z Beňova. Sobáš bol v kostole v Jasenici, lebo nevesta bola z tejto farnosti. Na svoju dobu mali málo detí - len 3 - Ondrej (4.9.1761), Ján (11.5.1764) a Štefan (30.5.1771). Naša vetva pokračuje po Ondrejovi. Tu je určitá neistota, lebo Ondrej by mohol byť i potomkom Mikuláša (to by sa narodil 30.11.1766). Avšak u Mikulášovej vetvy sa nestretávame s prezývkou Hazuka.

Záznam o sobáši Jána a Zuzany Lukáčovej 2.10.1757:

Ondrej sa oženil s Annou Malgotovou 24.1.1790 a mali 10 detí - Štefan (28.3.1792), Mária (1794), neznáme meno (1797), Ján (7.1.1798, zomrel malý), Ondrej (23.11.1800, zom. 3.11.1810), Jozef (1803), Ján (6.11.1804), Katarína (12.6.1806), Mária (8.12.1810) a Ondrej (1818). Rod Hanulík-Hazuka sa tu rozvetvil do 3 vetví - najstaší Štefan (1792) žil v dome č. 17, jeho syn Štefan v dome č.9 a 74. Ján (1804) v dome č.15 a 16. Najmladší Ondrej (1818) žil v dome č.9.

Záznam o sobáši Ondreja a Anny Malgotovej 24.1.1790:

Naša vetva pokračuje cez Jána (1804), ktorý sa ženil dva krát. S Katarínou Tunákovou sa oženil 11.9.1822 a mali 4 deti - Katarína (3.10.1824, zomrela 3.10.1824), Ján (18.11.1825), Mária (23.5.1829) vyd. Bačíková a Jozef (31.3.1839, zomrel 31.5.1839). Manželka Katarína zomrela 4.3.1840 a krátko na to sa Ján 29.4.1840 oženil so Zuzanou Máriou Lovásovou a mali 3 deti - Katarína (20.8.1841) vyd. Bačíková, Veronika (12.11.1844, zom. 16.7.1865) a Anna (20.7.1849) vyd. Dúbravková. Viac detí už ani nemohli mať, lebo Ján zomrel 6.9.1853.

Ján (1825) sa 13.2.1849 oženil s Annou Korčekovou Gábriš z Jablonového a mali v dome č. 15 5 detí - Ondrej (1.12.1850), Mária (12.11.1853) vyd. Uríčková, Anna (11.6.1855, zom. 28.11.1855), Ján (30.5.1857) a Veronika (9.5.1865). Rodičia Ján a Anna zomreli v dome č. 47 a tam aj žil ich syn Ján (1857) a vnuk Jozef (1887-1972). Neviem, prečo opustili dom č. 15. Syn Jozefa (1887) bol učiteľ Pavel Hanulík (10.1.1913 - 28.10.2003) a on mi objasňoval príbuzenské vzťahy Hanulíkovcov od polovice 19. storočia. Hanulíkovci sa ku koncu 19. storočia dosť rozšírili a tak sa odlišovali prezývkami - Hazuka, Hrotko, Minarovský, Mrvaj a Rektorik. Neskôr pribudli prezývky Drobný a Kostolník.

Záznam o sobáši Jána a Anny Korčekovej 13.2.1849 (zápis bol spravený po maďarsky):

Najstaršieho syna Ondrej (1850) si adoptovali Korčekovci (Gabrišovci), ktorí boli v tom čase najväčší sedliaci v Jablonovom. Žili v dome č.27. Dôvodom bolo to, že Korčekovci nemali dediča a Ondrejova mama pochádzala z tejto rodiny. Ondrej sa stal zakladateľom jablonovskej vetvy Hanulíkovcov. Pozemok s domom sa nachádzal na ľavom brehu rieky Hradňanky, na západnom okraji dediny. Neskôr, ako jablonovský gazda, svedčil na listinách svojim podpisom, lebo väčšina jeho rovesníkov v Jablonovom nevedela písať. Je zrejmé, že jeho rečou bola slovenčina, i keď taká nárečová:

Manželkou Ondreja sa 28.1.1873 stala Mária Mináriková z Predmiera. Zápis v matrike sobášených:

Andreas Hanulik, ruricola et J.(?)C.R. (caesaro-regio) legionis pedestris L.(?)B. (baronis) de Rossbacher No. 71 centuria 7. miles gregarius, origo Predmér N 15, Habetario Jablonove N 27, 22 ročný et Maria Minarik oppidana, Predmér N 69, 19 ročná.

preklad:

Ondrej Hanulík, sedliak a radový vojak 7. stotiny 71. cisársko-kráľovského pešieho pluku baróna Rossbachera, pôvodne z Predmiera č. 15, bávajúci v Jablonovom č. 27, 22 ročný a Mária Mináriková, mešťanka Predmiera č. 69, 19 ročná.

