Pocta predkom


Caletka

Prvá zmienka o nositeľoch priezviska Caletka na Hanej je zo začiatku 17. storočia a viaže sa k panstvu Helfštýn. Hrad Helfštýn sa nachádza neďaleko od Lipníka nad Bečvou. Najstaršie známe záznamy rodu Caletkovského v oblasti Hanej sú v archíve panstva Helfštýn z r. 1609. Sú to: Registra: Panství Helfensteinského. V listinách sú zapísaní poddaní z dedín, ktoré patrili panstvu Helfštýn. Pre nás je dôležité, že tam sú (doslovne) zapísaní:
Matig Czaletka v obci Radotín
Martin Czaletka v obci Týn.

Obe obce - Radotín a Týn - sú blízko hradu Helfštýn. Zistenia o prvých záznamoch priezviska Caletka sú od Ing. Aloisa Caletku, rodáka zo Sušic. Vo svojej kronike rodu Caletka to zapísal pán Josef Caletka z Radslavic. Keďže Matej a Martin Caletkovci boli určite dospelí v čase keď ich zaznamenali do súpisu v r. 1611,  potom môžeme odhadovať rok ich narodenia do obdobia pred rokom 1590.

Bohumil Matušík v knihe "Archivy mluví. O historii obce Sušice u Přerova.", ktorá bola vydaná v r. 2005, uvádza neskutočne veľa podrobností o udalostiach a živote ľudí v Sušiciach a Radslaviciach. To nám pomáha pri rozmotávaní záhad minulosti. Pri citovaní z tejto knihy budem uvádzať v zátvorke odkaz BM s odvolaním sa na stranu v knihe, kde je príslušná udalosť zaznamenaná. 

V r. 1609 Sušice a Radslavice boli súčasťou Helfštýnského panstva. Vlastníkom panstva bol Jiří Bruntálský z Vrbna. Jiří Bruntálský zomrel za českého povstania a majetok mu bol skonfiškovaný. Sušice a Radslavice sa tak v r. 1622 dostali späť pod olomouckú kapitulu. (BM, s.24) V dobách poddanstva sa sťahovanie poddaných dialo v hraniciach panstva. Preto v týchto časoch sa mohol náš predok Caletka v rámci Helfštýnského panstva presunúť z Radotína alebo Týna do Sušic a v príhodný čas kúpiť grunt.

Hrad Helfštýn:

1637 - Matouš Caletka a kúpa gruntu v Sušiciach

Pre nás je zaujímavou postavou Matej Caletka, žijúci v r. 1611 v Radotíne. Osoba s rovnakým menom sa totižto objavuje v r. 1637 v Sušiciach, keď 7. februára Matouš Caletka kupuje grunt od Matouša Brhela. Tento grunt dostal v r. 1771 číslo 44.

Úvodné riadky z gruntovej knihy, týkajúce sa kúpy gruntu v Sušiciach:


Skup gruntu Matausse Czelatky ze třzemi čztwrtmi rolí od Matausse Brhla

Leta 1637 Dne 7 Februarii za fogta Martina Sassy, purgkmistra Martina Kautnyho, konsseluw Jana Lypenskyho, Jana Malyho Vasska, Martina Brady, za toho auřzadu s povolením G[eh]o Mi[lo]sti Pa[na]

Prelatha, knieze Zygismundusa a Minutino s Spilimborku Pana a držytele diediny Sussycz, Matauss Brhel prodal grunt swug ze třzemy cztwrtmi roli s tim ze wssym, czož k tomu gruntu od

starodawna přzynaleželo, w tiech mezech a hraniczych Mataussowi Czelatkowi, ato za Summu 750 hrz[iwen], 1 hr[ziwna] za 28 g[rossu], 1 g[ross] za 7 d[enaru]

poczytagiczy, wssak poniewadž Matuss Brhel na tomž gruntie 

zaplaczenyho miel 400 hr[ziwen], pak s tiemy zaplaczenymi gemu Brhel

prodal, zawdanku wyložiti ma 70 hrz[iwen] po 4 leta, ostatek pak

Summy czož napadnikum naležy 280 hrz[iwen] ty gen Matauss Cze-

ladka wykladati ma každy rok po 5 hrz[iwnach] 14 g[rossich] přzy s[wa]tem Girži

A tu se magy dluhy Mankowy w regstrach platiti, a czo zbude mimo

Mankowyho dluhu, to na syrotka bude naležeti, k tomu gruntu

pržydal obily na poli, Matauss Brhel, a dvoge koni, pluh, brany kolečz-

ka, za grunt rukojme a za dobry hospodařzstvi Jan Holub, Jan

Tihelka, Jan Dvořzak, Dobess Nowak, Walenta, Martin Kopal,

Mikolass, Sl. Puk.(?) spol[ecznie] a nerozl[ucznie]

 

Sušice sú malá obec, nebol tu kostol a Sušice boli prifarené k susedným Pavloviciam, kde sa vykonávali všetky cirkevné obrady. V 17. storočí obyvatelia Sušic nevedeli písať a čítať (BM, s. 199). Kraj na okraji Hanej bol predurčený, aby sa tu všetci živili poľnohospodárstvom. Remeselníkov tu bolo málo. Oddávna tu žili hrdí ľudia, ktorí neboli ochotní znášať neprávosti.

Pavlovice u Přerova - Kostel sv. Jiljí:

Caletkovci zostali od r. 1637 zviazaní so Sušicami až do súčasnosti a samozrejme sa za 400 rokov rozšírili do bližšieho i vzdialenejšieho okolia. Kúpou gruntu č. 44 bola založená sušická vetva Caletkovcov. Túto históriu v starých matrikách odhaľovali páni Milan Zdráhal z Přerova a Karel Jemelka zo Sušic.  Vďaka ich bádaniu v archívoch poznáme rodostrom rodu Caletka zo Sušic.

