Pocta predkom


Urbanovský

Urbanovskí žili v malej obci Urbanov, ktorá bola blízko od obce Rašov. Dnes je miestnou časťou obce Maršová-Rašov (okr. Bytča). Ešte predtým, Urbanov sa v r. 1898 zlúčil s Maršovou. Urbanovskí boli šľachtický rod.
 
 
Na začiatku starého príbehu sú bratia Benjamín a Urban, ktorí sa narodili v 2. polovici 14. storočia. História, ktorá sa traduje, je napísaná aj na maďarskej stránke o rode Beňovských
Pôvod rodu sa odvodzuje od bána Michka, ktorý žil pravdepodobne v dobe kráľa Abu Samuela (1041-1044). Potomkovia bána Michka boli členovia rodu Vághy. Vághyovci patrili do družiny okolo Felicína Zacha, ktorý sa pohyboval v blízkosti Matúša Čáka a potom v blízkosti kráľa Karola Róberta de Anjue. Felicián Zach v r. 1330 na hrade Vyšegrád zaútočil na kráľa Karola Róberta, aby tak chránil česť svojej dcéry. Kráľ ho za to odsúdil na smrť a dal vyvraždiť aj rod Zachovcov do tretieho kolena. Vághyovci, ako členovia Zachovej družiny, si zachránili život útekom do Poľska. Odtiaľ sa pravdepodobne v 2. generácii vrátili v dobe kráľa Žigmunda. Boli to bratia Benjamín a Urban, ktorí v Žigmundovej armáde bojovali v nikopolskej bitke 25.9.1396. Za zásluhy ich kráľ Žigmund prijal medzi uhorskú šľachtu v roku 1423 a obdaroval ich majetkami pozdĺž Váhu. Benjamín získal malé územie na pravej strane Váhu neďaleko od Považského hradu. Urban dostal malé územie na ľavej strane Váhu, oproti Beňovu (pri obci Rašov). Po Benjamínovi bola pomenovaná obec Beňov a po Urbanovi bola pomenovaná obec Urbanov. Tu sú počiatky rodu Beňovských a Urbanovszkých. Oba rody spoločne vlastnili obe obce, majetok spravovali spoločne a uvádzali si predikát z Beňova a Urbanova.
Obce Beňov a Urbanov na mape:
 
Pri nobilitácii v r. 1423 získali erb:
Susedstvo ich majetkov s Považským hradom ich vnášalo do politiky, ktorú viedol rod Podmanických. V listine z 15.3.1458 kráľ Matej Korvín potvrdil majetky Ladislava Podmanického (vo výseku z listiny sú v hornom riadku uvedené obce Vrtižer, Plevník, Rašov a Predmier). Ako svedkovia tu vystupujú aj susedia Ladislao, Symone et Stephano de Vrbanow:
Títo Ladislav, Šimon a Štefan by mohli byť synovia Urbana.
O 8 rokov v r. 1466 sa spomínajú Blažej a Ján
10.5.1526 kráľ Ľudovít II. vydal erbovú listinu pre Jakuba, jeho syna Jána, Ladislava, jeho syna Jána, Michala a jeho syna Juraja, zemanov Urbanovských z Urbanova.
V r. 1566 kráľ Maximilián II. potvrdil držbu Beňova a Urbanova pre Juraja Beňovského a Urbanovských – Žigmund, Mikuláš, Melichar, Gabriel, Rafael, Michal, Ján, Václav, Ján, Adam a Juraj a druhý Václav so synmi.
V r. 1593 v súpise šlachty sú v Urbanove uvedení: Mikuláš, Juraj, Adam a Rafael Urbanovskí:
V r. 1612 sú v listine Juraja Thurzu spomenutí Ladislav, Mikuláš a Uriel Urbanovskí.
 
Zaujímavý zoznam poznatkov je na webe arcanum: Dve vetvy rodu sa objavujú na súdnom spore na zač. 15. st. - je ale otázkou, či súvisia s našim Urbanom, lebo tu sa časovo prekrývajú s Urbanom a tak môže ísť v ich prípade o nejaký iný Urbanov. Petrov syn Peter bol zabitý Jánom a Michalom, ktorí boli synmi Jána. V r. 1406 súhlasili a zaplatili "cenu za krv" vdove po Petrovi a jej synom Tomášovi a Mikulášovi. (Petrov syn Peter z Urbanova bol svedkom na listine viažúcej sa k obci Čičmany v r. 1393.)
 
