Pocta predkom


Klapčík

Predkovia z rodiny Klapčík pochádzajú z obce Rašov v okr. Bytča. Spojením obcí Rašov, Maršová a Urbanov vznikla súčasná obec Rašov-Maršová. Obec sa nachádza na rovine neďaleko rieky Váh. V minulosti Rašov patril bystrickému panstvu, preto ako majitelia vystupovali šľachtici Podmanickí a Balassovci. Maršovú a Urbanov však vlastnili zemianske rody - Maršovskí, Urbanovskí, Beňovskí a Hrabovskí. Preto vtedajší Rašov, Maršová a Urbanov nemali toho veľa spoločného v porovnaní so súčasnosťou. V súčasnosti v Rašove žije už len jediná rodina s priezviskom Klapčík. 
Priezvisko by mohlo byť odvodené od vrchu Klapy, ktorý sa týči nad ohybom Váhu pri Udiči. Z r. 1559 pochádza záznam o tom, že v Udiči žil Jan Klepzky. Či je súvislosť medzi Klapčík a Klepský (aspoň v slovnom základe), to budem overovať. V tom istom roku je v Predmieri zaznamenaná lúka zvaná Zaklepy. Možno priezvisko súvisí s ňou.
Zatiaľ najstaršia zmienka o Klapčíkovi je z r. 1770, keď sa rodina Klapčík uvádza vo vlastníctve Gabriela Balassu. To dokladá prinajmenej približne 300 ročnú prítomnosť Klapčíkovcov v Rašove. 
V súpise z r. 1559 sa priezvisko Klapčík nenachádza.

Predkovia z rodiny Klapčík pochádzajú z obce Rašov (okr. Bytča). Spojením obcí Rašov, Maršová a Urbanov vznikla súčasná obec Maršová-Rašov. Obec sa nachádza na rovine neďaleko rieky Váh. V minulosti Rašov patril bystrickému panstvu, preto ako majitelia vystupovali šľachtici Podmanickí a Balassovci. Určité obdobie tu boli vlastníkmi šľachtici Rašovskí. V súčasnosti v Rašove žije už len jediná rodina s priezviskom Klapčík. 

Priezvisko by mohlo byť odvodené od vrchu Klapy, ktorý sa týči nad ohybom Váhu pri Udiči. Z r. 1559 pochádza záznam o tom, že v Udiči žil Jan Klepzky. V tom istom roku je v Predmieri zaznamenaná lúka zvaná Zaklepy. Možno priezvisko súvisí s ňou. V súpise z r. 1559 sa v Rašove priezvisko Klapčík nenachádza.

Najstarší známy predok je Mikuláš Klapčík (1707). Jeho manželkou bola Zuzana Vichová z Hrabového. Žili v dome č. 22. Mali niekoľko synov, ale táto generácia ešte nie je dobre preskúmaná. Jednou stopou je to, že v matrike narodených mala Zuzana Vichová v r. 1732 až 1735 a 1742 deti s Mikulášom Janicom. Možno Janica zmenil priezvisko na Klapčík. V r. 1738 je pri narodení Jána uvedený ako otec už Mikuláš Klapčík. Ich ďalším synom by mal byť Juraj, lebo Ján a Juraj sú uvedení v urbári z r. 1767 (o tom je písané v ďalšom texte).

V súpise poddaných v r. 1715 Klapčík v Rašove nie je zapísaný. V Udiči je zapísaný Mikuláš Klapský (menovec bo vtedy aj v Púchove).

Urbár z r. 1767 prezráda o živote v Rašove a o jeho rodoch. Na str. 11 sú uvedení Juraj a Ján Klapčíkovci. Na str. 13 a 22 je len Juraj uvedený. Na str. 19 sú Klapčíkovci uvedení ako veční poddaní baróna Gabriela Balassu. Rašovci boli vtedy negramotní, na str. 6 sú richtár a boženíci podpísaní krížikom.