Ondrej sa ženil ako vojak, len neviem, či uvádzali jeho príslušnosť k vojenskej jednotke aj keď bol už v civile, alebo to bolo počas jeho vojenskej prezenčnej služby. 71. pluk sídlil v Trenčíne. Vojenská posádka bola aj v Predmieri, možno slúžil i tu.

Ondrej sa ženil už ako obyvateľ domu č. 27 v Jablonovom. Ondrej a Mária mali 6 detí - Mária (14.6.1874) vyd. Haľamová, Ondrej (7.1.1876), Juraj (1.3.1879, zom. 21.5.1879), Juraj (22.4.1880), Cecília (8.12.1882) vyd. 3x (2x Balážová a Pavlíková) a Gašpar (nar. 6.1.1887). Gazdovstvo sa rozdelilo medzi 3 synov - Ondeja, Juraja a Gašpara.

Gašpar (1887) je môj pradedko, 18.7.1910 sa oženil s Veronikou Čičkovou a mali len 3 deti - Mária (1.1.1912) vyd. Bednárová, Ondrej (13.10.1913) a Hrehor (28.4.1920). Dôvodom toho, že Gašpar a Veronika mali málo detí bolo to, že Gašpar sa doma prakticky nezdržiaval a žil v USA. Jeho príbeh je tu http://korene.webnode.sk/osobnosti-v-pribuzenstve/gaspar-hanulik/

Ondrej (1913) je môj jablonovský dedko. Oženil sa 6.2.1938 s Annou Koštekovou. Babka rozprávala, že sa ešte nechcela vydávať, mala 18 rokov. Počul som aj tak, že sobáš dohodli matky mladomanželov (ich manželia už vtedy nežili). Ondrej a Anna mali 2 deti, dcéry - moju mamu Martu (26.12.1940) a Irenu (25.11.1945). Postavili si dom na Gašparovom pozemku vedľa rodičovského domu. A tu som trávil prázdiny i víkendy počas mnohých rokov. Dedko Ondrej pracoval v Považských strojárňach v Pov. Bystrici a v kameňolome v Súľovských skalách.

 

***

 

Vzdelaným človekom v 18. storočí bol Daniel Hanulík nar. 22.7.1745 v Predmieri. Jeho rodičmi boli Štefan Anton Hanulík a Katarína Palinovičová. Danielove cirkevné meno bolo Ján Chryzostom http://korene.webnode.sk/osobnosti-v-pribuzenstve/jan-chryzostom-hanulik/ Štefan Anton Hanulík bol v rokoch 1731-1776 rektorom miestnej školy a organistom (ludirector). V roku 1770 je zaznamenaný ako notár mestečka Predmier.

 

***

Hanulíkovci v obci Podvažie

 
***
 
Hanulíkovci v obci Podvažie
 

Podvažie je obec neďaleko Predmiera, oddelené sú riekou Váh. V súpise poddaných z r. 1715 nie je zapísaný Hanulík v Podvaží. Na základe tohto by sme mohli predpokladať, že prvý Hanulík sem prišiel po roku 1715. Prvý záznam sa týka narodenia Zuzany 12.8.1736, jej rodičmi boli Ján Hanulík a Marianna. V súčasnosti žijú potomkovia Hanulíkovcov v Podvaží i v Kanade.

 

***

Hanulíkovci v obci Dlhé Pole

Na začiatku 18. st. tu žili 2 rodiny Hanulíkovcov - Jánova a Matejova:

Ján Hanulík a Dorota tu mali 7 detí: Ján (23.9.1729), Anna (16.3.1732), Juraj (18.12.1734), Ondrej (4.5.1739), Martin (7.4.1743), Anna (2.5.1746) a Michal (4.10.1749).

Jánovi rovesníci Matej Hanulík a Žofia mali 5 detí: Dorota (8.12.1733), Ján (14.12.1734), Ondrej (27.9.1738), Dorota (1745) a Matej (1748). Matej mal pravdepodobne najskôr manželku Magdalénu a s ňou dvojčatá Adam a Anna (1724).

 

***

Hanulíkovci v minulosti v iných lokalitách Slovenska

Do začiatku 20. storočia sa priezvisko vyskytovalo v najväčšej miere len v Predmieri a blízkom okolí. Malé zastúpenie malo vo Zvolenskej Slatine. Tu mali deti okolo r. 1820 dve rodiny Hanulíkovcov - Jozefova a Martinova.

