Pocta predkom


Piaček

Náš rod Piaček má dávne korene v Považskej Bystrici (PB). Pôvod významu priezviska je neznámy.
 
V súpise považskobystrického panstva z r. 1559 v PB Piačka nenachádzame.
Piačkovci boli poddanými Balašovcov. Koncom 17. st bola jedna vetva Piačkovcov nobilitovaná a získala výsady. Ostatní zostali v poddanskom postavení.
Piačkovci boli richtármi v PB v druhej pol. 17. st.: Ján v r. 1678, Juraj v r. 1679 a Adam v r. 1689. (kniha Považská Bystrica, 2006, str. 68)
 
Ak to bolo nevyhnutné, mesto PB si požičiavalo peniaze od obyvateľov. V období 1694-1702 si mesto požičalo 1 000 zlatých od majetných mešťanov Juraja a Mikuláša Piačkovcov. Za to oni získali užívacie právo na Janovskú usadlosť a mestské kopanice Chrástka na Dedovci a v Bukovine, kde mali výlučné právo ťažby dreva. (kniha Považská Bystrica, 2006, str. 76) Bukovina je vrch (598 m.n.m.), kde sa stretávali hranice troch chotárov - PB, Zemianskeho Kvašova a Prečína.
 
Nobilitovaná vetva
 
O našej rodovej línii vieme veľmi málo. Našim predkom je Barbora (1696), ktorej rodičov nepoznáme (neskôr Barboru niekedy zapisovali s krstným menom Mária). Pravdepodobne jej rodičia boli Juraj a Zuzana Gubernáthová, nakoľko niektorí ich potomkovia zostali v Pov. Bystrici alebo severne od mesta. V záznamoch v matrikách je Barbora pri krstoch svojich detí uvádzaná ako nobilitovaná. Bola manželkou šľachtica Františka Maršovského, žili v Jablonovom a Maršovej, mali 12 detí, ale v tejto línii našich predkov už priezvisko Piaček nepokračovalo. Predpokladám, keďže Barbora bola nobilitovaná, tak bola dcérou jedného z troch bystrických Piačkovcov, ktorí boli nobilitovaní v r. 1692 resp. 1694.
 
Ďalšie manželstvá dcér Piačkovcov so šľachticmi v 1. pol. 18. st.:
Katarína (okolo 1685) sa vydala za Adama Maršovského, žili v Maršovej a mali deti: Jozef (1705), Kristína (okolo 1708) vyd. Maršovská a Čerňánská, Mikuláš (okolo 1709), Mária (okolo 1710) vyd. Medňanská, Barbora (okolo 1711).
Mária (okolo 1710) sa vydala za Štefana Sobeka a mali deti: Elek, Anton s manželkou Rozáliou Tučínskou, NN vydatá Maršovská a Rozália (1734), ktorá sa vydala za Jozefa Višňovského a po ňom za Michala Rašovského.
 
Podrobnejšie rodostromy publikoval Béla Kempelen. Ján (okolo 1630), pravdepodobne spomínaný bystrický richtár, mal okolo r. 1660 synov: Juraj, Mikuláš a pravdepodobne Imrich (Béla Kempelen ho neuvádza). V podobných rodokmeňoch sú dcéry pred r. 1700 uvádzané len výnimočne. Najstaršie generácie publikované s maďarskými menami:
 
Ako vidieť v rodokmeňoch, Piačkovci boli prepojení s rodom Gubernát (Gubernath, Kubernát). V súpise panstva Bystrica z r. 1670 je v PB medzi želiarmi uvedená vdova po Martinovi Kubernátovi.
 
Mikuláš a Juraj získali výsady po publikovaní ich armálesu 15.1.1692. Avšak majiteľ panstva Pavol Balaša im bránil v užívaní ich výsad. Protestoval proti ich povýšeniu do šľachtického stavu, lebo odjakživa boli poddanými Bystrického panstva. Argumantoval aj tým, že Juraj Piaček sa zapojil do Tököliho povstania. Po opätovnom potvrdení armálesu v r. 1694 už spor nepokračoval. Keďže v armálese nie je uvedené meno ich otca Jána, tak pravdepodobne už vtedy nežil.
Kráľ Leopold I. 20.8.1694 vydal erbovú listinu vo Viedni pre Juraja Piačka ako hlavného nadobúdateľa, a pre Imricha a Mikuláša Piačkovcov a manželky Zuzanu Kubernath a Barbaru Kubernath ako vedľajšími nadobúdateľmi. (Kubernath resp. Gubernath bol tiež starobilý rod z PB, Ondrej Gubernath získal armáles v r. 1686, Ján Gubernath (1694) zomrel 3.6.1771 ako 77 r.)
Erb rodu obsahuje rameno v červenom šate s lakťom ležiacim na zlatej korune na trojvŕší, ruka drží orlie krídlo na modrom pozadí štítu. Na korune prilby nad štítom stojí biela holubica medzi dvoma roztiahnutými orlími krídlami a v zobáku drží zelenú vetvičku.
Farebnú verziu erbu zobrazuje Jozef Piaček na svojom webe.
 
