Pocta predkom


Lesák

Naši predkovia Lesákovci žili v obciach severne od Přerova. Prvé záznamy sa viažu k obci Radotín

Zachoval se berňový registr moravský z r. 1516. Z Radotína od 20 usedlých lidí Matúš Petrlík fojt a Jan Jakubáč konšel přinesli 3 zl. 28 gr. V Soběchlebích platil usedlý 12 gr. v Radotíně jen 6 gr. v Paršovicích 4 gr. Vsi měly odměny podle jakosti půdy, velikosti lánu.

V urbári z r. 1544 nie je Lesák uvedený v Radotíne (obr. 26).

V zozname "osedlých na panství Helfštýnském" z r. 1609 v Radotíne bolo zapísaných 17 "osedlých", ale Lesák sa medzi nimi nenachádza.

V moravských lánových rejstříkoch z r. 1657-1679 sú na panstve Hranice, Lipník nad Bečvou zapísaní viacerí Lesákovci: Jan, Jiří (v Oseku v r. 1688), Martin a Václav. Z nich Václav v Radotíne je náš najstarší známy predok. Václav bol 3/4 láník, nástupník na grunte Jana Martalů:

 

Zaujímavé je, že v zápise nad Václavom je uvedený Pavel Neostrý uvedený ako nástupca po Wenzlovi Lesákovi. Možno tento Wenzl je náš starší predok.

V týchto rejstříkoch z r. 1657-1679 je v obci Soběchleby zmienka o Venclovi Lesákovi, ktorý bol chalupníkom bez pôdy a jeho usadlosť prevzal Matěj Kovář (obr. 56).

Keďže v zozname "osedlých na panství Helfštýnském" z r. 1609 nie je Lesák zapísaný v Radotíne a taktiež nikde na okolí, tak je záhadou, kedy sa tu Václav usadil a odkiaľ prišiel.

V Urbári panství helfenštejnského v r. 1688 je uvedené, že Václav bol 3/4 láník a v Radotíne patril k sedliakom s najväčším hospodárstvom. V daňových povinnostiach (Velkostatek Lipník nad Bečvou inv. č. 250) je na str. 264 po nemecky napísané, aké dávky musel k daným dňom zaplatiť (na sv. Juraja, na Turíce - letnice = seslání Ducha svatého, na sv. Václava, na sv. Martina a na Vianoce):

Václav sa narodil okolo r. 1630. Matriky narodených fary Soběchleby (kam patril Radotín) začínajú v roku 1688, preto poznáme len tie jeho deti, ktoré sa dožili dospelosti: mal synov Martina (okolo r. 1653) a Václava (okolo r. 1680) a dcéry Kateřinu (okolo 1670) vyd. Navrátilovú a Marinu (okolo 1675) vyd. Vozihnojovú.

Martin (1653) sa 25.7.1689 oženil s Rosinou Dvořákovou z obce Horní Nětčice a mali deti: Zuzana (7.9.1690), Marina (18.9.1691), Jan (25.12.1693), Martin (20.2.1696), Jiří (9.4.1698), Rosina (21.2.1701) vyd. Buchtová, Tomáš (8.12.1703), Pavel (8.7.1706) a Antonín (1711).

Záznam o sobáši Martina Lesáka a Rosiny Dvořákovej 25.7.1689 (pekné čitateľné písmo v matrike fary Soběchleby je preto, lebo časť pôvodnej matriky bola neskôr prepísaná a patrí sa dnes za to poďakovať):

Václav (1680) sa 29.1.1703 oženil s Annou Mlynářovou a usadili sa v obci Dolní Nětčice a sú zakladateľmi vetvy Lesákovcov v obciach Dolní a Horní Nětčice.

V Radotíne na rodičovskom grunte zostal Jan (1693). Ten sa 10.2.1726 oženil s Annou Kunčarovou z obce Valšovice a v dome č. 18 mali deti: Judita (27.8.1727) vyd. Kocianová, Mariana (21.6.1729), Martin (27.10.1731), Antonín (25.3.1734), Veronika (3.3.1736) vyd. Cejhalová, Anna (26.9.1739) vyd. Hanáčková, Jiří (18.4.1743) a Kateřina (16.10.1747).