Urbanovskí sa objavujú na viacerých listinách ako svedkovia, ako sme už uviedli vyššie. Štefan v r. 1458, Štefan, Ladislav a Šimon v r. 1462, Blažej v r. 1466. Ján bol v r. 1466 kráľovským mužom pri pojednávaní o obci Prosné a v r. 1479 kvôli hraniciam hradu Lednica. Michal bol kráľovským mužom v pojednávaní o obci Drienové v r. 1480. Martin je spomínaný v r. 1492. V r. 1498 dostali Štefanovi synovia Michal a Martin novú donáciu od kráľa Vladislava na majetok v Beňove a Urbanove. V r. 1504 bol Michal akol sused pri pojednávaní o Šebešťanovej. V r. 1526 dostal Jakubov syn Ján a Michalovi synovia Ján, Ladislav a Juraj nobilitačnú listinu od kráľa Ľudovíta.
 
Z uvedeného vyplýva, že rod Urbanovských mal veľa potomkov a stále sa vetvil. Mnohí Urbanovskí odchádzali do rôznych častí Uhorska. Urbanov zostával malou zemepanskou obcou s približne 5 domami poddaných.
 
V 15. až 18. st. boli Urbanovskí spoluvlastníkmi obce Kameničany spolu s rodmi Hrabovský, Maršovszký a Nozdrovický.
 
Záznamy o Urbanovských v Urbanove nachádzame v matrikách fary Predmier a Jasenica. Pomôckou sú aj súpisy šľachty a z nich vycházali Nagy Iván a Kempelen Béla pri písaní kníh o uhorských šľachtických rodoch. Vytvorený rodostrom sa zameriava na Urbanovských v Hliníku od 18. st. (dnes súčasť Bytče).
 
Urbanovskí v Urbanove a Beňove
 
V r. 1639 sa v Urbanove sporili David Urbanovský (manželka Anna) s Danielom Urbanovským (manželka Dorota). Oba páry mali synov s rovnakým menom - Ondrej.
 
V taxálnom súpise z r. 1647 sú v Urbanove uvedení:
Daniel
Dávid
vdova po Mikulášovi
vdova po Štefanovi
vdova po Jurajovi
 
Urbanovskí v 18. storočí
 
V Urbanove žil František Urbanovský (1651), pravdepodobne syn Jána. František mal viac detí ku koncu 17. st., ale matriky z tých čias sa nezachovali. Medzi jeho deťmi by mali byť aj 2 synovia - Michal (1691) a Ján (1696). O Michalovi píšeme o pár riadkov nižšie.
Ján Urbanovský (1696) alias Durkovich (prezývka naznačuje, že patrí do vetvy po Jurajovi) sa v r. 1713 oženil so Žofiou Turčániovou (1690) a v Beňove mali 5 detí: Krištof (20.3.1715), Zuzana (2.2.1727), Gabriel (6.8.1730), Anna (15.11.1733) a Štefan (17.5.1739).
Krištof (1715) sa 14.1.1759 v Jasenici oženil s Evou Šarlayovou (27.12.1733, Hatné). Žili v Urbanove i Beňove a mali 10 detí: Imrich (5.11.1759, zom 2.10.1760), dvojičky Ján (12.4.1761, zom. 10.9.1842?) a Juraj (12.4.1761, zom. 25.4.1763), Katarína (30.5.1764, zom. 28.11.1804, Horné Trhovište) vyd. Rajcy, Anna (21.2.1767), Krištof Pavol (30.4.1769), Michal (29.9.1771), Imrich (6.11.1774, zom. 1.2.1778) a dvojičky Helena (8.5.1776, zom. 18.2.1806, Horné Trhovište) vyd. Šarnocay a Žofia. Otec Krištof zomrel 17.6.1785 v Urbanove a vdova Eva mala trápenie tak, ako to opísala v nižšie uvedenej sťažnosti (zomrela 8.10.1805 u dcéry v obci Horné Trhovište).
Krištof (1769, zom. 19.2.1835 v Zemianskom Kvášove) sa 23.11.1790 oženil s Annou Hrabovskou a mali 2 deti: Jozef (4.9.1792) a Anton (15.10.1795). Jozef (1792) sa stal kňazom a známe je stretnutie spolku Tatrín 10.8.1847 na jeho fare v Čachticiach. Na jeho pamiatku pomenovali ulicu v Čachticiach - Urbanovská. Jozef (1792) je v Čachticiach uvádzaný aj ako Jozef II., lebo pred ním tu pôsobil jeho menovec v r. 1772-1783. Anton (1795) sa oženil s Máriou Hatalovou a žili v Urbanove v dome č. 2 a mali 5 detí: Karolína (23.7.1828), Mária Terézia Antónia (11.6.1830), Urban Rudolf (18.6.1832), Apolónia (6.10.1834) a Anna (1836). Urban (1832) bol notárom v Plevníku, oženil sa 26.2.1854 s Amáliou Michalickou a mali 4 deti: Adelaida A. M. J. (11.3.1855, Rajec), Mária A. A. (15.6.1860, Šuja), Emília J. K. (17.3.1865 Plevník) a Alojz J. U. (26.1.1868, zom. 5.11.1868).
V rodnom Urbanove zostal Michal (1771), ktorý sa 22.2.1789 oženil s Teréziou Hrabovskou a mali 9 detí: František (28.12.1789), Imrich (27.3.1792), Štefan (14.9.1794), Mária (5.11.1796), Terézia (16.5.1799), Anna (16.11.1801), Mária (14.2.1804), Ján (6.10.1806) a Zuzana (20.9.1810).
 