Grunt zakúpený Matoušem Caletkom v r. 1637 mal cenu 750 hřiven. Podľa ceny to musela byť pekná usadlosť, lebo najdrahšia udalosť v tej dobe v Sušiciach bola cenená len o niečo viac - na 800 hřiven (BM, s.61). Grunt mal 36 meríc (18 v I. triede a 18 v II. triede). Matouš kúpil s gruntom aj 2 koňov, pluh a bránu. Sušice mali v tých časoch 45 domov a dom č.44 sa nachádzal na juhovýchodnom konci obce. Domy sa vtedy stavali z dreva (BM, s.140). Počet usadlostí v Sušiciach sa nemenil počas dlhej doby. To potom malo vplyv na sťahovanie ľudí zo Sušic do okolitých obcí. Na rodičovskom grunte zostával len jeden potomok, zväčša to bol syn. Ako uvidíme na príklade nášho rodu, vždy to nebol syn a vždy to nebol ani najstarší syn. K rozdeleniu gruntu č.44 došlo až okolo r. 1890, keď na jeho hornej polovici (medzi č.44 a č.45) vznikla chalupnícka usadlosť č.58. (BM, s.155)

Obdobie okolo roku 1637 nebolo vľúdne, lebo Európa bola ničená dlhou vojnou, neskôr pomenovanou 30-ročná. Ľudské duše zasahoval zápas cirkví. Keďže sa nedochovali matriky z tohto obdobia, v niektorých prípadoch musíme robiť odhady o tom, ako to bolo s našimi predkami, na základe gruntových kníh a listín, súvisiacich s miestami, kde naši predkovia žili. Dochované matriky sú od r. 1657. Prvý zápis v matrike, týkajúci sa Matouša Caletku, je zápis o sobáši Ondřeja, syna Matouše Caletku zo Sušic 30.5.1677. Pochybnosť, že je to Matouš, ktorý kúpil grunt v r. 1637 vyplýva z toho, že Matoušovou manželkou bola Eva, ktorá zomrela 25.2.1692 ako 95 ročná (BM, s.63). Narodila sa teda okolo r. 1597. Je málo pravdepodobné, že by sa Eve narodil syn Ondřej v r. 1657, lebo to by mala v tom čase 60 rokov. Preto je pravdepodobnejšie, že Matouš Caletka - manžel Evy, uvedený v gruntovej knihe v r. 1637 je otec a Matouš Caletka uvedený v gruntovej knihe v r. 1673 je ich syn.

Toto zahmlené obdobie prvej polovice 17. storočia preto vykladám nasledovne:

Matouš Caletka prichádza do Sušic s manželkou Evou v r. 1637. V tom čase už mali syna Matouša. Caletkovci mohli prísť z neďalekej obce Radotín alebo Týn. Matouš sa narodil pred r. 1600 a jeho manželka Eva v r. 1597. Eva zomrela 23.2.1692 ako 95 ročná. Eva bola jednou z najdlhšie žijúcich osôb spomedzi obyvateľov Sušic.

Spory s olomouckou kapitulskou vrchnosťou

Radslavice a Sušice patrili Olomouckej kapitule. V r. 1672 sa riešil spor medzi sedliakmi z Radslavic a Sušic a Olomouckou kapitulou. V časoch 30-ročnej vojny, keď na Morave bojovali švédske vojská, olomouckým kanovníkom bol Zikmund Minutin. Jeho osoba je spomenutá aj pri kúpe gruntu č. 44 v r. 1637. Zikmund Minutin odnímal pôdu sedliakom. Po smrti tohto kanovníka sa podobne správali jeho nástupcovia Mercurius a Petrucius. Na to všetko si sedliaci sťažovali v r. 1672 a žiadali nápravu. "Sušické a Raclavské", pretože boli negramotní, zastával zemský advokát Matouš Isidor Záblatský z Tulešovic proti ich vrchnosti - olomoucké kapitole (BM, s.39-49). Nášmu Matoušovi Caletkovi vzal Minutin jeden diel vo veľkosti 7 meríc (BM, s.41). Sedliaci sa sťažovali na Minutina na kráľovskom hejtmanskom úrade v Brne už v časoch, keď na Morave boli prítomní Švédi, teda pred r. 1648. Minutinovi ľudia preto lapali sťažujúcich sa sedliakov a dávali ich do väzenia v Penčiciach (západne od Sušic, za riekou Bečvou). Na týchto neprávostiach sa zúčastňovali aj kňazi z Přerova a Penčic, čo ovplyvnilo vzťah sedliakov k vtedajšej cirkvi (BM, s.77 - po vydaní tolerančného patentu v r. 1781 sa mnohí sušičtí občania nehlásili za katolíkov). B. Matušík na základe prepisov starých listín na s.44 píše: ...je lapati a do vězení v Penčicích vložiti a tam Matouše Hradila a Matouše Caletku, oba ještě živé, Matouše Marynku, Mikuláše Koželuha, Jíru Chytila, Macka Krcana, všecky čtyři již mrtvé, provazy svázanýma a spletenýma (kdež kněží sami na ně sedali, ja za vlasy a hlavu drželi), tu recurendo až do znavřadění (?) se a tak dlouho bili, až se jeden po druhém uvoliti musel, od rolí jim vzatých upustiti a to vykonávati, co jim poručeno bude a jináč že nebyli vypuštěni. (BM, s.40-49) V r. 1676 obyvatelia Sušic a Radslavic spor s kapitulskou vrchnosťou vyhrali a škody im museli byť nahradené. Problémy ale neskončili. Okolo r.1700 boli ďalšie sťažnosti na zaobchádzanie vrchnosti s obyvateľmi v Sušiciach.
Obec Sušice mala Radu, pozostávajúcu z fojta (richtára), purkmistra a troch konšelov. Boli volení na jeden rok a cez toto obdobie boli oslobodení od obecných robôt. Ak nerobili politiku pre vrchnosť, tak sedeli vo vrchnostenskom väzení. Preto o tieto funkcie moc nestáli. (BM, s.25) Matouš Caletka bol konšelom v r. 1648, 1652, 1657, 1662-1664 a purkmistrom v r. 1649, 1650, 1654 - 1655, 1666 a 1676. (BM, s.28-29, na s.29 je zapísaný aj text richtárovej prísahy) Vzhľadom na vyššie opísané pomery, do Sušic často chodili komisie, aby sa rozhodovali spory, napríklad ohľadne pasenia dobytka, keď sa sporili, kde môžu pásť. Nákladom pre obec bolo to, že museli komisiu hostiť. Obyvatelia Sušic sa bránili okliešťovaniu svojich práv a zvyšovaniu robotných povinností. Na riešenie sporov medzi obcou a Olomouckou kapitulou boli privolávaní aj k hejtmanovi na bystřický zámok. Zástupcovia Sušic a Radslavic chodili v r. 1661-75 až do Viedne s petíciami k cisárovi. V r. 1661 sa obyvatelia Sušic dožadovali petíciou u cisára, že im neboli odpustené kontribúcie, keď dedina behom 6 rokov dva krát vyhorela (BM, s.39).

