Pocta predkom


Hrabovský

Rod Hrabovských z Hrabového (pri Bytči) je domácim rodom s neprerušenou genealogickou postupnosťou známou od 13. storočia. Rod si odvodzoval svoje meno od obce Hrabové. O rode Hrabovských píše historik Richard Marsina v publikácii "Najstaršie rody" v príspevku "Rody trenčianskej župy (stolice)" na str. 92.

Najstaršou známou osobou je Gurgus (Juraj). Od tretej štvrtiny 13. storočia genealogickú postupnosť zachovala Gurgusova dcéra Helena, ktorá sa vydala za Altmanna (Oltuman) a ich potomkovia potom používali predikát "z Hrabového". Najstaršie zmienky o predkoch Hrabovských sú v dvoch listinách vydaných konventom križovníkov sv. Štefana v Ostrihome.

V prvej listine zo 6. októbra 1268 (odvolávajúcou sa na rok 1261) Juraj a jeho syn Benedikt (Bedeck) z Hrabového predávajú svoju zem Hrabové (Hrabua) za 20 hrivien striebra Oltomanovi (Altmanovi), mužovi ich dcéry a sestry Heleny. Oltoman mal túto zem v zálohu už od 4.10.1261. Pri vymedzovaní hraníc Hrabového sa ako sused spomína Chebk - majiteľ Súľova.

V druhej listine vydanej 28. júna 1276 sa uvádza, že šľachtici Samson a Jakub, synovia Chebka, predali akýsi svoj majetok Dubnicu za 50 hrivien striebra svojmu švagrovi Oltomanovi a jeho synovi Tomášovi.

Oltoman mal syna Chamara. Chamarov vnuk Filip (spomínaný v r. 1347) sa pokladá za priameho zakladateľa rodu Hrabovských.

Už v stredoveku sa rod rozšíril aj do iných trenčianskych obcí. Rodu patrili obce alebo ich časti: Hrabové, Horné Hlboké (časť obce Hlboké nad Váhom), Kotešová, Urbanov (časť obce Rašov-Maršová), Zavar (okr. Trnava). Mnohí Hrabovskí zastávali miesta v úradoch. V roku 1423 sa spomína Blažej (Baláž) ako obyvateľ Veľkej Kotešovej a v roku 1497 Melchior ako žilinský richtár.

Roku 1468 sa uvádza Georgius Hraboczki, roku 1471 Ladislaus Hraboczky, roku 1479 Ladislaus de Hrabowe. V roku 1483 spravil pisár zápis vo forme Raboczky.

Jednou z vetiev rodu boli Teplickí. Pôvodne išlo o samostatný trenčiansky rod z niektorej z obcí Teplá, alebo Teplička. V 16. storočí si Juraj Teplický zobral Veroniku, dcéru Juraja Hrabovského. V roku 1525 získal majetky v Hrabovom a jeho potomkovia sa začali písať Hrabovský inak Teplický.

Roku 1524 sa uvádza Ladislaus Hraboweczky de Hrabowe, roku 1525 zapísaný ako Ladislaus Hraboiveczky de Hrabowe.

V r. 1547 Juraj Hrabovský s manželkou kúpili od Felixa Prileského kúriu a 3 opustené grunty v Kotešovej.

Na novej donácii na Hrabové od kráľa Ferdinanda I. z roku 1563 sa spomína viacero mužských členov rodu Hrabovský (6.10.1563, listina vydaná Nitrianskou kapitulou, SNA, fond rodu Majláth zo Zavaru, časť Písomnosti rodu Hrabovský. krab. č. 6, s.124 - 127/2)

Nobilium Georgii et Petri Hrabovszky de Hrabova, ac Ioannis, et Nicolai filiorum pro?ati Georgii Hrabovszky, Nec non Ioannis, Georgii, Raphaelis, et alterius Ioannis junioris Filiorum condam Martinis Fratris Carnalis pro?ati olim Ioannis de dicta Hrabova, ac Ladislai Filii condam Mathiae de eadem Hrabova, Item Ioannis, et Moysis Filiorum profati Ladislai Hrabovszky ac Mathiae Filii condam Georgii fratris Carnalis profati Ladislai Hrabovszky, item Melchioris Borcsiczky, ac Georgii et Sigismundi Urbanovszky

Kráľ Maximilián I. vydal 12.7.1565 erbovú listinu pre Juraja Hrabovského a jeho synov Petra, Jána a Mikuláša. Juraj bol v roku 1569 provizorom v Bytči a Hričove. Juraj je pochovaný v kostole v Predmieri. Jeho podoba je zachovaná na náhrobnej doske.