Našim predkom je Michal Urbanovský (1691). Z tohto obdobia sa nezachovali matriky ale predkov predpokladáme podľa súpisov šľachty. Podľa súpisu z r. 1720 by jeho otcom mohol byť František (1651) (alebo otcom bol Juraj). Rok narodenia je odvodený od zápisu pri smrti Michala. Zomrel 16.1.1751 v Urbanove vo veku okolo 60 rokov. Zápis je z matriky fary Jasenica:
Michal (1691) sa 9.11.1721 (v zápise je uvedený ako František) oženil s Katarínou Rašovskou, dcérou Adama Rašovského zo susedného Rašova. Prvá dcéra Urbanovských sa narodila v Rašove, ostatné deti v Urbanove. Michal a Katarína mali 4 deti: Anna (17.7.1725) vyd. Turčanová, Mária (5.10.1727) vyd. Stankovičová, Katarína (21.5.1730) a Vojtech (15.4.1732).
Záznam o narodení Anny 17.7.1725 v Rašove:
Anna (1725) sa 25.3.1743 vydala za Imricha Turčana z neďalekého Plevníka. Záhadou je, že sa to udialo počas 40 dní pôstu pred Veľkou nocou (v tento rok Veľkonočná nedeľa bola 14.4.):

Zaujímavosťou je, že deň predtým tento sobáš prebehol v kostole v Jasenici (Urbanovskí vtedy chodili do tamojšieho kostola):

Tu končí línia našich predkov z rodu Urbanovský.
 
Vojtech (1732) sa 2.2.1761 oženil s Veronikou Tučinskou a v Urbanove mali 6 detí: Petronela (22.11.1761), Karol (13.2.1763, zom. 10.12.1765), Anna (4.5.1766), Anton (11.10.1767), Anna Mária (29.7.1770) a Karol (12.5.1772). Vojtech ovdovel, oženil sa s Annou Máriou a spolu mali dcéru Johanu (3.3.1781). Opäť ovdovel a oženil sa s Angelikou, s ktorou mali 4 deti: Anton (26.10.1782), Tomáš (21.12.1783), David (1786) a Jozef (20.3.1790, zom. 25.3.1790).
Karol (1772) sa oženil s Máriou Scipiades (Szipiadesz, asi 1752, Žilina) a mali 5 detí: Mária Františka (23.4.1793), Jozef František (25.3.1795), Mária Jozefa (21.3.1797), Štefan (27.8.1799) a Mária Antónia (17.1.1802). Do r. 1797 žili v Urbanove, potom nakrátko v obci Sasinkovo (JV od  Hlohovca) a nakoniec je ich stopa v obci Nebojsa (pri Galante).
 