Záznam o narodení (presnejšie o krste) Martina Lesáka 27.10.1731 v Radotíne (krstný otec bol Jan Lenoch, určite slušný človek, priezvisko si však nevyberáme):

2 generácie potomkov Jana (1693) a Anny:

Martin (1731) sa 24.6.1755 oženil s Rosinou Sedlákovou z Lutína. To je dosť zaujímavé, lebo Lutín je až pri Olomouci, vzdušnou vzdialenosťou 40 km, po cestách 50 km. Martin a Rosina mali deti: Josef (3.7.1757), Antonín (9.12.1759), František (9.2.1761, zomrel malý), Anna (12.3.1762), Jan (14.5.1764), Václav (8.9.1766), Martin (24.8.1768), Jiří (4.3.1771). Rok 1774 mal pre Martina čudnú príchuť. Na jednej strane od kniežaťa Karla Dietrichsteina získal privilégium na dedičné richtárstvo v Radotíne a na druhej strane mu zomrela manželka Rosina. Druhý krát sa oženil 20.10.1776 s Veronikou Somárkovou a 6.10.1777 sa im narodil syn František.

Privilegium z 1.9.1774 (v Mikulove), v ktorom knieža Karel Dietrichstein povyšuje statok Martina Lesáka z Radotína na dedičné rychtárstvo:

Radotín měl pečeť se snopem a obilím. Fojt s konšely soudil spory o dědictví, dluhy, škody a meze, urážky na cti a ublížení na těle (lehké). Vesnický fojt mohl ukládat peněžité pokuty a až třídenní vězení bez újmy na zdraví. Fojt vybíral vrchnostenské dávky a platy. Na robotu svolával prostřednictvím  svého sluhy tzv. "Potlukače"který zvláštní hůlkou klepal večer na dveře nebo okno robotníkovo a volal: "Zítra na robotu!"  Úředním odznakem byla ferule – jakési dřevěné žezlo bohatě vyřezávané. Soběchlebská ferule jako jedinečně ozdobená je uložena v uměleckoprůmyslovém muzeu ve Vídni.
Zachoval se berňový registr moravský z r. 1516. Z Radotína od 20 usedlých lidí Matúš Petrlík fojt a Jan Jakubáč konšel přinesli 3 zl. 28 gr. V Soběchlebích platil usedlý 12 gr. v Radotíně jen 6 gr. v Paršovicích 4 gr. Vsi měly odměny podle jakosti půdy, velikosti lánu. V Soběchlebích se čepovalo v obou krčmách pivo lipenské, jinde jen Týnské. 

Martin Lesák ako dědičný rychtář od r. 1774 byl roboty prost, vozil sud vína, měl nálev piva a kořalky, platil na dvakrát válečnou daň po 57 kr. 2 1/2 d., činže robotní po 2 r. 6 kr. 3 d., a byl povinen panských ryb za 8 r. na prodej bráti.

Radotín měl pečeť se snopem a obilím. Fojt s konšely soudil spory o dědictví, dluhy, škody a meze, urážky na cti a ublížení na těle (lehké). Vesnický fojt mohl ukládat peněžité pokuty a až třídenní vězení bez újmy na zdraví. Fojt vybíral vrchnostenské dávky a platy. Na robotu svolával prostřednictvím svého sluhy tzv. "Potlukače", který zvláštní hůlkou klepal večer na dveře nebo okno robotníkovo a volal: "Zítra na robotu!"  Úředním odznakem byla ferule – jakési dřevěné žezlo bohatě vyřezávané. Soběchlebská ferule je jedinečně ozdobená a je uložena v uměleckoprůmyslovém muzeu ve Vídni - Österreichisches Museum für angewandte Kunst/Gegenwartskunst (MAK).

