Pocta predkom


Gallay

Rod Gallay je starobylý rod v Ratkovej. Čaro Ratkovej najlepšie vykresľuje pán Vojtech Bradovka na web stránke Ratková - rodný môj kraj....

Na internete sú k dispozícii matriky:

Krsty, manželstvá, úmrtia 1708-1719

Krsty, manželstvá, úmrtia 1725-1786

Krsty, manželstvá 1787-1840

A po takomto informačnom úvode môžeme ísť k rodopisu. Konfesná príslušnosť bola na území Slovenska významným faktorom. Ratková bola evanjelická obec a jej progres v 19. storočí bol ovplyvnený aj z tejto stránky. Čo nám prezrádzajú pramene, ktoré sa dochovali do dnešných čias? Keď pôjdeme podľa matrík, tak vidíme, že môžeme využiť záznamy od r. 1708. Smerom späť nás môžu najviac posunúť záznamy v matrike zomretých. Nachádzame tu záznam o úmrtí Juraja Gallaya 28.12.1711 v Ratkovej a pán farár uviedol, že sa dožil okolo (circiter) 60 rokov:

Podľa dožitého veku vieme, že Juraj Gallay sa narodil okolo r. 1650.

Pán Miroslav Ďurinda uvádza prvú zmienku priezviska Galaj v r. 1687. V evidencii cirkevných menoslovov poplatníkov (decima - dežma) z roku 1742 priezvisko Gallay nie je uvedené. 

V konfiškácii z 30.1.1710 je uvádzaný Andrej Gally. Zatiaľ nevieme, či súvisel s Gallayovcami, ale jeho priezvisko je veľmi podobné. Andrej Gally pravdepodobne patril ku Kurucom, bol zámožným občanom Ratkovej - mal 3 kone, 7 kráv, 8 volov, 40 ošípaných, vlastnil tretinu horného mlynu a polovicu dolného mlynu. Zamestnával viacerých ľudí a pri konfiškácii jeho majetku sa muselo riešiť, čo bude s nimi ďalej. V r. 1715 sa uvádza, že Andrej Gally zomrel bez dediča.

V súpise z r. 1715 a v súpise z r. 1720 sa žiadny Gallay v Ratkovej neuvádza.

Vyzerá to tak, že v 17. st. rod Gallay nebol v Ratkovej rozšírený. Okolo r. 1680 sa narodil Martin Gallay, ktorý mal s manželkou Žofiou Vajdákovou viacero detí, s určitosťou vieme o troch: Juraj (6.2.1708), Katarína (23.9.1711) a Martin (30.8.1716).

Záznam o narodení Juraja 6.2.1708:

November bol v dávnejších časoch mesiacom sobášov. Keď sa Juraj Gallay (1708) ženil s Máriou Hankovou 23.11.1732, tak v ten deň pán farár zosobášil 16 párov. Záznam o Jurajovom sobáši:

Súčasníkmi Juraja (1708) ešte boli Michal (okolo 1700), ktorý mal dcéry a tak tu priezvisko ďalej nepokračovalo) a Andrej (okolo 1710), ktorý mal s 2 manželkami viacerých synov.

Svedkom hlavných rodinných udalostí bol kostol v Ratkovej:

Ekonomické zaostávanie Ratkovej v 20. storočí spôsobilo to, že obec sa prestala rozvíjať a na súčasnom námestí môžeme vidieť podobu starých domov:

V súpise z r. 1715 nie je uvedený nikto z Gallayovcov.

Urbár z r. 1767 popisuje poddanské povinnosti 172 obyvateľov Ratkovej voči 9 zemepánom. Zapísaní sú v ňom 7 Gallayovci (vo forme Galaj a Galai). Ratkovčania mali právo slobodne odísť z obce (poddaní s právom voľného sťahovania), čo vyjadruje ručne napísaný text v hlavičke nad menami: liberae migrationis.

