Pocta predkom


Zmeškal

Naši predkovia Zmeškalovci žili v obciach Nahošovice a Loučka (okr. Přerov). 

Tajomný je pôvod priezviska, môže vyjadrovať to, že dávny predok niečo zmeškal, ale už sa nedozvieme, čo to bolo.

 

Zmeškal v obci Nahošovice

 

Pôvod názvu obce by mohol byť v osobnom mene Nahuš, teda nahý muž. Niečo o Nahošoviciach a Zmeškalovcoch prezradí webová stránka obce so záznamom rozhlasovej relácie, kde rozpráva miestny historik Jan Kadlec. Obec sa za stáročia príliš nerozširovala, dnes má len 63 domov a 175 obyvateľov. Na námestí pri kaplnke zasvätenej Nejsvětějšej Trojici, je starý kamenný kríž z r. 1848, nazývaný - robotný. Obyvatelia ho sem umiestnili na pamäť zrušenia roboty (poddanstva).

V malej obci nebol kostol a tak naši predkovia chodili z Nahošovic na bohoslužby do kostola sv. Havla v obci Dřevohostice. Zomrelých z Nahošovic pochovávali do Dřevohostic. Avšak najstaršie hroby z neolitu a doby bronzovej boli priamo v Nahošoviciach a v blízkom okolí. Dnešný cintorín v Dřevohosticiach bol založený okolo r. 1611 až 1618. Pôvodný cintorín stál pri starom kostole uprostred námestia. Kostol 30.4.1676 zhorel a cintorín už nebol na tomto mieste obnovený. Najstaršie hroby na súčasnom cintoríne sú z prelomu 19. a 20. st. Z hospodárskeho hľadiska Nahošovice patrili k veľkostatku Dřevohostice.

Čaro starých Nahošovic sa zachovalo dodnes, lebo zostali malou dedinkou.

Zmeškalovci tu žili v dome č. 3 a potom v aj v dome č. 4. K obom domom patrili grunty vo veľkosti pollánu. Neskôr sa Zmeškalovci usadili aj v ďalších domoch v obci. Niekedy bolo priezvisko zapisované ako Zmeškalík.

Pán Josef Sehnálek z Nahošovic uvádza: Rod Zmeškal se připomíná již kolem roku 1500. Nejstarší známý Zmeškal byl biskupským manem a byl poslán svým pánem, biskupem olomouckým Stanislavem Thurzo (1499-1540), aby s četou vojáků strážil Thurzův hrad Oravu na Slovensku. Zmeškal byl na Slovensku mnoho roků a po návratu na Moravu mu dal biskup výsluhou manství Malhotic u Kelče (východne od Nahošovic). Táto verzia príbehu Zmeškalovcov zatiaľ nebola potvrdená. Najstaršie záznamy o Zmeškalovcoch na Morave sa viažu k neďalekej obci Sušice, kde v r. 1597 bol konšelom Jura Zmeškal, a tak to by bola osoba, ktorá žila v dobe na dosah k šľachticom Zmeškalovcom, čo svoj osud spojili s Oravou.

Najstarším známym Zmeškalom v Nahošoviciach bol Jiří (okolo 1600-1665). Jeho manželka bola Anna (1609-16.6.1679) a žili v dome č. 3. Pravdepodobne mali 2 synov: Jiří (okolo 1627) a Jan (1637). Zaujímavé je to, že Urbář panství Dřevohostice (s rejstříkem osedlých v obcích panství k r. 1655 pre obce Dřevohostice, Turovice, Nahošovice, Hrušice (táto obec zanikla), Hradčany, Pavlovice u Přerova, Prusínky) v obci Nahošovice nemá záznam o Zmeškalovi ako držiteľovi gruntu.

Avšak na začiatku 17. st. bol rod Zmeškal už rozšírený vo viacerých obciach. V registroch Helfštýnskeho panstva z r. 1609 sú zapísaní Jíra v Sušiciach a Jan v Radslaviciach.

Nahošovice

Jiří (1627) mal syna Pavla (1647). Pavel sa 4.8.1680 oženil s Annou Nádeníčkovou a mali 5 detí: Tomáš (17.12.1687), Jan (6.6.1690), Pavel (8.10.1693), Martin (1694) a Anna (okolo 1700) vyd. Balašíková. Keď Pavel ovdovel, oženil sa 24.1.1708 s Alžbětou Mizerovou. Pavel s Alžbětou deti nemali. Potomstvo pokračovalo po Tomášovi (1687) v dome č. 18 a v obci Radkovy a po Martinovi (1694) v dome č. 18.

Záznam o sobáši Pavla (1647) 4.8.1680 s Annou Nádeníčkovou z Dřevohostic. Jeho otec Jiří už nežil v čase sobáša:

Záznam o narodení Tomáša 17.12.1687: Křtil jsem pacholátko gmenem Tomas synacžka Pavla Zmeskalyka sauseda v diedine Nahossowicz a Anny Manželky geho. Kmotrowe ...

Martin (1694) mal 15 detí s 2 manželkami. 25.1.1711 sa oženil s Juditou Ondrušíkovou a mali 11 detí. Potomkovia po ich synovi Mikulášovi (6.12.1717) žili v dome č. 18 a boli po ňom prezývaní Mikuláškovi.

