Pocta predkom


Zedek

Zedek je zaujímavo znejúce priezvisko. Pôvod by mohlo mať v Biblii.  V Knihe proroka Jeremiáša v 37. kapitole sa píše: Po Joakimovom synovi Jechoniášovi nastúpil kráľ Sedekiáš; za kráľa v júdskej krajine ho ustanovil babylonský kráľ Nabuchodonozor. Jednou z obdôb mena Sedekiáš (napr. ZEDEKIAH) sa v minulosti mohlo stať Zedek. V anglicky píšucom svete sa uvádza ako kráľ Jeruzalemu Adoni-Zedek. Alebo to so vznikom priezviska Zedek na Morave bolo úplne inak.

Naši Zedkovci pochádzajú z obcí Chylec a Lazníky (okr. Přerov). V súčasnoti v Lazníkoch žije viacero rodín Zedkovcov. To, že rod Zdedek vzišiel z Lazník alebo inej blízkej obce, dokazuje aj súčasné rozloženie mužských nositeľov priezviska Zedek , nakoľko výskyt sa koncentruje do blízkosti Přerova a Olomouca.

Najstarím známym predkom je Jiří (okolo 1640). Vieme o jeho dcére Hester (okolo 1670) a Jiřího potomkovia by mohli byť Mikuláš (okolo r. 1670) a Jiří. V matrikách fary Osek sú na konci 17. st. zaznamenaní títo Zedkovci:

29.12.1688 sa narodil Jakub, rodičia Mikuláš a Apolonia Zedek
28.2.1691 sa narodila Kateřina, Mikuláš Zedek a Marina, Chylec
7.9.1693 sa narodila Marina, Mikuláš a Apolonia Zedek, Veselíčko

23.4.1690 sa sobášili vd. Jiří Zedek a vd. Anna Tomášková, Chylec

22.4.1691 sa narodila Marina, Jiří a Anna Zedka, Chylec

11.2.1691 sa sobášili Fr. Sobka a Hester, dcéra Jiřího Zedka
Po r. 1693 nie sú Zedkovci zaznamenaní na fare v Oseku.

Z uvedených zápisov vyplýva, že Zedkovci žili v Chylci a najstarším predkom by mohol byť Jiří, otec Hester, ktorá sa sobášila v r. 1691. Vtedy mohla mať okolo 20 rokov, takže sa narodila okolo r. 1670 a jej otec Jiří (a asi aj otec Mikuláša a Jiřího) sa mohol narodiť okolo r. 1640.

V ďalšej generácii poznáme 3 osoby - Jakub (1688), Jiří (okolo 1700) a Marína (okolo 1705) vyd. Šubová.

Potomstvo pokračovalo vo vetve po Jakubovi (1688). V ďalšej generácii vieme o 5 mužských potomkoch, ale záhadou je, v ktorej farnosti boli krstení: Matěj (1721), František (1727), Antonín (1729), Jan (1736) a Pavel. Svoje rodiny mali všetci v Lazníkoch.

Antonín (1729) žil v dome č. 14. Jeho manželkou sa 22.1.1758 stala Barbora Dostálová z Lazník (svedkom na svadbe bol Matěj Zedek):

Antonín (1729) a Barbora mali 5 detí: Pavel (10.4.1759), Jiří (22:4:1760), Ignác (15.4.1762), Jan (26.1.1765) a Anna Marie (9.3.1768).

Záznam o narodení Ignáca 15.4.1762:

Antonín (1729) zomrel 45 ročný 21.5.1774 v dome č. 14 a vtedy ešte nemal dospelého potomka. V r. 1784 páni Velkostatku Veselíčko predávali záhradnické grunty a 30.6.1784 Ignác (1762) krížikom podpísal kúpnu zmluvu. Žil v dome č. 14 a podľa katastra kupoval grunt č. 7:

Ako môžeme vidieť, Ignác nevedel písať a pri kúpe gruntu sa podpísal krížikom:

Pol roka po kúpe gruntu sa 20 ročný Ignác (1762) 24.1.1785 oženil s 20 ročnou Annou Mikšíkovou zo Svrčova:

Ignác a Anna žili v dome č. 7 a narodilo sa im 8 detí: Tekla (7.2.1786) vyd. Mužíková, Josef (7.5.1788), František, Rosalie vyd. Drábe, Jan, Šimon, Františka vyd. Zedková a Tomáš (5.12.1802).  V rodičovskom dome zostal Josef (1788). My sme potomkovia po Tomášovi (1802).