Na rodnom grunte zostal prvorodený Josef (1757) a 4.2.1783 oženil s Kateřinou Hlobilovou z Radkovej Lhoty. Josef bol tak ako jeho otec roľník a richtár. S Kateřinou mali deti: Barbora (11.3.1784), Josef (3.5.1785), Anna (25.8.1787), Rosalie (3.7.1791), František (6.9.1792), Jan (29.9.1794), Kateřina (17.1.1797), Antonín (26.4.1799), Johana (26.7.1802), Valentin (15.2.1804).

Valentin (1804) sa 12.2.1833 oženil s Barborou Malatekovou a zatiaľ o ňom viac nevieme.

Antonín (1799) zostal v rodičovskom dome a jeho potomkovia v ňom žili aj v 20. st. 22.11.1836 sa oženil s Veronikou Malátkovou zo Soběchleb a mali deti: Anna (10.2.1839, zom. 9.3.1839), Antonín (8.5.1843), Agnes (9.7.1845), Josef (17.8.1847), Barbora, Mariana. 

V rodnom dome zostal Josef (1847).

Antonín (1843) sa 4.6.1867 oženil s Františkou Dostálovou zo Žákovic a tu zostali bývať. V dome č. 10 sa im narodili deti: Antonie vyd. Valentová, Antonín (28.10.1883). Antonín (1883) sa 27.8.1906 oženil s Klotyldou Mikulíkovou.

Antonie vyd. Valentová zo Žákovic ako nevesta na národopisnej slávnosti v Dřevohosticiach v r. 1893 (foto Josef Klvan, Etnografický ústav MZM Brno):

Jan (1794) nemal ešte 18 rokov, keď sa 21.4.1812 oženil s vdovou Mariannou Krutilovou z Lhoty. Marianna bola od Jana staršia o 14 rokov, bola vdova po richtárovi Filipovi Jančíkovi. A tak sa mladý Jan vďaka tomuto sobášu stal richtárom v Oprostoviciach. Jan a Marianna žili v Oprostoviciach v dome č. 3 kde sa im narodili 2 deti: Filip (25.12.1812) a Barbora (9.4.1815). Jan mal len 22 rokov a ovdovel, keď manželka Marianna zomrela 6.1.1816. Po roku a pol sa 27.7.1817 oženil druhý krát, manželkou sa stala Johana Apolonia Rýparová z obce Klokočí. Jan sa prisťahoval k Rýparovcom do domu č. 3. Martin Rýpar, otec Johanny, bol v tom čase v Klokočí fojtom (richtárom). Jan a Johana mali 6 detí: Martin (25.10.1818 v Oprostoviciach, zom. 6.10.1827), František Vavrinec (24.10.1820), Agnes (27.9.1822), Mariana (7.8.1826), Jan (16.10.1829) a Martin (14.9.1831, zom. 12.9.1834).

Dom č. 3 v Klokočí (vpravo dole) na mape v r. 1830 (MZA, Indikační skici):

V Klokočí zostal Jan (1829) a osadenstvo domu č. 3 v r. 1869 zachytávajú sčítacie operáty. Jan (1829) sa 10.7.1855 oženil s Veronikou Veselskou a mali deti: Jan (16.5.1856) a František (23.1.1859). S Lesákovcami je spojený požiar v Klokočí v r. 1876, o ktorom sa píše v hasičské kronice: "Byl podzim 1876, několik dní před svatým Václavem. Lidé měli na polích plno práce, sklízely se brambory, sely se ozimy. Pojednou se ozval z obecní zvoničky zvonek, který ohlašoval požár. Na čtyřech usedlostech vedle sebe shořely střechy, protože byly kryty tehdy velmi rozšířenými došky. Jednalo se o usedlosti - Jiřího Duchoně z č. p. 6, Jana Rýpara z č. p. 7, Čeňka Onderky z č. p. 8 a Františka Hudka z č. p. 9. Hasiči v obci ani širokého okolí nebyli, a tak se hasilo vodou z věder a puten, které se podávaly řetězovitě od potoka a studní. Ze stavení zůstaly jen zdi. Dobytek, koně, prasata byly na zahradách a dvorech. Poškození však nezůstali bez pomoci. Tehdy ještě platila sousedská výpomoc. Sousedi dováželi krmení pro dobytek a koně, vozily se trámy a břidlice. Tesaři zhotovili nové krovy a do císařských hodů v říjnu byly z větší části zastřešeny. Jak k požárům došlo? V č. p. 3 ve výměnku fojtství Jana Lesáka smažila na rožni pod otevřeným komínem výměnkářka Věra Lesáková maso a holoubata. Zvláštní náhodou vznítily se saze v komíně, které byly silným větrem zaneseny na střechu Jiřího Duchoně a pak postupně chytily další střechy."