Rovesníkmi vyššie uvedených Urbanovských v Urbanove a Beňove v 1. pol. 18. st. boli:
Ján (1683), ktorý bol 2x ženatý. Prvou manželkou sa 23.9.1742 stala Eva Maršovská (1719 Mikšová) a druhou 12.9.1757 vdova Jana Briestenni Turčániová (1718). Na svadbe Jána a Evy Maršovskej bol svedkom Mikuláš Urbanovský. Ján a Eva mali v Urbanove 5 detí: Ján (1.2.1743), Štefan (28.12.1744), Ondrej (26.3.1747), Pavol (24.10.1750) a Alexej (13.4.1753, zom. 26.7.1753).
Pavol (1750) sa 23.11.1790 oženil s Annou Hrabovskou (?).
 
Mikuláš (1694), ktorý mal s manželkou Zuzanou Chudou 8 detí: Štefan (1724), Mária (14.10.1725), Zuzana Klára (17.9.1727), Jozef (19.3.1730), Michal (10.9.1735), Anna (?) vyd. Beňovská, Daniel (23.7.1740) a Mikuláš (15.5.1746). Mikuláš je uvádzaný v súpisoch šľachty v 18. st. Jozef (1730) bol kňazom v obciach Dolný Lopašov, Brezová pod Bradlom a Čachtice.
 
Urbanovský v Bytči a Hliníku
 
Urbanov bol pre Urbanovských malý a tak sa viacerí Urbanovskí odsťahovali. Bytča a Hliník boli blízkym miestom od Urbanova.
Ondrej (okolo 1690) sa 16.11.1719 v Bytči oženil so Zuzanou, nejasné je označenie jej otca:
Zatiaľ nepoznáme rodičov tohto Ondreja. Ondrej a Zuzana mali v Bytči deti: Juraj (4.9.1720), Anna (20.3.1727), Ondrej (2.8.1730), Ján (1.6.1732) a Mikuláš (26.11.1738).
 
Juraj (1720) mal s manželkou Žofiou deti: Zuzana (15.8.1746), Ondrej (8.5.1748), Ján (22.12.1749), Žofia (1752), Juraj (27.8.1754), Anna (1756), Jozef (1758), Alžbeta Magdaléna (1764).
Ján (1749) sa oženil s Barborou Morvayovou, žili v Hliníku v dome č. 56 a mali deti: Františka (4.3.1787), Jozef Juraj (2.4.1788) a Gašpar Melichar Baltazár (14.1.1790).
Jozef Juraj (1788) sa oženil s Máriou Kellerovou a v Hliníku mali 2 synov: Ľudovít (29.7.1816) a Benedikt (4.1.1820).
Gašpar Melichar Baltazár (1790) sa oženil s Annou Ševčíkovou, žili v Hliníku a mali deti: Justín Ludvík Ignác (24.9.1816), Anna Mária (8.10.1818), Móric Jozef František (18.1.1820), Aurélia Mária (4.5.1821), Štefan Jozef František (20.8.1824), Ernest Štefan František (19.8.1826). Synovia mali právnické vzdelanie, Justín a Móric sa usadili v Pešti a Ernest v Trenčíne.
Móric (1820) sa 19.4.1845 v Bolešove oženil s Máriou Borčickou a v Hliníku mali deti: Šarlota Vincencia (17.1.1847), Mária Ilona Františka Adalbertína (8.2.1849), Géza Gabriel Ludvík Móric (29.3.1851).
Ernest (1826) okolo r. 1865:
Z dobovej tlače sa dozvedáme o Urbanovských z Hliníka, ktorí sa usadili v Budapešti:
SLOVENSKÉ NOVINY (28.2.1874, Pešťbudín) uverejnili správu:
Morena. Móric Urbanovsky a jeho žena Maria, dalej Er. Urbanovsky, kraj. poslanec, s boľastným žiaľom oznamujú smrť svojho brata švagra a strýka, Justína Urbanovského, predsedu pešť. kr. súdnej tabuly. Zomrel 25. t. m. o 5 1/2 hodine v 57 roku života. Pohrab bude sa vydržiavať 27. t. m. o 3. hod. po poludni. Pokoj prachu jeho!
 