Záznam o narodení Tomáša 5.12.1802:

Tomáš sa oženil 10.6.1828 s Marianou, dcérou krčmára Františka Grégra z Tršic:

Tomáš (1802) ako najmladší syn si musel hľadať uplatnenie mimo rodného gruntu, lebo tam zostal najstarší brat Josef (1788). Zápis o jeho sobáši v r. 1828 ukazuje, že žil na grunte č. 46 vo Veselíčku. Bol to pollánový grunt. Zatiaľ neviem, ako sa Tomáš k nemu dostal. Po sobáši s Marianou Grégrovou sa asi majetok zväčšil a Tomáš si trúfol na kúpu mlyna a v r. 1834 sa Tomáš stal mlynárom v Lazníkoch. To svedčí o tom, že musel byť šikovný chlap, lebo mlynár ovládal veľa remesiel, aby udržal mlyn v prevádzke. O starých mlynoch pekne píše Marie Těšitelová v príspevku Slovník starých českých mlýnů.

Tomáš a Mariana mali 7 detí. Prvé 2 sa narodili vo Veselíčku na č. 46: Monika (26.8.1829) vyd. Dohnalová a Antonie (27.12.1831) vyd. Zábojová. V r. 1834 rodina získala mlyn č. 37 v Lazníkoch a tu sa narodili ostatné deti: Johana (12.1.1835) vyd. Schneiderová, Ignác, Josef (18.3.1840), Aloisia a Františka.

Záznam o narodení Josefa 18.3.1840 v mlyne č. 37. Zápis v matrike je po nemecky a otec Tomáš je uvedený ako Müller:

Našim predkom je Antonie (1831), ktorá sa 28.11.1848 vydala za Josefa Záboja z Veselíčka, usadili sa v susednej obci Tupec a narodilo sa im 10 detí: Mariana (28.12.1850), Amalie (9.1.1853) vyd. Zábranská, Alois (5.4.1855), Františka (26.3.1857) vyd. Látalová, Maximilian, Vincent, Aloisie, Žofie (1866) vyd. Pechová, Berta a Antonie (1871) vyd. Hovězáková. Priezvisko Zedek tu v našej línii skončilo.

Mariana (28.12.1850), Amalie (9.1.1853) vyd. Zábranská, Alois (5.4.1855), Františka (26.3.1857) vyd. Látalová, Maximilian, Vincent, Aloisie, Žofie (1866) vyd. Pechová, Berta a Antonie (1871) vyd. Hovězáková.

Viac tu: http://korene.webnode.sk/morava/hana/zaboj/
Mariana (28.12.1850), Amalie (9.1.1853) vyd. Zábranská, Alois (5.4.1855), Františka (26.3.1857) vyd. Látalová, Maximilian, Vincent, Aloisie, Žofie (1866) vyd. Pechová, Berta a Antonie (1871) vyd. Hovězáková.

Viac tu: http://korene.webnode.sk/morava/hana/zaboj/Ale tu priezvisko Zedek v našej vetve predkov končí.

 

História mlynu č. 37.

V Lazníkoch postavili mlyn ďalej od koryta rieky a vodu k nemu priviedli náhonom. Tak mohli lepšie regulovať prívod vody k mlynskému kolesu. Za posledných vyše 600 rokov mal mlyn nasledujúcich majiteľov:

rok

majiteľ

poznámky

pred 1382

Čeněk z Rovečné

číšník markraběte moravského Jana Jindřicha, bratra Karla IV

1382

Litold ze Zelenic a Zdislavic

kúpil laznický mlýn, dvůr, 2 krčmy, 2 zahrady, 9 čtvrtí polí, 2 rybníky

1391

Anna

manželke daroval Litold ze Zelenic a Zdislavic

1406

Karlík z Opatovic

kúpil od Jana ze Zelenic, Litoldovho syna

1408

Dorota

Karlík z Opatovic upsal své ženě

1417

Matěj Rašín

kroměřížsky kanovník

 

Jan Janovský ze Strabenic

 

 

Dorota a Kateřina

dcéry Jana Janovského ze Strabenic

1490

Hanuš Hlavsa

 

1503

Jiřík ze Zástřizl a Jan Čartorijský z Čartoryj

 

1596

Dětřich Podštatský z Prusinovic

majiteľ panstva Veselíčko

Lazníky patrili od r. 1596 do r. 1791 rodu Podštatský-Lichtenštejn, sídliacim v zámku vo Veselíčku. Po zrušení nevoľníctva (1781) sa majiteľmi statkov a mlynov mohli stať obyčajní (neprivilegovaní) ľudia.

Lazníky s mlynom (na mape je zakreslené mlynské koleso) si môžeme prezrieť v období baroka vďaka I. vojenskému mapovaniu (jozefskému). Mapovanie slúžilo vojenskému účelu a prebehlo v r. 1764-1768 a 1780-1783 (rektifikácia), mierka 1: 28 800.