Andrej Gallay (č. 84) mal povinnosti voči Adamovi Draskóczymu:

Michal Gallay (č. 107) mal povinnosti voči pánovi Lusinszkému:

Andrej (č. 133),  Pavel (č. 134), Martin (č. 135) a Juraj (č. 136) Gallayovci mali povinnosti voči barónovi Sándorovi Vécseyovi:

Ján Gallay (č. 154) mal povinnosti voči pánovi Antalovi Ottlikovi:

Okrem archívov je zapísaná história viditeľná na cintoríne. Vymieranie a odchod potomkov Gallayovcov z Ratkovej sa prejavili na tom, že na tráve ležia spadnuté náhrobné kamene Gallayovcov:

Rod Gallay sa v našom rodokmeni spája s rodom Hurray, keď 16.9.1865 sa len 16 ročná Júlia Gallayová vydala za ev. a.v. farára Jána Miloslava Hurraya. Potom spolu žili na fare v Kyjaticiach. Ján a Júlia mali 4 deti, jedno zomrelo ako malé a ďalšie boli Irena (30.11.1867) vyd. Králová, Emil Miloslav (10.7.1869) a Ján Vladimír (10.1.1873). Bohužiaľ, mama Júlia zomrela 28.10.1875, keď mala len 25 rokov. Na susednej fare slúžil rodinný priateľ Pavol Dobšinský a Ján Hurray mu v tých smutných nčasoch napísal:

Prameň: List sa nachádza v archíve korešpondecie Pavla Dobšinského v SNK.

 

Júlia sa narodila 31.1.1850, jej rodičmi boli mäsiar Andrej Gallay (1824) a Žofia Beňová (1833). Júlia mala 2 bratov: Ján Andrej (13.6.1859) a Andrej Ján (2.6.1861).

Ján (1859) študoval medicínu (spolu s Krčmérym, Kramárom a Šípkom) na Karlovej univerzite v Prahe. Dňa 15.3.1882 v Prahe patril k zakladateľom slovenského spolku Detvan (spolok sústreďoval Slovákov v Prahe k vzájomnému vzdelávaniu, zábave, podpore a pod.). Studovat začal v zimním semestru 1879/80, naposledy jako student zapsán v letním semestru 1881/82. Byl protestantského vyznání, na přelomu let 1881/82 uváděno stáří 22 let, národnost slovenská, resp. uherská (někdy uváděno „slowenisch“, jindy „ungarisch“), otec Andrej, řezník („Fleischer“, „masař“) v Ratkové. Matka v té době v záznamech uváděna nebyla. Veškeré údaje jsou Archivu Univerzity Karlovy, fond Katalogy posluchačů Karlo-Ferdinandovy univerzity 1752-1882 (1892), kartony 114 a 115, inventární čísla 350-352. Bohužiaľ, zomrel počas štúdia 8.1.1883 v Prahe.

Andrej (1861), vtedy Andor, zostal starým mládencom. Patril k miestnej honorácii - bol notár mesta Ratková. Zomrel 24.5.1924 a z tejto vetvy priezvisko Gallay v súčasnosti nemáme.

 

V Ratkovej bolo niekoľko rodových línií Gallayovcov. Jednu z nich v liste z r. 1956 objasňoval ev. farár Ľudovít Balco:

Rodové vetvy Gallayovcov ešte rozpíšem.

 

Medzi remeselníkmi v Ratkovej boli aj Gallayovci. Vladimír Bradovka píše o tých, ktorí žili v 20. storočí:

Zámočníci: bratia Dano a Lajo Galay

Dielňu mali v malom domčeku za Šimonovým stolárstvom pri lúke „Malíková“. Remeslo zdedili po svojom otcovi. Pamätám sa, že pred ich dielňou bola „Škola“, tak sa volalo zariadenie na podkúvanie volov. Pozostávalo zo štyroch mohutných drevených stĺpov zakopaných do zeme medzi ktoré sa mohutné zviera fixovalo pri podkúvaní. Bratia Galayovci patrili už do mladšej generácie ratkovských remeselníkov. Vyznali sa aj v oprave motorov. Vlastnili aj mláťačku poháňanú stabilným benzínovým motorom cez dlhý hnací remeň. Počas žatvy gazdovia preťahovali koňmi mláťačku z dvora do dvora na tok (humno) stodoly. Pozdejšie už mali trvalé stanovisko v „mestskom dvore“, kde gazdovia zvážali snopy s obilím na vymlátenie. V jeseni využívali benzínový motor na pohon cirkulárky.Pílili palivové drevo najmä pre úrady, školy a pre zámožnejších občanov.Starší Dano bol údržbárom historického hodinového stroja na ratkovskej veži. Opravoval aj hodiny pre obyvateľov Zaoberal sa aj opravou a prerábaním loveckých zbraní. Po prechode frontu z nájdenej vojenskej pušky vedel vyrobiť elegantnú loveckú pušku s novou ozdobnou pažbou z orechového dreva. Radi sme ho s kamarátom  Lacom Bobákom pri tejto práci pozorovali.