Matouš Caletka, syn Matouša a Evy, sa mohol narodiť okolo r. 1630. O jeho manželke sa vyjadríme až po ujasneniach ohľadom tejto doby. V r. 1655 sa Caletkovcom narodila dcéra Kateřina a v r. 1657 syn Ondřej. Kateřina sa vydala za Jana Čejku. Vetva Čejkovcov má potomkov až do súčasnosti. Priezvisko Caletka pokračovalo ďalej v potomstve Ondřeja. Matouš zomrel 31.1.1682 v Sušiciach.

Svadba "cez cestu" - Ondřej a Rosina

Ondřej Caletka (1657) sa 30.5.1677 oženil s Rosinou (1661), dcérou Jakuba Hrdličku, prezývaného Švec, z domu č. 8. Jakub Hrdlička býval priamo naproti Matoušovi Caletkovi (dom č. 44). A tak svadba Ondřeja a Rosiny (Ruženy) bola "svatbou přes cestu". Jakub Hrdlička neskôr vymenil dom so Složilovcami (ktorí majú taktiež v mladšom potomstve spojenie s Caletkovcami cez sobáše v r. 1814 a 1847). Ondřej a Rosina mali 3 deti, ktoré sa dožili dospelosti. Dcéra Zuzana (29.10.1680) sa 31.1.1706 vydala za Tomáša Dvořáka zo Sušic. Dcéra Marina sa vydala za Jana Holubca zo Sušic. Syn Václav sa narodil okolo r. 1700. Jeho manželkou bola Magdalena Doležalová z Pavlovic. Podľa zoznamu majiteľov poľností patril Ondřej k najväčším sedliakom v Sušiciach (BM, s.202-208). Ondřej a Rosina zomreli v jednom roku - Ondřej 20.11.1717 a o týždeň na to Rosina 26.11.1717.

Caletka - Dvořák

Logicky by mal rod Caletkovcov pokračovať po vetve jediného Ondřejovho syna Václava (1700). Ten mal však 7 dcér a len jedného syna Cyrila a ten sa narodil až 13.1.1737 (teda 100 rokov po príchode Caletkovcov do Sušic). Dcéry Václava a a Magdaleny: Magdalena Eleonora vyd. Zaoralová (18.4.1723), Marina (28.2.1725), Kateřina vyd. Galusová (24.11.1726), Anna vyd. Kupčíková (9.4.1729), Barbora (26.10.1731), Veronika (18.10.1734) a Alžbeta (15.10.739). Potomstvo Cyrila nám však nie je známe, možno zomrel ako dieťa. Problém s dedičom gruntu vyplýval z toho, že Václav ešte nebol dospelý v čase, keď zomrel jeho otec Ondřej. A tak sa nástupcom na grunte č. 44 v Sušiciach stal manžel Zuzany - Tomáš Dvořák. Tento majetkový prevod sa prejavil aj tým, že Tomáš Dvořák začal byť prezývaný Caletka a priezvisko Caletka pokračovalo v línii potomkov Zuzany a Tomáša. Takže po pravde, od tohto momentu nasledovala Dvořákovsko-Caletkovská línia. Úsmevne poznamenávam, že v tom storočí podobné problémy riešili aj Habsburgovci, kde v roli našej Zuzany vystupuje Mária Terézia. V Sušiciach a Radslaviciach mali už dávnejšie možnosť zmeniť majiteľa gruntu v rámci širších príbuzenských väzieb (teda nie len prevod gruntu na syna). "Právo odúmrtí" Sušiciam a Radslaviciam udelil dekan Konrád Althaym niekedy v r. 1494 - 1502. Olomoucká kapitula v r. 1587 na žiadosť poddaných obnovila toto právo listom napísanom v českom jazyku. Pre poddaných to bola veľká výsada. Keby toto právo obec nemala, tak usadlosť mohli zdediť len potomkovia v mužskej línii, inak celý statok prešiel do rúk vrchnosti. Po získaní práva odúmrti sa okruh dedičov značne rozšíril - na dcéry a na vzdialenejších príbuzných. Právo odúmrti nedostali obce zadarmo - museli za to každoročne na sv. Martina platiť 6 zlatých. (BM, s.24 a web stránky Sušic)
Záznam o sobáši Tomáša, syna zosnulého Václava Dvořáka a Zuzany, dcéry Ondreja Caletku 31.1.1706: 



Jan v Sušiciach a František v Oseku

Tomáš Dvořák a Zuzana Caletková boli rovesníci, poznali sa od malička. Po svadbe v r. 1706 sa im narodilo 6 detí: Jan (13.4.1707), Marina (21.5.1709) sa v r. 1730 vydala za Cyrila Dlouhého zo Sušic č. 40, Anna (28.10.1712 + 1.4.1715), Magdalena (30.8.1716) sa v r. 1737 vydala za Jana Sovku z Kozlovic, Rosina (1.2.1720) sa v r. 1741 vydala za Jana Hanáka zo Sušic č.16 a František (18.1.1727). Výpočet súrodencov tu ešte nie je ukončený, lebo ich matka Zuzana zomrela 17.1.1738 a nasledujúci rok sa 16.6.1739 vdovec Tomáš Dvořák řečený Caletka oženil s Marinou a mali dcéru Marinu, ktorá sa 8.8.1756 vydala za Jana Špunera z Radslavic. Tomáš Dvořák řečený Caletka zomrel 9.1.1756.

Rodičovský grunt prevzal syn Jan (1707). Janov o 20 rokov mladší brat František (1727) sa 20.1.1755 oženil s Marinou, dcérou Jiřího Spáčila z Oseku nad Bečvou a v Oseku sa usadil. Tu sa udialo prvé odsťahovanie Caletku zo Sušic. Františkova manželka Marina zakrátko zomrela a vdovec František sa už 10.5.1756 žení s Kateřinou, dcérou Jana Konečného z Oseku č. 31. František a Kateřina založili vetvu, ktorej potomkovia žijú v Oseku dodnes. V 19. storočí to bol napríklad Josef Caletka, ktorý sa 6.2.1821 oženil s Annou, dcérou Antonína Beneša z Lhoty a 19.12.1821 sa im v Oseku na č. 31 narodila dcéra Kateřina.

Záznam o sobáši Františka, syna Tomáša Caletku a Mariny, dcéry nebohého Jiřího Spáčila z Oseku 20.1.1755. Svedkami boli Matej Složil zo Sušic a Jan Konečný z Oseku.