13.10.1579 prebehlo majetkové delenie v rodine Hrabovských. (fond č.207, listina č.5 vo fonde Hrabovský). Sú tam mená Ján, Mikuláš, Juraj. Uvedený tam je aj cisár Rudolf II.

10.6.-1.9.1581 bol spor medzi Jurajom Thurzom a vdovou po Jurajovi Hrabovskom Žofiou Boršickou a synmi Jánom a Mikulášom. (fond č.207, listina č.8 vo fonde Hrabovský).

Epitaf Juraja Hrabovského v kostole v Predmieri z r. 1585:

Casparus Hrabovsky bol funkcionárom trenčianskej stolice v r. 1584.

V r. 1591 sa v chotárnom spore medzi Hvozdnicou a Mikšovou spomínajú Matej H., Ján H. alias Uher a Juraj H. alias Teplický.

Ján Hrabovský (Hrabowsky) sa v r. 1596 spomína medzi majetnými šľachticmi horného okresu Trenčianskej stolice.

Štefan bol správcom Thurzovských majetkov v r. 1608.

Juraj bol v rokoch 1603 - 1612 trenčianskym stoličným. Ďalších významnejších členov rodu uvádzajú Iván Nagy a SBS.

V r. 1609 Mikuláš Hrabovský inak Uher svedčil v spore medzi bratmi Maršovskými.

Matej Hrabovský bol prísediacim sedrie v Trenčianskej stolici v r. 1621.

V súpise z r. 1646/47 sa spomína Juraj Hrabovský medzi majetnými šľachticmi horného okresu Trenčianskej stolice. V Hrabovom sa spomínajú - vdova po Jurajovi Hrabovskom, vdova po Matejovi, Peter, Imrich, Matej, Andrej Hrabovský, Ján a Daniel Hrabovský, inak Lacoviech a Ján, syn Michala Hrabovského, inak Teplického.

Peter (+ 1658), syn Martina Hrabovského inak Teplického, pôsobil v rokoch 1640 - 1658 vo funkcii prefekta hradu Budatín. Jeho manželkou bola Barbara Sádecká. Peter bol literárne činný. Jeho testament z roku 1657 obsahuje cenné informácie o Hrabovských. Peter bol luterán, podporoval evanjelické školy v Predmieri a v Kysuckom Novom Meste.

Podpis Petrusa Hrabovského:

Michal Mikuláš Hrabovský (16.10.1638 Hrabové - 22.8.1683 Viedeň) navštevoval jezuitské školy v Trenčíne, Trnave a Košiciach, získal doktorát z filozofie a rétoriky. Pôsobil v Košiciach na gymnáziu a akadémii. V r. 1675 mu vyšli filozofické spisy Lilivm Nazarevm, Austriacvm, Agriense. Philosophicae Triadi, Nobilium, do Doctissimorum Dominorum, AA. LL. et Philosophiae Nev-Magistrorum, Cum in Alma Episcopal University Cassoviensi, Suprema Philosophiae Laurea condecorarentur ... Promotore ... Pred tureckým ohrozením odišiel do Viedne, kde pôsobil na Pázmanyiho inštitúte. Ale i tu ho nakoniec zastihlo obliehanie Viedne osmanskou armádou. Liečil ranených vojakov, ktorí mali mor a aj on sám ochorel pri ich ošetrovaní a zomrel.

Ján Hrabovský (syntaxista v Trenčíne r. 1662), pravdepodobne býval v Kotešovej.

Na maďarských internetových stránkach je k dispozícii veľa popisov k starým listinám, v ktorých sú zaznamenaní Hrabovskí.

V r. 1682 sú na listinách viažúcich sa k majetkom v Hrabovom uvedení i títo Hrabovskí: Georgius et Nicolaus Hrabovszky alitera Niznich Laczovjech, Stephano Hrabovszky Ioannis Babtista Sigismundus Hrabovszky aliter Tepliczky. V SNA, fond rodu Majláth zo Zavaru. Časť Písomnosti rodu Hrabovský, listiny od r. 1633 (krab. č. 6, str. 17/2):

Sub No 52

A 1682 die 11 Ags. Iidem Georgius et Nicolaus Hrabovszky alitera Niznich Laczovjech ?edunt ?dam eidem Stephano Hrabovszky Terram sua Niznyovszky Siroki Djel dictam, et ajud. Georgiu Matusek in fluis 25. ?. 57. oppignoratum.