Mlyn mal domové číslo 37. Mlyn mal vlastný náhon s príslušným vodným právom. Za posledných 200 rokov mlyn postupne získali mlynári:

dátum

mlynári / majitelia

poznámka

21.10.1799

Ignác Urbanec

Urbanetz

18.8.1830

Martin Libosvár

 

14.7.1834

Tomáš Zedek

 

28.11.1860

Ignác a Františka Zedek

 

13.8.1869

Ignác a Františka Kasparik

asi Gašparík

12.10.1874

Jan Řubrik

 

6.7.1876

Celestína Hlavinková

 

1904

Ladislav Hlavinka a Celestína Hlavinková ml.

prepis po ich matke

1925

Celestína Hlavinková

 

30.12.1927

Růžena a Anton Marek

 

9.11.1935

Anna Schulzová

 

30.9.1947

Anna Schulzová ½ Jan Páter ½

A. Schulzová upisuje ideálnu polovicu svojmu bratovi

25.10.1949

Alois Schulz ½

po smrti matky dedí jej ½

1955

Otília Páterová ½

dedí po smrti otca ½

1986

Alois a Marie Schulz

od Otílie Páterovej kúpili jej polovicu a stávajú sa majiteľmi zrúcaniny

1997

Zuzana a Martin Beránek

 

V r. 1933 mlyn vyhorel. Možno i pričinením mlynára Marka, kvôli poistke. Mlyn je potom obnovený a v r. 1935 ho vo verejnej dražbe kupuje vdova Anna Schulzová a firmu vedie jej brat Jan Páter.

Po 5 rokoch – za protektorátu – je mletie zastavené.

Od r. 1945 do r. 1952 je mlyn v prevádzke.

V r. 1952 je mlyn zrušený a zabavený pre potreby JZD. Mlyn je rozkrádaný, devastovaný. Pán Alois Schulz sa stáva baníkom OKR.

V r. 1986 sa manželia Schulzovci ujímajú zrúcaniny mlynu. Behom 10 rokov nepredstaviteľnej driny menia mlyn na peknú bytovú jednotku. Keď im už sily nestačia (mali vyše 60 rokov) na udržiavanie mlynu a okolia, v r. 1997 prostredníctvom inzerátu predávajú mlyn dr. Martinovi Baránkovi a jeho manželke Zuzane z Přerova. Manželia Schulzovci sa presťahovali do penziónu vo Valašských Klobúkoch.

V r. 1999 Zuzana a Martin Beránkovci prestavali mlyn k dnešnému obrazu:

Na rovnakej rieke sa v neveľkej vzdialenosti nachádza vodný mlyn v Svrčove (teraz Lazničky 32). Ten prestal mlieť v r. 1888. Okolo r. 2000 v polovici mlyna žil Josef Smišák s manželkou. Majú u seba listinu v nemčine, kde je návrh vodného práva. Zachovali sa u nich mlynské kamene a všeličo, čo patrí k mlynu.

Pod vplyvom literatúry a ľudových piesní vyzerá práca v mlyne romanticky. Ale bola to drina od žatvy k žatve, vo dne v noci, v piatok-sviatok. 

Hlavnou príčinou zatvárania mlynov v 20. storočí bola výstavba veľkomlynov, tzv. automatických. Laznický mlyn mal výhodu, že stál pri pevnej ceste a v r. 1933 bol rekonštruovaný (pravdepodobne vybavený elektromotorom). Preto sa v ňom mlelo dlhšie ako v iných mlynoch.


Vodný mlyn č. 37 v obci Lazníky

Kedysi, keď takmer všetci obyvatelia dediny sa živili poľnohospodárstvom, nezastupiteľnú úlohu mali mlyny. V Lazníkoch postavili mlyn ďalej od koryta rieky a vodu k nemu priviedli náhonom. Tak mohli lepšie regulovať prívod vody k mlynskému kolesu. Za posledných vyše 600 rokov mal mlyn viacerých majiteľov a vieme o týchto:

rok

majiteľ

poznámky

pred 1382

Čeněk z Rovečné

číšník markraběte moravského Jana Jindřicha, bratra Karla IV

1382

Litold ze Zelenic a Zdislavic

kúpil laznický mlýn, dvůr, 2 krčmy, 2 zahrady, 9 čtvrtí polí, 2 rybníky

1391

Anna

manželke daroval Litold ze Zelenic a Zdislavic

1406

Karlík z Opatovic

kúpil od Jana ze Zelenic, Litoldovho syna

1408

Dorota

Karlík z Opatovic upsal své ženě

1417

Matěj Rašín

kroměřížsky kanovník

 

Jan Janovský ze Strabenic

 

 

Dorota a Kateřina

dcéry Jana Janovského ze Strabenic

1490

Hanuš Hlavsa

 

1503

Jiřík ze Zástřizl a

Jan Čartorijský z Čartoryj

 

1596

Dětřich Podštatský z Prusinovic

majiteľ panstva Veselíčko

Lazníky patrili od r. 1596 do r. 1791 rodu Podštatský-Lichtenštejn, sídliacim v zámku vo Veselíčku. Po zrušení nevoľníctva (1781) sa majiteľmi statkov a mlynov mohli stať obyčajní (neprivilegovaní) ľudia.