Jan a jeho synovia Václav a František, nová vetva v Nových Dvoroch

Na sušickom grunte v gazdovaní pokračoval pololáník Jan Caletka též Dvořák (1707), ktorý sa dňa 22.5.1735 oženil s Annou Tihelkovou (1708), dcérou Václava Tihelku zo Sušic č. 18. Jan a Anna mali 7 detí, 4 dcéry a 3 synov: Marina (21.6.1737), Václav (30.6.1739), František (3.10.1741), Magdalena (16.5.1746), Josef (31.12.1749), Anna (13.6.1753) a Barbora (26.11.1756). Osudy dcér a syna Josefa nepoznáme. V rodnom dome zostal najstarší syn Václav (1739). Mladší František sa usadil v dome č. 15. Jan Caletka zomrel 19.2.1767 a jeho manželka Anna zomrela 21.2.1776.

Keďže na rodičovskom grunte zostal najstarší syn Václav (1739), mladší František (1741) musel opustiť rodičovský dom. František sa 30.6.1771 oženil s Veronikou (1750), dcérou Cyrila Kuču z Tučína. František a Veronika žili v Sušiciach v dome č. 15. Takto došlo k rozdvojeniu vetvy Caletkovcov v Sušiciach do domov č. 44 a č. 15. Avšak v druhej generácii v dome č. 15 už priezvisko Caletka nepokračovalo.

František a Veronika mali 12 detí - Josef (11.3.1774), František Valentin (20.2.1777, zom. 20.8.1778), Lucie (15.10.1778, zom. 5.8.1780), František (7.11.1780), Anna (30.9.1782), Vincenc (7.9.1784, zom. 21.8.1785), dvojčatá Barbora (23.6.1786, vydala sa za Františka Netopilíka z Bohuslávek) a Antonín (23.6.1786), ďalšie dvojčatá Jan a Lucie (10.12.1787), Ignác (28.12.1789) a Petronila (28.6.1791).

Najstarší syn Josef (1774) sa okolo r. 1795 oženil s Annou Prosilovou a zdedil rodný grunt č.15. Josef a Anna mali 6 detí - František (26.10.1796), Jan (25.10.1798, zomrel ako malý), Rosalie (13.3.1801, zom. 1881) vyd. Přikrylová, Jan (8.3.1803), Anna (23.5.1806) a Vincenc (25.5.1809). V dome č.15 zostala dcéra Rosalie (1801) s manželom Karlom Přikrylom. Potomkovia Přikrylovcov žijú v dome č.15 dodnes. Jan (1803) sa 3.6.1828 oženil s Veronikou, dcérou Antonína Třetiny, podruha zo Sušic č.8 a "usadili se neznámo kde". Vincenc (1809) sa 3.2.1833 oženil s Annou, dcérou Antonína Stokláska z Pavlovic č. 42. Usadili sa ako familianti v Nových Dvoroch u Lipníka č. 65. Tu sa im narodilo 9 detí: Antonín (3.7.1834), Josef (5.8.1836), Vincenc (22.6.1839), Jan (7.5.1841), František  20.5.1843), Petr (16.8.1845), Josef (17.3.1849), Anežka (1.5.1851) a Anna (11.1.1855).

František Caletka (1741) zomrel v r. 1812 a jeho manželka Veronika v r. 1828.

Päť synov Václava a Mariany

Na grunte č. 44 zostal najstarší syn Václav (1739). Václav sa s bratom Františkom objavuje na listine zmluvy o prejednaní roboty z r. 1789. Obaja sú titulovaní "soused" (BM, s.79). Je to už obdobie novátorských politík Josefa II., ktoré zlepšovali život obyvateľov v monarchii.

Václav sa 3.5.1761 oženil s Marianou (13.3.1740), dcérou Cyrila Kubálka z Radslavic č. 46. Václav a Mariana mali 6 detí. Tu boli prvý krát v histórii rodu vo výraznej prevahe mužskí potomkovia - Jan (12.12.1763), Josef (4.1.1766), Marina (27.11.1767), František (11.2.1770, Václav (13.8.1772) a Martin (24.10.1775). Matka Marina zomrela 28.9.1798 a otec Václav zomrel 9.1.1814.

Jan (1763), i keď bol najstarší, neprevzal rodičovský grunt. S dvomi manželkami mal 12 detí. Dňa 27.2.1783 sa oženil s Kateřinou, dcérou Josefa Drbala z Radslavic č. 15. Jan a Kateřina žili v Radslaviciach v d.č. 46 a mali 3 deti: Marina (16.1.1784), František (12.1.1786) a Barbora (10.12.1787). Bohužiaľ, Jan ovdovel (Kateřina zom. 22.11.1787) a 28.1.1788 sa oženil s Teklou Konečnou z Radslavic a mali 9 detí: Josef (4.2.1789), Anna (3.3.1792), Rosalie (7.6.1794) vyd. Klanicová, Veronika (31.8.1796), Agnes (5.2.1799), Josefa (29.4.1802) vyd. Adamcová, Anežka (28.4.1805, zom. malá), Jan (25.1.1807) a Anežka (10.3.1811). Najstarší syn Josef (1789) sa usadil v Oseku a o ňom píšeme ďalej.

Sušická vetva pokračuje v potomstve Josefa (1766). Keďže Josef zostal na rodičovskom grunte, ostatní súrodenci si museli hľadať životnú púť inde.

František (1770) sa 1.10.1793 oženil s Annou Zmeškalovou, dcérou Kašpara Zmeškala z Pacetluk a Mariny Jemelkovej z Radslavic. Mali dcéru Marianu (1.6.1795), ktorá sa vydala za Františka Zacpala z Radslavic č. 47.

Václav (1772) sa usadil v neďalekej obci Lhota. O jeho potomstve, spojenom najmä s Radslavicami, bude písané ďalej.

Martin (1775) je zatiaľ neznámou postavou.

Pokračovanie a koniec rodu v Sušiciach v domoch č. 44 a č. 58

Z 5 bratov sa dedičom na rodičovskom grunte stal druhý najstarší - Josef (1766). Sušická vetva pokračuje cez jeho potomkov. Josefovou manželkou sa stala Ludmila Slavíková. Vieme o ich 3 deťoch: Terezie (3.5.1790), Jan (14.10.1792), Anežka a František (1809)

Terezie (1790) sa 26.8.1811 vydala za Josefa Čejku. Mali dcéru Josefu (6.7.1813 vyd. Hradilovú. Josef Čejka však zomrel 17.3.1814 a tak sa Terezie vydáva druhý krát - 16.1.1815 za Josefa Jemelíka z domu č. 40, s ktorým mala 8 detí v dome č. 39.