Jan (1637) je v súpise osôb uvedených v priznaní domovej dane z roku 1667 pre statok Dřevohostice (MZA, fond: D2, inv.č. 36) uvedený ako pololáník Jan Zmeškalík. Jan mal manželku Zuzanu a mali pravdepodobne 5 deti: Jan (1657), Václav (okolo 1660), Kateřina (25.4.1663), Mariana (22.1.1666) a dieťa s nečitateľným menom (1667-20.2.1668). Rodný grunt č. 3 prevzal Jan (1657), ktorý sa 2.7.1684 oženil s Alžbětou Cigánkovou z Turovic a mali 7 detí: Běta (24.8.1685), Pavel (26.6.1687), Jan (4.1.1690), Václav (1692), Tomáš (19.12.1694), Anna (14.2.1698) a Vavřinec (31.7.1704). Rodný grunt č. 3 prevzal Pavel (1687). Jeho brat Tomáš (1694) sa usadil na susednom grunte č. 4. Václav (1692) sa 31.5.1718 oženil s Kateřinou Malou, mali 6 detí a táto vetva pravdepodobne vymrela.

Václav (1660) mal synov: Jan (1687) a Vavřinec (okolo 1700). Jan (1687) sa 15.10.1715 oženil s Marinou Sytkovou a mali deti: Tomáš (18.11.1718), Anna, Kateřina, Rosalie, Veronika, Polexina (24.4.1737). Potomkovia Tomáša (1718) žili v dome č. 3. Potomkovia Vavřinca (1700) žili v obci Turovice.

 

Výpisy z farských matrík v Dřevohosticiach (začínajú rokom 1657):

Otcovská línia Zmeškalovcov v dome č. 3:

narodený

meno

otec

matka

zomrel

poznámka

1637

Jan 

Jiří

Anna

2.12.1667

 

1657

Jan 

Jan 

Zuzana

27 .6.1722

 

20.6.1687

Pavel 

Jan 

Alžběta Cigánková

17.6.1733

mali 7 detí

20.2.1721

Jan 

Pavel 

Anna Ondrušíková

 

mali 11 detí

18.12.1753

Tomáš 

Jan 

Barbora Valentová

13.12.1796

3x ženatý, 9 detí

15.12.1785

Tomáš 

Tomáš 

Anna Skálová

15.12.1847

 

5.6.1813

Josef 

Tomáš 

Veronika Cagašová

17.10.1881

 

2.9.1844

František 

Josef 

Anna Zmeškalová

9.4.1904

 

4.8.1880

Josef 

František 

Rosálie Hoštálková

 

 

24.4.1905

František 

Josef 

Františka Klesnilová

 

 

5.4.1932

František 

František 

Bohumila Haluzíková

 

 

17.3.1935

Josef 

František 

Bohumila Haluzíková

 

 

Potomkovia Zmeškalovcov z d. č. 3 sa usadili v domoch č. 18, 24 a 42.

 

Otcovská línia Zmeškalovcov v dome č. 4:

narodený

meno

otec

matka

zomrel

poznámka

           

19.12.1694

Tomáš 

Jan

Alžběta Cigánková

18.11.1754

mali 7 detí

7.11.1723

Martin 

Tomáš 

Zuzana

17.10.1771

mali 11 detí

6.9.1752

Jan 

Martin

Anna Tomaníková

14.12.1823

mali 8 detí

8.8.1786

František 

Jan 

Barbara Mikulíková

27.1.1857

mali 10 detí

30.5.1820

Tomáš 

František 

Veronika Růžová

20.11.1881

mali 3 deti

8.5.1845

Josef 

Tomáš 

Anna Valentová

10.6.1931

mali 3 deti

22.3.1877

Stanislav 

Josef 

Františka Hrbáčková

 

 

Potomkovia Zmeškalovcov z d. č. 4 sa usadili v domoch č. 19, 31 a 32.

 

Oba grunty č. 3 a 4 boli pollánové. Z cirkevných matrík vieme, že Zmeškalovci žili v Nahošoviciach v domoch č. 3 a 4 a neskôr v d. č. 18, 19, 24, 32, 35, 36, 37, 42 a 50. Zmeškalovci boli v Nahošoviciach najväčším rodom. V 20. st. mali Zmeškalovci prezývky, aby sa od seba odlíšili: Máčelek, Mareček, Podzáhorský, Pavlena, Mikulášek, Holič, Padesátka, Ota, Fíra, Četník a Gábriš.

* * *

Anna 18.4.1784, rodičia Jan Zmeškal a Barbara Mikulíková
 
vyd. Složilová Sušice


Zmeškal v dome č. 4

Na grunte č. 4 žili naši predkovia. Tomáš (1687) odišiel z rodného gruntu č. 3. Oženil sa so Zuzanou a mali 11 detí: Tomáš (16.11.1722), Martin (7.11.1723), Anna (29.3.1726) vyd. Jurovská, Pavel (29.6.1728), Alžběta (18.2.1731), Jan (10.5.1732), Václav (27.9.1733), Veronika (1.4.1735), Josefa (15.10.1737), Františka (29.1.1739) a Barbora (31.10.1741).

Záznam o narodení Martin 7.11.1723:

Martin (1723) sa 22.9.1750 oženil s Annou Tomaníkovou z Turovic:

Martin (1723) mal s Annou 8 detí: Kateřina (10.3.1751), Jan (6.9.1752), Josef (4.6.1755), Veronika (20.12.1757), František Florian (4.5.1760), Anna (20.4.1761), Isidor (7.10.1763) a Augustin (27.4.1766). 

