Pocta predkom


Čička

Naši Čičkovci žili v Jablonovom (okr. Bytča). Je to jeden z mála rodov v tejto oblasti, kde niekto spísal históriu rodu. Tu to spravil pán Štefan Čička (1908-1998). Jeho pamäť siahala do začiatku 19. storočia. Napriek tomu je tu problém s nadobudnutými poznatkami, lebo matrika narodených pre obdobie okolo r. 1820 je poškodená od požiaru a časť strán je obhorená. Hľadanie sťažuje aj to, že strany matriky boli po poškodení zoradené v opačnom poradí.
 
Pôvod priezviska je zatiaľ nejasný, možné sú viaceré vysvetlenia (objasnenia vychádzajú z väčšej časti z maďarčiny, kde sa slovo zapisuje csicska):
Slovo čička označovalo lokaja. Mohol to byť i ľahko ovplyvniteľný človek, ktorý nemal vlastný názor. To by mohlo znamenať, že dávny predok bol sluhom a podľa toho dostal prezývku.
Kedysi v armáde tak nazývali označenie jednej vojenskej hodnosti. Bol to červený prúžok hodnosti v tvare písmena "V" na rukáve košele služobníka dôstojníka, teda dôstojníckeho sluhu. To by mohlo znamenať, že dávny predok slúžil v armáde.
Vraj niekedy tak volali mladú jalovicu (telička) vďaka premene slova: telica - telička - čička. Ak by to bolo takto, tak možno dávny predok mal nejaký problém s jalovičkou a ľudia mu podľa toho dali prezývku, ktorá sa stala priezviskom.
Kedysi tak pomenovali kuriatko.
 
Jedná sa o starobylý jablonovský rod. Najstaršia zmienka o nositeľovi tohto mena je z roku 1652, keď sa spomína, vtedy asi 35-ročný, richtár Mikuláš Čička. To značí, že Mikuláš sa narodil v r. 1617. V roku 1680 sa uvádza Ján Čička.
 
V súpise poddaných z r. 1715 sa uvádza Martin Čička (okolo 1690). Martin s manželkou Zuzanou Černuchovou žili v Jablonovom a krstili dcéru Zuzanu (29.1.1715) na fare v Predmieri. Obyvatelia Jablonového boli poddanými Maršovských. A Maršovským patrila aj obec Cherubin - Malá Čierna, nachádzajúca sa neďaleko Rajca (v r. 1612 palatín Juraj Thurzo daroval dedinu Cherubin-Čierna Štefanovi, Mikulášovi a Jurajovi Maršovským), kde sa Čičkovci dočasne odsťahovali. K Cherubinu sa viažu záznamy v matrike narodených fary Rajec, keď tu krstili svoje ďalšie deti Martin Čička s manželkou Zuzanou Černuchovou: Ondrej (31.10.1723) a Katarína (6.2.1726). Potom sa vrátili do Jablonového a mali dcéru Barboru (21.8.1730).
Martinovým rovesníkom bol Mikuláš Čička.
 
Urbár z r. 1767 (resp. 1772) ukazuje hospodárske pomery v obci. Vtedy bol starostom Ondrej Čička a listiny podpísal krížikom, čo poukazuje na to, že do školy nechodil.  V urbárskom súpise sú 2 Ondrejovia, jeden bol poddaným Rafaela Maršovského a druhý bol poddaným Adama Maršovského. Ďalší Čička bol Ján a ten mal poddanské povinnosti k Jozefovi Maršovskému. Ich status bol - veční poddaní - boli pripútaní k pôde a nemohli sa sťahovať.
 
Pravdepodobne po troch Čičkoch - Ondrejovi, Ondrejovi a Jánovi, z ktorých každý bol v r. 1767 poddaným iného Maršovského, žili v 19. st. tri vetvy Čičkovcov – v domoch č. 13, 14 a 21.
 
V dome č. 13 mali prezývku Švajdéch. Táto prezývka je aj v miestnom názve v Súľovských skalách – Švajdova skala. Pozostatky skaly sú v kameňolome, na pravej strane Hradnianky. Priezvisko Švajda sa vyskytovalo v obci Štiavnik. Sloveso švejdat v češtine znamenalo lúhovať. V Čechách v 17. st. Švéda označovali Švejda. Možno pomenovanie Švajda vyjadruje niečo podobné. Možno predok rozprával o Švédoch a dostal potom prezývku.
V dome č. 14 v druhej polovici 19. storočia Čičkovci nemali mužských potomkov a usadlosť prevzal zať Ján Bučo, a preto boli potom prezývaní Bučo Čička.
V dome č. 21 žili Čičkovci, ktorí v 19. st. vymreli po meči. Ich dcéra Anna sa vydala za Jána Baštu (Bašku) z Považského Podhradia. Vnuci Ján a Jozef zomreli počas prvej svetovej vojny a rod Bašta v Jablonovom skončil.
 
