Pocta predkom


Kopal

Náš rod Kopal má dávne korene v obci Sušice (okr. Přerov). Postupne sa objavili aj v obciach Radslavice a Hloží. Pôvod priezviska je odvodený od činnosti - kopať. Dávny predok asi kopal tak výnimočne, že ho tak začali prezývať.
 
Najstarším známym nositeľom priezviska Kopal je Matěj (okolo 1520). Bol konšelom v Sušiciach v r. 1556, 1565, 1568, 1579. Generáciu, ktorá nasledovala po ňom, nepoznáme.
O dlhoch Matěja od r. 1587 sa dozvedáme z archívneho fondu Metropolitní kapitula Olomouc: Ověřený opis purkrechtních register pro obec Sušice.
 
V ďalšej generácii bol Martin (okolo 1590), ktorý bol konšelom v r. 1635.
V generácii narodenej po r. 1600 poznáme Martina (okolo 1610). Martin (1610) žil s manželkou Dorotou v dome č. 29 a mali tam viac detí, my vieme o 4: Jan (okolo 1640), Zuzana vyd. 28.7.1658 za Petra z obce Kyselovice, Anna vyd. Pokorná a Magdalena vyd. Musilová.
Jan (1640) bol zapisovaný aj ako Kopalík. Jeho rovesníkom bol Stanislav, ktorý žil v obci Radslavice. Jan sa 6.2.1668 oženil s Kateřinou Jančovou z obce Pacetluky:
 
Jan a Kateřina žili v dome č. 30, ktorý kúpili v r. 1670 za 550 fl. Jan a Kateřina mali 4 deti: Kateřina (3.11.1668) vyd. Matějková, Lidmila (20.6.1671) vyd. Nováková, Zuzana (11.5.1674) vyd. Dlouhá a Jan (3.6.1677). Mama Kateřina zomrela 25.1.1695 a vdovec Jan sa 22.6.1698 oženil s Magdalenou, vdovou po Jakubovi Navrátilovi. Jan a Magdalena mali 3 deti: Pavel (3.1.1699), Rosina (29.10.1702) a Magdalena (27.1.1706). Tu vznikla zaujímavá situácia, lebo sme potomkami i Zuzany (1674) i Jana (1677). Po 6 generáciách ich potomkov sa vetvy spojili v osobe Josefy Caletkovej (27.9.1856).
 
Zuzana (1674) sa 21.10.1696 vydala za Jakuba Dlouhého. Mali dcéru Marianu (22.2.1703), ktorá sa 8.11.1727 vydala za Cyrila Kubálka do Radslavic. Mariana a Cyril mali dcéru Marianu (13.3.1740), ktorá sa 3.5.1761 vydala za Václava Caletku do Sušic. Ich pravnučkou bola Josefa Caletková (1856).
 
Jan (1677) sa 28.6.1705 oženil so Zuzanou Dvořákovou a mali 5 detí: Anna (29.7.706), Magdalena (16.7.1714), Barbora (14.3.1717), Jan (6.4.1719) a Marina (9.3.1721) vyd. Složilová.
 
Jan (1719) zostal v rodičovskom dome č. 30, 3.2.1743 sa oženil s Annou Čejkovou, mali syna Isidora (8.4.1750), ktorý sa 17.10.1776 oženil s Apoloniou Caletkovou, s ktorou mali 9 detí. Druhé najmladšie dieťa bol František (19.1.1793), ktorý sa 23.10.1821 oženil s Viktoriou Odložilovou a mali deti: Marianna (24.10.1822), Veronika (15.6.1825), František (28.8.1827) a Jan (6.10.1833). František (1827) sa oženil s Františkou Smihelovou a mali deti: Alois (10.9.1864) a dvojičky Františka (9.3.1867, zom. 9.3.1867) a Josef (9.3.1867). Alois (1864) žil v dome č. 41. Josef (1867) bol murár, 20.11.1894 sa oženil s Aloisiou Nesvadbovou a mali 6 detí, z nich Jaroslav odišiel do Fiume (dnes Rijeka) k strýkovi Janovi Nesvadbovi do jeho krajčírskej dielne a stal sa krajčírom. Jeho potomkovia žijú v Chorvátsku.
 
Marina (1721) sa 5.5.1743 vydala za Matěja Složila a tu priezvisko Kopal v línii našich predkov končí. Ich pravnučka Jenovefa Složilová (14.7.1823) sa 26.1.1847 vydala za Jana Caletku a ich dcéra Josefa Caletková (1856) je tá, u ktorej sa spájajú 2 vetvy predkov Kopalovcov.
 
* * *
 
V súčasnosti žije v ČR okolo 770 osôb s priezviskom Kopal. Najviac sú koncentrovaní v severných Čechách. V okr. Přerov žije 18 mužov.
 
