Pocta predkom


Urbanovský

Urbanovskí žili v malej obci Urbanov, ktorá je dnes miestnou časťou obce Maršová-Rašov (okr. Bytča). Ešte predtým, Urbanov sa v r. 1898 zlúčil s Maršovou. Urbanovskí boli šľachtický rod.
 
Na začiatku starého príbehu sú bratia Benjamín a Urban, ktorí sa narodili v 2. polovici 14. storočia. História, ktorá sa traduje, je napísaná aj na maďarskej stránke o rode Beňovských
Pôvod rodu sa odvodzuje od bána Michka, ktorý žil pravdepodobne v dobe kráľa Abu Samuela (1041-1044). Potomkovia bána Michka boli členovia rodu Vághy. Vághyovci patrili do družiny okolo Felicína Zacha, ktorý sa pohyboval v blízkosti Matúša Čáka a potom v blízkosti kráľa Karola Róberta de Anjue. Felicián Zach v r. 1330 na hrade Vyšegrád zaútočil na kráľa Karola Róberta, aby tak chránil česť svojej dcéry. Kráľ ho za to odsúdil na smrť a dal vyvraždiť aj rodu Zachovcov do tretieho kolena. Vághyovci, ako členovia Zachovej družiny, si zachránili život útekom do Poľska. Odtiaľ sa pravdepodobne v 2. generácii vrátili v dobe kráľa Žigmunda. Boli to bratia Benjamín a Urban, ktorí v Žigmundovej armáde bojovali v nikopolskej bitke 25.9.1396. Za zásluhy ich kráľ Žigmund prijal medzi uhorskú šľachtu v roku 1423 a obdaroval ich majetkami pozdĺž Váhu. Benjamín získal malé územie na pravej strane Váhu neďaleko od Považského hradu. Urban dostal malé územie na ľavej strane Váhu, oproti Beňovu (pri obci Rašov). Po Benjamínovi bola pomenovaná obec Beňov a po Urbanovi obec Urbanov. A tu sú počiatky rodu Beňovských a Urbanovszkých. Oba rody spoločne vlastnili obe obce, majetok spravovali spoločne a uvádzali si predikát z Beňova a Urbanova.
Pri nobilitácii v r. 1423 získali erb:
Susedstvo ich majetkov s Považským hradom ich vnášalo do politiky, ktorú viedol rod Podmanických. V listine z 15.3.1458 kráľ Matej Korvín potvrdil majetky Ladislava Podmanického (vo výseku z listiny sú v hornom riadku uvedené obce Vrtižer, Plevník, Rašov a Predmier). Ako svedkovia tu vystupujú aj susedia Ladislao, Symone et Stephano de Vrbanow:
Títo Ladislav, Šimon a Štefan by mohli byť synovia Urbana. O 8 rokov v r. 1466 sa spomínajú Baláž a Ján. 
10.5.1526 kráľ Ľudovít II. vydal erbovú listinu pre Jakuba, jeho syna Jána, Ladislava, jeho syna Jána, Michala a jeho syna Juraja, zemanov Urbanovských z Urbanova.
V r. 1566 kráľ Maximilián II. potvrdil držbu Beňova a Urbanova pre Juraja Beňovského a Urbanovských – Žigmund, Mikuláš, Melichar, Gabriel, Rafael, Michal, Ján, Václav, Ján, Adam a Juraj a druhý Václav so synmi.
V r. 1593 v súpise šlachty sú v Urbanove uvedení: Mikuláš, Juraj, Adam a Rafael Urbanovskí:
V r. 1612 sú v listine Juraja Thurzu spomenutí Ladislav, Mikuláš a Uriel Urbanovskí.
 
