Pocta predkom


Turčáni

Turčáni - Turchanyi, Thurcsányi, Turcsányi, Turchan, Turcsan, Turchányi

 

Priezvisko Turčáni sa vyskytovalo v rôznych formách a na rôznych miestach Uhorska. Tí, čo boli šľachticmi, pochádzali z 3 rodov, ktorých spoločný základ sa asi nepodarí dokázať. Najstaršou vetvou sú Turčániovci z obce Turčianky (okr. Partizánske, pri Klátovej Novej Vsi). Sú vetvou starého rodu Divéky, písomne doloženou od 13. storočia. Druhú vetvu tvoria Turčániovci z Plevníka. Sú uvádzaní od 19.5.1649, keď bol nobilotovaný Mikuláš Turčáni s príbuzenstvom. Treťou vetvou sú Turčániovci, z ktorých Illés získal nobilitačnú listinu 28.8.1659 a 24.7.1669 získal nobilitačnú listinu György Turcsányi v Prešove (s koreňmi pravdepodobne v turčianskej stolici).

V nasledujúcom texte bude opísaná doteraz odhalená história Turčániovcov z Plevníka (vtedy z Trenčianskej stolice). 19. 5. 1649 bol kráľom Ferdinandom III. v Bratislave do šľachtického stavu povýšený Nicolaus Turchanyi. Z toho vyplývajúce práva získali aj jeho manželka Alžbeta, dcéra Eva a bratia Ján, Andrej a Matej. Armáles (šľachtická listina) vydaný župným úradom používa priezvisko Turchanyi, čo je latinský zápis pre Turčáni. Nobilitáciu vyhlásili v r. 1649 v Trenčíne. Nobilita prechádza na ďalšie pokolenia.

Eundem itaque Nicolaum Turchanyi, ac per cum Elisabetham Consortem nec non Evam filiam, ac Ioannem, Andream, et Matthiam Fratres ejusdem e statu et conditione ignobili in qua hactenus perstitisse dicuntur, de Regiae N[ost]rae potestatis plenitudine et gratia speciali eximentes, in coetum et numerum verorum a[tqu]e indubitatorum Regni N[ost]ri Hungariae et partium ei annexarum  Nobilium duximus annumerandos, cooptandos, et adscribendos. Annuentes et ex certa nostra scientia, animoq[ue] deliberato concedentes, ut ipsi a modo imposterum futuris et perpetuis semper temporibus, omnibus illis gratiis, honoribus, indultis, privilegiis, iuribus, praerogativis, libertatibus, et immunitatibus, quibus caeteri, veri, antiqui et indubitati dicti Regni N[ost]ri Hungariae et partium ei annexarum nobiles, hactenus quomodolibet de jure, vel antiqua consuetudine usi sunt et gavisi, utunturq[ue] et gaudent in aevum, uti, frui et gaudere possint ac valeant haeredesq[ue] et posteritates ipsorum utriusque Sexus univer[sae] valeant atq[ue] possint. In cuius quidem N[ost]rae erga ipsos exhibitae Gratiae, et Clementiae, ac Liberalitatis testimonium, veraeque et indubitatae Nobilitatis signum haec arma seu Nobilitatis Insignia.

preklad:

(Preto teda tohto Mikuláša Turčániho, a tiež cez neho manželku Alžbetu a tiež dcéru Evu a bratov Jána, Andreja a Mateja rovnako z nie šľachtického stavu, v ktorom doteraz boli, z našej kráľovskej moci a so zvláštnou milosťou sme rozhodli, že ich prijímame a zaraďujeme do pravého šľachtického stavu pre Uhorsko a pripojené oblasti. Po zvážení a odsúhlasení, že odteraz a v budúcnosti navždy všetky, zľavy, vážnosť, výhody, slobodu, právo, oslobodenia, ktorými uhorskí praví šľachtici doteraz podľa zvykov žili a žijú, s nimi ich dedičia a potomkovia oboch pohlaví, aby ich mohli užívať. Ako znak našej dobrej vôle, veľkorysosti a milosti voči nim, ďalej pre znak ich pravého šľachtictva im dávame tento šľachtický erb.)

