Pocta predkom


Pôvod mien a priezvisk

Mená sú s nami stále. Kedysi dávno mal výber mena určitú logiku.

Pri výbere kresťanského krstného mena sa v počiatočnom období - pravdepodobne minimálne do konca XIII. storočia vychádzalo predovšetkým z jeho významu. Jakub - druhorodený, Tomáš - dvojča, Ján - daný Bohom, Peter - skala, Štefan - víťaz, Mikuláš - víťazný v ľude, Andrej - mužný, odvážny, Pavol - malý, skromný, Matej - boží dar, Michal - podobný Bohu, Marta - pani, Eva - živá, Katarína - čistá, cudná.
Roman Zelenay v článku, ktorý sa dá z internetu stiahnuť tu: "Genealogické metódy výskumu najstarších rodov" píše o výbere mena z viacerých pohľadov. Pri výbere kresťanského krstného mena sa v počiatočnom období - pravdepodobne minimálne do konca XIII. storočia - vychádzalo predovšetkým z jeho významu. Jakub - druhorodený, Tomáš - dvojča, Ján - daný Bohom, Peter - skala, Štefan - víťaz, Mikuláš - víťazný v ľude, Andrej - mužný, odvážny, Pavol - malý, skromný, Matej - boží dar, Michal - podobný Bohu, Marta - pani, Eva - živá, Katarína - čistá, cudná.
Začiatkom XIII. storočia sa najčastejšie používalo meno Peter pred Jánom a Michalom. Na prelome prvej a druhej polovice XIII. storočia je už najčastejšie používané meno Mikuláša pred Petrom a začína sa rozširovať i kult svätého Štefana. V XIV. storočí je naďalej najmódnejší Mikuláš pred Jánom a Petrom. Nie je však jasné, čo spôsobilo vysokú popularitu u jedných a nízku u druhých mien. Je možné, že to bolo spôsobené ich pôvodným významom (Jakub - druhorodený, Pavol - malý, Andrej - odvážny, Tomáš - dvojča).
Milan Majtán v rovnakom dokumente v článku "Vývin pomenúvania osôb na Slovensku" uvádza, že XV. storočie znamenalo vo vývine priezvisk na Slovensku v istom slova zmysle prelom. Ako možno sledovať v zápisoch Žilinskej knihy pred mestskou radou Žiliny, v menách mešťanov prevládali dvojčlenné mená s prímenami. Prímená sa čoraz viac dedili. 
Keď zhrnieme pozorovania o osobných menách od 12. do 18. storočia, môžeme konštatovať, že už od 13. a zo začiatku, vlastne z prvej štvrtiny 14. storočia vo väčšine prípadov samotné jedno meno na spoločensko-právnu identifikáciu jedinca nevystačovalo, dopĺňala ho ďalšia charakteristika osoby vyjadrená označením
a) jeho spoločenského zaradenia alebo povolania,
b) príbuzenského zaradenia spolu s menom osoby alebo s menami osôb
príbuzensky spätých, a to z tej istej alebo z druhej, tretej, ba i zo štvrtej generácie, 
c) rodovej alebo etnickej príslušnosti,
d) názvu miesta bydliska alebo sídla rodu alebo
e) nejakej vlastnosti pomenúvanej osoby.