Sub No 54

A Eodem (1.6.1682) Ipso Fesso Decolotionis S. Ioannis Babtista Sigismundus Hrabovszky aliter Tepliczky Sevat a Nicolao Gajdosik Super Terra sua Na Tepliczkich Motuzkoch dieta fluos? 8. Ivam et Uxo 46 altxxtam Terras Uzsim in fluis 23. ? 15 ?elnit Stephanus Hrabovszky, testante idiasu dorsali Signatura ejusdem.

Žigmund Hrabovský bol trenčianskym slúžnym v roku 1684. Pravdepodobne je to ten, ktorého manželkou bola Zuzana Hlinická. Ich syn Jozef sa oženil s Annou Máriou Ugronovičovou. Ich dcéra Alžbeta sa v r. 1754 vydala za Ladislava Novothu.

Ďalšie zápisy sú v listine Štefana Hrabovského z r. 1688.

 

V r. 1690 v Hrabovom postavili renesančný kaštieľ. Dnes slúži ako domov pre dôchodcov.

 

Mikuláš Hrabovský (zomrel v r. 1712) mal za manželku Katarínu Révai, dcéru Františka Révaia a Judity Hlinickej. Pravdepodobne žili v Hliníku(?). František Révai bol veliteľom v Rákociho vojsku. 

Jozef Hrabovský bol trenčianskym slúžnym roku 1728.

Imrich (okolo 1660) žil v obci Vieska s manželkou z rodu Sirmiensis a 28.9.1687 sa im narodil syn Imrich. Krst bol na fare v Bytči.

 

Z rodu Hrabovských z Hrabového vynikli v 17. - 18. storočí tri osoby:

Michal Mikuláš Hrabovský (* 16. 10. 1638 Hrabové, + 22. 8. 1683 Viedeň) ako jezuita získal doktorát filozofie a rétoriky a stal sa gymnaziálnym profesorom. Neskôr prednášal filozofiu na akadémii v Košiciach. Počas tureckého ohrozenia Košíc odišiel do Viedne, kde ho však zastihlo obliehanie mesta Turkami v roku 1683. Liečil zranených vojakov a povzbudzoval ich k vytrvalosti. Vojsko sa ubránilo až do oslobodenia Viedne poľským kráľom Jánom Sobieskym.

Peter Hrabovský (* začiatok 17. storočia Hrabové, + 1658), syn Martina Hrabovského inak Teplický. V rokoch 1640 - 1668 bol správcom hradu a panstva u Gašpara Suňoga v Budatíne. Bol horlivým podporovateľom umenia a cirkevných škôl, napríklad školy v Bardejove. V roku 1657 mu v Bardejove vyšlo prvé vydanie modlitebnej knižky, ktorá obsahuje latinské, maďarské a najmä slovenské veršované modlitby z rozličných domácich prameňov. Slovenská časť má 352 strán a dokumentuje slovenskú hovorovú reč v 17. storočí.

Samuel Hrabovský (* okolo 1735, + 8. 5. 1796) študoval v rokoch 1755 -1757 na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil ako evanjelický farár v obci Tetény, v roku 1786 sa stal superintendentom zadunajského dištriktu. Písal príležitostné verše, uverejnené v rozličných zbierkach. Pravdepodobne je to Samuel (15.10.1737), syn evanjelikov Jána a Rosiny Hrabovských v Prešove.

 

Erb (z knihy Federmayer: Lexikón erbov šľachty. Trenčianska stolica).

Pôvodný erb Hrabovských z Hrabového tvoril štít, v ktorom bolo doprava obrátené rameno v brnení držiace meč a šesťcípu hviezdičku. Rameno bolo v predlaktí zdola prestrelené šípom. Štítové znamenie tvorilo aj klenot. Tento erb použil na svojej pečati z roku 1559 uhorský zeman Mikuláš Felčan z Hrabového, ktorý sa usadil na Morave. Bol majiteľom troch dedín na moravskom Šumpersku: Bartoňov, Bohutín a Radomilov (okolo r. 1561).