Z uvedeného vyplýva, že rod Urbanovských mal veľa potomkov a stále sa vetvil. Mnohí Urbanovskí odchádzali do rôznych častí Uhorska. Urbanov zostával malou zemepanskou obcou s približne 5 domami poddaných. 
Niektorí členovia rodu sa správali nedôstojne, o čom svedčí po slovensky napísaná sťažnosť, ktorá prišla na Trenčiansku stolicu dňa 2. mája 1787. Matka Eva Urbanovská rod. Maršovská sa sťažuje na synov Krištofa a Šimona: 
Z bolestu srdca meho Slawnim Stawum tužit som prinucena, gako-
wissto žiwot Sinowja mogj Krisstof starssy, a Mihaly Mlad-
ssy wedu, ktery neprestawsse na tom, že mezy sebu Kwalt,
Bitku, preklnanje, y kazdodenne zlorečenje bez wsseckeg
bazne čzinga, Než y na mna Matku swu ych ze zleho toho
Karhajcu dobrimy, y twrdssimy slovy napominaicu
ruky swe zdwihnut, a mna bit, wlacit, za wlasy sem itam
ssest razy už smikat ay dwa razy roskrwawit bezbožne
sa opovazily. Mlčim o ynssich gegich bezboznich a nepor-
gadnich rečoch ktere my nadawagu, neb od bolesty srdca 
any ych wimluwit nemozem. Nemohuc tehdy ga Uboha
Matka snimy sama cso pre nedužiwost mogu, ked bazne
Božjeg, a stidu lidskeho nemagu, Nisst zwisit, a nadew-
ssecko obawam sa aby buducne /:cso zrečy a učinkuw gegich
wirozumet gest :/ mord mezy sebu neučinily, atak na hor-
ssje neprissly ponižene Slawne Stawy prosim, a žadam, 
aby starssiho Krisstofa totiž do stawu woganskeho odew-
zdat takowim odpisom, aby ho odtud newipusstaly, žeby prin-
duce swogu zlost nje len obnowowal, ale y horssiho skutkom
zhewu neucsinil. Mladssiho ale Mihalya za njektery gas
aresstom potrestat račely, zato ale ponižene prosim aby na
dlze nje Mladssiho, nje žebich ho zastawala, ale ponewač
ge to mog gazda bez neho sa obejst nemožem. Za kteru
graciu kdiž y daleg ponižene prosim Slawne Stawy 
do gracie porucena iza dlhe panowanje Boha prosit
neprestawajca zustawam.
Z bolestu srdca meho Slawnim Stawum tužit som prinucena, gakowissto žiwot Sinowja mogj Krisstof starssy, a Mihaly Mladssy wedu, ktery neprestawsse na tom, že mezy sebu Kwalt, Bitku, preklnanje, y kazdodenne zlorečenje bez wsseckeg bazne čzinga, Než y na mna Matku swu ych ze zleho toho Karhajcu dobrimy, y twrdssimy slovy napominaicu ruky swe zdwihnut, a mna bit, wlacit, za wlasy sem itam ssest razy už smikat ay dwa razy roskrwawit bezbožne sa opovazily. Mlčim o ynssich gegich bezboznich a neporgadnich rečoch ktere my nadawagu, neb od bolesty srdca any ych wimluwit nemozem. Nemohuc tehdy ga Uboha Matka snimy sama cso pre nedužiwost mogu, ked bazne Božjeg, a stidu lidskeho nemagu, Nisst zwisit, a nadewssecko obawam sa aby buducne /:cso zrečy a učinkuw gegich wirozumet gest :/ mord mezy sebu neučinily, atak na horssje neprissly ponižene Slawne Stawy prosim, a žadam, aby starssiho Krisstofa totiž do stawu woganskeho odewzdat takowim odpisom, aby ho odtud newipusstaly, žeby prinduce swogu zlost nje len obnowowal, ale y horssiho skutkom zhewu neucsinil. Mladssiho ale Mihalya za njektery gas aresstom potrestat račely, zato ale ponižene prosim aby na dlze nje Mladssiho, nje žebich ho zastawala, ale ponewač ge to mog gazda bez neho sa obejst nemožem. Za kteru graciu kdiž y daleg ponižene prosim Slawne Stawy do gracie porucena iza dlhe panowanje Boha prosit neprestawajca zustawam.
 
Toto počíňanie dokladá historik Miro Martinický, ktorý v knihe o Bytči na s. 32 píše: Z polovice 18. storočia poznáme niekoľko prípadov, v ktorých sa opisuje zbitie poddaných na Beňove miestnymi zemanmi. Krištof Urbanovský so svojimi kumpánmi bukovými palicami ubili chlapca pri žatve, pretože sa im zdalo, že na nich pokrikuje. Inokedy zbili dve pastierky a odviedli im kravy. Bezdôvodné bitie poddaných súviselo skôr s povahovými vlastnosťami feudála a bolo veľmi zriedkavé. Zemianstvo si uvedomovalo, že žije z práce poddaných, a preto sa ich snažilo chrániť, aj keď len ako súčasť svojho majetku.
 