Jan (1792) zostal na rodičovskom. V r. 1814 sa oženil s Marianou Složilovou (8.12.1790) zo Sušic č. 8. Dňa 22.10.1819 sa im narodil syn Jan. Tento Jan sa oženil s Františkou Skálovou (1823) z obce Prusínky. Jan (1819) a Františka mali 2 synov: Karel (12.10.1844) a František (1.12.1846). Karel (1844) mal manželku Augustinu a ich generáciou končia Caletkovci v dome č. 44 na konci 19. storočia (v r. 1900 je už vlastníkom tohto domu rodina Pospíšilík). František (1846) postavil dom č. 58 v susedstve svojho brata Karla. Pozemok vznikol z hornej polovice rodičovskej usadlosti č. 44. František mal manželku Mariu. Narodil sa im syn František (1884), ktorého manželkou sa stala Marie (1898). František a Marie mali syna Aloisa (1922 - 2005), ktorý zostal slobodný.
Anežka sa vydala za Jana Jemelíka - tak sa z jej sestry Terezy stala aj švagriná. Usadili sa v Grymove.
František (1809) kúpil dom č.9 v Sušiciach.

Nákres domu č. 58 



Dom č. 9 v Sušiciach

František (1809) musel odísť z rodičovského domu a tak kúpil dom č. 9 v Sušiciach. Tento dom predtým patril Zahrádkovcom. V r. 1816 je ako majiteľ uvedený Josef Caletka. František je ako majiteľ písaný od r. 1828. Františkovou manželkou sa 6.5.1828 stala Marie Drbalová (1811) z Radslavic. František a Marie mali 3 deti: Františka (3.7.1836), František (12.4.1842) a Aloisie (19.1.1848). František (1842) zostal v rodičovskom dome. Dňa 11.5.1869 sa oženil s Aloisiou Mánkovou z domu č. 13. Mali 2 synov: Alois (31.7.1871) a František (23.8.1873). O Aloisovi nič nevieme. V dome č. 9 zostal František (1873), ktorý mal s manželkou Kateřinou (1885) syna Miroslava (1908). Miroslavovou manželkou sa stala Jarmila Doláková (1918) z Kladník. Miroslav a Jarmila mali 2 deti: Vladimír a Jarmila. Vladimír postavil dom č.102 v Sušiciach. Jeho potomkovia sa zo Sušic odsťahovali. Dom č.9 zostal neobývaný. Z doteraz popísaných potomkov je Vladimír Caletka posledným nositeľom tohto priezviska v Sušiciach. V súčasnosti žijú ešte Caletkovci (vzdialení príbuzní Vladimíra) v Sušiciach v domoch č. 50 a č. 88. O tom, skadiaľ sa sem dostali, je písané ďalej.

Opúšťanie Sušic

Na Morave sa grunty delili len výnimočne. Preto z viacdetných rodín museli potomkovia až na jedného odísť z rodného domu. Dcéry ako nevesty sa sťahovali za manželom a synovia buď vyženili nevestu s usadlosťou alebo si uvoľnenú usadlosť kúpili alebo skončili ako nádeníci bývajúci v podnájme. V 19. storočí mali takýto osud Václav (1772), syn Václava (1739) a Mariany Kubálkovej a Josef (1789), syn Václavovho brata Jana (1763) a Tekly Konečnej. Najskôr sa pozrieme na Osek a potom na Lhotu:

 

Caletka v Oseku

 

Syn Jana (1763) a Tekly Konečnej - Josef (1789) sa usadil v Oseku v r. 1808, čo je už druhý príchod Caletkovcov do Oseku. Josef sa 26.9.1808 oženil s Apoloniou Horákovou z Oseku č. 27, ale ovdovel a 17.2.1813 sa oženil s Petronilou Skácelovou z Oseku a mali 9 detí. Josef opäť ovdovel a 3. manželkou sa 5.10.1841 stala Agáta Zábranská z Malých Prosenic, s ktorou mal ešte 2 deti. 9 detí Josefa a Petronily Skácelovej: prvé dieťa sa narodilo mŕtve (24.11.1813), Lucie (7.2.1816) vyd. Matušková, Josef (10.12.1817), Veronika (22.1.1820), Jan (3.4.1822), František (5.7.1825), Františka (13.2.1828), Josefa (21.8.1829) vyd. Slezáková a Mariana (7.9.1832). 

Jan (1822) zostal v rodičovskom dome č. 27 a 5.10.1841 sa oženil s Luciou Bouchalovou z Oseku č. 29 a mali 5 detí: František Fabián (20.1.1846), Antonín (6.6.1848), Mariana (4.5.1850), Josef (15.9.1854) a Jan (2.4.1859). Rod Caletka tu mal pokračovanie v 4 synoch, nakoľko sa dožili dospelosti. František Fabián (1846) sa 6.10.1868 oženil s Annou Hanzlíkovou z Dluhonic a žili v Oseku. Antonín (1848) sa oženil s Mariou Pokornou a v Odeku č. 111 mali 4 deti: Anna (2.10.1883), František (22.10.1886), Antonín Matěj (19.2.1890) a Josef Florián (4.5.1892). Antonín Matěj (1890) sa 28.11.1916 oženil s Mariou Drbalovou a Josef Florián (1892) sa 14.4.1928 oženil s Florentinou Bohdalovou z Bystřice pod Hostýnem.

František (1825) sa 8.11.1859 priženil k Františke Suchánkovej z Oseka č. 36 a mali 4 deti. Z nich Josef (9.8.1863) sa oženil s Annou Kelnarovou a ich syn František (25.4.1897) sa 5.6.1923 oženil s Mariou Rýparovou z Milenova. Došlo k ďalšiemu sťahovaniu, lebo František bol kočiš v pivovare v Lipníku.