Nagy Iván uvádza, že Juraj (1754) mal syna Ondreja, ale ten Ondrej (1762) bol synom Jána (1732) - viď ďalej.
 
Ondrej (1730) mal syna Jozefa a ten sa 22.3.1784 oženil s Annou Kaszai v Bytči.
 
Ján (1732) sa oženil s Máriou a mali deti: Veronika (1757), Štefan (1758), Ondrej Jozef (25.3.1762), Ján (1764), Mária (1766), Zuzana (1768) a Jozef (1769). Ondrej Jozef (1762) sa 12.10.1789 oženil s Helenou Hlinickou a v Hliníku mali deti: Pavol Ludvík Ondrej (19.1.1791), Ján Florián (4.5.1792), Mária Barbora Anna (1793), Peter Pavol Maximilián (12.1.1795), Magdaléna Anna (1796). Pavol (1791) a Peter (1795) sú so svojim otcom Ondrejom v súpise šľachty z r. 1837.
 
Mikuláš (1738) sa oženil s Alžbetou Belanskou, žili v Bytči a mali deti: Ondrej (29.6.1761), Apolónia (1763), Imrich (1764), Mária (26.1.1767) vyd. Fábry, Anna (1769), Juraj (1772), Žofia (21.1.1775), Alžbeta (1780).
 
*
 
V súpise obyvateľov Bytče z r. 1720 je uvedený Ján Urbanovský.
 
V Hliníku žil Ondrej s manželkou Veronikou Harayovou a mali syna Jána (17.6.1806). Ján je pravdepodobne ten, ktorý bol v Bude finančným riaditeľom a s manželkou Katarínou Bayer mali 5 detí: Béla (1844), Terézia (1846), Imre (1848), Mária (1849) a Emília (1851 alebo 15.5.1852).
 
* * *
 
Uhorský historik Nagy Iván vo svojich knihách o uhorských šľachtických rodoch (Magyarország családai, Pest, 1862) niečo napísal (po maďarsky) aj o Urbanovských. Vytvorený rodostrom sa zameriava na Urbanovských v Hliníku od 18. st. (dnes súčasť Bytče). Súpisy nám ukazujú, kto zostal, prípadne mal majetky, v Urbanove (v zátvorkách sú doplnené roky narodenia):
Súpis šlachty v r. 1720 - vlastníci / platitelia dane v Urbanove: Juraj, František a Dorota Urbanovskí a Mikuláš Hrabovský.
V súpise šlachty v r. 1748 sú v Urbanove uvedení Mikuláš (1694), Michal (1691) a Ján (1683).
V súpise šlachty v r. 1768 sú v Urbanove uvedení Michal (1691), Mikuláš (1694), Juraj (?), Vojtech (1732), Ján (1683) – synovia Štefan (1744) a Ondrej (1747), Krištof (1715) – syn Jozef (?). 
V súpise šlachty v r. 1803 sú v Urbanove uvedení aj Michal (1771) a synovia František (1789) a Štefan (1794).
V súpise šlachty v r. 1836 sú v Urbanove uvedení Anton (1795), Michal (1771) a syn Štefan (1794).
V súpise šlachty v r. 1837 sú v Urbanove uvedení aj Michal a synovia František, Štefan a Ján (1806).
V súpise šlachty v r. 1840 sú v Urbanove uvedení aj Michalovi synovia František, Štefan a Ján (Buda ad consilium) a Júlia – vdova po Michalovi (?).
 
Zápisnicu na záver súpisu poddaných v Hrabovom z r. 1828 podpísal Pavol Urbanovský a potvrdil to svojou pečaťou. Zatiaľ neviem, kto boli rodičia tohto Pavla.
 
