Pocta predkom


Maršovský

Maršovskí boli výrazný šľachtický rod v okolí Bytče. Históriu rodu spojenú s obcou Jablonové spracoval Mgr. Drahomír Velička v knihe Jablonové (2013).
 
O archívnom fonde rodu Maršovských, ktorý je uložený v Maďarsku, nás informuje a 32 listín zobrazuje web http://monasterium.net/mom/HU-MNL-DLCSLA/MARCSQ393/fond
Nobilitačnú listinu vydal kráľ Žigmund Luxemburský 11.7.1430 https://archives.hungaricana.hu/en/charters/view/135752/?pg=7&bbox=3%2C-3986%2C5772%2C-1180
Rodové línie Maršovských sú spracované v publikácii Records of the Tötösy de Zepetnek Family / A Zepetneki Tötösy család adattára na str. 172 až 181.
 
Erb Maršovských:
 
* * *
 
Trenčín:
Ulica bola dlho vedená v daňových záznamoch magistrátu mesta ako predmestie. Na pláne parciel mesta Trenčín z roku 1868 je zakreslená ako Váhová ulica, neskôr sa volala Potočná - „Patak utca“ - podľa Kubranského potoka, ktorý pretekal v jej blízkosti. Od roku 1898 sa nazývala Maršovského ulica, na počesť významného šľachtického rodu. Po vzniku republiky až dodnes sa volá Palackého ulica.
Dnešná Palackého ulica bola dlho vedená v daňových záznamoch magistrátu mesta ako predmestieje na pláne parciel mesta Trenčín z roku 1868 zakreslená ako Váhová ulica, neskôr sa volala Potočná - „Patak utca“ - podľa Kubranského potoka, ktorý pretekal v jej blízkosti. Od roku 1898 sa nazývala Maršovského ulica, na počesť významného šľachtického rodu. Po vzniku republiky až dodnes sa volá Palackého ulica.
Najhonosnejšou budovou ulice je bývalá rezidencia rodiny Maršovských, dnešné sídlo galérie. Ešte v roku 1868 boli na jej mieste záhrady tiahnuce sa až k brehom Váhu. Dom patril pôvodne židovskej rodine, ktorá prenajímala 9 nájomných bytov.
Nehnuteľnosť získal Eugen Maršovský s manželkou Adelou, rodenou Heinrichovou, v roku 1884. K rezidencii, ktorou sa snažil napodobniť vzory šľachtických sídiel, postupne pristavali maštaľ, sklad a kočiareň pre koče. Za domom bola rozsiahla okrasná záhrada. Eugen Maršovský bol županom v rokoch 1890-91.
Od roku 2001 je reprezentatívnym, trvalým sídlom Galérie Miloša Alexandra Bazovského. Rozsiahla obnova vrátila pseudobarokovej monumentálnej budove niekdajší lesk, reštaurátori si dali záležať na každom detaile výpravnej fasády, ktorá v minulosti spolu s veľkoryso riešeným dispozičným založením symbolizovala moc a bohatstvo stavebníka. Nad vchodom v strede fasády obnovili zlatený pôvodný erb rodu Maršovských.