Záznam o narodení Jana 6.9.1752:

Martin, ako 48 ročný, 1.1.1771 kúpil (prevzal) grunt č. 4 (a v ten rok aj zomrel 17.10.1771) a matka ho odovzdala synovi Jánovi po 7 rokoch. Zápis o tom je v archívnom fonde - Velkostatek Dřevohostice, Gruntovní kniha pro obec Nahošovice I., obdobie 1771 - 1840:

Roku Pána 1771 1. januára predali z milosti jeho ríšskeho grófa veľkomožný pán, pán Heinrich Ferdinand gróf Sv. rímskej ríše z Oppersdorffu, barón z Aychu a Friedsteinu, dedičný pán mestského a majorátneho panstva Oberglogau ako aj ich alodiálnych statkov Stiebendorf, Pietna a Borek, ďalej panstva Dřevohostice (Drewohostitz) a Domaželice, jeden sedliacky robotný statok ležiaci pri Nahošoviciach doteraz patriaci k domíniu, spolu s 57 mericami osiva Martinovi Zmeškalovi, jeho dedičom a ich dedičom dedične a do vlastníctva takým spôsobom, že s týmto sedliackym statkom  ako so svojím vlastníctvom môže voľne disponovať, ako aj predávať, zamieňať a zakladať, v dohodnutej sume 30 rímskych zlatých. Kupujúci je povinný každoročne počnúc rokom 1771 do dňa sv. Michala zaplatiť 3 zlaté.

Panské povinnosti z tohto statku sú nasledovné:

Nádenná robota od Václava po Jána so 4 koňmi na poliach a do jednej míle cesty v jednom alebo nad jednu míľu cesty s 2 koňmi každý tretí deň. Naopak od Jána do Václava vyššie uvedeným spôsobom predsa denne a pri kosení jednou osobou.

Úžitky v peniazoch:

Do Juraja                  1 zlatý

Do Václava                1... 51

Do Martina                1...34..2

Na sviatok obetovania p. Márie (Mariaopfer – 21.nov.)               1...34...2

Z naturálií

Dávka zo sliviek                      4 desatiny

Zavreté                                  8 desatín 

... (Hääber ?)                          1 merica

......  4 .... alebo ...... ako mu bude dodaný materiál

Dané v Oberglogau 1. januára 1771

H. F. gróf z Oppersdorffu

 

Výplata

Za rok 1771, 1772, 1773 a 1774 ..............12 zlatých

1. januára 1778 za rok 1775             .....................3

Roku 1771 dňa 21. marca po smrti Martina Zmeškala vdova Anna po dobu 7 rokov  sa o toto hospodárstvo starala a tak vychovala svoje poručené deti, teraz ale odovzdáva ona tento pozemok synovi Jánovi s nasledovnými podmienkami, že on všetky spoločné – na tomto statku z chýbajúcich dlhov hneď ostatných polonádenníkov a ďalej ešte ostávajúce splátky t.j. 15 zlatých a ..... kapitál 7 zlatých 30... zaplatiť sa poponáhľa. Už vyplatené splátky v celkovej výške 15 zlatých vyplatiť namiesto svojej matky Anny a každého dieťaťa, totiž Jozefa, Anny, Izidora a Augustína ..... zlatých; okrem toho 4 konské práce, vozy ... pri pôde ostávajúce; nachádzajú sa ešte 2 kone z jednej dediny vystrojené ohodnotené na 20 zlatých, ktoré ...... kúpou na seba .......... S ňou ich deti (keď aj obaja prídu na mizinu), musí ich vyplatiť. K doživotnému zabezpečeniu má vdova Anna doterajšie ...

(za prečítanie a preklad ďakujem Kristíne Majerovej)

 

Na rodičovskom grunte zostal Jan (1752) a 6.10.1775 sa oženil s Barborou Mikulíkovou. Jan a Barbora mali 10 detí: Václav (30.12.1776), Veronika (26.9.1779), Josef (28.2.1782), Anna (18.4.1784) vyd. Složilová, František (8.8.1786), Josef (13.3.1789), Vendelín (27.7.1790), dvojčatá Josef a Filip (10.3.1793) a Jakub (26.7.1795). 

Našim predkom je Anna (1784), ktorá sa 14.6.1806 vydala za Jana Složila do neďalekej obce Sušice. Jan a Anna mali 11 detí a tu v našej rodovej línii priezvisko Zmeškal končí.

Na grunte zostal hospodáriť František (1786). Záznam o narodení Františka 8.8.1786 v dome č. 4:

František (1786) sa oženil s Veronikou Růžovou. Ich syn Tomáš (30.5.1820) pokračoval na grunte č. 4. Oženil sa s Annou Valentovou a ich syn Josef (8.5.1845) prevzal rodičovský grunt. Josef (1845) sa 30.4.1880 oženil s Františkou Kubáčkovou. 

