Pocta predkom


Rašovský

Rod Rašovský je pomenovaný podľa obce Rašov v okr. Bytča.
Rašov na mape v r. 1869:
Na konci stredoveku v Rašove žil šľachtic Juraj Bryganth, ktorý bol familiárom Podmanických. Zmieňovaný je v listinách, ktoré sú uchované v archívnom fonde Podmanických a publikované v knihách od Imre Lukinicha o rode Podmanických. Napr. v listine z 9.2.1519, ktorú v Bude podpísal kráľ Ladislav II. Šľachtic Juraj Bryganth je tu uvedený ako kastelán Bystrického hradu. V listine z 29.1.1525 je uvedený ako nobile Georgius Bryganth de Kyscherna (z Malej Čiernej). V listine zo 17.3.1525 protestoval proti Jurajovi a Jánovi Maršovským. 
Juraj Bryganth mal nevšedný erb, na ktorom dominovali jelenie parohy. Kráľ Ľudovít II. erbovou listinou dal šľachtické práva Jurajovi Briganthovi 19.11.1516. Text je na pergamene písaný a zdobený atramentom, temperou a zlatom. Listina sa nachádza v SNA vo fonde Hodnoverné miesto Konventu premonštrátov v Lelese ako Armáles č. 2. Na erbe sa nachádzajú dva skrížene jelenie parohy (šesťtorák): 
Zemania Joannes Stheffanco a Georgius Rosowsky „nobiles in comitatu Trinchiniens“ sú uvedení v zozname tých, ktorí mali účasť na razení tzv. podmanických peňazí (zoznam pochádza z čias okolo roku 1542). Pravdepodobne tu bol Juraj Bryganth zapísaný ako Juraj Rašovský.
V 17. storočí sú v Rašove uvádzaní šľachtici Rašovskí, avšak nie je isté, či sú priamymi potomkami Juraja Brygantha. Rovnako ako jemu aj im patrili obce Rašov a Malá Čierna (neďaleko Rajca, okr. Žilina). 
Najstarší známy príslušník rodu s priezviskom Rašovský je Juraj narodený okolo r. 1580. Juraj mal 3 synov - Juraj, Michal a Gabriel. Gabriel je uvádzaný v listine z r. 1664 spolu s bratom Michalom. Michal mal s manželkou Evou dcéru Katarínu (5.4.1675). Pokračovateľom rodu bol Juraj, ktorý mal s manželkou Máriou Kvašajovo syna Adama (okolo 1640). Vieme o 3 Adamových deťoch: Adam (1671), Anna (1698) vyd. Beňovská a Katarína (okolo 1700) vyd. Urbanovská.
 
Adam (1671) mal s manželkou Máriou Kassayovou 8 detí: Adam (1705), Gabriel (3.11.1709), Juraj (14.2.1712), Mária, Matej, Zuzana, Pavol a Mária (1724) vyd. Maršovská. V súpise šľachty z r. 1768 je Juraj (1712) so synmi Jánom a Imrichom uvedený v Zemianskom Kvášove (dnes časť Považskej Bystrice), ale Jurajove deti sa narodili v Bytči.
 
Adam (1705) mal s manželkou Esterou Melkovou žili v Malej Čiernej a tu sa im narodilo 7 detí: Jozef (15.1.1730), Michal (14.10.1731), Anna, Alžbeta, Zuzana, Katarína a Anton (7.7.1746). 
Záznam o narodení Michala 14.10.1731 v Rajci:
 
Adam Rašovský a manželk Ester Melková sú uvedení v súpise rajeckej fary z r. 1734, ktorý sa nachádza v matrike fary Rajec. Adam mal vtedy 29 rokov:
 
Adam bol v r. 1757 špánom v Turzovke. Jeho syn Michal (1731) bol v Turzovke v období 1778-1781 voleným richtárom.  
Michal (1731) sa oženil s Rozáliou Sobekovou a vieme o ich 4 synoch: Karol, Žigmund (okolo 1770), Štefan (25.8.1772) a Ján Štefan (5.6.1775). Michal žil v Divinke (okr. Žilina) a Čimhovej (okr. Tvrdošín).
Záznam o narodení Štefan 25.8.1772 v Divinke:
 
Žigmund (1770) žil s Jozefínou Lukáčiovou Kysuckom Novom Meste a mali 6 detí: Vendelín Mikuláš Michal sa narodil v Rašove (21.4.1794), ostatné deti už v Kysuckom Novom Meste Dionýz Jozef Michal (29.12.1795), Anna Mária (24.4.1800), Mária (9.5.1801), Antónia Johana (5.6.1802) a Alžbeta (12.7.1803). 
 
V 19. storočí sa Rašovskí na Považí strácajú.
 