* * *
 
Sťažnosť matky na synov:
 
Niektorí členovia rodu sa správali nedôstojne, o čom svedčí po slovensky napísaná sťažnosť, ktorá prišla na Trenčiansku stolicu dňa 2. mája 1787. Matka Eva Urbanovská rod. Šarlayová, vdova po Krištofovi Urbanovskom, sa sťažuje na synov Krištofa a Michala
Z bolestu srdca meho Slawnim Stawum tužit som prinucena, gako-
wissto žiwot Sinowja mogj Krisstof starssy, a Mihaly Mlad-
ssy wedu, ktery neprestawsse na tom, že mezy sebu Kwalt,
Bitku, preklnanje, y kazdodenne zlorečenje bez wsseckeg
bazne čzinga, Než y na mna Matku swu ych ze zleho toho
Karhajcu dobrimy, y twrdssimy slovy napominaicu
ruky swe zdwihnut, a mna bit, wlacit, za wlasy sem itam
ssest razy už smikat ay dwa razy roskrwawit bezbožne
sa opovazily. Mlčim o ynssich gegich bezboznich a nepor-
gadnich rečoch ktere my nadawagu, neb od bolesty srdca 
any ych wimluwit nemozem. Nemohuc tehdy ga Uboha
Matka snimy sama cso pre nedužiwost mogu, ked bazne
Božjeg, a stidu lidskeho nemagu, Nisst zwisit, a nadew-
ssecko obawam sa aby buducne /:cso zrečy a učinkuw gegich
wirozumet gest :/ mord mezy sebu neučinily, atak na hor-
ssje neprissly ponižene Slawne Stawy prosim, a žadam, 
aby starssiho Krisstofa totiž do stawu woganskeho odew-
zdat takowim odpisom, aby ho odtud newipusstaly, žeby prin-
duce swogu zlost nje len obnowowal, ale y horssiho skutkom
zhewu neucsinil. Mladssiho ale Mihalya za njektery gas
aresstom potrestat račely, zato ale ponižene prosim aby na
dlze nje Mladssiho, nje žebich ho zastawala, ale ponewač
ge to mog gazda bez neho sa obejst nemožem. Za kteru
graciu kdiž y daleg ponižene prosim Slawne Stawy 
do gracie porucena iza dlhe panowanje Boha prosit
neprestawajca zustawam.
Z bolestu srdca meho Slawnim Stawum tužit som prinucena, gakowissto žiwot Sinowja mogj Krisstof starssy, a Mihaly Mladssy wedu, ktery neprestawsse na tom, že mezy sebu Kwalt, Bitku, preklnanje, y kazdodenne zlorečenje bez wsseckeg bazne čzinga, Než y na mna Matku swu ych ze zleho toho Karhajcu dobrimy, y twrdssimy slovy napominaicu ruky swe zdwihnut, a mna bit, wlacit, za wlasy sem itam ssest razy už smikat ay dwa razy roskrwawit bezbožne sa opovazily. Mlčim o ynssich gegich bezboznich a neporgadnich rečoch ktere my nadawagu, neb od bolesty srdca any ych wimluwit nemozem. Nemohuc tehdy ga Uboha Matka snimy sama cso pre nedužiwost mogu, ked bazne Božjeg, a stidu lidskeho nemagu, Nisst zwisit, a nadewssecko obawam sa aby buducne /:cso zrečy a učinkuw gegich wirozumet gest :/ mord mezy sebu neučinily, atak na horssje neprissly ponižene Slawne Stawy prosim, a žadam, aby starssiho Krisstofa totiž do stawu woganskeho odewzdat takowim odpisom, aby ho odtud newipusstaly, žeby prinduce swogu zlost nje len obnowowal, ale y horssiho skutkom zhewu neucsinil. Mladssiho ale Mihalya za njektery gas aresstom potrestat račely, zato ale ponižene prosim aby na dlze nje Mladssiho, nje žebich ho zastawala, ale ponewač ge to mog gazda bez neho sa obejst nemožem. Za kteru graciu kdiž y daleg ponižene prosim Slawne Stawy do gracie porucena iza dlhe panowanje Boha prosit neprestawajca zustawam.
 
Toto počíňanie dokladá historik Miro Martinický, ktorý v knihe o Bytči na s. 32 píše: Z polovice 18. storočia poznáme niekoľko prípadov, v ktorých sa opisuje zbitie poddaných na Beňove miestnymi zemanmi. Krištof Urbanovský so svojimi kumpánmi bukovými palicami ubili chlapca pri žatve, pretože sa im zdalo, že na nich pokrikuje. Inokedy zbili dve pastierky a odviedli im kravy. Bezdôvodné bitie poddaných súviselo skôr s povahovými vlastnosťami feudála a bolo veľmi zriedkavé. Zemianstvo si uvedomovalo, že žije z práce poddaných, a preto sa ich snažilo chrániť, aj keď len ako súčasť svojho majetku.
 