 

Dom č. 4 v súčasnosti:

* * *

Nahošovice na leteckej fotografii:

V Nahošoviciach bývajú preteky na motocykloch a tak sa môžeme na obec pozrieť z pohľadu motorkára vo videu https://www.youtube.com/watch?v=MKDB9jZ4bks

Mierne zvlnený kraj je vhodný na bicyklové túry. V brožúrke o bicyklovaní  v tomto kraji majú Nahošovice príznačný podnadpis - Obec plná Zmeškalů. Píše sa tu aj: V Bezuchovské kronice se dochoval příběh o tom, jak starosta Zmeškal vítal prezidenta Masaryka v Bystřici dne 23. května 1928. „Obecenstva všeho dohromady asi na 600 účastníků bylo přítomno, zkrátka bylo to velmi krásné podívání. Litovati lze pouze, že oslavu pokazil náhlý lijavec. Přesto však nakonec na každé tváři znáti bylo radost, že dopřáno bylo všem spatřiti toho, který je národu tak drahým“.

* * *

Osobnosti:

Josef Zmeškal - pedagog

* 14. 12. 1885 Nahošovice č. 24

+ 19. 5. 1943 Kroměříž

Na arcibiskupském gymnáziu v Kroměříži byl žákem F. Vacha, bohosloví studoval v Olomouci a klasickou filologii ve Vídni. Byl profesorem latiny a řečtiny na arcibiskupském gymnáziu v Kroměříži a od roku 1920 ředitelem kůru v kostele u sv. Mořice v Kroměříži. Ředitel arcibiskupského semináře v Kroměříži a vydavatel edice hudebních skladeb. (Československý hudební slovník osob a institucí 2. M-Ž. Praha 1965.)

 

Josef Zmeškal - kněz

* 1. 11. 1913 Nahošovice

+ 21. 4. 1974

Po absolvování Arcibiskupského gymnázia v Kroměříži studoval medicínu v Brně, ale tu nedokončil a vystudoval bohosloví v Olomouci. Od roku 1946 byl kooperátorem ve Valašském Meziříčí.

 

Nahošovice, Pomník Obětem 1.světové války:

František Zmeškal 1884-1914 (z č.d. 42)

 
*
 

Zmeškal v obci Loučka

 

Obec Loučka (fara Lipník nad Bečvou) sa nachádza 12 km vzdušnou čiarou severne od Nahošovic. Dnes je obec súčasťou Lipníka nad Bečvou.

Žil tu Václav (okolo 1630), ktorý je uvedený v urbári z r. 1688 pod č. 36 (obr. 75) ako 1/4 lánik. Predchádzajúcim majiteľom gruntu bol Tomáš Kučera.

Zatiaľ vieme o týchto deťoch: Václav (okolo 1650), Rosina (okolo 1660) vyd. Šubertíková, Jan (okolo 1670).

Václav (1650) sa 30.4.1679 oženil s Dorotou a mali deti: Zuzana (10.12.1680) vyd. Chalupová, Julia (zom. 9.3.1684), Kateřina (1684, zom. 27.4.1684), Magdalena (14.3.1685), Václav (26.8.1686), Matěj (3.2.1689), Bartoloměj (24.8.1691), Matouš (19.9.1694).

Zuzana (1680) sa 23.1.1701 vydala za Matěja Chalupu a tu priezvisko Zmeškal v línii našich predkov končí.

Jan (okolo 1670) sa 20.11.1695 zosobášil s Alžbětou Vydlářovou.

Neznáma dcéra zomrela 4.10.1715 vo veku 14 rokov.


* * *
 

Zmeškal v ďalších obciach na Morave

 

Pred 400 rokmi žili Zmeškalovci v neďalekej obci Sušice (okr. Přerov). V r. 1597 bol Jura Zmeškal konšelom (uvádzaný aj ako Jíra). V r. 1621 bol fojtom. V r. 1638 je zaznamenaný kup gruntu po Janovi Zmeškalovi. V r. 1641 Dobeš Zmeškal kupuje po nebohom Matoušovi Dohnalovi dom č. 30. V r. 1655 tento grunt kupuje Mikuláš Černý a po r. 1655 pravdepodobne už Zmeškalovci v Sušiciach nežili.

Jira Zmeškal v Sušiciach a jeho povinnosti v r. 1609 zaznamenané v registroch panstva Helfštýnskeho (arch. fond Velkostatek Lipník n. Bečvou):

V obci Kozlovice (JZ od Radslavic) žil Pavel (okolo 1580), ktorého syn Pavel (okolo 1610) sa 29.1.1633 oženil s Kunhutou Chromečkovou.

V r. 1609 v registroch panstva Helfštýnskeho je v obci Tupes (?) zapísaná Zmeškalka.

Postupne sa Zmeškalovci usadili v ďalších obciach v okr. Přerov a tiež vzdialenejších obciach:

O Zmeškalovcoch z Pacetluk (okr. Přerov) máme zatiaľ záznamy z 18. storočia. Jiří Zmeškal z Pacetluk mal syna Kašpara Zmeškala, ktorý sa 2.7.1771 priženil k Mariane, dcére Ondřeja Jemelku z Radslavic č. 16.  Kašpar Zmeškal a Mariana mali dcéru Annu a tá sa 1.10.1793 vydala za Františka Caletku. Zatiaľ vieme o Josefovi a jeho synovi Miloslavovi Zmeškalovi na prelome 19. a 20. storočia.