Lazníky s mlynom (na mape je zakreslené mlynské koleso) si môžeme prezrieť v období baroka vďaka I. vojenskému mapovaniu (jozefskému). Mapovanie slúžilo vojenskému účelu a prebehlo v r. 1764-1768 a 1780-1783 (rektifikácia), mierka 1: 28 800:

Mlyn mal domové číslo 37. Mlyn mal vlastný náhon s príslušným vodným právom. Za posledných 200 rokov mlyn postupne získali mlynári:

dátum

mlynári / majitelia

poznámka

21.10.1799

Ignác Urbanec

Urbanetz

18.8.1830

Martin Libosvár

 

14.7.1834

Tomáš Zedek

 

28.11.1860

Ignác a Františka Zedek

 

13.8.1869

Ignác a Františka Kasparik

asi Gašparík

12.10.1874

Jan Řubrik

 

6.7.1876

Celestína Hlavinková

 

1904

Ladislav Hlavinka a

Celestína Hlavinková ml.

prepis po ich matke

1925

Celestína Hlavinková

 

30.12.1927

Růžena a Anton Marek

 

9.11.1935

Anna Schulzová

 

30.9.1947

Anna Schulzová ½

Jan Páter ½

A. Schulzová upisuje ideálnu polovicu svojmu bratovi

25.10.1949

Alois Schulz ½

po smrti matky dedí jej ½

1955

Otília Páterová ½

dedí po smrti otca ½

1986

Alois a Marie Schulz

od Otílie Páterovej kúpili jej polovicu a stávajú sa majiteľmi zrúcaniny

1997

Zuzana a Martin Beránek

 

V r. 1933 mlyn vyhorel. Možno i pričinením mlynára Marka, kvôli poistke. Mlyn je potom obnovený a v r. 1935 ho vo verejnej dražbe kupuje vdova Anna Schulzová a firmu vedie jej brat Jan Páter. Po 5 rokoch – za protektorátu – bolo mletie zastavené.

Od r. 1945 do r. 1952 je mlyn v prevádzke. V r. 1952 je mlyn zrušený a zabavený pre potreby JZD. Mlyn je rozkrádaný, devastovaný. Pán Alois Schulz sa stáva baníkom OKR. V r. 1986 sa manželia Schulzovci ujímajú zrúcaniny mlynu. Behom 10 rokov nepredstaviteľnej driny menia mlyn na peknú bytovú jednotku. Keď im už sily nestačia (mali vyše 60 rokov) na udržiavanie mlynu a okolia, v r. 1997 prostredníctvom inzerátu predávajú mlyn dr. Martinovi Baránkovi a jeho manželke Zuzane. Manželia Schulzovci sa presťahovali do penziónu vo Valašských Klobúkoch.

V r. 1999 dali mlyn prestavať noví majiteliak dnešnému obrazu. Původní mlýn ze 14. stol. byl několikrát přestavován, do současnosti se zachovaly částečně obvodové zdi, do kterých byly vloženy nové stropy při použití některých původních stavebních prvků, jakými byly např. trámy, kamenné detaily a pod. Původní kamenné zdivo bylo zachováno, provedeny sanace, venkovní a vnitřní zateplení a nové krovy. Boční fasáda byla opatřena sgrafitem a vyznačeno tak místo, kde původně bývalo vodní kolo.

Na rovnakej rieke sa v neveľkej vzdialenosti nachádza vodný mlyn v Svrčove (teraz Lazničky 32). Ten prestal mlieť v r. 1888. Okolo r. 2000 v polovici mlyna žil Josef Smišák s manželkou. Majú u seba listinu v nemčine, kde je návrh vodného práva. Zachovali sa u nich mlynské kamene a všeličo, čo patrí k mlynu.

Pod vplyvom literatúry a ľudových piesní vyzerá práca v mlyne romanticky. Ale bola to drina od žatvy k žatve, vo dne v noci, v piatok-sviatok.

Hlavnou príčinou zatvárania mlynov v 20. storočí bola výstavba veľkomlynov, tzv. automatických. Laznický mlyn mal výhodu, že stál pri pevnej ceste a v r. 1933 bol rekonštruovaný (pravdepodobne vybavený elektromotorom). Preto sa v ňom mlelo dlhšie ako v iných mlynoch.