Pocta predkom


Kajnar

Rod Kajnar má pôvod v nemeckých prisťahovalcoch rodu Keiner (to znie zaujímavo, po slovensky by sa volal Žiadny). Nemecké priezvisko sa postupne počeštilo na Kajnar.


Naši Kajnarovci žili na Hranickom panstve (obce spadajúce pod Hranice na Moravě). Kajnarovci z rôznych obcí mali sobáše a tak sa nám tu Kajnarovci premiešavajú. Naši základní Kajnarovci žili v obci Klokočí (okr. Přerov). Výborným podkladom bola kniha "Klokočí - dějiny a přítomnost obce", kde sú uvedené dôležité fakty (čítať sa dá tu). O Kajnarovcoch v susednej obci Veliká sú informácie tu. Silné nemecké osídlenie bolo v obci Bělotín a tu aj nachádzame najstaršie zmienky o Kajnarovcoch.

Zaujímavé historické príspevky sú vo vlastivedných zborníkoch "Záhorská kronika". V č. 2/1947 (roč. XXV.) Bohumír Indra v článku "Obyvatelé Hranicka v 16. a 17. století" skúma germanizáciu tohto kraja. V r. 1530 bola čisto nemecká obec Polom A v Bělotíne mali Nemci podiel okolo 75 % (str. 18). Na str. 22 a 23 uvádza, že kde boli slabšie nemecké menšiny, tak tam potomkovia Nemcov už majú typické mená pre tento kraj - Rýpar, Kajnar a pod. V Záhorskej kronike č. 7-8/1947 (roč. XXIV.) uvádza Kajnarovcov v obciach:

Polom - v r. 1530 Paul Kaynar, Bartoš Kaynar, Michal Krojnar, v r. 1569 Jakub Keynar, Vítek Keynar, Jíra Keynar, Lorenc Keynar, v r. 1663 Mates Kheynar.

Bělotín - v r. 1560 Pavel Kreinar, v r. 1569 Řehoř Keinar, v r. 1663 Tomáš Kheyner.

Blahutovice - v r. 1569 Martin Keinar fojt zákupní, Jan Keinar mal nový grunt, v r. 1663 bol už Jíra Blažků fojt zákupní.

Černotín - v r. 1663 Jan Kheiner fojt zákupní.

 

Kajnar v Klokočí

Kajnar sa tu objavuje v r. 1676 - Jakub Kajnar kúpil dedičnú rychtu v Klokočí od Jury Vašinky v r. 1676 za 400 zl., pričom 60 zl. dal ako zálohu. Jakub sa narodil v r. 1638. Jeho prvou manželkou bola Mariana, s ktorou mal 4 deti (nevieme, či v Klokočí) - Zuzana, Dorota, Rosina a Jitka. Manželka Mariana zomrela 5.1.1679 a vdovec Jakub sa 25.2.1680 oženil so Zuzanou Stržínkovou z Klokočí. V dome č.3 sa im narodilo 5 detí - Anna (14.12.1680) vyd. Vinklárková, Jiřík (14.4.1682), Mariana (31.10.1684) vyd. Smetanová, Martin (2.10.1686) a Jan. Richtár Jakub zomrel 30.4.1688 a predtým napísal závet. Vdova Zuzana sa 25.2.1680 vydala za Václava Úlehlu a on rychtu dočsne prebral. Do pozemkovej knihy boli podľa testamentu Jakuba Kainara presne zanesené jeho povinnosti voči všetkým deťom a k vdove a zaznamenávané ich plnenie. Okrem peňažného platu mal každý nárok na určitý počet dobytka, nástrojov nebo nábytku. Dcéry väčšinou dostávali kravy, ovce a postele, v jednom prípade bola zapísaná povinnosť vystrojiť svadbu. Chlapci mali nárok na kone, ovce, voz a pluh. V prípade, že osoba zomrela, do knihy sa zaznamenalo, že vymeraná časť propadá v prospech gruntu. Rychta bola najväčším statkom v obci a vynášala toľko, že každé dieťa mohlo byť zabezpečené. Rychtu od otčima prevzal po dosiahnutí dospelosti jeden ze synov pôvodného majiteľa.