*
 
O pečatidlách obcí Beňov a Urbanov sa píše v knihe Bytča 1378-1978, str. 284.
 
*
 
V Maršove-Rašove na Urbanov v súčasnosti upozorňuje len táto smerová tabuľa:
 
* * *
 
Urbanovský v obci Malženice (okr. Trnava)
Michal a Barbora Kollányi mali v Malženiciach 2 deti: Anna Mária (30.6.1767) vyd. Ladányi a František (11.1.1769).
 
* * *

Osobnosti

Kňaz Juraj, Podolie (J od Čachtíc) od 3.1.1732 do 18.6.1740.

Kňaz Jozef nar. 19.3.1730: Urbanoviensis ex cottu Trencsén. 1749. susceptus in alumnatum Budensem. 22. Dec. 1754. missus capellanus ad domum Josephi Baross in Kelecsény, cum jure parochialia exercendi. 8. Oct. 1757. cooperator in Szomolány. 2. Jan. 1758. investitus parochus in Lopassó. Hinc 20. Apr. 1765. Brezova. Inde 7. Jan. 1772. in Čachtice, ubi † 15. Nov. 1783. Aetatis 53.
Farár vo farnostiach:     
Dolný Lopašov od 2.1.1758 do 20.4.1765, Brezová pod Bradlom od 20.4.1765 do 7.1.1772, Čachtice od 7.1.1772 do smrti 15.11.1783.

Kňaz Ján nar. 12.4.1761: Theologiam cum a. quinto in arce Posoniensi 1787. terminavit. 1788. in domo presbyterorum transegit Tirnaviae. Cooperatorem egit in Balassa-Gyarmat, ad 1792. Budae ad s. Annam. 24. Sept. 1794. nominatus parochus in Felső-Vásárd. Ab 1807. spiritualis in semin. s. Stephani, una profes sor doctrinae religionis in lycaeo AEppali. 26. Jun. 1811. nominatus parochus in Üzbég, una VADiac distr. Galgócz. Cottus Bars. tab. jud. assessor., conv. s. Benedicti de juxta Grón conventualis. † 10. Oct. 1813. ibidem.

Farár vo farnostiach: Horné Trhovište od 24.9.1794 do 1807(?), Dagh (Maďarsko) od 6.10.1805 do 18.1.1823, Zbehy od 26.6.1811 do smrti 10.10.1813.


Kňaz Ján nar. ?: nesedí nar. - Natus 1761. Apr. 12. in Urbanov cottu Trencsén. Theologiam cum a. quinto in semin. gen. 1787. absolvit. Cooperatorem egit in Süttő (okr. Ostrihom), et in Csév (pri Budapešti). 6. Oct. 1805. nominatus parochus in neo-erecta parochia Dágh, quae hactenus filia fuit ad Csév. Hinc 18. Jan. 1823. transivit ad parochiam in Csév, ubi † 10. Sept. 1842. Sepultus in communi coemeterio.

Kňaz Jozef nar. 4.9.1792: Natus 1. Sept. 1793 (alebo o rok skôr). Theologiam cum quarto a. in semin. s. Stephani 1817. terminavit. 22. Aug. ejusd. a. ordinatus est. 1818. in Urbanov dispositionem exspectavit. Cooperatorem egit in Udvarnok, ab 1821. in Ó-Tura, ab 1822. Modrae, 1824. obtinuit parochiam Ujvároska. Hinc 1833. transivit ad Čachtice, quam 1851. resignavit et ad quietem resedit in Urbanov, ubi † 1. Sept. 1865.

Vojak Karol uvedený v Militär-Schematismus des österreichischen Kaiserthums.

 

* * *

 

Lyceálna knižnica (v Ústredná knižnica SAV) má fotografiu Urbanovského z 2. pol. 19. st. Podľa toho by sa malo jednať o evanjelika. Zatiaľ o ňom viac nevieme.