15 potomkov Václava a presťahovanie do Lhoty

Keďže Václav (1772) sa nestal dedičom sušického gruntu č. 44 (rodný grunt prevzal starší brat Josef), tak jeho osud je spojený s inými miestami. Václav sa odlíšil od ostatných Caletkovcov aj tým, že mal s 2 manželkami až 15 detí. Václavovou prvou manželkou sa 9.3.1796 stala Barbora Klesnilová z Radslavic. Najskôr žili v rodičovskom dome č. 44. Václav tu bol uvádzaný ako podruh. Okolo r. 1800 Václav postavil v Sušiciach dom č. 50 a potom bol uvádzaný ako domkař. Dom č. 50 sa v histórii Caletkovcov objaví znovu o 100 rokov v súvislosti s Klementom Caletkom. Z domu č. 50 sa Václav s rodinou na pár rokoch presťahoval do domu č. 40, kde majiteľom gruntu s hospodou bol Josef Jemelík. Václav a Barbora mali 11 detí, pričom väčšina sa nedožila dospelosti. V dome č. 44 sa narodili František (1.9.1797), Josef (29.5.1799), Anna (7.6.1801), v dome č. 40 Ignác (21.6.1803), František (8.7.1806), v dome č. 50 Františka (17.8.1807), Kristián (17.8.1807), František (14.3.1810), Filip (14.4.1812) a Anežka (14.9.1815). Okolo r. 1815 Václav a Barbora zakúpili v neďalekej obci Lhota podsedek č. 6 od Šumšalovcov. Václav bol uvádzaný ako zahradník (čo vyjadrovalo, že nebol veľkým sedliakom) a tu dožil zbytok života. Václavovi a Barbore sa 10.3.1816 narodila dcéra Anna, ktorá však zakrátko zomrela. Bohužiaľ, 18.8.1816 zomiera manželka Barbora. Krátko na to sa Václav Caletka žení druhý krát. Nevestou sa stala o 17 rokov mladšia Marina (24.6.1789), dcéra Jakuba Smětáka zvaného Fajkus, z Radslavic č. 21. V Lhote v dome č. 6. sa Václavovi a Marine narodili 4 deti - Anna (5.10.1817), Jan (9.11.1819), Jiří (24.4.1822) a Antonín (18.7.1826). Deti boli krstené v Hlinsku. Anna sa nedožila ani rok a osud Antonína nepoznáme.

Josef (1799), syn z prvého manželstva, mal podobný osud ako jeho otec Václav, keď s 2 manželkami mal 11 detí. Josef sa oženil s Josefou, dcérou Jana Břouška z Čechovic a žili v Lhote v rodičovskom dome č.6. Krstnými rodičmi ich detí boli Josefov bratranec Jan Caletka (1792) s manželkou Mariannou zo Sušic. Josef a Josefa mali len 2 dcéry - Jenovefa (30.8.1828) vyd. Salašová a Anna (29.10.1830), lebo Josefova manželka Josefa náhle zomrela. Vdovec Josef sa oženil s Petronilou, dcérou Ondřeje Trávníčka zo Suchonic. Josef a Petronila mali 9 detí - Jan (18.8.1834), František (31.11.1835), Františka (7.11.1837), Jan (3.3.1840), Alois (30.11.1841), Antonín (27.11.1843), Josef (17.11.1845), Mariana (18.3.1848) a Alois (12.4.1850). Z opakovania krstných mien vyplýva, že niektoré deti zomreli, keď boli malé. Od roku 1856 je v tomto dome uvádzaná rodina Františka Špunara.

Radslavice

Synovia z druhého Václavovho manželstva sa usadili v iných obciach. Starší Jan (1819) sa 26.1.1847 oženil s Jenovefou Složilovou (14.7.1823), dcérou Jana Složila zo Sušic č. 8 a usadili sa v Radslaviciach. Mladší Jiří (1822) sa 3.2.1846 oženil s Perpeturou Havlíkovou Koutnou, dcérou Jiřího Havlíka Koutného z Podolí a odišili do Ostraty (okr. Zlín). Potomkovia Jiřího Caletku sa však vrátili späť a v súčasnosti žijú v Radslaviciach, Sušiciach a okolí. Títo Caletkovci sa usadili v Radslaviciach možno aj preto, že odtiaľto pochádzala ich mama Marina Smětáková.

Mäsiar Jan Caletka

Jan (1819) prežil detstvo v Lhote. Keďže v rodnom dome zostal jeho nevlastný brat Josef, Jan sa odsťahoval. V r. 1846 kúpili s manželkou Jenovefou dom č. 65 v Radslaviciach. Rok 1846 je teda rokom, odkedy sú Caletkovci bez prerušenia prítomní v Radslaviciach. Síce už predtým sa Jan Caletka (1763) usadil v Radslaviciach v r. 1783, ale jeho smrťou 29.4.1830 tu jeho rodová vetva skončila. Jan (1819) bol uvádzaný ako domkár, roľník a mäsiar (řezník), čo je prvé remeslo v doterajšej roľníckej histórii Caletkovcov. Caletkovci v r. 1854 kúpili dom č. 23 s menšou usadlosťou, ktorá sa nazýva podsedek. Mali asi 3 ha pôdy. Jan a Jenovefa mali 8 detí, ale dospelosti sa dožili len štyri - syn Josef (13.1.1848) a dcéry Františka (31.7.1849) vyd. Špačková, Josefa (27.9.1856) vyd. Lesáková a Kristína (14.10.1860) vyd. Smětáková.
Mäsiar Jan zomrel 8.7.1894. Janova manželka Jenovefa zomrela 1.1.1897 v dome u dcéry Kristíny. Jan zanechal závet a z dodatku vieme, že Caletkovci vlastnili v Radslaviciach role "Bogdalica" (Jan svoj podiel odkázal dcére Františke s manželom) a "Slátkova" (Jan svoj podiel odkázal vnukovi Janovi Lesákovi).

Priezvisko Caletka sa uchovalo v línii potomkov Josefa (1848). Josef sa oženil s Františkou Zajícovou. Kúpili dom č. 29 v Radslaviciach. Josef a Františka mali 8 detí: František (31.1.1884, zom. malý), Metoděj, Kristina vyd. Zemánková, Františka vyd. Novotná, František (14.3.1890), Josef (27.12.1890), Antonín a Petr. Poznáme potomkov Františka (1890), ktorý sa oženil s Mariou Lančovou. František a Marie mali 4 deti, z toho 3 dcéry - Marie vyd. Švehlová, Anežka vyd. Čelustková, Žofie vyd. Dreslerová a syn František (29.1.1915). František (1915) sa oženil s Ludmilou Vytrhlíkovou a narodili sa im 4 deti - František, Zdeněk, Věra a Břetislav. V dome č. 29 zostal Břetislav. V súčasnosti v dome č. 29 už Caletkovci nebývajú. Potomkovia väčšinou žijú v okr. Přerov.