V tom čase sa Turčániovci pohybovali v blízkosti príslušníkov rodu Balassa. Balassovci vlastnili panstvá Považská Bystrica, Divín (okr. Lučenec) a Modrý Kameň. A tak sú s týmito oblasťami spojené aj osudy Turčániovcov. Mikuláš Turčáni bol správcom (provizorom) na panstve bystrického hradu. O tom, za čo získal nobilitáciu, by mohol vypovedať jeho erb, kde je postava držiaca šabľu a ruka držiaca 3 klasy obilia. Podľa jedného svedectva – Mikuláš, na žiadosť Rákociho matky, sa stal nositeľom zástavy a bol miestodržiteľom úradu.

Miro Martinický v knihe Považská Bystrica (2006) na str. 81 uvádza, že Mikuláš Turčan bol provizorom Imricha Balašu v r. 1649-1655.

Z 2. pol. 17. st. sú nasledujúce zmienky o Turčániovcoch. Mikuláš Turčáni mal synov Mikuláša, Adama a Štefana. Svedecká listina Andreja Turčániho o uvoľnení svojej časti majetku z majetku Mikuláša Turčániho, napísaná a vydaná v r. 1663, sa asi týka Mikulášovho brata, uvedeného v nobilitačnej listine. Prípis grófa Valentína Balassu svojmu hospodárskemu správcovi Turčánimu je datovaný v r. 1666. Prípis grófa Valentína Balassu, vydaný v r. 1667 pre Mikuláša Turčániho o jeho majetku. Vlastníctvo v Plevníku potvrdil gróf Valentín Balassa 20. mája 1680 pre Adama a Štefana. Listina s prosbou Adama Turčányiho o určenie majetku v trenčianskom komitáte bola datovaná v r. 1682. Prosba Adama Turčana a rozhodnutie komitátu na túto prosbu bolo vydané v r. 1684. Dlžobný list Štefana Turčániho bol poslaný Gabrielovi Beňovskému v r. 1698. Šľachtickú listinu potvrdil niekdajší župan Gabriel Balassa v roku 1698, kde sa spomína Adam a Štefan ako bratia Mikulášovi.

Adam Turčan, mojim deťom a môjmu potomstvu katolíckeho povedomia dávam na vedomie, že ak by sa môj brat Mikuláš, ktorý je hlavným predstaviteľom nášho rodu, ktorý spolu s grófom Imrichom Balassom odišiel na panstvo Divín, jeho potomkovia by tam získali časť otcovského majetku a to nielen z mojej čiastky ale aj z čiastky môjho brata a to takým spôsobom, aby sa jemu alebo ostatným už dopredu dalo tých 30 zlatých, ktoré ja svojim odchodom na Divín som zanechal z hospodárskych peňazí, ktoré do svojho si pripočítal brat.

Tento list je vydaný 1. mája 1689.

Dve vetvy Turčániovcov - plevnická a divínska - sa začali odlišovať spôsobom zápisu priezviska. Rozdielne priezvisko si dali preto, aby sa dalo rozpoznať, do ktorej skupiny patria. Slovensky hovoriaca časť, žijúca v Plevníku, sa uvádzala s priezviskom Turčan (Turcsan). V súpisoch šľachty do r. 1803 boli zapisovaní s priezviskom Turcsan (okrem r. 1768, kde sú zapísaní ako Turcsany). V 19. st. sú už znovu uvádzaní ako Turcsányi.

Mikuláš Turčáni prišiel so synom Mikulášom a so županom Imrichom Balašom do Divína. Mikuláš Turčáni ml. bol uznávaný ako hlavný zástupca rodu. V Divíne sa oženil s Annou Muríny. Mali 3 synov - Martina (19. 10. 1691), Tomáša (13.10.1699) a Lukáša (15.10.1702). V Divíne mali aj títo synovia svoje deti. Najznámejším bol Ján (10.10.1716), syn Martina a Doroty. Stal sa kňazom a pôsobil na fare vo Vesteniciach. Divínska vetva sa uchádzala o potvrdenie šľachtictva v trenčianskej župe v r. 1773. Turčániovci žijú v Divíne a okolí dodnes.

Podľa svedectva vieme, že Mikuláš bol za Rákociho povstania miestodržiteľom a so svojim synom Vavrincom zahynul v bitke blízko Bratislavy. (O Vavrincovi vieme len ako o jeho vnukovi. Mohlo by sa jednať o jeho syna Martina).