* * *
 
Kopal z južnej Moravy
 
Títo Kopalovci žili v Moravských Budějoviciach, Jaroměřiciach nad Rokytnou a v obci Ctidružice, kde boli správcami majetkov patriacich kráľovskému mestu Znojmu. Jiří Václav Kopal bol kapitánom v Moravských Budějoviciach. Jeho syn Karel Josef sa 4.5.1749 v obci Blížkovice oženil s Mariou Antoniou, dcérou zosnulého Václava Všetečku, kapitána v Polnej:
Karel Josef a Maria Antonia mali syna Jana. Otec i syn mali funkcie na znojemské radnici a boli správcami na majetku v obci Ctidružice.
Správca Jan Kopal a Anna Maria mali syna: Karel von Kopal (3.2.1788 Ctidružice – 17.6.1848 Vicenza, Taliansko), ktorý sa preslávíl ako dôstojník v armáde Rakúskeho cisárstva. Strategické myslenie, bojovnosť a statočnoať mu pomohli pri úspešnej vojenskej kariére. Bojoval proti Napoleonovej armáde. Pôsobil ako veliteľ posádok na viacerých miestach - Jevišovice (Jihlava), Fiume (dnes Rijeka), neďaleké mestečko Bakar, Bolzano, Milano. Dostal tituly čestného občana (patricia) v meste Bakar (1838) a Fiume (1840). Cisár ocenil vernosť Karla Kopala, keď ho 12.2.1837 povýšil do šľachtického stavu (Karl von Kopal). Vyvrcholením jeho kariéry bola hodnosť plukovníka (24.4.1846). V r. 1848 bojoval na talianskom území a tu aj zomrel na následky zranení 17.6.1848 v bytke u Vicenzy a tam ho aj pochovali na mestskom cintoríne. Za rozhodující podiel na víťazstve u Vicenzy bol vyznamenaný in memoriam na rytiera rádu Márie Terézie. V Znojme, na priestranstve pred Císařskou bránou, 16.10.1853 na jeho počesť postavili klasicistní pomník. Toto námestie bolo do r. 1920 pomenované Kopalplatz / Kopalovo náměstí (dnes Komenského nám.). V r. 1894 bola na jeho počesť pomenovaná ulica v 11.  viedeňskom okrese Simmering.
Kopalove meno mali kasárne v dolnorakouskom Sv. Hippolytovi.
Na základe císárskeho diplomu z 11.1.1852 boli členovia jeho rodiny povýšení do stavu slobodných pánov (barónov). Do šľachtického erbu rodiny von Kopal bol pridaný symbol signálneho rohu od Vicenze.
V r. 1832 se oženil s Terezou, dcérou generálmajora slobodného pána von Spiegel z Kostelní Břízy v Čechách a mali deti: Karel (1833, Cheb-1912), Viktorína (1835), Viktor (1836, Jevišovice–1892), Robert (Bolzano-zom. 1866, Custozza).
Karel (1833) dosáiahol hodnosť generálmajora. Do r. 1980 bolo po ňom pomenované dnešné námestie Oskara Kokoschku na Stubenringu vo Viedni.
Viktor (1836) sa oženil s Mariou von Henneberg-Spiegel, dedičkou veľkostatku a zámku Hartenberk (Hřebeny) v západných Čechách. 
Robert bol poručík 5. praporu císárových polných myslivcov v bitve pri Custozze (1866).
V súčasnosti na južnej Morave Kopalovci nežijú.
 
* * *
 
Osobnosti - nositelia priezviska Kopal:
 
Karel von Kopal (3.2.1788 Ctidružice – 17.6.1848 Vicenza, Taliansko), ktorý sa preslávíl ako dôstojník v armáde Rakúskeho cisárstva.
 
Josef Kopal (25.4.1883, Hřmenín u Jičína-29.12.1966, Praha) PhDr., DrSc, literárny historik, profesor románských literatur, autor publikácií, prekladal z francúzštiny.
 
Zdeněk Kopal (4.4.1914, Litomyšl-23.6.1993, Wilmslow GB), syn prof. Josefa Kopala (1883-1966). Bol český astronom, astrofyzik, matematik (numerická matematika, balistika, aerodynamika). Jeho vedecké práce sa týkajú zákrytových premenných dvojhviezd, Mesiaca a terestrických planét. V r. 1938 s manželkou odišiel na štipendijný pobyt do Harvardského observatória do Cambridge v USA. Na lodi ich zastihla správa o mníchovskej dohode, a tak sa rozhodli zostať v USA. Celú vedeckú kariéru pôsobil v zahraničí – v USA a vo Veľkej Británii. Jeho mapy Mesiaca prispeli k pristátiu kozmonautov na Mesiaci. Po skončení programu Apollo dostal ako dar mesačný prach, který potom vysypal na hrobe Julese Verna v Amiense.  Ako veľká osobnosť je Zdeněk Kopal pochovaný na Vyšehradskom cintoríne v Prahe. Na jeho počesť pomenovali planétku Kopal (2628), ktorú v r. 1978 objavil  S. J. Bus na observatóriu Siding Springs v Austrálii.
 
Gustav Kopal (16.4.1913, Jenišovice – 14.3.1968 Praha) bol československý vojnový letec počas 2. sv. vojny. Vo Veľkej Británii lietal v RAF v hodnosti seržanta v 311. československej bombardovacej peruti. Bol predný strelec (F/AG).
 
Miroslav Kopal (17.1.1963, Jablonec nad Nisou) bol český združenár, který pretekal v r. 1983–1996.