Jiřík (1682) v r. 1702 zdedil rychtu a oženil sa s Justinou Kajnarovou z Bělotína. Narodilo sa im 11 detí - David (7.1.1703), Marianna (13.4.1704) vyd. Rýparová, Anna (15.5.1706) vyd. Rýparová, Rosina (19.5.1708) vyd. Vilišová, Tomáš, Magdalena, Jan (25.6.1716), Alžběta, Veronika, Apolonia a Antonín. Otec Jiřík zomrel 42 ročný 29.10.1724 keď boli deti ešte malé. Ešte pred smrťou richtár Jiří Kajnar odkázal usadlosť do 14 ročného užívánia zaťovi Martinovi Rýparovi. Syn Jan Kajnar (1716) ju prevzal v r. 1737, keď sa stal dospelým.

Anna (1706) sa 9.1.1724 vydala za Martina Rýpara z Klokočí a tu končí priezvisko Kajnar v našej línii predkov.

 

Kajnar v Bělotíne

Jan Kajnar sa narodil okolo r. 1620. V Bělotíne sa mu narodil syn Jan okolo r. 1650 a ten sa oženil so Sabinou Kajnarovou z obce Polom. Dňa 3.3.1683 sa im narodila dcéra Justina. Justina sa vydala za Jiříka Kajnara do Klokočí a mali 11 detí.

 

Kajnar v Polome

Šimon Kajnar sa narodil okolo r. 1590 (zom. pred r. 1633). Žil v obci Polom. Jeho syn Šimon sa oženil s Annou Rabovou z Polomu a mali dcéru Sabinu. Sabina sa vydala za Jana Kajnara z Bělotína. V Bělotíne mali dcéru Justínu (3.3.1683), ktorá sa vydala za Jiříka Kajnara do Klokočí a mali 11 detí.

 

Kajnar v Milenove

Tomáš Kajnar žil v Milenove. Narodil sa okolo r. 1670. S manželkou Marinou mal viacero detí, zatiaľ vieme o 4 - Anna (14.6.1696) vyd. Michálková, Kateřina (26.9.1700), Jiří (12.4.1703) a Antonín (9.4.1715). Anna (1696) sa 16.11.1721 vydala za Jana Michálka do Klokočí.

Okolo r. 1720 sa narodil Jan Kajnar, ktorý mal syna Valentina. Ten sa narodil okolo r. 1750 a v r. 1775 sa oženil s Veronikou Kopečnou z Trnávky.

 

Kajnar v Černotíne

V urbári obce Černotín sú v r. 1663 zapísaní fojt Jan Kheyner a Matěj Kheyner


Zmienky o Kajnarovcoch

V r. 1690 bol Tomáš Kayner farárom v Drahotušiach.

 

Obec Rouské

Jiří Kainar a Alžběta
syn:
Tomáš Kainar (nar. 2. 3. 1777, Rouské 15, zom. 31. 10. 1853, Rouské 3), manželka Terezie Staňková
 
 

Jiří Kainar a Alžběta

syn: Tomáš Kainar (nar. 2. 3. 1777, Rouské 15, zom. 31. 10. 1853, Rouské 3) a manželka Terezie Staňková

 

 

 

 

Básnik Josef Kainar (29.6.1917, Přerov - 16.11.1971, Dobříš)

Otec Josef Kainar bol železničný úradník a mama sa volala Josefa. Obaja pochádzali z Moravy. JK mal staršiu sestru Irenu (1908). V Přerove žili od r. 1911. Rodina sa často sťahovala kvôli otcovmu povolaniu.

Tatínek, dědeček i strýc byli železničáři, také básník sloužil u dráhy, i když jen krátko za války.

 

Herečka Zuzana Kajnarová (Ostrava).

Otec Petr Kajnar (28.1.1956, Ostrava) bol do r. 2014 primátorom Ostravy. 

Jejím vzdáleným příbuzným a předkem je i básník Josef Kainar, i když se „i“ v rodovém jménu už kdysi dávno změnilo na „j“. S básníkem Kainarem je příbuzná vzdáleně, pocházel od Hranic na Moravě, byl to tuším bratranec dědečka.