Daniel (1909) a Ľudovít (1912) boli synovia Daniela Gallaya a Terézie.

 

 


Medzi remeselníkmi v Ratkovej boli aj Gallayovci. Vladimír Bradovka o nich píše:
 
Zámočníci: bratia Dano a Lajo Galay
 
Dielňu mali v malom domčeku za Šimonovým stolárstvom pri lúke „Malíková“. Remeslo zdedili po svojom otcovi. Pamätám sa, že pred ich dielňou bola „Škola“, tak sa volalo zariadenie na podkúvanie volov. Pozostávalo zo štyroch mohutných drevených stĺpov zakopaných do zeme medzi ktoré sa mohutné zviera fixovalo pri podkúvaní.Bratia Galayovci patrili už do mladšej generácie ratkovských remeselníkov. Vyznali sa aj v oprave motorov. Vlastnili aj mláťačku poháňanú stabilným benzínovým motorom cez dlhý hnací remeň. Počas žatvy gazdovia preťahovali koňmi mláťačku z dvora do dvora na tok (humno) stodoly. Pozdejšie už mali trvalé stanovisko v „mestskom dvore“, kde gazdovia zvážali snopy s obilím na vymlátenie. V jeseni využívali benzínový motor na pohon cirkulárky.Pílili palivové drevo najmä pre úrady, školy a pre zámožnejších občanov.Starší Dano bol údržbárom historického hodinového stroja na ratkovskej veži. Opravoval aj hodiny pre obyvateľov Zaoberal sa aj opravou a prerábaním loveckých zbraní. Po prechode frontu z nájdenej vojenskej pušky vedel vyrobiť elegantnú loveckú pušku s novou ozdobnou pažbou z orechového dreva. Radi sme ho s kamarátom  Lacom Bobákom pri tejto práci pozorovali.
 
Zámočníci: bratia Dano a Lajo Galay
 Dielňu mali v malom domčeku za Šimonovým stolárstvom pri lúke „Malíková“. Remeslo zdedili po svojom otcovi. Pamätám sa, že pred ich dielňou bola „Škola“, tak sa volalo zariadenie na podkúvanie volov. Pozostávalo zo štyroch mohutných drevených stĺpov zakopaných do zeme medzi ktoré sa mohutné zviera fixovalo pri podkúvaní.Bratia Galayovci patrili už do mladšej generácie ratkovských remeselníkov. Vyznali sa aj v oprave motorov. Vlastnili aj mláťačku poháňanú stabilným benzínovým motorom cez dlhý hnací remeň. Počas žatvy gazdovia preťahovali koňmi mláťačku z dvora do dvora na tok (humno) stodoly. Pozdejšie už mali trvalé stanovisko v „mestskom dvore“, kde gazdovia zvážali snopy s obilím na vymlátenie. V jeseni využívali benzínový motor na pohon cirkulárky.Pílili palivové drevo najmä pre úrady, školy a pre zámožnejších občanov.Starší Dano bol údržbárom historického hodinového stroja na ratkovskej veži. Opravoval aj hodiny pre obyvateľov Zaoberal sa aj opravou a prerábaním loveckých zbraní. Po prechode frontu z nájdenej vojenskej pušky vedel vyrobiť elegantnú loveckú pušku s novou ozdobnou pažbou z orechového dreva. Radi sme ho s kamarátom  Lacom Bobákom pri tejto práci pozorovali.