Mladší variant erbu, ktorý je opísaný vo všetkých dostupných heraldických prácach, získali Hrabovskí armálesom až o pár rokov neskôr. Erbovú listinu vydal 12. júla 1565 kráľ Maximilián I. pre Juraja Hrabovského a jeho synov Petra, Jána a Mikuláša. Armáles by mal byť uložený v Moravskom zemskom archíve v Brne. Z erbu udeleného Hrabovským Pilnáček uverejnil len štítové znamenie. Tvorí ho delený štít, v hornom modrom poli je doprava kráčajúci lev (neurčitej farby), ktorý drží pred sebou v pravej labe ľaliu. V dolnom červenom poli je doprava obrátené rameno v brnení, držiace šesťcípu hviezdičku, zhora prestrelené šípom. Juraj Hrabovský, adresát armálesu, bol v roku 1569 provizorom v Bytči a Hričove a na svojej pečati z toho istého roku použil už kompletný erb. Štítové znamenie je tu rovnaké ako v armálese, len predmet, ktorý drží v labe lev sa nedá identifikovať. Vo väčšine mladších erboch príslušníkov trenčianskej vetvy rodu lev nedrží ľaliu, ale tri ruže. Klenot tvorí od pása vyrastajúci doprava obrátený lev. Pečať z roku 1569 sa nedá presne prekresliť a tak prekresľujeme pečať Žigmunda Hrabovského z roku 1684. Zdá sa, že používanie ľalie a troch ruží v labe leva vyjadrovalo dve odlišné vetvy rodu. Ľaliu použil vo svojom erbe trenčiansky slúžny Jozef Hrabovský na svojej pečati z roku 1728. Variant erbu, pravdepodobne rábskej vetvy Hrabovských z Hrabového, je na pečati rábského prísažného prísediaceho Michala Hrabovského, ktorou pečatil v roku 1813. Erb sa svojou základnou štruktúrou nelíši od pôvodného erbu. Rozdiely sú len v detailoch. V spodnej časti dolného poľa je pažiť, rameno a lev v štíte a klenote držia tri šípy.

 

Barón Hrabovský

Ján (1777), generál a barón, je potomok dvoch vetiev Hrabovských:

Ján (okolo 1630) a Katarína žili v Bytči a mali deti: Mikuláš (12.7.1658 - 13.1.1712), Ján (4.12.1659). Mikuláš (1658) sa oženil s Katarínou Révayovou (1681 - 25.3.1751), žili v Hliníku a mali deti: Ondrej (1701), František (1703 - 8.3.1738), Júlia (1709 - 9.4.1738), Alexander (okolo 1710), Mária (okolo 1710) vyd. Magóči, dcéra (1711 - 26.11.1713), Anton (30.12.1715). Alexander (1710) sa 27.11.1737 v Pécsi zosobášil so Žofiou Petrovskou a mali deti: Peter (okolo 1740), Terézia. Ján (1659) sa oženil s Barborou, žili v Bytči a mali syna Martina (31.8.1691).

Štefan (1635 - 1.6.1704 Stupava) sa oženil s Katarínou Závodskou a mali deti: Ladislav (1680 - 20.11.1733), Gašpar (1682), Júlia, Zuzana. Ladislav (1680) sa oženil s Máriou Katarínou Paluškovou (27.8.1689) z Trnavy, žili v Novom Meste nad Váhom a mali deti: Ladislav Juraj (14.4.1710), Rosaria (1714), Júlia (1716), Júlia (1717), Jozef (1719). Ladislav Juraj (1710) sa 23.5.1741 v Ostrihome oženil s Klárou Pamhackelovou, žili v Ostrihome a mali deti: Barbora Apolónia (6.2.1747 - 11.6.1749), Agneša (14.12.1749).

Kapitán Peter Hrabovský (1730) a Agneša Hrabovská (1749) mali syna Jána (5.3.1777 Györ, + 18.9.1852 Olomouc). Ján dosiahol hodnosť generála, 13.6.1823 získal barónsky titul. Ján sa 24.11.1842 v Bikácsi oženil s Izabelou Klobušickou (1824-1905) a mali deti: Irma (1848 - 3.4.1931) vyd. Csáky, Sarlota (1850 - 20.12.1931) vyd. Skerlecz. Smrťou týchto dcér táto vetva rodu v roku 1931 vymrela.

 

Súpisy šľachty:

O Hrabovských sa môžeme dozvedieť zo súpisov šľachty, zo súdnych spisov, z kúpno-predajných zmlúv a pod. Veľa podrobností nájdeme v archívnom fonde rodu Hrabovský v archíve v Bytči.

Súpis šľachty Trenčianskej stolice v r. 1647 v Hrabovom:

Vdova po Jurajovi

Ján a Daniel prez. Lavonich?