Veľkou osobnosťou obce Klokočí bol Janov syn Jan (1856 - 1913), ktorý bol výborný študent a dlhoročný starosta Klokočí. O ňom píšu v zborníku (str. 20) Zeptejme se našich předků

Záznam (po nemecky) o sobáši 27.7.1817 v Klokočí, keď si Jan Lesák bral Johanu Rýparovú:

František Vavřinec (1820) sa 24.11.1840 oženil s Annou Fridrichovou z Trnávky a tu sa usadili. František a Anna mali v dome č. 5, ktorý patril Fridrichovcom, 8 detí: Františka (3.10.1841) vyd. Schonauerová, Anna, Marianna, František, Justín, Jan (30.8.1851), Dominik (24.10.1853) a Agnes (1855). Sčítacie operáty ukazujú, kto býval v dome č. 5 v r. 1857. V r. 1869 sa dom č. 5 v sčítacích operátoch nenachádza, takže Lesákovci tu už možno nebývali. V r. 1880 v tomto dome bývali Slováčkovci.

Otec František sa nakoniec usadil v Lipníku nad Bečvou, tu bol mešťanom a zomrel 24.8.1884.

Trnávka bola malá obec bez kostola a bez školy. Farná (triviálna) škola bola v susednom Dolnom Újezde a tam dochádzali deti Lesákovcov. V škole bola I. a II. trieda. Vyučovací jazyk bol nemecký. V školskom r. 1858/59 túto školu navštevovali a v Katalogu pilnosti sú zapísaní bratia Justín (1849) a Jan (1851):

Jan (1851) sa vyučil za kováča. Kováčsku dielňu mal v obci Dolní Újezd v dome č. 9. Jan sa 31.8.1875 oženil s Josefou Caletkovou z Radslavic. Mali spolu len 2 deti: Jan (11.7.1876) a Aloisie (27.7.1878) vyd. Tylichová, lebo otec Jan ochorel a zomrel 11.6.1880 ako 29 ročný. Sčítacie operáty ukazujú, kto býval v dome č. 9 v r. 1880 po Janovej smrti.

Vdova Josefa sa znovu vydala 23.5.1882 za Petra Hausnera. Starali sa o dve deti Lesákové a k nim postupne pribudlo 6 detí Hausnerovcov. Osadenstvo domu č. 9 v r. 1900 ukazujú sčítacie operáty.

3 generácie predkov Jana (1876):

Jan (1876) sa vyučil za kováča a 22.10.1901 sa oženil s Gabrielou Zábranskou zo susednej obce Tupec. A už v tomto roku sa usadili v přerovskej časti Velká Dlážka v tesnom susedstve obce Předmostí. Jan tu viedol kováčsku dielňu a vypracoval sa na kováčskeho majstra. V r. 1910 zamestnával robotníka Františka Volfa z obce Žďanice (pri Kyjove) a kočího Jindřicha Švarca z Podhoří (pri Lipníku). Táto lokalita, kde stál dom Lesákovcov, bola blízko Předmostí, preto aj každodenný život prebiehal v dotyku s Předmostím. Administratívne patril dom Lesákovcov pod Přerov a mal adresu - Velká Dlážka 529.

Manželka Gabriela svojmu manželovi onikala. Jan a Gabriela mali deti: Marie (2.12.1902), Jan , Ludmila (8.7.1908) vyd. Řoutilová, František (19.8.1910) a Jaroslav (12.9.1912). Všetky deti okrem Ludmili študovali na učiteľskom ústave a boli z nich učitelia. 