Šľachtictvo bolo potrebné niekedy potvrdzovať, lebo so svojimi výhodami priťahovalo záujem špekulantov. Preto aj Turčániovci z Divína museli v r. 1773 predložiť listiny, ktoré im potvrdzovali ich výhody:

My, zhromaždenie prelátov, barónov, magnátov a šľachticov trenčianskej župy, dávame na vedomie tým, ktorých sa to týka, že sme v sobotu pred nedeľou 40 dňového pôstu, t.j. 6. marca r.p. 1773 zasadli v slobodnom kráľovskom meste Trenčíne ...

Listina, ktorá má byť vydaná ich bratovi Mikulášovi ako aj jeho potomstvu z rozhodnutia barónov, bola im udelená podľa originálu prostredníctvom Komesa župana Gabriela Balassu a to podľa práva aj vo veci Adama a Štefana Turcsányiovcov, ako aj ich brata Mikuláša, syna Mikuláša Turcsányiho, totiž rozdelenia si majetkov na 2 časti v roku 1698, ako o tom svedčí listina Jána Turcsányiho na základe listiny vydanej tomuto Turcsányimu v r. 1698 bol Mikuláš Turcsányi bývajúci v Divíne uvedený do vojenského stavu a jeho syn Mikuláš bývajúci v Divíne ubránil svoje majetky v trenčianskej župe a svojho syna menom Martin, ktorý mal v tom čase 7 rokov, zveril Adamovi Turčányimu. Tak sa stalo, že Mikuláš Turcsányi, nositeľ šľachtického titulu, mal týchto synov: Štefana, Adama, Mikuláša, z ktorých syn Mikuláš I. splodil Martina, ktorý sa stal nositeľom týchto privilégií v ďalších generáciách a to generácia: Lukáša, Mikuláša v komitáte novohradskom a presťahoval sa do Divína, aby tam vybudoval svoj príbytok, čo dokázal dodatočne svojimi dokumentami. A takto Ján Turcsányi, Martinov syn, Vavrinec syn Tomášov, Pavol, Michal, Ján, Ondrej Daniel, Florián, Juraj, Peter z rodiny Lukáša Turcsányiho, ďalej Martin, Tomáš a Lukáš a Mikuláš Turcsányi určite boli ich synmi ako sa to nachádza v matrike divínskeho kostola. Toto svedectvo môže sa publikovať na základe výpovede svedkov v župe novohradskej, v ktorej všetci vyššie uvedení Turcsányiovci boli narodení, čo potvrdzujeme našou pečaťou ako aj na základe kráľovskej listiny, ktorá nám bola predložená.

V r. 1698 je Adam Turčáni uvádzaný ako vlastník dediny Plevník. Adamova dcéra Zuzana rozšírila územie pôsobenia Turčániovcov o Sádočné. 30.10.1713 sa v Domaniži vydala za Ondreja Sádeckého prezývaného Zigo. Potom sa tu používala prezývka Turčan v tejto vetve Sádeckých a neskôr aj vo vetve rodu Kardoš.

V generálnom daňovom súpise z r. 1720 sú v Plevníku ako platitelia kuriálnej dane uvedení - nástupca (dedič) Adam Turčan a Andrej Turčan a Ján Turčan. V roku 1736 rodina preukázala svoj pôvod od šľachtických predkov pred župou v Trenčíne, menovite synovia Adama I. - junior Adam II. a Štefan, ďalej súrodenci František, Adam III., Ján a Andrej (pravdepodobne synovia spolunadobúdateľa Jána) a Juraj, Ján a Andrej (pravdepodobne synovia spolunadobúdateľa Andreja). Podľa súpisu šľachty v trenčianskom kraji z roku 1748 v Plevníku bývali Adam starší, Ladislav, Andrej nasledovaný synmi, František, Juraj, Ján a ďalší Andrej Turčan. V špeciálnom daňovom súpise z r. 1751 sú uvedené 2 majetkové skupiny. V prvej sú nástupcovia Mikuláša Andrej a František. V druhej sú nástupcovia Andreja Juraj, Ján a Adam. Príbuzenské vzťahy Turčániovcov v tomto období nie sú zatiaľ úplne jasné. 

Naša vetva Turčániovcov je zrejmá od Ondreja (asi syna Ondreja), ktorý sa narodil okolo r. 1690. Oženil sa s Máriou Korponayovou, tiež zo šľachtického rodu. Mohla by byť dcérou Korponaya, ktorý v tom čase žil v Púchove. Vieme o ich deťoch Jánovi (21.5.1717), Imrichovi (25.8.1718) a Márii (1725). 