V r. 1830 Zmeškalovci vlastnili grunty č. 1, 27 a 44 v Želátoviciach. V r. 1870 vlastnil Jan Zmeškal domek č. 55 v Tučíne. V Domaželiciach v dome č. 41 sa na zač. 19. st. usadil Václav (1776), potomok Zmeškalovcov z Nahošovic. V obci Klopotovice (západne od Přerova) sa v r. 1731 uvádza Tomáš Zmeškal a v r. 1764 bol František Zmeškal pollánikom na grunte č. 23. V obci Klenovice na Hané na konci 19. st. bol prvým veliteľom dobrovolného zboru hasičského zvolený Florián Zmeškal, taktiež prvý radný a neskorší starosta. A ďalej, napr. Boškůvky (Prusy-Boškůvky), je malá obec východne od Vyškova. V r. 1788 bol František Zmeškal starostom v obci Kotlasy na Vysočine. V obci Suchov na hranici Jihomoravského a Zlínskeho kraja mali Zmeškalovci grunty č. 9 a 16 v 16. a 17. storočí (ešte viac o Zmeškalovcoch je v Domovní knihe obce Suchov). V obci Poděšín (okr. Žďár nad Sázavou, kedysi tovačovské panství) bol okolo r. 1750 na grunte č. 23 půlláník Tomáš Zmeškal. Ondřej Zmeškal v r. 1796 získal usadlosť č. 12 v Radoníne (Žďár nad Sázavou).

Na Vysočine v obci Kněžice (okr. Jihlava) v r. 1617 žil Jakub Zmeškal (Opis urbáru, obr. 12, grunt č. 57).

V r. 1654 je v Bernej rule v celom Českom kráľovstve zaznamenaný len jeden Zmeškal - Jan v obci Vyskytná na pelhřimovskom panstve. Predpokladám, že sa jedná o potomka Zmeškalovcov z Moravy.

 

* * *
 

Zmeškal v Sliezsku

 

Najstaršie zmienky o nositeľoch tohto priezviska máme vďaka Zmeškalovcom zo Sliezska, ktorí sa usadili na Orave v Uhorsku. Keďže príslušníci tejto vetvy sa stali šľachticmi, o ich živote je viac zaznamenané v starých listinách. Zmeškalovci sa dostali do blízkosti silného rodu Thurzo, ktorí vlastnili hrad Orava a Stanislav Thurzo bol biskupom v Olomouci. Najstaršia stopa k Zmeškalovcom vedie do obce Domanowice, severne od Wroclavi v Poľsku. Bratia Václav, Felix a Pavel Zmeškalovci sú spomínaní pred r. 1546 a dovtedy žili v Sliezsku. Václav a jeho potomkovia sa usadili v 16. storočí na území Slovenska - na Orave, vo vtedajšom Uhorsku.

Henryk Zmeskal z Domanowic je spomínaný v r. 1551 v obci Brzezinka v Polsku. Poľské súvislosti sú viac objasnené na konci tohto textu v časi Zmeškal v Uhorsku.

V 16. storočí vraj jeden zo Zmeškalovcov dostal od biskupa manství Malhotice u Kelče (okr. Přerov, 15 km vzdušnou čiarou severovýchodne od Nahošovic) a odtiaľ sa Zmeškalovci rozšírili po okolí. Avšak v rokoch 1522-1604 boli Malhotice v držbe rodu Obešlíků z Lipultovic a tak tu Zmeškalovci ako majitelia nemohli byť. Možno tu boli prítomní ako sedliaci, ale tiež zostáva záhadou, prečo neboli vedení ako šľachtici, ak by boli potomkami Zmeškalovcov z Domanowic.

 

* * *

V roku 2016 žilo v Česku 522 mužov s priezviskom Zmeškal a 576 žien s priezviskom Zmeškalová. Najviac sa vyskytujú v Olomouckom kraji, v okr. Přerov. Na Slovensku v roku 1995 žilo 16 mužov s priezviskom Zmeškal a 22 žien s priezviskom Zmeškalová, najviac v Bratislave a Bernolákove.
 

* * *

Zmeškalovci ako obete 2. svetové vojny:

 

Přerov

Přerovské povstání 1.5. 1945

Seznam 21 občanů Přerova popravených v Olomouci – Lazcích za svou účast v Přerovském povstání 2. května 1945:

Václav Zmeškal (nar. 24.8. 1923), zaměstnanec ČSD.

Pamětní deska Obětem okupace je umístěna na nádraží v Přerově, při východu z podchodu po pravé straně. Nápis : Památce padlých hrdinů na věčné časy věnuje Revoluční železniční Národní výbor v Přerově.

 

Lidice

Zastřelení mužové z Lidic:

Josef Zmeškal,  č.p. 85   nar. 20. dubna 1891, hutní dělník, Česká Vyskytná.

Josef Zmeškal,  č.p. 85  nar. 22. července 1923, dělník, Lidice.

 

Nižní Verecky (okr. Svalava)

Václav Zmeškal, nar. 24.8.1923, popraven 2.5.1945 Olomouc-Lazce.