Františka (1849) sa 21.11.1871 vydala za Jana Špačka, hostinského v neďalekom Lipníku na Bečvou. Jan Špaček v Lipníku vlastnil kúpele a hostinec.

Josefa (1856) bola krstená (rovnako ako jej súrodenci) vo farskom chráme Páně u sv. Jiljí, opata v Pavloviciach u Přerova. Kmotrami pri krste boli Jan Bařina s Josefou z Radslavic. Josefa sa 31.8.1875 vydala za kováča Jana Lesáka do obce Dolní Újezd č. 9. Mali len dve deti - Jan (11.7.1876) a Aloisie (27.7.1878) vyd. Tylichová. Josefa skoro ovdovela a už v r. 1882 sa vydala za Petra Hausnera z Kozlova, s ktorým mala 6 detí - František (13.6.1883), Marie (5.6.1886, Alois (12.5.1888), Antonín (13.1.1892), Josef (24.12.1895) a Berta (20.6.1899). Potomkovia žijú na Morave, v Česku a na Slovensku. Josefa je náš predok a v tejto vetve priezvisko Caletka končí.

Kristína (1860) sa vydala za vdovca Josefa Smětáka z domu č. 40 v Radslaviciach (Josef mal z 1. manželstva syna Metoděja, ktorý sa stal farárom). Josef Směták a Kristína mali 6 detí - Marie (30.11.1884), Františka (1.9.1886), Josef (3.9.1889), Jan (6.4.1892), Vlasta (3.4.1896) vyd. Panáková a Berta (4.3.1899) vyd. Seidlová (v prípade výberu mena Berta asi Kristina inšpirovala svoju sestru Josefu). Smětákovci sú v Radslaviciach aj v súčasnosti.

Jiří v Ostrate u Vizovic a potomkovia v Sušiciach a Radslaviciach


Jiří (1822) sa usadil s manželkou Perpeturou Havlíkovou Koutnou v Ostrate u Vizovic, kde žili v dome č. 22 (Jiří bol označovaný ako podsedník, neskôr čtvrtník). Mali troch synov - František (11.3.1847), Josef (11.5.1849) a Antonín (1867).
František (1847) sa v r. 1883 oženil s Barborou Cholastovou z Nových Dvorov. Usadili sa v Sušiciach v dome č. 4, takže to bol návrat do dediny predkov. V r. 1884 sa im narodila dcéra Karolína. Františkova manželka Barbora však zomrela v r. 1885. František sa zakrátko oženil s Justínou (1858) a narodili sa im 4 deti - Františka (1886), Rosálie (1888), Klement (20.9.1891) a František. Obaja synovia museli ísť na bojiská 1. svetovej vojny a František sa už nevrátil.
Karolína (1884), dcéra z 1. manželstva, sa 12.11.1907 vydala za Aloisa Holého z Lhotska u Vizovic. Najskôr žili v Sušiciach v dome č. 22 a od r. 1910 v dome č.48. Potomkovia žijú v Sušiciach.
Františka (1886) sa vydala najskôr za krajčíra Antonína Chytila z Radslavic č. 83 a po ovdovení sa vydala za vdovca Josefa Zajíca z Radslavic.
Rosálie (1888) sa vydala za obuvníckeho majstra Bohumila Orsavu z Radslavic č. 66.

 
Klement (* 1891) bojoval v 1. svetovej vojne. Fotografia ho zachytáva pred odchodom na front. Do čs. légií vstúpil v Rusku 8.12.1918 (vojak v zál. pr. 1. stř. div.). Po návrate z vojny sa mu manželkou stala sestra jeho švagra - Anežka Orsavová (* 1894). Klement býval ako posledný v rodnom dome č.4 v Sušiciach do r.1927. Klement a Anežka mali 2 deti - Ludmila (* 1924) vyd. Barboříková a Bohumil (* 1928). V r. 1927 kúpili dom č.50. Klement patril k sušickým hudobníkom. V r. 1955 prerobil stodolu pri svojom dome na dom č.88. Potomkovia žijú v domoch č.50 a 88. 
 
Najmladší zo súrodencov - František - padol v 1. sv. vojne, keď mal len 20 rokov. Česť jeho pamiatke.
 
Josef (* 1849) "šel sloužit do světa". Dňa 13.6.1876 sa v Pavloviciach u Přerova oženil s Vincenciou Haluzíkovou (26.11.1854) z Radslavic č.37. Svedkom na svadbe bol Josefov strýko Jan Caletka - "podsedník a řezník v Raclavicích". Po svadbe kúpili dom č.82 v Radslaviciach. Josef a Vincencia mali 6 detí - Alois (* 31.5.1878), Josef (* 23.8.1880), František (* 26.3.1883), Františka (* 23.9.1886), Jan (* 7.9.1893) a Augustina (* 9.2.1896).
Alois (* 1878) sa 12.5.1906 oženil Apoloniou Sonnenscheinovou. Mali 2 synov - František (* 1908) a Alois (1916). Františkovi potomkovia žijú v Třebíči.

Josef (1880) sa "učil ševcem" (obuvník). Dňa 6.7.1909 oženil s Anastaziou Volnou z Fryčovic. V Radslaviciach v dome č. 82 mali 9 detí - Marie (17.7.1910) vyd. Herníková, Václav (27.3.1912), Anna (5.3.1914) vyd. Adamová, Josef (9.3.1916, zom. 21.5.2002), Jindřich (14.7.1918), Františka (27.5.1920), Jaroslav (22.4.1922), Stanislav (4.12.1923) a Anastazie (9.1.1926) vyd. Bařinová. Pre rodopis Caletkovcov bol najdôležitejší Josef (1916, foto vpravo), lebo napísal kroniku rodu Caletka, v ktorej sa sústredil na vetvu potomkov Jiřího Caletku (1822 v Lhote). Kroniku opatruje jeho syn Josef v dome č. 151 v Radslaviciach. Josef (1880) zomrel 7.3.1926 na TBC keď jeho najmladšie dieťa malo len 2 mesiace a tak vdova Anastazie vychovala deti sama. 

František (1883) sa 25.5.1909 oženil s Kristou Drábkovou. Mali 8 detí - Miroslav (6.6.1909 zom.l polročný), Květa (1911) vyd. Olejníková, Marie (1916) vyd. Bubeníková, Anna (27.4.1919) vyd. Rozkošná, Cecílie (1921) vyd. Malotová, Zdenka (1925) vyd. Siručková. Synovia Jaroslav a František (ako aj prvorodený Miroslav) zomreli ako malé deti. Manželka Krista zomrela v r. 1929 a tak sa František oženil druhý krát. Keďže synovia zomreli mladí, priezvisko Caletka v tejto vetve nepokračovalo.