Vdova po Matejovi

Peter

Ján, syn Michala prez. Teplický

Imrich

Matej

Ondrej:

 

 

Súpis šľachty v r. 1669 v Hrabovom:

Juraj, Martin, Ján inak Ďuríčkoviech

Juraj, Ján inak Nižných

Mikuláš inak Mezních

Ján, Jakub, vdova po Matejovi inak Latoviech / Lacoviech

Imrich, Žigmund inak Teplický

 

Uhorský súpis šľachticov v r. 1720:

Štefan Hrabovský – podľa výšky platenej dane bol najbohatším z rodu

Mikuláš Hrabovský – zapísaný v Urbanove

Hrabové

Ondrej a Štefan Hrabovský inak Kašikoviech (s Matejom)

Juraj a Ondrej Hrabovský inak Juričkoviech

Juraj a Ján Hrabovský inak Nižný

nástupca Mikuláš Hrabovský inak Daňoviech

nástupca Gašpar Hrabovský inak Kucharoviech

nástupca Jakub Hrabovský

Michal Hrabovský Teplický inak Imriškov:

 

Vetva Jurík / Juraško / Juričkoviech / Ďuríčkoviech

My sme potomkovia vetvy Jurík, čo by mohla byť vetva Juraško. V tejto vetve je najstarším Jurajom ten, ktorý sa narodil okolo r. 1540. Juraj mal syna Mateja (okolo 1570), ten mal syna Juraja (okolo 1600), ten mal syna Juraja (okolo 1630), ten mal synov: Juraj (okolo 1660), Matej a Ján (okolo 1670) a mal by byť aj Ondrej (podľa súpisu 1720). Juraj (1660) mal 3 synov: Juraj, Alexander (okolo 1680) a Adam. Je záhadou, prečo v súpise šľachty z r. 1720 Alexander nie je zapísaný i keď vtedy už bol ženatý a mal deti. Možno v súpise uviedli len jeho otca Juraja s bratom Ondrejom. Alexander (1680) sa oženil s Katarínou Mikušovou (pravdepodobne z Horného Hlbokého), jeho potomkovia mali prezývku Sándor.  Vieme o ich 5 deťoch: Ján (okolo 1700), Anna (jan 1717) vyd. Gajdošíková, dvojičky Zuzana a Mikuláš (15.2.1721) a Mária (7.1.1725). V 19. st. už mužskí potomkovia z tejto vetvy nežili v Hrabovom.

V zozname konvertovaných na fare Predmier z r. 1721 je uvedené, že v dome Alexandra Hrabovského boli 3 katolíci a žiadny luterán.

Ján (1700) sa v r. 1719 oženil so Zuzanou Mikušovou z Horného Hlbokého. Ovdovel a oženil sa s Katarínou Mikušovou, pravdepodobne sestrou zosnulej Zuzany a mali deti: Michal (30.1.1727), Štefan (30.5.1731), Anna (20.8.1734), Alexander (1747).

Anna (1717) sa 7.2.1734 vydala za slobodníka Juraja Gajdošíka a tu priezvisko Hrabovský v línii našich predkov končí.  Pri sobáši mala uvedené priezvisko Šándor. Je pravdepodobné, že je to ďalšia prezývka Hrabovských a vyjadruje, že je to vetva po Alexandrovi, (maď. Sándor) Hrabovskom. Juraj Gajdošík a Anna mali 8 detí. My sme potomkovia prvorodeného Mikuláša Gajdošíka (20.9.1738), ktorý mal taktiež nevestu z rodu Hrabovských. Je veľmi pravdepodobné, že manželku mu vybrali rodičia. Mikuláš Gajdošík sa 15.2.1767 oženil so Zuzanou Hrabovskou. Zatiaľ neviem, kto boli jej rodičia, lebo v období, kedy sa mohla narodiť, sa narodilo viacero Zuzán Hrabovských.


*

 

Celokrajinský súpis šľachty z roku 1754/55 zaznamenal Hrabovských až v deviatich uhorských stoliciach. Príslušníci rodu vynikli najmä v stoličných funkciách. Hrabovskí sú zaznamenaní aj na Morave a v Sliezsku.

 

Rod sa výrazne rozširoval. 

Súpis šľachticov v Hrabovom v r. 1777 (ŠOA Bytča):

Súpis šľachty v Hrabovom v r. 1836 

zaznamenal 18 šľachticov, z čoho 17 boli Hrabovskí:

Georgius Hrabovszky

Thadeaus Akay

Martinus Hrabovszky Zslesar

Antonius Hrabovszky Zslesar

Andreas Hrabovszky Danko

Joannes Hrabovszky Madár Sen.

Joannes Hrabovszky Madar Jun.

Andreas Hrabovszky Ondrasko

Stephanus Hrabovszky Uhrik Sen.

Paulus Hrabovszky Ondrasko

Joannes Hrabovszky Ondrasko Sen.

Josephus Hrabovszky Ondrasko

Stephanus Hrabovszky Ondrasko

Martinus Hrabovszky Ondrasko

Andreas Hrabovszky Ondrasko Jun.