Imrich sa objavuje v súpise z r. 1754 ako Imrich starší. Vtedy boli uvedení: Andrej st., Imrich st., František, Imrich ml., Adam ml., Ján st., Mikuláš, Juraj, Štefan a Ján so synom Andrejom. Imrich sa 25.3.1743 oženil s Annou Urbanovskou zo susedného Urbanova, príslušníčkou starej šľachtickej rodiny. Mali 10 detí – Ondreja (24.1.1744), Jána (10.12.1745), Katarínu (1.9.1748, zomrela malá), Annu (28.10.1750), Katarínu (1.7.1753), Štefana (25.5.1755, zomrel malý), Pavla (29.1.1758), Štefana (4.1.1761, odišiel do Novohradu), Zuzanu (25.2.1764) a Barboru (26.12.1769). Je to zrejmé aj zo súpisu šľachty v roku 1768. V Plevníku vtedy žili (pre zaujímavosť je uvedená maďarská interpretácia mien) Imre a jeho 4 synovia András, János, István a Pál, ďalej Ferencz a  jeho 2 synovia György a Imre, syn posledne menovaného András, ďalej István, ďalej András starší a jeho 3 synovia: János, András, a Mihály, ďalej Miklós a jeho syn István; ďalej János a jeho synovia János a Miklós, opäť ďalší János a jeho syn György, opäť ďalší Miklós a jeho synovia Jozsef a János, a nakoniec tretí János a jeho synovia  György, János a Miklós. Ako je vidieť, rod sa do široka roztiahol.

Naša vetva Turčániovcov pokračovala Imrichovým synom Pavlom, ktorý sa 16.11.1778 oženil so svojou vzdialenou príbuznou - Žofiou Turčanovou. Mali 7 detí, súpisy šľachty uvádzajú 2 synov – Štefana (10.12.1779-1837) a Michala (24.9.1797). Michal nemal mužských potomkov. 

Štefan bol priateľom grófa Alexandra Balašu, ktorý sa usadil na svojom panstve v Modrom Kameni. Štefan Turčáni prišiel za ním a podieľal sa na spravovaní panstva. Štefan sa 5.9.1802 v Modrom Kameni oženil s Annou Máriou Weissovou z Kremnice. V Modrom Kameni mali 10 detí – Jozef (15.6.1803), Anna, František, Antónia, Juraj (23.4.1809), Štefan, Ján Vojtech, Ignác (31.7.1813-27.3.1860), Cecília a Alexander (22.11.1817).

Video ukazuje, ako Modrý Kameň vyzerá v súčasnosti https://youtu.be/z-o-qKpK7Sw a pekné letecké zábery ukazuje video https://www.youtube.com/watch?v=ctVM-kkGI5U

Ján a Ignác boli v r. 1837 vojakmi. O potomkoch Jána a Alexandra nevieme. Juraj sa oženil s Máriou Nonothovou a mali v Plevníku 7 detí – Július (1831-26.8.1883), Eulalia, Gejza, Teodor (7.4.1836-28.6.1848), Ľudovít, Mikuláš a Adalbert Juraj Koloman (23.4.1841). Július odišiel z Plevníka, bol to známy uhorský spisovateľ a dramatik. Oženil sa s Annou Horváthovou a mali 6 detí - Irén (17.9.1859), Lenke, Elemér, Tihamér (10.5.1874), Olga (9.9.1878-18.10.1937) a Róza. On a jeho potomkovia sa písali Turchányi. Tihamér  bol historik a cestovateľ a Oľga vyd. Mariházy bola uznávaná operetná speváčka v Budapešti. Potomkovia Tihaméra žijú v Budapešti.

Podľa súpisu šľachty z roku 1803 mala rodina Turčániovcov v Plevníku 34 a v roku 1837 mala 37 predstaviteľov mužského pohlavia. Súpis z r. 1836 zachytáva prezývky Turčániovcov: Štefan, Juraj syn Štefana, Ondrej Richta, Jozef Richta, Jozef Fercek, Ondrej Fercek, Ondrej Poradni, Jozef Adamov, Pavol Adama, Ján Ištvanik.