Marie (1902) je moja babka. V Přerove študovala na Súkromnom ústave ku vzdelávaniu učiteliek (v šk. roku 1918/1919 sa názov zmenil na Státní koedukační ústav učitelský v Přerově). V r. 1922 zložila skúšku dospelosti a od 1.9.1922 začala učiť na ZŠ Oplocany (JZ od Přerova). Pôsobila tu 1 školský rok a odišla učiť na ZŠ Újezdec (dnes juh Přerova) v školskom roku 1923/1924. V r. 1924 získala spôsobilosť pre školy obecné. 

Dňa 4.8.1928 sa vydala za Františka Vokouna a rok sobáša môže súvisieť aj s tým, že v r. 1928 bol zrušený celibát učiteliek, ktorý bol v Rakúsko-Uhorsku zavedený v r. 1875. Až vtedy sa učiteľky mohli vydávať bez hrozby, že stratia svoje miesto. Celibát učiteliek bol zavedený preto, aby svoju prácu robili "bez všelikého překážejícího zaměstnání vedlejšího". A tak sa už učiteľky mohli vydávať bez překážok a žiadostí. Marie bola učiteľka. To, čo učila prváčikov v školskom roku 1926/27, keď bola triednou učiteľkou na Základní škole v Předmostí, je možné pozerať v triednom výkaze (zaujímavé je to od obr. č. 31):

Podpis v triednej knihe: 

V r. 1929-30 Marie učila na Slovensku v Čeklísi (dnes Bernolákovo) a potom v Považskej Teplej. František Vokoun a Marie mali deti: Viera, Jarmila, Jaroslav a František. V tejto vetve priezvisko Lesák končí.

Jan (1876) bol kováčom, ale svojich synov k tomuto remeslu neviedol. Mal odhad na dobu, ktorá nastáva. Bol moderný človek. Opravoval kolesá na koňských vozoch, podkúval kone, vyrábal pluhy ... Okolo domu viedla cesta, po ktorej furmani vozili vápencový kameň z lomu Žernavá do vápenky v Přerove, takže mal výhodnú polohu pre furmanov, ktorí potrebovali niečo opraviť. Bol predsedom Cechu kováčskeho v Přerove. Keď nastúpila doba automobilizmu, ešte si Jan vyskúšal nové technológie keď vulganizoval pneumatiky. A keď zostarol, kováčstvo zatvoril.

Na fotografii je kováčstvo Jana Lesáka v Předmostí v r. 1903. Jan Lesák je druhý zľava s kladivom nad hlavou, vedľa neho stojí manželka Gabriela a na rukách drží prvorodenú Mariu:

Lesákovci v r. 1927: na stoličkách sedia rodičia Gabriela Zábranská a Jan Lesák, za nimi stoja ich deti, zľava - Jaroslav (1912), Ludmila (1908), Jan , Marie (1902) a František (1910):

Gabriela Lesáková rod. Zábranská so svojimi potomkami na dvore domu v Předmostí okolo r. 1970:

* * *


Lesákovci v Radotíne v 19. storočí

 

Na webe Radotína uvádzajú narodenia detí v obci od r. 1872. Z Lesákovcov to boli:

30.10.1875 Františka Lesáková, čp. 18 (zom. 24.11.1876).

3.2.1880 Josefa Lesáková, čp. 18, rodičia Josef Lesák a Františka Hanáková.

19.12.1897 Josef Lesák, čp. 18, nemanželský syn Josefy (1880) vyd. Ordeltová, ktorá žila v rodnom dome č. 18. Josef sa 23.2.1925 oženil s Mariou Velickou.

 

 

Lesákovci v obci Horní Nětčice

 

Indikační skici ukazujú, že polia tu vlastnili:

Antonín Lesák z domu č. 27.

Josef Lesák z domu č. 12.

 

Lesák V Oseku

V urbári v r. 1688 je v Oseku uvedený záhradník Jiří Lesák. Jiří (okolo 1640) mal syna Martina (okolo 1670), ktorý sa 1.7.1691 oženil s Marinou Petrášovou z obce Dolní Nětčice.

V urbári v r. 1688 je v Oseku uvedený záhradník Juraj Lesák.