Pocta predkom


Kysuce

Pôvod priezviska Sýkora je zrejmý – inšpirované je malým spevavým vtákom sýkorkou. V starších dobách sýkorku volali - sýkora.

Nad Krásnom, na výraznej stráni na okraji Javorníkov nad riekou Kysuca, je osada Sýkorovci, na starších mapách zapísaná – U Sýkory. Je súčasťou dnešnej mestskej časti Zákysučie. Do osady je prudký výstup do nadmorskej výšky okolo 520 m.n.m. Na kraji osady sa týči vysoký jaseň, ktorý toho veľa pamätá. Dodnes sa tu zachovali drevenice, v ktorých bývalo niekoľko rodín Sýkorovcov. Dnes ich je už málo trvalo obývaných. Osada sa nezachovala v podobe, ako vyzerala v 19. storočí, lebo na začiatku 20. storočia vyhorela a bola nanovo postavená.

Známa história rodu Sýkora v Krásne je viac ako 300-ročná, čo dokladá listina z 15. mája 1694 , ktorá sa uchovala u pána Stanislava Sýkoru (listina je uverejnená v knihe Podoláková, Ľ. a kol.: Krásno nad Kysucou: prechádzky storočiami. 2006 na str. 37) a v listine sa uvádza:
Anno 1694 Die 15 May. My niže podepsany znamo činimewšem, kdeby toho potreba ukazowala, načo y našy prisahu wlastny dušy zakladany, že na wrchu Hajnicze kteru

bil Milostiwy Grof Pan Palatinus dal nasemu spolususedowy Macejowy Sikorowy, pri kterem odany bil pritomny jeho Milostpan Podhorsky Gyurd, bivše vten čas hlavu tohože panstvy panom namestnikom, a pan mlady syn jeho Jurko panom uradnikom, ktery wselike weci od nas naležite a sprawedliwe swedomy skrz tužezvrchu doloženu prisahu od nas vibral, né len ty ktery ysme prisahu obsaženy ale takowy se proukazat musegi ktery pritomny bily ato čo takowy pany se zeptaly wiswetlit powinny jsu, jakož tomuže Macejowy Sikorowy tejže pol hory až gengsy od Rakowky od wyšniej cesty od Rastoky až do pasienkov panskich gemu skrz takowich panuv officiruv krukam akuživany oddano gest, aby on y zditkamy potomky swimy to
slobodne
užiwal a čo muže podle sweg najwetsy možnosty gak dla sweho wižiweny tak take i statku aby sobe wipraowal a wisnažoval co najwic muže od ktereho užitku pani officire ustanovy kazdoročzne platu na stranku gegjich Milosty Pansku.

 

Matej Sýkora žil mimo dediny, preto bol osobitne zdanený a v r. 1712 platil daň 9 zlatých.

V súpise z r. 1715 je v Krásne nad Kysucou uvedený Matej Sýkora (Mathias Szikora) – pravdepodobne ten istý Matej, ktorý je ústrednou postavou listiny z r. 1694.

V r. 1833 sa v Krásne nad Kysucou narodil náš predok Štefan Sýkora. Jeho rodičia boli Ján Sýkora a Dorota Jarabicová. Štefan sa odsťahoval do okolia Bytče, 25.4.1858 sa oženil so Žofiou Klapčíkovou z Rašova. Žili v Mikšovej a v Plevníku a mali 7 detí - Ján, Štefan, Ján, Anna (25.7.1965), Jozef, Mária a Katarína. Majú tu veľa potomkov, ale po ženských líniách, takže priezvisko Sýkora sa tu do konca 20. storočia vytratilo. Dcéra Anna (1965) sa 22.1.1882 vydala za Karola Turčániho a tak tu v našej vetve priezvisko Sýkora končí.

V Krásne, v súdnom spore v r. 1859 vystupujú aj Sýkorovci z domov č. 324 až 336. Vtedy sa priezvisko písalo s mäkkým „i“. Číslovanie domov bolo odlišné od súčasného číslovania, dnešné čísla pôvodných domov v osade Sýkorovci sú okolo čísla 720. Vtedy tu žili títo mužskí predstavitelia rodu:

Sikora  Juraj, Štefan a Matej v dome č. 324, Sikora Ján 326, Sikora Ondrej Arvai 327, Sikora Ondrej 328, Sikora Juraj 329, Sikora Matej 330, Sikora Ján 331, Sikora Ján 332, Sikora Martin 333, Sikora Jozef 334, Sikora Juraj a Martin 335, Sikora Ján 336.

Keďže v Krásne žilo veľ rodín Sýkorovcov, tak sa odlišovali prezývkami - Arvai, Bachtura, Kopásek, Pupala, Pupčík, Valach, Zapád a ďalšie.

 

Sýkorovci v r. 1995

Priezvisko Sýkora patrí medzi veľmi rozšírené priezviská na Slovensku - v r. 1995 žilo 2 435 mužských nositeľov priezviska Sýkora - preto o príbuzenstve s predkami z osady Sýkorovci môžeme uvažovať iba vtedy, ak sa pôvod viaže ku Krásnu a jeho okoliu.

V r. 1995 v Krásne žilo 69 mužských nositeľov priezviska Sýkora a 75 žien s priezviskom Sýkorová. Z toho v časti Zákysučie žilo 39 mužov Sýkorovcov. V Kysuckom Novom Meste to bolo 39/38 (muži/ženy). Veľa Sýkorovcov žije v Žiline, ale tam už môže byť miešanie rôznych nesúvisiacich vetiev z iných končín Slovenska.

Najstaršia zmienka o Sýkorovi v tomto regióne:

Z r. 1435 pochádza prvá písomná zmienka o neďalekom moravskom Jablunkove a Návsí v listine, v ktorej těšínsky knieža Václav I. menoval Pavla Sikoru dedičným fojtom v Návsí a za odmenu za tuto prácu mu venoval jeden a pol lánu polí "od Jablunkova". Návsí bolo asi súčasťou Jablunkova.