Josephus Hrabovszky Uhrik

Andreas Hrabovszky Danko

 

V zápisnici na záver súpisu poddaných v Hrabovom z r. 1828 je uvedené, že obec je kuriálna a záujmy komposesorátu zastupujú Juraj Hrabovský a Tadeáš Akay.

*

matrikách fary Predmier od r. 1709 sú zápisy o Hrabovských, ktorí žili v Hrabovom.

Sobáše Hrabovských na začiatku 18. st. na fare Predmier:

23.11.1727 sa konali 2 sobáše, kde sa vzájomne sobášili potomkovia Hrabovských:

- Mikuláš Hrabovský a Zuzana, dcéra Samuela alias Nižných, svedkovia boli Mikuláš Gajdošík a Ján Hrabovský

- vdovec Pavol Dankovič (z vetvy Hrabovský Danko) a Katarína, dcéra Martina Teplického, svedkovia boli Štefan Hrabovský a Mikuláš Dankovič.

 

Vetva Ondráško (Andraško, Ondrašík)

V 20. storočí v Hrabovom mala najväčšie zastúpenie vetva Ondráško, v minulosti uvádzaná aj Andraško. Z pomenovania je zrejmé, že sa jednalo o potomkov Ondreja. Najstaršia zmienka o tejto vetve je z r. 1680, keď sa uvádza Matej „Ondrašových“ (okolo 1630). Avšak v súpise z r. 1720 sa táto prezývka nevyskytuje.

Gašpar Ondrašoviech (1652) mohol byť synom spomenutého Mateja. Gašpar zomrel 22.1.1712 vo veku 60 rokov v Hrabovom.

Ondrej (okolo 1690) mal syna Ondreja (1720), ktorý sa oženil s Katarínou Václavíkovou a v Hrabovom sa im narodilo viac detí, zatiaľ vieme o týchto: Anna (5.2.1747), Juraj (apríl 1749), Ján (24.6.1752), Ondrej (okolo 1755). Hrabovskí z tejto vetvy žili v domoch č. 27, 28 a 29. Ich pozemky sa nachádzali nad kaštieľom. V r. 1910 je v súpise uvedený Ondrej Hrabovský s prímením Ondrášik Predný.

Juraj (1749) sa 27.5.1776 oženil s Annou Vozárikovou z Hrabového a mali 8 detí. Zápisy v matrike sa viažu najmä k číslam domov 27 a 28, raz bolo uvedené č. domu 10. V dome č. 27 žil Pavol (26.1.1835). Odnožou tejto vetvy sú prezývky UhríkŠenkár. Prezývka Uhrík je v potomstve po Štefanovi (1.8.1860), ktorý žil v dome č. 28. Prezývka Šenkár je v potomstve po Štefanovi (20.12.1876), ktorý žil v dome č. 27.

Ondrej (1755) sa 10.2.1783 oženil s Máriou Turčániovou z Plevníka a mali 7 detí. Potomkovia Pavla (1798) žili v dome č. 27. Potomkovia Jozefa (1805) žili v dome č. 29. Dom č. 29 bola drevenica postavená na najvyššom mieste. Pri nej sa cesta zatáčala smerom do Jablonového, v súčasnosti je to poľná cesta. Drevenica ešte stála na začiatku 21. storočia, ale už bola veľmi schátralá a neobývaná. Niže tejto drevenice stáli domy č. 28 a 27, na ich miestach boli postavené nové domy v 20. st.

O starých dreveniciach v Hrabovom rozpráva pán Štefan Hrabovský https://youtu.be/Tmoa_363ZUQ

 

Vetva Madár

V súpise šľachticov v r. 1836 sú z tejto vetvy uvedení Ján senior a Ján junior.

Ján (okolo 1820), pravdepodobne vyššie spomenutý junior, sa oženil s Máriou Klačanskou, žili v dome č. 12 a mali deti: Ján (1.6.1845), Mária (6.5.1851, zom. malá), Mária (7.2.1853), Štefan (12.12.1857), Magdaléna (18.4.1861).

Ján (1845) sa 9.2.1873 oženil s Annou Sedlákovou Belej, mali 2 dcéry, obe zomreli malé a pri druhom pôrode zomrela aj mama Anna. Vdovec Ján sa 13.2.1882 oženil s Katarínou Vozárikovou a mali deti: Leo (19.12.1884), Gabriel (26.2.1890), Karol (26.1.1895).

V dome č. 10 žil Ján (okolo 1870) s manželkou Rozáliou Drbulovou a mali deti: Katarína (27.11.1892), Mária (8.12.1894).