Rodová línia mojich predkov je nasledovná: Juraj Klapčík (okolo 1770) by mohol byť vnukom vyššie zmieneného Mikuláša Klapčíka. Juraj sa 6.9.1791 oženil s Katarínou Vyhnátovou z Rašova. Juraj a Katarína mali 9 detí: Ján (2.7.1795), Anna, Juraj, Štefan (7.2.1803), Ján, Jozef, Mária a dcéra s neznámym menom (1810), lebo okraj matriky zhorel. 

Štefan (1803) sa 8.9.1825 oženil s Annou Michálkovou z Rašova a mali 7 detí (pravdepodobne v dome č. 14): Katarína (3.3.1827), Štefan Ondrej, Mária, Anna, Zuzana, Žofia (14.1.1836) vyd. Sýkorová a Ján (1839). 

Žofia (1836) sa 24.4.1858 vydala za Štefana Sýkoru (prisťahovalca z Krásna nad Kysucou) a tak tu priezvisko Klapčík v našej línii končí. 

 

Čísla domov sú v matrike zaznamenané až od r. 1852. V dome č. 22 sa 6.9.1876 narodil Ján rodičom Jurajovi Klapčíkovi a Anne Gombárovej. Ján zomrel 21.4.1953. Bol to strýko Antona Klapčíka.

20.7.1849 zomrela 28 ročná Mária, manželka Tomáša Klapčíka. Tomáš zomiera 23.6.1854 asi 40 ročný (neurčitosť vyplýva zo zlej čitateľnosti zápisu v matrike). Žil v dome č. 22. V tomto dome zomiera v r. 1869 aj Štefan Klapčík. 

V júly 1849 zomrelo na choleru niekoľko príslušníkov z rodín Juraja a Tomáša Klapčíkovcov. 

 

* * *

Klapčíkovci v Seredi

Jozef (1769) by mohol byť bratom uvedeného Juraja. Jozef sa 13.2.1797 oženil so Zuzanou Michálkovou a v Rašove mali 5 detí: Jozef (28.8.1800), Štefan (1805), xxx (1811), Juraj (1817) a xxx (1820). Juraj sa odsťahoval do Serede a vyučil sa za obuvníka. Dňa 26.9.1842 sa oženil s Teréziou Kubáčkovou a mali 4 deti: Mária (29.8.1843), Štefan, Ján (8.1.1847) a Júlia (11.1.1850). Ján (1847) sa 20.7.1870 oženil s Františkou Timanóczi a mali 6 detí: Františka (10.3.1872), Jozef, Rudolf, Emil, Johana a Terézia.

 

* * *

Klapčíkovci v Maďarsku

V druhej polovici 19. st. žili Klapčíkovci (písaní Klapcsik) na niekoľkých miestach maďarskej časti Uhorska. Zatiaľ sú prístupné záznamy bez možnosti pozrieť skeny matrík narodených. Predpokladám, že sú potomkami Klapčíkovcov z Rašova (možno cez sereďskú vetvu). Boli to obce:

Dunaföldvár (Tolna), Hódmezővásárhely (Csongrád), Majsa a Kiskunhalas (Pest-Pilis-Solt-Kis-Kun) a Mezőkovácsháza (Csanád).

 

* * *

Za prácou do Ameriky

Do Ameriky šiel v r. 1900 33-ročný Ján Klapčík. Narodil sa teda v r. 1867.

V r. 1911 priplával 33-ročný Ján Klapčík. Narodil sa teda v r. 1878. Doma zostala jeho manželka Mária. Žeby sa jednalo o najstaršieho syna Juraja Ondreja a Zuzany Gombárovej?

V roku 1921 šiel do Ameriky 26-ročný Anton Klapčík. Narodil sa teda v r. 1894. V imigračnom liste je uvedené, že je z Maršovej a ide za bratom Vincom Klapčíkom do Glasswork 83, BlairSville v Pennsylvánii (záznam o Vincentovej plavbe som v Ellis Island nenašiel). V Maršovej zostala jeho manželka Františka. V r. 1922 prišla do USA 23 ročná Františka Klopcik (bol chybný zápis) z Rašova za manželom Antonom do Blairsville. Uviedla, že v Rašove má starú mama Annu Zeliar.  Anton a Vincent sú potomkovia Juraja Ondreja a Zuzany Gombárovej. Podobne asi aj Ján, ktorý cestoval v r. 1911.