Pocta predkom


Čička

Čičkovci žili v Jablonovom. Je to jeden z mála rodov v tejto oblasti, kde niekto spísal históriu rodu. Tu to spravil pán Štefan Čička (1908-1998). Jeho pamäť siahala do začiatku 19. storočia. Napriek tomu je tu problém s nadobudnutými poznatkami, lebo matrika narodených pre obdobie okolo r. 1820 je poškodená od požiaru a časť strán je obhorená. Hľadanie sťažuje aj to, že strany matriky boli po poškodení zoradené v opačnom poradí. 
 
Starobylý jablonovský rod. Najstaršia zmienka o nositeľovi tohto mena je z roku 1652, keď sa spomína, vtedy asi 35-ročný, richtár Mikuláš Čička. V roku 1680 sa uvádza Ján Čička. Rod sa počas storočí prirodzene rozrastal a tak v obci v 19. storočí súbežne žili tri vetvy rodu Čička – v domoch č. 13, 14 a 21.
V dome č. 13 mali prezývku Švajdéch. Táto prezývka je aj v miestnom názve v Súľovských skalách – Švajdova skala. Pozostatky skaly sú v kameňolome, na pravej strane Hradnianky.
V dome č. 14 v druhej polovici 19. storočia nemali mužských potomkov a usadlosť prevzal zať Ján Bučo, a preto boli potom prezývaní Bučo Čička.
V dome č. 21 žili Čičkovci, ktorí v 19. st. vymreli po meči. Ich dcéra Anna sa vydala za Jána Baštu (Bašku) z Považského Podhradia. Vnuci Ján a Jozef zomreli počas prvej svetovej vojny a rod Bašta v Jablonovom skončil.

Všetci súčasní Čičkovci v Jablonovom sú potomkovia Juraja Čičku (1828 – 1900) a Zuzany Galovej (1831 – 1893) z domu č. 13. Juraj a Zuzana mali 10 detí a vďaka potomstvu ich 6 synov je priezvisko Čička v obci najrozšírenejšie. Históriu rodu od 19. storočia zapísal Štefan Čička (1908 – 1998), a preto môžeme uviesť viac podrobností z ich minulosti. O rodine svojho starého otca „Ďura“ Čičku Švajdu (1828 – 1900) Štefan Čička píše:
„V zimných mesiacoch učil deti čítať a písať za naturálnu odmenu a v letných mesiacoch chodil aj s ostatnými občanmi pltníčiť dolu Váhom až do Komárna. Po urbárskom vyrovnaní v roku 1863 vlastnil malé hospodárstvo, ktoré pozostávalo z parciel „Prídolie“ 6 meríc,  „Diely“ 10 meríc, „Predný lán“ 10 meríc, „Hriadka“ 1 merica, a záhrada „Lazy“ asi 3/4 merice. Mali šesť synov a dve dcéry. Všetci šiesti bratia boli silnej telesnej stavby. Keď boli na pohrebe svojmu strýkovi v Hornom Hlbokom, vzbudili pozornosť dolnohričovského farára, ktorý sa vraj opýtal: „Odkiaľ sú títo mužovia, všetci mocní ako jedle, kým moji farníci Hlbočania sú ako trpaslíci?“. Syn Juraj (1858 – 1922) bol poľovník a známy ako jazvečiar, soviar, čvíkotár. Bol spoločníkom poľovníka, súľovského farára Alojza Palmana. Syn Ondrej (1861 – 1918) bol jediný z občanov Jablonového, ktorý za Rakúska-Uhorska úplne ovládal maďarskú reč a vďaka tomu slúžil u žandárov. Ondrej patril k obetiam vtedajšej epidémie – španielskej chrípky. Syn Pavol (1876 – 1963) zažil v priebehu prvej svetovej vojny mnoho útrap ako zajatec v Rusku na Sibíri. Po návrate domov žil striedmo, bol abstinent a to bola asi príčina, že sa dožil vysokého veku v dobrom zdraví. Ochotne pomáhal chorým občanom ľudovou liečbou, zelinkami.“
V roku 1856 sa spomínajú dva hoštáky pomenované po Čičkovcoch. Na Čičkovom hoštáku v dome č. 14 žil Ján Čička a potom tu pokračovala vetva Bučo Čička. Na Čičkovskom hoštáku žil Ján Baláž s manželkou Máriou Čičkovou. Súčasní Čičkovci sú potomkovia Juraja Čičku z domu č. 13, ktorý bol uvedený na Galomičovskom hoštáku.