V daňovom súpise v r. 1828 (alebo v lepšej kvalite na webe MNL) sú v Jablonovom zapísaní: Juraj (č. 21), vdova Čičková (č. 38), Jozef (č. 39) a Ondrej (č. 40). Vlastníkom pozemkov bol Karol Maršovský. V súpise sú uvedení aj členovia domácnosti (počet bratov a detí), takže vieme, že v r. 1828 s Jurajom žila dcéra, s vdovou Čičkovou syn a dcéra, s Jozefom dcéra a s Ondrejom syn a 2 dcéry. Ondrej z veľkých domácich zvierat vlastnil 1 vola (Pecora. Boves jugales.), z malých domácich zvierat mal 3 ovce staršie ako 1 rok (Pecudes, Oves unum annum complentes).
 
V roku 1856 sa spomínajú dva hoštáky, na ktorých žili Čičkovci. Na Čičkovom hoštáku v dome č. 14 žil Ján Čička a tu pokračovala vetva Bučo Čička. Na Čičkovskom hoštáku žil aj Ján Baláž s manželkou Máriou Čičkovou. Paradoxne, súčasní Čičkovci sú potomkovia Juraja Čičku z domu č. 13, ktorý bol zapísaný na Galomičovskom hoštáku.
 
Všetci súčasní Čičkovci v Jablonovom sú potomkovia Juraja Čičku (1828 – 1900) a Zuzany Galovej (1831 – 1893) z domu č. 13.
Juraj a Zuzana mali 9 detí a vďaka potomstvu ich 6 synov je priezvisko Čička v obci najrozšírenejšie. Históriu rodu od 19. storočia zapísal Štefan Čička (1908 – 1998), a preto môžeme uviesť viac podrobností z ich minulosti. O rodine svojho starého otca „Ďura“ Čičku Švajdu (1828 – 1900) Štefan Čička píše:
„V zimných mesiacoch učil deti čítať a písať za naturálnu odmenu a v letných mesiacoch chodil aj s ostatnými občanmi pltníčiť dolu Váhom až do Komárna. Po urbárskom vyrovnaní v roku 1863 vlastnil malé hospodárstvo, ktoré pozostávalo z parciel „Prídolie“ 6 meríc,  „Diely“ 10 meríc, „Predný lán“ 10 meríc, „Hriadka“ 1 merica, a záhrada „Lazy“ asi 3/4 merice. Mali šesť synov a dve dcéry. Všetci šiesti bratia boli silnej telesnej stavby. Keď boli na pohrebe svojmu strýkovi v Hornom Hlbokom, vzbudili pozornosť dolnohričovského farára, ktorý sa vraj opýtal: „Odkiaľ sú títo mužovia, všetci mocní ako jedle, kým moji farníci Hlbočania sú ako trpaslíci?“. Syn Juraj (1858 – 1922) bol poľovník a známy ako jazvečiar, soviar, čvíkotár. Bol spoločníkom poľovníka, súľovského farára Alojza Palmana. Syn Ondrej (1861 – 1918) bol jediný z občanov Jablonového, ktorý za Rakúska-Uhorska úplne ovládal maďarskú reč a vďaka tomu slúžil u žandárov. Ondrej patril k obetiam vtedajšej epidémie – španielskej chrípky. Syn Pavol (1876 – 1963) zažil v priebehu prvej svetovej vojny mnoho útrap ako zajatec v Rusku na Sibíri. Po návrate domov žil striedmo, bol abstinent a to bola asi príčina, že sa dožil vysokého veku v dobrom zdraví. Ochotne pomáhal chorým občanom ľudovou liečbou, zelinkami.“
 
Na starom cintoríne sa zachoval hrob Juraja Čičku:
 
Nevieme, prečo naša vetva mala prezývku Švajda resp. Švajdéch. Vieme, že Švajdovci žili v Štiavniku, ale nemáme poznatky o ich prepojení s Čičkovcami.
 
Juraj a Zuzana sa zosobášili 3.2.1851 a v dome č. 13 mali 9 detí: Štefan (10.1.1855), Juraj (28.4.1858), Ondrej (6.4.1861), Ján (4.6.1863), Anna, Jozef (14.1.1869, zom. malý), Jozef (4.1.1870), Mária vyd. Galová a Danišová a Pavel (15.5.1877).
 
Štefan (1855) sa 25.11.1877 oženil s Annou Korčekovou Gábriš, žili na časti Korčekovského gruntu a mali deti: Anna, Pavlína, Angela (5.1.1887) vyd. Krajčiová, Mária. Štefan ovdovel a oženil sa s Katarínou Michálkovou, s ktorou mali deti: Pavel, Mária vyd. Kresáňová, Ján. V tejto vetve priezvisko Čička pokračovalo po Jánovi.
 