***
 

Zmeškal v Uhorsku

 

Ucelenú históriu Zmeškalovcov z Oravy ponúka webová stránka https://zmeskal-sk.webnode.sk/o-nas/ Zmeškalovci sú starý šľachtický sliezsky rod z Raciborského kniežatstva v Poľskom kráľovstve. Najstarší známy predstaviteľ rodu je Juraj, ktorý sa spomína v rokoch 1480 až 1538 v okolí Hlivíc. Odtiaľ sa rod rozšíril na Krnovsko, Tešínsko a do Uhorska. Václav, zakladateľ rodu v Uhorsku, prišiel aj s bratmi Pavlom a Félixom z obce Domanowice, severne od Wroclavi v Poľsku, na pozvanie pána Oravského panstva Jána z Dubovca v roku 1545. Po smrti Jána z Dubovca sa Oravského hradu protiprávne zmocnil Václav Sedlnický. Zmeškalovci sa pričinili o to, aby sa hrad aj s panstvom dostal do rúk cisára Ferdinanda I. Za tieto zásluhy Ferdinand I. udelil 3.9.1548 Václavovi Zmeškalovi a jeho potomkom donáciu na dediny Leštiny, Osádku a Srňacie v Oravskej stolici. Neskôr dostal donáciu aj na Hontianske Moravce. Obec Leštiny si Václav vybral za svoje sídlo a tým aj za sídlo rodu v Uhorsku. Václavovi synovia, Daniel, Jób, Gabriel a Jaroslav, boli protestanti.

V 16. st. prišli do Uhorska 3 rody herbu Ciołek: Kania z Gurky, Maciejowski a Zmeškal z Domanowic.

Pán Josef Sehnálek z Nahošovic uvádza: Rod Zmeškal se připomíná již kolem roku 1500. Nejstarší známý Zmeškal byl biskupským manem a byl poslán svým pánem, biskupem olomouckým Stanislavem Thurzo (1499-1540), aby s četou vojáků strážil Thurzův hrad Oravu na Slovensku. Zmeškal byl na Slovensku mnoho roků a po návratu na Moravu mu dal biskup výsluhou manství Malhotic u Kelče (15 km vzdušnou čiarou severovýchodne od Nahošovic). Syn nebo snad až vnuk Zmeškalův získal na Slovensku uherské šlechtictví nižšího stupně (uherský zeman). Po porážce Turků u Vídně r. 1683 císař rozdělil r. 1688 zabraná území uherským šlechticům. Zmeškalovci dostali několik vesnic mezi ústím řek Hronu a Ipľa. Slovenský historik Branislav Varsik píše: Václav (Vanek) Zmeškal sa zo Sliezska dostal do služieb Jána z Dubovca, pána hradu Orava. V r. 1546 sú uvádzaní bratia Václav, Felix a Pavel Zmeškal. Títo traja bratia boli vnuci Mikuláša Kostku. Mikuláš Kostka vládol na Oravskom hrade v r. 1524 - 1532.

Hrad Orava sa dostal za pomoci Václava a Pavla Zmeškalovcov znovu do správy kráľovskej komory. Pavol Zmeškal (Felix už nie je uvádzaný) zomiera a tak z bratov Zmeškalovcov len Václav Zmeškal dostal od kráľa Ferdinanda I. v roku 1548 erb a územie troch dedín: Leštiny, Osádka a Srňacie (pri Dolnom Kubíne).

Zaujímavosťou je slovensky písaná korešpondencia súvisiaca so Zmeškalovcami. František Thurzo písal v rokoch 1570-1572 slovenské listy Vankovi Zmeškalovi z Domanoviec a na Leštinách. Roku 1570 zaslal z Bytče slovenský list adresovaný „Wankovy Zmeškalovi z Domanovecz" a roku 1572 zasa z Lietavy adresovaný ,,Wankovi Zmeškalovy z Domanovicz v Leštinách". Je zrejmé, že Václav Zmeškal vtedy žil v Leštinách na Orave. Z tej doby je aj list, kde Barbora z Moraviec, manželka Václava Zmeškala z Domanoviec, žiada svoju priateľku Barboru, že ak jej pani (ide tu asi o manželku Františka Révaya) má mohér, aby jej ho kus poslala. Výňatok z listu: Službu švu vzkazujy, urozena panno Barboro a sestro ma myla! Przala bych vassy [milos]ti zdravý vsse[h]o dobre[h]o viernie rada etc. Prosim vás, zie jejy [milos]ti pany vode mne službu povyte, przytom vassy [mi-los]ti prosim, acz jejy mylost ma muchaher ya'kekoly barvy posslete my jeden sstucziek a voznamte my, czo zian byty ma. Yak Pán Buoh vssemohuczy se mne raczy to brzemeno doluv zlozyty, ...

Prvú generáciu potomkov Václava Zmeškala a Barbory z Moraviec (po maďarsky Maróthy) zobrazuje rodokmeň od maďarského historika Ivána Nagya. Václav mal v Leštinách s manželkou Barborou 9 detí: 

Václavov syn Jób má nasledujúcu 200 ročnú vetvu potomkov, ktorá v tu uvedenej postupnosti končí spojením s rodom Žiak:

Jób Zmeškal (1552-1632) a Petronela Gelethffy

Juraj Zmeškal (+1665) a Anna Pongrácz

Gašpar Zmeškal a Anna Arnyady (+1677)

Ján Zmeškal a Katarína Kheberich

Krištof Zmeškal (1714) a Katarína Kiseľová (+18.5.1768)

Mária Zmeškalová a Jozef Žiak (1748)

 

Krištof (1714) s manželkou Katarínou Kiseľovou mali deti: Terézia (6.1.1743), Ladislav (6.9.1745).

Ladislav (1745) s manželkou Annou Máriou Petrovicovou mali deti Martin (14.11.1759), Štefan (13.4.1762).