V 18. storočí sú Hanulíkovci zaznamenaní v matrikách obce Dražkovce okr. Martin a v Perneku na Záhorí.

V 19. st. žil Ján Hanulík v Pezinku.

 

***

 

Hanulíkovci na Morave - Valašská vetva

Pavel a Pavel Hanulíkovci, otec a syn, o svojich predkoch hovoria:

První zmínky o rodu nás zavádí na východní Moravu západně od Vsetína do kopcovitého terénu Hostýnských vrchů a to do obcí Hošťálková a Ratiboř. Nejstarší nalezený záznam, týkající se našeho rodu, se vztahuje k úmrtnímu zápisu pro Annu Hanulíkovou 17.6.1720 ve věku 68 let v Hošťálkové, tzn. že Anna se narodila v roce 1652. O generaci mladší jsou Martin z Ratiboře (1675, zem. 18.1.1735) a Jiří z Hošťálkové (1689, zem. 3.4.1744). Můžeme se jen domnívat, že se jednalo o bratry a jejich matku, která zřejmě žila se svým mladším synem v Hošťálkové. Spojitosti mezi Martinem a Jiřím nápadně nasvědčuje i to, že Martinův prvorozený syn se jmenoval Jiří a Jiřího syn zase Martin. Rod Martina Hanulíka v Ratiboři zaniká jelikož jeho jediný syn Jiří měl s ženou Marií jen samá děvčata.

Pro náš rod je podstatný Jiří Hanulík z Hošťálkové, který je nejstarším dohledaným článkem rodu. Jeho ženou byla Kateřina (1693, zom. 1728). Měli tři děti – Martina (5.10.1724), Rozínu (24.11.1725) a Marínu (4.11.1727). Kateřina 22.4.1728 Jiřímu umírá ve věku 35 let a 29.4.1728 i půlroční dcera Marína. Jiří se podruhé žení jako vdovec 13.6.1728, a to s Annou (1706, zom. 29.10.1767), dcerou Jury Gajdošíka z Hošťálkové. Spolu pak mají jediné dítě, a to Jana (25.5.1731, zom. 27.9.1796). Po smrti Jiřího z Hošťálkové se putování našeho rodu přesouvá do nedaleké vesnice Držková, a to konkrétně na držkovské paseky Nivky, které se rozkládají východní části obce. Zde se Jan a Martin přižeňují k místním starousedlíkům. Mladší z bratrů Jan (1731) se 29.1.1765 přižeňuje do domu č.p. 41, který se nachází v dolní části pasek Nivky. Jeho ženou se stává vdova Rozína (1737, zom. 20.2.1795), dcera sedláka Jiřího Marconě. Mají spolu dvě děti – Jiřího (5.4.1770, zom. 14.5.1839) a Barboru (21.6.1775) vyd. Řezníčková.

V 19. století je posun našeho rodu do Podkopné Lhoty a na trnavské paseky. Působení Hanulíků na trnavských pasekách, a to i potažmo celý posun rodu od Hošťálkovska, je provázen pasekářským životem, který se vyznačoval především činnostem, chovem dobytka a drobnou výrobou domácího a zemědělského nářadí ze dřeva, které se snažili na nedalekých sedláckých trzích zpeněžit. Významnou součástí pasek byla sušírna ovoce, kde se vařila i povidla, která pro svou kvalitu byla vyhledávána lidmi i z nedalekých obcí. František Hanulík (5.4.1890, zom. 25.7.1976) zůstává na čísle 84. Byl poslední generací našeho rodu, která žila pasekářským životem. Během svého života svépomocí postavil stodolu a k dřevěnému domu přistavil kamenný chlév se sklepem. Zajímavostí je, že ještě ve svých 80 letech se vydává pěšky po hřebenech Hostýnských vrchů na pravidelnou pouť na sv. Hostýn. Pasekářský způsob života byl čím dál víc nemožný a nedokázal udržet krok s moderní dobou.


***

 

Hanulíkovci v meste Vác - maďarská vetva

Dňa 18.4.1801 bol nobilitovaný Michal Hanulík, obchodník v meste Vác. Vác leží pri Dunaji severne od Budapešti. Michal mal s manželkou Katarínou Majerszkou 7 detí: Mihály (2.11.1788), Katarína (6.12.1790), János (18.6.1793), Peter (1.4.1795), Teréz (14.10.1796), István (7.8.1799), Ladislav (21.10.1800).