Juraj (1858) sa 15.1.1882 oženil s Katarínou Staríčkovou. Bohužiaľ, Juraj zakrátko ovdovel a 30.9.1883 sa oženil s Máriou Matúškovou z Hrabového a mali 7 detí: Gál František (14.10.1884), Martin (14.10.1886, zom. 19.4.1891), Terézia (31.10.1890) vyd. Gaňová, Veronika (6.1.1894) vyd. Hanulíková, Zuzana (9.8.1896) vyd. Gaňová, Valér (20.12.1899) a Albína (10.8.1904) vyd. Krajčiová.
Veronika (1894) sa 8.7.1910 vydala za Gašpara Hanulíka a tu priezvisko Čička v línii našich predkov končí.
 
4 generácie predkov Veroniky:
 
Ondrej (1861) sa 11.2.1899 oženil s Katarínou Galovou a mali deti: Rudolf, Juliana vyd. Galová, Gabriel, Anna vyd. Čičková. Rudolf bol známy včelár.
 
Ján (1863) sa 30.1.1888 oženil s Máriou Rosovou a mali deti: Františka vyd. Lukáčiková a Galová, Michal, Gašpar (zom. malý), Tekla vyd. Tarhajová, Štefan (1909), Anna vyd. Tarhajová. Štefan (1909) napísal históriu rodu.
 
Jozef (1870) sa 22.1.1893 oženil s Barborou Matúškovou, ktorá bola sestrou Márie vydatej za Juraja (1858). Tak sa bratia Jozef a Juraj stali aj švagrami. Jozef a jeho brat Pavel si postavili domy vedľa seba na pozemku, ktorý do polovice 19. st. patril Maršovským. Jozef a Barbora mali deti: Emil, Martin, Leontina vyd. Butková, Ján, Jozef, Anna (zom. mladá).
 
Pavel (1877) sa oženil s Annou Galovou a mali syna Jozefa. Mama Anna zomrela a Pavel sa oženil s Leopoldinou Galovou, sestrou nebohej Anny, a tá vychovala malého Jozefa.
 
 
Z rodu Čička máme predkov aj z ďalších vetiev:
Anna Čičková (okolo 1800) sa 20.5.1822 vydala za Jozefa Košteka do Hliníka (dnes súčasť Bytče). Zatiaľ neviem, kto boli rodičia Anny.
 
Zuzana Čičková (okolo 1800) sa 15.6.1820 vydala za Štefan Galu Zadného. Zatiaľ neviem, kto boli rodičia Zuzany.
 
Staré kríže nad hrobami Čičkovcov na starom cintoríne v Jablonovom pod snehovou prikrývkou:
 

* * *

 

V 18. st. žili Čičkovci aj v neďalekom Považskom Podhradí a Stupnom, na Kysuciach v Čadci a na južnom Slovensku v obci Strekov (okr. Komárno). Čičkovci sa vtedy vyskytovali aj v Udiči, Bytči, Trenčíne, Modrom Kamení a ďalších obciach.

 

Čička v Považskom Podhradí

 

V Považskom Podhradi je Čička uvádzaný už v r. 1578. 

V súpise poddaných v r. 1715 je uvedený Ján Čička.

V matrike narodených fary Považská Bystrica je 1.7.1764 záznam o krste Zuzany, ktorej rodičmi boli Ján Čička a Žofia Hajčeková v obci Považské Podhradie. Jánovými rovesníkmi boli Martin, Juraj a Mikuláš Čičkovci, čo poukazuje na väčšie rozšírenie tohto rodu v druhej polovici 18. st. v Považskom Podhradi.

 

Čička v Stupnom

 

V matrike narodených fary Jasenica je 29.6.1722 záznam o krste Juraja a 18.11.1725 záznam o krste Kataríny, ktorých rodičmi boli Ján Čička a Katarína v obci Stupné. Vtedy tu žil aj Martin Čička s manželkou Barou a 18.2.1722 krstili dcéru Katarínu.

 

Čička v Čadci

 

V súpise poddaných v r. 1715 nie je priezvisko Čička uvedené. Pravdepodobne tu ešte Čičkovci nežili. Dňa 25.1.1750 je záznam o krste Pavla, ktorého rodičmi boli Ján Čička a Mária. Jánovým rovesníkom bol Šimon Čička, ktorý tu mal deti s manželkou Katarínou - Ján (28.1.1753) a Dorota (25.3.1756).

 

Čička v Strekove

 

V súpise poddaných v r. 1715 nie je priezvisko Čička uvedené. 

V matrike narodených fary Strekov je 17.4.1717 záznam o krste Judity, ktorej rodičmi boli Ján Čička a Zuzana Meleki. 

 

*

V súčasnosti žije v SR okolo 160 ľudí s priezviskom Čička, mnohí v Jablonovom a okolí.