 

Jób Zmeškal:

Jób Zmeškal dal v r. 1688 v Leštinách postaviť artikulárny drevený kostol. V tomto kostole bol v r. 1849 pokrstený básnik Pavol Országh Hviezdoslav. Niektoré detaily sú na https://www.lestiny.estranky.sk/ a 3D model kostola https://www.youtube.com/watch?v=RAr7Oae4IOo

Kostol v Leštinách:

Kostol má krásnu vnútornú výzdobu:

Umeleckým dielom, ktoré je prezentované na výstavách, je epitaf:

Epitaf je renesančné dielo, ktoré vyhotovil maliar Jakub Khien v roku 1600 na podnet Jóba Zmeškala. Venované je pamiatke na zosnulú manželku Petronelu Geletfi de Stupnok. Epitaf je v rím. kat. kostole v obci Brezovica nad Torysou (okr. Sabinov).

Natália Rúžičková (v r. 2004 mala 76 rokov) bola posledným potomkom z vetvy Mikuláša Zmeškala. V obci Leštiny bývala v kaštieli zvaný Danielovie.

Rod Zmeškal sa v Uhorsku dosť rozšíril. V súpisoch šľachty z r. 1754/55 sú zaznamenaní v Trenčianskej, Liptovskej, Hontianskej a Rábskej stolici. Neskôr aj v Šarišskej, Novohradskej, Bratislavskej, Železnej a Peštianskej stolici.

 

Zmeškalovci a známe osobnosti

 

Zmeškal a Jánošík

Juraj Jánošík uskutočnil so svojimi druhmi najviac zbojníckych prepadov v r. 1712. Vtedy ozbíjal viacerých šľachticov, ako napr. baróna Pavla Révaya, grófku von Schardon a aj zemana Ladislava Zmeškala.

 

Zmeškal a Beethoven

Známy je priateľský vzťah Ludwiga van Beethovena a Mikuláša Zmeškala. Mikuláš Zmeškal (20.11.1759 – 23.6.1833) sa s rodnou dedinou Leštiny na Orave rozlúčil ako 11-ročný chlapec. Vo Viedni sa popri štúdiu práva venoval hre na violončelo u profesora Krafta. V šesťnástich rokoch sa predstavil publiku hudobnými skladbami, ktoré sám skomponoval. Ako hudobníka si ho vážil aj Ludwig van Beethoven, s ktorým sa zoznámil u kniežaťa Lichnovského, známeho ako priateľa hudobného umenia. Mikuláš Zmeškal bol radca uhorskej dvorskej kancelárie. Z jeho hudobnej tvorby pochádza 14 sláčikových kvartet. Mikuláš Zmeškal bol nevyliečiteľne chorý. V lekárskej správe z roku 1825 sa spomína, že bral bez úspechu všetky možné lieky, ruky i nohy mal takmer ochrnuté. Do poslednej chvíle však sledoval Beethovenovu tvorbu. Nechal sa dokonca priniesť na premiéru jeho Deviatej symfónie. Na lôžko pripútaný Zmeškal prežil svojho priateľa Ludwiga van Beethovena o šesť rokov. Jeden z posledných listov, ktorý Mikuláš Zmeškal dostal, má dátum 18. február 1827: „Veľavážený priateľ! Tisíckrát vďaka za Vašu spoluúčasť. Nie som malomyseľný, najbolestnejšie je pre mňa úplné prerušenie činnosti... Nech Vám nebesá doprajú uľahčenie Vášho utrpenia, možno nám obom kráča zdravie v ústrety. Srdečne Váš starý spolucítiaci priateľ Beethoven.“

Ludwig van Beethoven venoval Mikulášovi Zmeškalovi Sláčikové kvarteto f-mol:

Prijmite, milý Zmeškal, moje priateľské venovanie. Má Vám pripomenúť naše dlhotrvajúce priateľstvo a má byť dôkazom mojej úcty - tak ho aj prijmite, a nie ako koniec už dlho pradenej nite. Patríte k mojim najstarším priateľom vo Viedni“. Mikuláš Zmeškal, ktorého Beethoven oslovoval aj Hudobný gróf, bol jeho najstarším a najbližším priateľom. Poznali sa 35 rokov, zachovalo sa asi 150 odkazov a listov z ich korešpondencie, ktoré si Zmeškal starostlivo odkladal.

Zmeškal a svetové vojny:

 

Nahošovice

Pomník Obětem 1.světové války

Zmeškal František 1884-1914 (z č.d. 42)

 

Přerov

Přerovské povstání 1.5. 1945

Seznam 21 občanů Přerova popravených v Olomouci – Lazcích za svou účast v Přerovském povstání 2. května 1945:

Zmeškal Václav (nar. 24.8. 1923), zaměstnanec ČSD.

Pamětní deska Obětem okupace je umístěna na nádraží v Přerově, při východu z podchodu po pravé straně. Nápis : Památce padlých hrdinů na věčné časy věnuje Revoluční železniční Národní výbor v Přerově.

 

Lidice

Zastřelení mužové a zastřelené ženy z Lidic:

Zmeškal Josef,  č.p. 85   nar. 20. dubna 1891 Česká Vyskytná.

Zmeškal Josef,  č.p. 85  nar. 22. července 1923 Lidice.