Najstarší známy príslušník rodu s priezviskom Rašovský je Juraj narodený okolo r. 1580. Juraj mal 3 synov - Juraj, Michal a Gabriel. Gabriel je uvádzaný v listine z r. 1664 spolu s bratom Michalom. Michal mal s manželkou Evou dcéru Katarínu (5.4.1675). Pokračovateľom rodu bol Juraj, ktorý mal s manželkou Máriou Kvašajovou syna Adama (okolo 1640). Vieme o 3 Adamových deťoch: Adam (1671), Anna (1698) vyd. Beňovská a Katarína (okolo 1700) vyd. Urbanovská. My sme potomkovia Kataríny (okolo 1700) vyd. Urbanovskej.
Miro Martinický v knihe Považská Bystrica (2006) na str. 81 uvádza, že Rašovskí boli pôvodne šoltýsky rod. Juraj bol v roku 1647 trenčianskym slúžnym. Juraj Rassoy bol v súpise šľachty v r. 1646/47 zaznamenaný v Rašove. Juraj Rašovský, prezývaný Lakomý, bol v r. 1624 – 1642 provízorom Imricha Balašu. Georgius Rassoi je spomenutý v r. 1653 v spore Urbanovských. Jakub Literát, ktorý bol kastelánom hradu Bystrica (1571-1593), bol uvádzaný s prímenami Brigant a Ilavský.
 
Adam (1671) mal s manželkou Máriou Kassayovou 8 detí: Adam (1705), Gabriel (3.11.1709), Juraj (14.2.1712), Mária, Matej, Zuzana, Pavol a Mária (1724) vyd. Maršovská. V súpise šľachty z r. 1768 je Juraj (1712) so synmi Jánom a Imrichom uvedený v Zemianskom Kvášove (dnes časť Považskej Bystrice), ale Jurajove deti sa narodili v Bytči.
Inú podobu erbu ako mal Juraj Bryganth nachádzame na pečati Adama Rašovského z roku 1724. Tvorí ho delený štít. V hornom poli je doprava obrátené rameno držiace ľaliu. Nad ním je dohora obrátený polmesiac. V dolnom poli z päty štítu vyrastajú tri ruže. Klenot tvorí od pása vyrastajúci muž s klobúkom na hlave s mečom v pravej ruke. Mladšie pečate príslušníkov rodu Rašovských nás oboznamujú s niektorými variantmi ich erbu. Na pečati Michala z roku 1775 je v klenote stojaci muž, na pečati Jána z roku 1806 je v klenote husár držiaci v pravej ruke meč. Na pečatiach Žigmunda z rokov 1791—1803 zase v hornom poli štítu rameno nedrží ľaliu, ale tri ruže. (podľa Federmayer: Lexikón erbov šľachty na Slovensku TRENČIANSKA STOLICA)
 
Adam (1705) mal s manželkou Esterou Melkovou žili v Malej Čiernej a tu sa im narodilo 7 detí: Jozef (15.1.1730), Michal (14.10.1731), Anna, Alžbeta, Zuzana, Katarína a Anton (7.7.1746). 
Záznam o narodení Michala 14.10.1731 v Rajci:
Adam Rašovský a manželka Ester Melková sú uvedení v súpise rajeckej fary z r. 1734, ktorý sa nachádza v matrike fary Rajec. Adam mal vtedy 29 rokov:
Adam bol v r. 1757 špánom v Turzovke (príspevok Mgr. Veličku). Jeho syn Michal (1731) bol v Turzovke v období 1778-1781 voleným richtárom.  
Michal (1731) sa oženil s Rozáliou Sobekovou a vieme o ich 4 synoch: Karol, Žigmund (okolo 1770), Štefan (25.8.1772) a Ján Štefan (5.6.1775). Michal žil v Divinke (okr. Žilina) a Čimhovej (okr. Tvrdošín). V stoličnej správe pôsobili Michal Rašovský, v roku 1775 ako trenčiansky prísažný prísediaci a jeho syn Žigmund v rokoch 1790—1803 pôsobil v tej istej funkcii. 
Záznam o narodení Štefan 25.8.1772 v Divinke:
Žigmund (1770) žil s Jozefínou Lukáčiovou v Kysuckom Novom Meste a mali 6 detí: Vendelín Mikuláš Michal sa narodil v Rašove (21.4.1794), ostatné deti už v Kysuckom Novom Meste: Dionýz Jozef Michal (29.12.1795), Anna Mária (24.4.1800), Mária (9.5.1801), Antónia Johana (5.6.1802) a Alžbeta (12.7.1803). O ich ďalšom osude nevieme.
 
Podľa urbára z r. 1767 mali obyvatelia Rašova poddanské povinnosti k Balassovcom a Szapáryovcom. Rašovskí tu už neboli.
V 19. storočí sa Rašovskí na Považí strácajú.
 
* * *
 
Budeme zisťovať, či nasledovní Rašovskí sú potomkovia rodu z Rašova:
Borbála Riskó nar. 1848 bola manželkou Mártona Rassovszkého. Mali syna Mártona.
V r. 1892 žila Juliána Rassovszká v obci Szekszárd (Tolna) v dnešnom Maďarsku. Bola manželkou Štefana Lukáča a narodilo sa im dieťa Mária Julianna Etelka Johannus. 
Julián Rassovszky nar. 21.1.1895 zomrel 1.12.1936 a je pochovaný v Bölcske (Tolna) na cintoríne Hunyadi János utcai temető.
 
* * *
 
V r. 1642 je v konvente v Pruskom zapísaný Fr. lldephonsus Rassovszky. (Schematismus Venerabilis Cleri Diaecesis Nittriensis).
 
Rašovskí sú spomenutí v knihe Hungaria In Parabolis, Sive Commentarii In Adagia, Et Dicteria Hungarorum.