Pocta predkom


Sedlák z Lutína

Táto vetva rodu Sedlák má najstaršie známe korene v obci Lutín (okr. Olomouc, JZ od Olomouca), ktorú preslávila výroba púmp a čerpadiel. História obce je zapísaná v knihe Papajík, D. (2005): Dějiny obcí Lutín a Třebčín. Keď mi niekto knihu poskytne, budem rád.
Priezvisko má pôvod v pomenovaní roľníka. Priezvisko niekedy zapisovali v podobe Sedláček.
 
Sedliaci v Lutíne neboli vždy poslušnými poddanými. Olomoucká metropolitní kapitula 20.9.1622 navrátila a obnovila svým lutínským poddaným privilegium odúmrti, kterého pozbyli účastí na "rebelii" (stavovském povstání), za roční plat 2 tolary moravské, 6 slepic a 30 vajec z každého lánu role.
Podle visitační zprávy vydané po třicetileté válce v r. 1657 byli v Lutíně 4 sedláci, 15 pololáníků a 6 domkařů. V r. 1746 upravila kapitula Lutínským poddaným roboty. R. 1756 byla v Lutíně postavena barokní kaple Nanebevzetí Panny Marie se sochami sv. Martina a Jiří. Podle urbariální fase bylo v r. 1775 v Lutíně 19 pololáníků, 6 chalupníků, 5 domkařů a asi 10 podruhů. Za napoleonských válek v r. 1805 táhly Lutínem k Slavkovu Rusové, kteří jej vyplenili a po bitvě u Slavkova plenili Lutín zase Francouzi. V r. 1834 měl Lutín 52 domů a 321 obyvatel.
 
Matriky fary Slatinice, kam patrila obec Lutín, sa zachovali od r. 1720. Kněz ex-jezuita Bohumír Josef Bílovský se vepsal do dějin jako vlastenecký kněz - buditel, spisovatel, pěstitel českého jazyka a slavný kazatel (+1725). Založil ve Slatinicích první matriky farní, psané česky od r. 1720. Čestné místo mezi faráři Slatinickými zaujímá veliký dobrodinec a duchovní zakladatel nynějšího chrámu Páně, p. VÁCLAV HLÁVKA, +14. IV. 1768. Na stavbu nového kostela odkázal veškeré své jmění, velmi značný obnos: 11 179 zl. Jeho zásluhy o chrám hlásá náhrobní deska v presbytáři a pamětní nápis na průčelí chrámu: MARIANA AEDES LABENS Ex LEGATO PAROCHI HLAVKA STAT tj: Rozpadající se budova Mariina chrámu z odkazu faráře Hlávky stojí.
 
Staršiu históriu, z ktorej nemáme zachované matriky, vieme skúmať v pozemkových knihách. Obyvatelia Lutína boli poddaní olomouckej kapituly, preto príslušné pozemkové knihy sú v archívnom fonde Správa prebend kapituly Olomouc.
 
Prvým nositeľom priezviska Sedlák v Lutíne bol Blažej (okolo 1610). V r. 1654 je Blažej uvedený ešte bez priezviska (!), keď kúpil pollánový grunt rolí č. 25 od Václava Vystúpila, ktorý mal tento grunt len od r. 1650. Blažej predal v r. 1654 nejaký grunt Cyprijánovi Machalinovi. V r. 1655 už bol Blažej v obci konšelom a zapísaný s priezviskom Sedlák. V r. 1657 bol Blažej fojtom. Blažej mal syna Vítka (okolo 1630). Blažej predal grunt svojmu synovi Vítkovi v r. 1659:
Vítek (1630) bol v r. 1663, 1672, 1681 fojtom. V r. 1671, 1674, 1680 bol konšelom. Vítek mal deti: Petr (1669), Matouš, Mariana, Kateřina. Vítek predal rodičovský grunt synovi Petrovi v r. 1693:
Petr (1669) mal manželku Juliu a mali syna Matěja (1702). Petr predal rodičovský grunt synovi Matějovi 26.1.1729:
Mama Julia zomrela 52 ročná 27.2.1722. Vdovec Petr sa 1.6.1722 oženil s Barborou Štěpánkovou a mali deti: Jan (19.5.1724), Marina (21.1.1727), Kateřina (1.10.1728). Petr zomrel 22.9.1739 vo veku 70 rokov. Po jeho smrti sa dedičstvo rozdelilo medzi jeho syna Matěja a Petrových 3 súrodencov rovnakým dielom:
Z dedičského vysporiadania vyplýva, že Petrov brat Matouš už nežil a dedila jeho dcéra Uršula, ktorá žila v obci Hrubá Senice (dnes Senice na Hané). Petrova sestra Mariana žila v susednej obci Olšany u Prostějova.
 
Matěj (1702) sa 21.10.1727 oženil s Annou Věčnou z obce Senice na Hané, s ktorou mal 2 deti: Rosina (20.12.1729) vyd. Lesáková a Kašpar (3.1.1732, zom. 20.5.1732). Krátko po druhom pôrode manželka Anna zomrela 8.1.1732 a vdovec Matěj sa už 19.5.1732 oženil s Magdou Husičkovou a s ňou mal deti: Anna (3.4.1733), Johana (24.1.1735) vyd. Bernáthová, Josef (23.3.1737, zom. 31.3.1737), Martin (22.10.1738, zom. 28.10.1738), Veronika (okolo 1740) vyd. Grundtová, Juliana (22.12.1743), Magdalena (15.7.1747) vyd. Dostálová. Otec Matěj zomrel 12.9.1757 vo veku 55 rokov. Matějovi synovia zomreli v detskom veku a tak naša vetva Sedlákovcov v Lutíne vymrela po meči.
Vysporiadanie dedičstva po Matějovi a Petrovi:
Rosina (1729) sa 24.6.1755 vydala za Martina Lesáka do Radotína (okr. Přerov). Radotín je od Lutína vzdialený až 40 km vzdušnou čiarou. Nevieme, za akých okolností sa sem Rosina dostala. Možno bolo príčinou to, že bola dcérou z 1. manželstva a bolo lepšie, keď sa odsťahovala ďalej od rodnej obce. Sobáš bol v Radotíne, teda nie v rodnej obci nevesty, ako bolo vtedy zvykom. Rosina po smrti otca zdedila ako podiel z otcovského gruntu 50 zlatých, rovnako ako jej sestry. Priezvisko Sedlák v tejto línii predkov už nepokračovalo.
 
Johana (1735) sa 7.2.1757 vydala za Pavla Bernátha zo Slatinic, žili v obci Kralice na Hané.
Veronika (1740) sa 15.11.1762 vydala za Ignáca Grundta (inak Smečka). Bola držiteľkou rodičovského sedlákovského gruntu, ktorý prevzal jej muž 13.12.1762, teda mesiac po sobáši.
Magdalena (1747) sa 27.6.1769 vydala za Cyrila Dostála do obce Vojnice.
 
Sedlákovci v okolitých obciach
 
V obci Třebčín žili rovesníci Václav (1695) a Martin. Václav zomrel 35 ročný 1.12.1729. Martin sa 9.6.1722 oženil s vdovou Marianou.
V obci Slatinky žil Jiří (okolo 1700).