 

Osobnosti:

 

Zmeškal Josef - pedagog

* 14. 12. 1885 Nahošovice č. 24

+ 19. 5. 1943 Kroměříž

Na arcibiskupském gymnáziu v Kroměříži byl žákem F. Vacha, bohosloví studoval v Olomouci a klasickou filologii ve Vídni. Byl profesorem latiny a řečtiny na arcibiskupském gymnáziu v Kroměříži a od roku 1920 ředitelem kůru v kostele u sv. Mořice v Kroměříži. Ředitel arcibiskupského semináře v Kroměříži a vydavatel edice hudebních skladeb. (Československý hudební slovník osob a institucí 2. M-Ž. Praha 1965.)

 

Zmeškal Josef - kněz

* 1. 11. 1913 Nahošovice

+ 21. 4. 1974

Po absolvování Arcibiskupského gymnázia v Kroměříži studoval medicínu v Brně, ale tu nedokončil a vystudoval bohosloví v Olomouci. Od roku 1946 byl kooperátorem ve Valašském Meziříčí.

 

 


***

 

Zmeškal v Poľsku

 

Časopis Orlice v r. 1993 uvádza zápisy Opolsko-ratibořské zemské knihy a zaznamenali tam vzácne udalosti týkajúce sa Zmeškalovcov z Domanowic:

Na str. 5 - v r. 1532 bol Jindřich Zmeškal svedkom zmluvy v Krnove medzi Tomkem Polcem ze Zákře a v Michálkovicích a Petrem Kozlovským o časti pozemku v Kozlove

Na str. 30 sa v r. 1534 uvádza, že Žofia, manželka Jana Boje z Křídlovic, je dcérou nebohého Jiříka Zmeškala z Domanowicza poručníky věna volila Jindřicha a Václava, bratry Zmeškaly

Na str. 31 - v r. 1536 sa uvádza Mandalena, dcera +Mikuláše Kozlovského a manželka Jindřicha Zmeškala z Domanowic

Na str. 35 - v pondělí sváteční 1537 Barbora, vdova po +Jiříku Zmeškalovi z Domanovic, prostřednictvím svého voleného poručníka Jiříka Worfa, že vzdává ves Březinky a Zděrč, "pusté zbožíčko", svému synu Jindřichovi a jeho dětem. Majetek jim však připadne až po její smrti s podmínkou, že dalším třem jejím synům vyplatí po 80 zl. uh., pokud by jeden zemřel, dvěma zbylým po 100 zl., pokud by dva zemřeli, poslednímu 150 zl. Teprve, kdyby přežili všichni tři, ujmou se pozůstalosti bez závazků. 

Na str. 39 - v pondělí sváteční 1537 Žofie, dcera +Jiříka Zmeškala a manželka Jana Boje prostřednictvim voleného poručníka Jiříka Worfa z Kopenice, že dostala celou výpravu ze statku po rodičích od své matky a svého bratra Jindřicha i na místě dalších bratří a zříká se všech dalších požadavků. 

 

Ako je vyššie uvedené, Zmeškalovci vlastnili obec Brze zinka v Sliezsku. Poľské pramene píšu priezvisko v podobe Zmeskal.

W latach 1550–1719 wieś należała do rodziny Zmeskal, w latach późniejszych często zmieniała właścicieli:

1550 Właścicielem Brzezinki zostaje Heinrich von Zmeskal. (Podľa závete z r. 1737 si môžeme myslieť, že v r. 1550 zomrela vdova Barbora.)
1551 Heinrich von Zmeskal funduje nowy, drewniany kościół dla Brzezinki.
1570 Kolejnym właścicielem Brzezinki zostaje Peter von Zmeskal.
1603 Kolejnym właścicielem Brzezinki zostaje Peter von Zmeskal (syn).
1622 Peter  von  Zmeskal  syn  oraz  jego  żona  Susanna  za  sumę  100  talarów fundują dzwon dla kościoła w Brzezince.
1644 Kolejne niszczycielskie bombardowanie miasta. Brzezinka zostaje zaatakowana przez obce wojska. Susanna von Zmeskal, pani na Brzezince, ucieka do Polski, gdzie wkrótce umiera.
1653 Właścicielem Brzezinki został Karl von Zmeskal.
1679 Panem na majątku Brzezinka zostaje Franz von Zmeskal.

1719 Wieś Brzezinka przechodzi na własność Krzysztofa Pełki sprzeda na przez wieloletnich właścicieli, rodzinę Zmeskal.


***

Rozmiestnenie priezviska Zmeškal vo svete: https://www.locatemyname.com/cz/Zmeskal

 

*

 

Zaujímavosti:

 

O priezvisku Zmeškal dávajú vedieť aj takto:

Kamenictví Zmeškal v obci v Medlov (južne od Brna).

Truhlářství Zmeškal v obci Rosice (západne od Brna).

Zámečnictví Zmeškal v Trhových Svinech neďaleko Českých Budějovic.

Južne od Žďáru nad Sázavou je Zmeškalů rybník.

V Brandýse nad Labem je restaurace U Zmeškalů

Zaujímavosti:

 

O priezvisku Zmeškal dávajú vedieť aj takto:

Kamenictví Zmeškal v obci v Medlov (južne od Brna).

Truhlářství Zmeškal v obci Rosice (západne od Brna).

Zámečnictví Zmeškal v Trhových Svinech neďaleko Českých Budějovic.

Južne od Žďáru nad Sázavou je Zmeškalů rybník.

V Brandýse nad Labem je restaurace U Zmeškalů