 

Vetva Šlesár

Štefan (okolo 1830) sa oženil s Annou Kováčikovou, žili v dome č. 6 a mali syna Štefana (21.3.1851), ktorý sa 29.1.1878 oženil s Annou Ševčíkovou z Malej Bytče. Syn Štefan zostal v rodičovskom dome a s Annou mali deti: Ondrej (17.6.1878), Mária (11.3.1880), Adam (8.12.1883), Gašpar (4.1.1885), Mikuláš (10.12.1887).

Gašpar (1885) sa oženil s Rosou Sedlákovou Belej, žili vo Ford City, USA a mali deti: Joseph (31.8.1914), Steve Joseph (18.8.1916), Paul, John.

Joseph (1914) pracoval v sklárni PPG Industries vo Ford City, oženil sa s Ameliou Yanek a mali deti: Rosalie, Frances, Christine.

Steve (1916) bol počas 2 . sv. vojny pilot v 709th Rattlesden, dosiahol hodnosť majora a dostal medaily: Air Medal, European-African-Middle Eastern Campaign Medal, World War II Victory Medal.

 

* * *

 

O pečatidle obce Hrabové sa píše v knihe Bytča 1378-1978, str. 285. V pečatnom obraze je kaštieľ.

Ďalšie záznamy, ktoré sa viažu k Hrabovským:

Adam (okolo 1670) žil v Púchove a 14.2.1700 sa v Trenčíne oženil so Zuzanou Zadubenskou.

Farár Jozef Hrabovský (1738? - 7. 6. 1784) sa pravdepodobne narodil v Hrabovom alebo okolí. Študoval na Trnavskej univerzite, kde sa v r. 1752 stal bakalárom a v r. 1753 magistrom filozofie. 27. 2. 1757 sa stal kaplánom v meste Balassagyarmath, avšak zakrátko bol 2. 9. 1757 poslaný do Senice a 6. 8. 1761 na krátko do Serede. Dňa 10. 9. 1761 bol ustanovený za farára v Dolných Merašiciach. Dňa 17. 3. 1764 začal pôsobiť v obci Veľké Ripňany, zakrátko od 22. 6. 1764 bol poslaný do Veľkej Paky. Nakoniec od 21. 1. 1772 pôsobil ako farár necelých 13 rokov v Dunajskej Strede, kde aj zomrel vo veku 46 rokov (vek nesedí s vekom, aký mal pri štúdiu na univerzite v Trnave).

 

* * *


Hrabovský v Zavare

 

Štefan (okolo 1635) je najstarší známy predok tejto vetvy. Štefan sa oženil s Katarínou Závodskou, nevieme kde žili. Štefan a Katarína mali deti: Ladislav (okolo 1680), Gašpar (okolo 1680), Júlia vyd. Akayová, Zuzana vyd. Kubínyová. Otec Štefan zomrel 1.6.1704 v Stupave.

Ladislav (1680) sa oženil s Máriou Katarínou Paluškovou z Trnavy a žili v Novom Meste nad Váhom, kde mali deti: Ladislav Juraj (14.4.1710), Rozália (1714), Júlia (1716), Jozef (1719). Otec Ladislav zomrel 20.11.1733. Syn Ladislav Juraj (1710) sa 23.5.1741 v Ostrihome oženil s Klárou Pamhackelovou a tu mali deti: Borbála Apollónia (6.2.1747, zom. malá 11.6.1749) a Ágnes (14.10.1749). Ágnes sa vydala za Petra Hrabovského, žili v Komárne a ďalších južných miestach, kde potom pokračoval rod Hrabovských po tomto Petrovi. 

Do Zavaru sa dostali potomkovia Gašpara (1680), ktorý sa oženil s Annou Ambró (rod Ambró vlastnil časť obce Zavar). Gašpar a Anna žili na rôznych miestach a vieme o týchto ich deťoch: Eva (12.9.1701), Gašpar (17.11.1710, Trenčín), Jozef Mikuláš (8.11.1712, Melčice - JZ od Trenčína), Barbora (zom. 16.10.1778 Veľké Bierovce), Mikuláš (okolo 1720). Synovia Gašpar a Mikuláš žili v 2. polovici 18. st. v Zavare a mali tam majetkové podiely spolu s ďalšími šľachtickými rodmi (Urbár 1767).

V r. 1763 zavarský farár Ján Hanzlik žiadal od dedičov Anny Hrabovskej rod. Ambro 750 zlatých, ktoré odkázala kostolu ako omšovú fundáciu.