Františka (1886) sa 2.3.1908 vydala za Aloisa Herníka. Mali 1 syna Františka, ktorý sa oženil so sesternicou Mariou (1910), dcérou Josefa Caletku (1880). Mali 3 synov.

Jan (1893) sa 9.4.1918 oženil s Leopoldinou Čubrdovou. Mali 4 synov - Alois (19.6.1916, zom. 11.6.1997 v Třebíči), Vladimír (2.5.1918), Josef (15.3.1920) a Ladislav (1923). "Alois (1916) byl typograf, novinář, textař a učitel polygrafické mládeže. Původně se vyučil ručním a strojním sazečem, pracoval v tiskárně v Přerově. Po získání pedagogického vzdělání a žurnalistických znalostí se stal zakladatelem polygrafického školství Severomoravského kraje. Svou pílí, svědomitostí, řemeslným umem, ale i svými uměleckými vlohami se dopracoval k ideálu dokonalosti sazby - k mistrovské typografii. Urna s jeho ostatky byla na jeho přání uložena v rodinném hrobě v Radslavicích." S druhou manželkou mal 4 deti. Jeho bratia deti nemali. Úryvok z Aloisových veršov:

Rodné Radslavice,
tiché holubice
nesu pozdrav přátelům.
Ať si se mnou výská
moje rodná víska,
ať je šťastný každý dům.


Augustina (1896) mala 1 syna, ktorý zomrel ako malé dieťa. Jej manželom bol František Jarolím.
Antonín (1867) sa narodil v Hvozdnej ako tretí potomok Jiřího a Perpetury. V r. 1893 sa oženil s Markétou Zábranskou z Prosenic a tu sa aj usadili. Mali 3 deti - Antonín (1894) nemal potomkov, Alois (1896) s manželkou Mariou Chodilovou v Proseniciach nemali potomstvo. Marie (1908) sa v r. 1934 vydala za Josefa Habrlanta a presťahovali sa na Opavsko. V Proseniciach je Pomník obětem 1. světové války, na ktorom je uvedený Jan Caletka 1888-1915. Ale zatiaľ nevieme, z ktorej vetvy Caletkovcov pochádza.

Obce medzi Přerovom a Lipníkom, kde sa odvíjala história potomkov Matouše Caletku:



Najstaršie zmienky

Hlboko do minulosti ide príbeh historického románu Antonína Kolka: O klíče markrabství, kde okolo roku 1425 na Kyjovsku a Břeclavsku jednou z výrazných postáv románu je moravský zeman Caletka, prezívaný Satanér. Patril medzi vynikajúcich husitských "padesátníkov-rotmistrov" kyjovskej posádky táborského bratstva. Na konci 15. st. v Brne žil Jeronimus Czaletka a patril mu Herringov palác. Dnes tu sídli Národní památkový ústav v Brně (www.npu.cz). Dom sa nachádza na náměstí Svobody 8/72. Domové znamenie - U zlaté lodi.

Súčasnosť

V súčasnosti žije v ČR okolo 270 mužov s priezviskom Caletka a okolo 300 žien s priezviskom Caletková. Dnes predpokladáme, že všetci by mohli byť potomkami dvoch hlavných vetiev - moravskej a juhočeskej. Priezvisko Caletka sa rozšírilo aj na Slovensku a v roku 1995 sa nachádzalo 87× (v 23 lokalitách). Najčastejšie výskyty sú v lokalitách pri moravských hraniciach v okr. Skalica: Holíč - 15×; Popudinské Močidľany - 13×; Skalica - 11×. Priezvisko Caletková sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 101× (v 27 lokalitách), najčastejšie výskyty sú v: Popudinské Močidľany - 20×; Holíč - 16×; Skalica - 13×.

Caletkovci sú v súčasnosti usadení najmä na viacerých miestach Moravy, v blízkosti hraníc so Slovenskom a v južných Čechách. Ešte treba objasniť viaceré vetvy.

Rod Caletka v južných Čechách

Históriu rodu Caletka v južných Čechách spracoval kronikár Jan Caletka z Češnovic. V okrese České Budějovice (západne od Hlubokej nad Vltavou) je rod Caletka doložený v malej dedine Břehov už pred rokom 1592, kedy je tu na "selském" grunte zapísaný Vondra Caletka. Bol to rod vzdelaných ľudí. Rodopis "Caletků" v Břehove je zhruba zachytený v knihe od A. Sasmana: Selské rody, 2007 (str. 150). V 18. storočí dochádza k zmene, keď z Krumlovského panstva v r. 1725 prišiel nový majiteľ gruntu - Vavřinec Novotný. Keď sa usadil na Caletkovskom grunte v Břehově, vrchnosť ho zapisovala Caletka a toto priezvisko mali potom aj jeho potomkovia. Ako mnohé nasvedčuje, Vavřincov syn Václav Caletka sa usadil v r. 1756 na "selském gruntu" v susednej obci Tupesy. V r. 1843 sa priženil z Tupes do neďalekých Češnovic Vít Caletka.

Jan Caletka ďalej uvádza:
Velice zajímavý údaj je v historickém románu od Antonína Kolka: O klíče markrabství. Vydalo v roce 1971 nakladatelství Vyšehrad. Markrabstvím je samozřejmě Morava. Román se odehrává okolo roku 1425 na Kyjovsku a Břeclavsku. Jednou z výrazných postav románu je moravský zeman Caletka, přezdívaný Satanér. Patřil mezi vynikající husitské padesátníky-rotmistry Kyjovské posádky táborského bratrstva, údajně se osobně znal s Janem Žižkou. Přezdívku Satanér měl protože byl v obličeji znetvořen šavlí. Pro vynikající válečnické a osobní bojové umění, byl obávaným bojovníkem a válečníkem.
Ještě jsem získal jiný údaj od jistého odborníka na heraldiku, totiž že v jakýchsi Nepsanicích (zatím nevím kde to je?) je tvrz, kterou řadu desetiletí drželi drobní šlechtici, zemani - Caletkové.

Alois Sassmann: O břehovských rodinách, aneb Caletka byl varhaníkem na Hluboké (Z historie rodin a příjmení v okr.Č.B.). ČBL, 2. 6. 1998.
Jan Caletka pochádzal z Poněšic.