V roku 1723 Mikuláš mal troch synov: Mikuláš, Ondrej a Ján. Juraj mal tiež troch synov: Ján, Jozef a Juraj.
 
Súpisy šľachty Trenčianskej stolice uvádzajú o rode tieto údaje:
V roku 1748 žili v hornom okrese: Jozef, Mikuláš, Juraj, a v strednom okrese: Ondrej.
 
V roku 1754-55 boli zapísaní: Mikuláš, Michal, Jozef, Juraj, vdova po Ondrejovi.
 
V roku 1768 v Považskej Bystrici: Michal a jeho synovia Michal a Ján, a samostatne Ján. V Predmieri: Juraj a jeho synovia Ján a Anton.
 
V roku 1803 v Považskej Bystrici: Ján a jeho synovia Ján, František, Karol, Tadeáš a Jozef. V Predmieri: Ján a Anton. V Klobušiciach: Jozef a jeho synovia Imrich, Jozef, Anton, Karol a Ján.
 
V roku 1837 v Považskej Bystrici: dediči Jána - Ján, Karol, Tadeáš, Jozef a František, synovia Františka - Michal a Valent. V Predmieri: Ján a Anton. V Klobušiciach: Imrich, Karol a Ján. V Zemianskom Podhradí: Jozefov syn Anton.
 
Piaček v Považskej Bystrici
 
Piačkovci z nobilitovanej vetvy:
 
Mikuláš ml. je zapísaný ako krstný otec pri krste Mikuláša Václavíka v obci Hlboké (okr. Bytča) 2.1.1724.
 
V polovici 18. st. v balašovskej časti mesta bolo 24 želiarskych dvorov. Na polovici Valientovskej usadlosti žili a hospodárili Ján a Mikuláš Valientovci, a na druhej polovici drobný zeman Ján Piaček. I keď bol zemanom, bol tiež spoplatnený. (str. 110)
V polovici 18. st. sa spory riešili na panskom súde, ktorý zväčša zasadal v kaštieli v Orlovom. V r. 1757 mu predsedal šľachtic Pavol Balaša a prísediacim sedrie bol Michal Piaček.
 
Michal získal bakalársky titul na Trnavskej univerzite, zomrel v Košiciach.
 
Michal (okolo 1730) mal s manželkou Annou Mostickou syna Jozefa (15.9.1767).
Michal (okolo 1750), ktorého rodičov nepoznáme, sa 4.6.1780 oženil s Annou Fabianovičovou, dcérou Jána Fabianoviča prezývaného Bognáč.
 
Ján nar. 26.5.1746 v PB získal bakalársky a magisterský titul.
 
Ján (okolo 1750) mal s manželkou Jankou (Júliou) Kubicovou deti: Ján Ladislav (27.6.1784), František Tadeáš (21.10.1785), Anna (7.10.1786), František, Karol, Jozef. Krstnými rodičmi boli František Gubernath (ako vice comes) a Anna Gubernath.
František sa oženil s Barborou Barošovou a mali deti: Valent, Mária Kristína (15.12.1825). František ovdovel a oženil sa s Máriou Brhlovičovou a mali deti: Emília Jozefa (16.10.1841), Mikuláš Alojz Jozef (22.3.1843), Jozefa Karolína Anna (18.11.1845). Valent, syn z 1. manželstva, sa oženil s Antóniou Huljakovou a mali deti v PB v dome č. 88 a Rajci: Ladislav Karol Mikuláš (3.1.1848), Kamil Adolf Ernest (16.1.1850), Kornélia Mária Antónia (12.11.1853).
 
Mária, ktorej rodičov nepoznáme, sa vydala za Karola Medňanského, žili v Pruskom a mali deti: Valentín Eusébius Anton Ján (17.11.1796), Štefan Ignác (31.7.1798), Dionýz (27.8.1800), Júlia Mária (3.2.1802), Ján Anton (1.2.1803), Ludvík Vincent (7.7.1804), Alojz Jakub (26.7.1805), Vincent Ladislav (10.4.1807), Anna Mária (1.9.1811), Florentína Mária Anna (26.8.1815).
 
Piačkovci, ktorí boli v poddanskom postavení:
 
V súpise poddaných z r. 1715 sú uvedení Ondrej, Daniel a Juraj Piačkovci. Ondrej patril k najväčším sedliakom v meste. V súpise z r. 1720 sú uvedení Ondrej a Juraj. Juraj bol želiar.
V urbári  z r. 1770 sedliaci Tomáš, Ján, Ondrej, Mikuláš Piačkovci a vdova po Jánovi patrili medzi 66 večných poddaných tej časti mesta, ktorá patrila dedičom po Jánovi Sapárim. Ich postavenie bolo také, že mali poddanské povinnosti, záväzky platiť dávky panstvu, monarchii a cirkvi, a nemali právo odchodu a sťahovania.
 
V najstaršej matrike zomretých sú záznamy:
Anna (1706), manželka Jána Piačka, zomrela 29.11.1768 ako 62 ročná.
Ján (1706) zomrel 18.1.1772 ako 65 ročný.
 
Mikuláš (okolo 1740) mal s manželkou Evou Valientovou deti: Marína (8.9.1764), Tomáš (10.2.1767).
 
Ondrej (okolo 1740) mal s manželkou Annou Lovíškovou deti: Ján (1.3.1766), Zuzana (1.7.1767).
 
Ján mal s manželkou Zuzanou Balásovou dcéru Zuzanu (30.12.1785).
 
Piaček sa 18.11.1781 oženil so Zuzanou Mravcovou. Tento Piaček je pravdepodobne Ján Valient, ktorý mal so Zuzanou Mravcovou syna Jozefa (22.7.1782).
Ondrej sa 3.2.1785 oženil so Zuzanou Bielikovou.
Ján sa 29.10.1786 oženil so Zuzanou Kocianovou.
 
Juraj (okolo 1770) sa 8.9.1799 v Brvništi oženil s Katarínou Maríkovcovou a v Brvništi mali deti: Katarína (29.8.1800), Ondrej (30.11.1801). Ondrej sa oženil s Annou Kocianovou a mali syna Jána (6.12.1825), ktorý sa 8.2.1860 oženil s Máriou Ďurkovskou. V dome č. 104 žil aj iný Ján (1825), ktorý zomrel 4.5.1854 vo veku 29 rokov.
Ján (1825) a Mária bývali v dome č. 104 a mali syna Valenta (4.2.1861). Valent zostal v rodičovskom dome, 21.11.1883 sa oženil s Annou Rezákovou a mali syna Štefana (26.12.1885). Valent ovdovel a 20.3.1893 sa oženil s Annou Mogoňovou a mali deti: Michal (22.10.1894), Ján Silvester (10.12.1895), Jozefína, Vincent (1902). Vincent bol mlynár vo Valúšovom mlyne na rieke Domanižanke.
 
Pavol s manželkou Zuzanou Adaméch mali syna Jána (24.5.1779).
Ján s manželkou Zuzanou Belásovou mali dcéru Zuzana (30.12.1785).
Ján s manželkou Annou Duračkovou mali deti: Anna (8.3.1786), Katarína (29.11.1787).
Ján s manželkou Zuzanou Gombárovou mali dcéru Máriu (22.12.1787).
Ondrej s manželkou Annou Krasňanskou mali deti: Jozef (4.3.1783), Eva (6.6.1786).
Juraj s maželkou Annou Stratenou mali dcéru Evu (5.8.1787).
 
Ján (okolo 1770) z PB žil v Košeci s manželkou Zuzanou Gyermek a mali syna Štefana (5.3.1802).
 
Vdovec Ondrej sa 12.11.1831 oženil s Máriou Černíkovou.
Štefan sa 20.1.1840 oženil s Máriou Krasňanskou.
 
Ján sa 6.10.1842 oženil s Máriou Valentini.
Štefan (okolo 1830) prezývaný Valentini po svojej manželke Márii Valentini, mal s ňou dcéru Zuzanu (11.8.1855).
 
Piačkovci žili vo viacerých domoch:
František (okolo 1810) s manželkou Máriou (zom. 21.1.1853) žili v dome č. 88.
Štefan s manželkou Annou Kvaššayovou Sádeckou žili v dome č. 95 a mali deti: Ján (20.12.1873), Mária (1.10.1875), Štefan (1882), Karol (1884), Rudolf (19.3.1885), Anton (1888). Ján (1873) sa 29.5.1900 oženil s Apoloniou Altaňovou, ovdovel a 30.1.1922 sa v Beluši oženil s Máriou Belobradovou.
Vdovec Tomáš (1823) z domu č. 100 sa 16.10.1861 oženil s Barborou Lovíškovou Slaninkovou, žili v dome č. 103 a mali dcéru Annu (4.10.1869, zom. 22.12.1952).
Tomáš s manželkou Barbarou Kvassayovou Ištok žili v dome č. 103 a mali deti: Katarína (11.5.1852), Mária (1853), Štefan (1.2.1856), Ján (21.5.1858, zom. 21.7.1858).
Štefan (okolo 1810) s manželkou Máriou (1818, zom. 4.11.1853) žili v dome č. 103.
Ján (1851) sa 26.5.1875 oženil Teréziou Štábelovou, žili v dome č. 103 a mali deti: Rudolf (1875), Jozef (1877), Augustin Jozef (1878), Ján (1881), Michal Štefan (1.10.1885), Vojtech (1888), Barbora (1891).
Jozef (1852) z domu č. 103 sa 17.5.1876 oženil s Annou Matejkovou.
Ako je vyššie uvedené, Valent s manželkou Annou Rezákovou žili v rodičovskom dome č. 104.
Juraj s manželkou Máriou Chalúpkovou žili v dome č. 135 a mali syna Jána (17.11.1869).
Vdovec Juraj (1854) sa 2.6.1884 oženil s vdovou Máriou Bujnovou, žili v dome č. 141 a mali deti: Ján (8.5.1885, zom. malý), Anna (1887), Alexander (1889), Helena (1891), Ján (1893).
Jozef (okolo 1850) sa priženil do Kunovca, s Annou Balásovou žili v dome č. 264 a mali deti: Anna (18.3.1877, zom. 29.12.1931), Katarína (18.3.1879, zom. 29.3.1879).
 
V r. 1833 bol Ondrej Piaček jedným z boženíkov v správe mesta. V r. 1847 administratívnu agendu mesta vybavoval notár Štefan Piaček. (kniha PB, str. 134) Štefan Piaček bol richtárom v r. 1852, 1853, 1855. (str. 155)
 
Na zač. 20. st mal Štefan jatku a mäsiarstvo v PB. (str. 191).
 
Piaček v Predmieri
 
Juraj (okolo 1710) sa oženil s Esterou Nozdrovickou a mali deti: Katarína (1.5.1740), Katarína (29.7.1742), Ján, Anton Jakub (25.7.1745). Anton Jakub zomrel v júni 1825 vo veku 80 rokov v Predmieri. Táto vetva vymrela po meči.
 
Piaček v Klobušiciach
 
Rodokmeň šľachtickej vetvy z Klobušíc publikoval Iván Nagy (neskôr publikovaný rodokmeň od Bélu Kempelena je podrobnejší a je uvedený vyššie):
Ondrej (pravdepodobne brat Antona Mikuláša), žijúci v Klobušiciach, mal dcéru Júliu (okolo 1730), ktorá sa 23.11.1749 vydala za Jána Jankoviča. Svedkom na svadbe bol Mikuláš Piaček.
 
Vdovec Anton Mikuláš z PB sa 16.7.1746 v Klobušiciach oženil s Barborou Marcibáni a mali deti: Karol Krištof (1749), Mikuláš (okolo 1750), Jozef (1755), Anna. Deti sa pravdepodobne narodili v PB, ale matriky z tej doby sa nezachovali.
 
Karol Krištof (1749) mal vojenskú kariéru, dosiahol to až na generálmajora, a ako vojak zomrel 12.6.1799 v meste Schaffhausen vo Švajčiarsku na následky zranení, ktoré utrpel v bitke pri Andelfingene.
 
Mikuláš (okolo 1750) bol ališpán (zástupca župana) v meste Lugos (dnes Lugoj v Rumunsku). V r. 1778 sa oženil s Teréziou Kelecsényi a mali deti: Františka Mária (27.5.1780) vyd. Kubicová, Ján Ignác (18.6.1781), Ignác (6.8.1782), Alžbeta (19.11.1783), Karolína Terézia Zuzana (3.9.1787), Ján Karol (25.9.1789, Temesvár).
 Františka Mária  (1780) sa 20.7.1800 vydala za Jána Kubicu, žili v Soblahove. Zomrela 8.8.1865 v Topoľčanoch.
Kráľ František I. daroval 16.2.1810 Mikulášovi a jeho bratovi Jozefovi majetok v obci Oláhság (v súčasnosti Oloşag, Rumunsko). Obec je cca 10 km J od mesta Lugoj. Darovacia listina je uložená v Maďarskom krajinskom archíve. Strana listiny s menami Piačkovcov:
Mikuláš, maď. Miklós Piacsek bol dvorný familiár, kráľovský radca, tajomník dvorskej kancelárie, súdny sudca viacerých žúp.
 
Jozef (1755) sa ako 24 ročný 23.7.1779 v Novom Meste nad Váhom oženil s Júliou Podhradskou. Krátko žili v Novom Meste nad Váhom a potom sa usadili v Klobušiciach. Jozef a Júlia mali deti: Ján (22.5.1780), Imrich (15.4.1781), Jozef (29.6.1782), Mária Anna Barbora (4.12.1783), Ján Pavol Peter (28.6.1785), Ignác Karol (1.8.1791), Anton Alojz (6.7.1793), Karol Krištof Štefan (august 1796), Ján Martin (12.11.1800). Barbora vydatá za Františka Novákyho by mohla byť Mária Anna Barbora (1783).
 
Imrich (1781) sa 15.4.1811 v Tŕstí (J od PB) oženil s Apolóniou Trsťanskou, žili v obciach Tŕstie a Lukáčovce, a mali deti: Mária Anna (20.8.1812), Florián František (1813), Anna Kristína Magdaléna (21.7.1814), Vendelín (25.11.1815), dvojičky Alžbeta a Juraj Krištof (25.4.1817), Karol Imrich Vendelín (3.11.1818), Júlia (8.4.1821) vyd. Latkóczy, Imrich Jozef Anton (16.4.1822), Dionýz (27.11.1827, zom. 14.1.1828). Alžbeta (1817) sa 2.8.1847 vydala za Jenő Balogha.
Juraj Krištof sa 9.5.1841 v Nitre oženil s Konstantínou Brogyányi v Nitre a mali deti: Eduard Ján Imrich (18.3.1843), Otília Mária Anna (28.9.1844). Juraj Krištof ovdovel a 19.3.1849 sa v Nitre oženil s Júliou Latkóczy. Eduard Ján Imrich (1843 sa oženil s Viktóriou Eiselt, žili v Novom Meste nad Váhom a mali deti: Viktor Ján Eugen (14.12.1870), Győző (14.12.1879).
 
Ignác Karol (1791) bol v 19. st. županom Trenčianskej stolice. S manželkou Máriou Wachtler mali v Klobušiciach dcéru Sidóniu (april 1825) vyd. Sipeky, krstným otcom bol župan Štefan Ilešházy.
 
Anton (1793) žil v Zemianskom Podhradí, okr. Nové Mesto n. V. (30.7.1850 tam bol krstným otcom).
 
Anna, dcéra Antona Mikuláša a Barbory sa 26.11.1766 vydala za Jozefa Vattaya, v r. 1771 žili vo Fiľakove a narodil sa im syn Štefan (26.3.1771), v r. 1777 v obci Šávoľ sa im narodila dcéra Magdaléna (3.8.1777) a potom opäť žili vo Fiľakove, kde sa narodila dcéra Apolónia (23.3.1780).
 
Piačkovci v ďalších okolitých i vzdialenejších obciach
 
Jednalo sa o Piačkovcov v poddanskom postavení.
 
V obci Podvažie žil Juraj (okolo 1770) s manželkou Annou Hlavatou a mali dcéru Zuzanu (18.4.1798).
 
V Súľove v r. 1770 žil Mikuláš. Piačkovci tu boli evanjelici. V 2. pol 19. storočia tu žili viaceré páry: Juraj a Mária Balážová, Štefan a Anna Bohušová, Ján a Zuzana Hoferica, Ján a Anna Kováčiková, Ondrej a Zuzana Hrehorová, Juraj a Anna Voláriková. Štefan (1850) žil v dome č. 39 (49), 10.2.1873 sa oženil so Žofiou Balážovou a mali deti: Zuzana (29.9.1878), Anna (9.11.1881, zom. malá), Ondrej (24.10.1885), Anna (21.2.1889), Juraj (4.3.1896).
Potomkovia Piačkovcov tam žijú aj v súčasnosti.
 
Piačkovci žili aj v obciach Konská, Rajec atď.
V Turci žili evanjelici, napr. v obci Ivančiná.
Na Záhorí žili v Stupave, Marianke, Malackách, Vysokej, Zohore.
 
*
 
Michael Piaček z Trenčína bol v r. 1670 zapísaný na univerzite vo Viedni, v r. 1696 študoval v Győri.
Anton by sa mal narodiť 30.3.1691 v Trenčíne (v matrike narodených o tom zápis nie je), v r. 1706 študoval v Trnave a potom slúžil v Ostrihomskej arcidiecéze.
 
*
 
V súčasnosti v SR žije okolo 230 osôb s priezviskom Piaček, najviac, okolo 24 v Považskej Bystrici.