Naša vetva Turčániovcov nemala prezývku, pokračovala Štefanovým synom Ignácom. Jeho krstným otcom v Modrom Kameni bol gróf Alexander Balaša. Ignác sa 15.7.1843 oženil s Annou Šumcovou (1821-9.5.1888) z Plevníka. Žili v Plevníku v dome č. 10. V r. 1847 sa Ignác delil o majetok s bratom Alexandrom. Ignác a Anna mali 9 detí: Mária (17.9.1844-18.2.1845), Karol (6.2.1846-19.3.1846), Cecília (30.3.1847), Antónia (4.3.1849) vyd. Krupová, Štefan Ľudvík (8.6.1851-29.12.1863), Karol (17.3.1853-6.7.1927), Ľudovít (2.4.1856), Mária (12.2.1858) a Jozefa (17.11.1860). Až 5 detí sa nedožilo dospelosti a dlho nežil ani ich otec Ignác.

Karol (1853) sa 22.1.1882 oženil s Annou Sýkorovou (25.7.1865-23.4.1946). Jej otec Štefan pochádzal z Krásna nad Kysucou (Síkora sa uvádzalo s mäkkým i) a robil strážnika na bystrickom panstve. Karol a Anna mali 5 detí: Karol (3.11.1883-29.8.1947), Irena (15.4.1885-1.10.1964) vyd. Košteková, Františka (28.1.1888-1970) vyd. Mališová, Ján Chryzostom (27.1.1891-28.12.1893) a Ignác (12.8.1911 - 9.11.1940). 

Turčániovci chudobneli podobne ako iní drobní šľachtici. Karol sa vydal za zárobkom do Ameriky a vrátil sa až po dlhšom čase. Z jeho detí mali potomkov Karol a Irena. Karol ml. (1883) zostal v rodnom dome, bol taktiež za zárobkom v Amerike. Potom kúpil v Plevníku dom Štokovec (prvý poschodový dom v obci) od Jána Turčániho (Bireš). Karol bol 2x ženatý. S Johanou Haladejovou mal 7 detí: Anton, Karolína, Johana, dvojičky Vladimír a Karol, Ján, Jozef. S Vincenciou Kvašňovskou mal 2 deti – Rudolf a Helena. V Plevníku a okolí žijú potomkovia Antona, Karolíny (vyd. Lukáčiková) a Johany (vyd. Motlová).

Karol st. (1853) zomrel 6.7.1927 a zachoval sa jeho testament, ktorý povedal ústne pred svedkami. V protokole sa uvádza, že počiatkom júla zavolala Karolova manželka Anna 4 občanov z Plevníka, lebo Karol Turčáni by rád urobil poriadok. Dom a role zanechal synom Ignácovi a Karolovi. Tí majú vyplatiť svojim sestrám Františke a Irene po 2 000 Kč.

My sme potomkovia Karolovej dcéry Ireny (1885), ktorá  sa vydala za Jozefa Košteka (30.3.1881-28.1.1921) do Jablonového. Mali 5 detí – Štefánia (vyd. Ďuriníková), Jozef, Ján, dvojičky Pavol a Anna (vyd. Hanulíková). V Jablonovom a okolí ale i vo vzdialenejších končinách žijú ich potomkovia.


***

Nejasné je (okrem iného) zatiaľ spojenie s nasledujúcimi Turčániovcami:

Andrej v r. 1738 uvádzal, že Mikuláš bol jeho dedo. Hovoril o sudcovi šľachty Mikulášovi Záhorákovi, ktorý po zostupnej línii pochádzal z famílie Turcsányiovcov.

Andrej Turčáni, hospodársky úradník v Orlovom, bol členom Slovenského učeného tovarišstva (v r. 1792-1795).

Imrich obdržal 22.4.1837 šľachtické osvedčenie od trenčianskej župy. V súpisoch šľachty z toho obdobia sa Imrich nenachádza, takže je otázne, o koho sa jedná.

V bratislavskej župe sa v r. 1803 hlásili k potomkom Mikuláša, nobilitovaného v r. 1649, bratia Jozef a Michal Turcsányi, potomkovia Jána Turčániho (Turčana), žijúceho v 2. pol. 17. st. v Pezinku. Jeho syn Ján (1680-1727) mal za 1. manželku Alžbetu Beňovskú.

V r. 1833 sa v Novohrade o nobilitačnú listinu uchádzal Andrej Turčáni pre seba a svojich synov Andreja, Pavla a Samuela.