Gašpar (1710) s manželkou Júliou Baráňajovou mali deti: Anna (18.10.1746), Eva, Imrich, Gašpar, Alexej Jozef (20.2.1751), Júlia, Jozef (2.4.1753), Anna, Juraj, Magdaléna (29.7.1756), Barbora Alžbeta, František Serafín Ján Gašpar, František Xaver Gašpar, Klára Anna Mária (2.1.1765) a Anna Mária (10.4.1767). Magdaléna (1756) sa 10.7.1776 vydala za Jozefa Baroša z Beluše, svedok na svadbe bol Ján Hrabovský. Klára (1765) sa 28.6.1785 vydala za Juraja Majlátha a pán farár o tom spravil dlhý záznam.

Mikuláš (1720) s manželkou Annou Andreanskou mali deti: Ján (1747), Tomáš (1.3.1752), Anton Florián (7.6.1753), Michal František (7.10.1754), František (2.10.1755), Rozália (5.9.1756), Jozefína (9.3.1758), Zuzana (16.8.1759), Johana (5.6.1762), Jozef Michal (29.9.1763), Antónia Anna (16.6.1765), Františka Anna Mária (22.3.1767) a Apolónia (10.2.1769). Jozefína (1758) sa 25.9.1775 vydala za Františka Szecseya. Johana (1762) sa 6.2.1784 vydala za Antona Szcseya.

Barbora Majlátová rod. Letovanecz sa v období 1765-1767 sporila s Mikulášom Hrabovským a inými komposesormi obce Zavar pre premenenie jej lúky na prístupovú cestu k ich pasienkom. Barbory Kmošková rod. Letovanecová sa v r. 1765-1769 sporila s Mikulášom Hrabovským, Pavlom Ambróom, Jozefom Benčíkom a ďalšími komposesormi obce Zavar ohľadne majetkového práva na tamojšiu lúku a pasienok, resp. páchanie rôznych násilností a priestupkov. Žofia Kišová rod. Majthényi a Mikuláš Majténi sa v r. 1762-1777 sporili so Zuzanou Andreánskou rod. Duchoňovou, Mikulášom Hrabovským a jeho manželkou Annou Andreánskou ohľadne vrátenia zálohovanej šľachtickej kúrie v chotári obce Zavar. Mikuláš a členovia rodiny Andreánsky mali v období 1772-1781 spor s ostrihomským kanonikom Gabrielom Serdahelim (Zerdahely) z Nitrianskej Stredy ohľadne zálohovaných majetkov v chotári obce Pác (súčasť obce Cífer) a zálohovaného domu v Trnave. Pavol Köröskényi v r. 1775 žaloval Mikuláša Hrabovského pre nedovolené vypasenie jeho lúky v chotári obce Zavar a iné priestupky.

Ján (1747) sa 16.2.1789 v Galante oženil s Františkou Baloghovou, žili v Cíferi a mali deti: Juraj Ján (11.4.1793), Johana Júlia (22.12.1794), Vincencia Antónia Františka (18.4.1801) vyd. Borčická.

Ján Hrabovský čelil žalobám. Pavol Köröskényi mal v r. 1775 spor Jánom Hrabovským ohľadne pastviny v chotári obce Zavar. V tom istom roku Žofia Kišová rod. Majthényi žalovala Jána Hrabovského, pretože jej spolu s ďalšími komplicmi násilným spôsobom odcudzil stádo oviec v chotári obce Zavar. V roku 1776 mal stoličný súd spor s Jánom Hrabovským pre spáchané neprávosti a Bratislavská stolica ho žalovala pre urážky. V roku 1776 Štefan Kiš a jeho manželka Žofia Majthenyi žalovali Jána Hrabovského pre odškodné za nedodržanie zmluvy ohľadne obchodu s ovcami. Ján mal v r. 1777-1778 spor s Kišovcami aj ohľadne príjmov za mlyn v chotári obce Zavar.

Anton Florián (1753) sa 26.6.1785 oženil s Cecíliou Neumüllerovou (Neümiller), žili v Zavare a Páci (dnes miestna časť Cífera) a mali deti: Gašpar František Anton (7.1.1788), Klára Cecília Marta (28.7.1792).

 

Anton Hrabovský bol v polovici 18. st. kráľovským fiškálom.

Juliána Baranyai žila v 2. pol. 18. st., bola vydatá za Hrabovského.

*

Hrabovský v Beluši

 

Žil tu Mikuláš (1597), ktorý zomrel 15.3.1682 vo veku 85 rokov. Nevieme, či mal korene v Hrabovom.