Záznamy o Urbanovských v Urbanove nachádzame v matrikách fary Predmier a Jasenica. 
Vyššie uvedená Eva bola manželkou Krištofa Jána Urbanovského. Zosobášení boli 30.9.1742 - Krištof Ján Urbanovský a Eva Maršovská. Svedkom bol Mikuláš Urbanovský.
V matrike narodených sú záznamy o narodení ich detí v Urbanove :
Anna (29.12.1744), Štefan, Ondrej (26.3.1747), Pavol (24.10.1750), Alexej (13.4.1753), Juraj, Anna (21.2.1767), Krištof (30.4.1769), Michal (29.9.1771) a Imrich (1774). V r. 1787 bola Eva Urbanovská vdovou.
 
Uhorský historik Nagy Iván vo svojich knihách o uhorských šľachtických rodoch (Magyarország családai, Pest, 1862 ) niečo napísal (po maďarsky) aj o Urbanovských. Vytvorený rodostrom sa zameriava na Urbanovských v Hliníku od 18. st. (dnes súčasť Bytče). 
 
O Urbanovských sa dozvedáme aj zo súpisov šľachty (z nich čerpal Nagy Iván):
V súpise šlachty v r. 1748 sú v Urbanove uvedení Mikuláš, Michal a Ján.
V súpise šlachty v r. 1768 sú v Urbanove uvedení Michal, Mikuláš, Juraj, Adalbert, Ján – synovia Štefan a Ondrej, Krištof – syn Jozef. 
V súpise šlachty v r. 1803 sú v Urbanove uvedení aj Michal a synovia František a Štefan.
V súpise šlachty v r. 1836 sú v Urbanove uvedení – Anton, Michal a syn Štefan.
V súpise šlachty v r. 1837 sú v Urbanove uvedení aj Michal a synovia František, Štefan a Ján.
V súpise šlachty v r. 1840 sú v Urbanove uvedení aj Michalovi synovia František, Štefan a Ján (Buda ad consilium) a Júlia – vdova po Michalovi. 
 
Zatiaľ poznáme krátku rodovú líniu našich predkov Urbanovských. Michal Urbanovský sa narodil okolo r. 1690. Z tohto obdobia sa nezachovali matriky a tak nevieme, kto boli jeho rodičia. Podľa súpisu z r. 1720 by jeho otcom mohol byť Juraj alebo František. Rok narodenia je odvodený od zápisu pri smrti Michala. Zomrel 16.1.1751 v Urbanove vo veku okolo 60 rokov. Zápis je z matriky fary Jasenica:
Michal sa oženil s Katarínou Rašovskou, dcérou Adama Rašovského zo susedného Rašova. Prvá dcéra Urbanovských sa narodila v Rašove, ostatné deti v Urbanove. Michal a Katarína mali 4 deti: Anna (17.7.1725) vyd. Turčanová, Mária (5.10.1727), Katarína (21.5.1730) a Adalbert (15.4.1732.
Záznam o narodení Anny 17.7.1725 v Rašove:
Anna sa 25.3.1743 vydala za Imricha Turčana z neďalekého Plevníka a tak tu končí línia našich predkov z rodu Urbanovský.
 
 
* * *
 
Z dobovej tlače sa dozvedáme aj o Urbanovských:
SLOVENSKÉ NOVINY (28.2.1874, Pešťbudín) uverejnili správu:
Morena. Móric Urbanovsky a jeho žena Maria, dalej Er. Urbanovsky, kraj. poslanec, s boľastným žiaľom oznamujú smrť svojho brata švagra a strýka, Justína Urbanovského, predsedu pešť. kr. súdnej tabuly. Zomrel 25. t. m. o 5 1/2 hodine v 57 roku života. Pohrab bude sa vydržiavať 27. t. m. o 3. hod. po poludni. Pokoj prachu jeho!
 
 
 
* * *
 
V Maršove-Rašove na Urbanov v súčasnosti upozorňuje len táto smerová tabuľa: