Pocta predkom


Hrabovský

Rod Hrabovských z Hrabového (pri Bytči) je domácim rodom s neprerušenou genealogickou postupnosťou známou od 13. storočia. Rod si odvodzoval svoje meno od obce Hrabové. Najstaršou známou osobou je Gurgus (Juraj). Od tretej štvrtiny 13. storočia genealogickú postupnosť zachovala Gurgusova dcéra Helena, ktorá sa vydala za Altmanna (Oltuman) a ich potomkovia potom používali predikát "z Hrabového". Najstaršie zmienky o predkoch Hrabovských sú v dvoch listinách vydaných konventom križovníkov sv. Štefana v Ostrihome.

V prvej listine zo 6. októbra 1268 (odvolávajúcou sa na rok 1261) Juraj a jeho syn Benedikt (Bedeck) z Hrabového predávajú svoju zem Hrabové (Hrabua) za 20 hrivien striebra Oltomanovi (Altmanovi), mužovi ich dcéry a sestry Heleny. Oltoman mal túto zem v zálohu už od 4.10.1261. Pri vymedzovaní hraníc Hrabového sa ako sused spomína Chebk - majiteľ Súľova.

V druhej listine vydanej 28. júna 1276 sa uvádza, že šľachtici Samson a Jakub, synovia Chebka, predali akýsi svoj majetok Dubnicu za 50 hrivien striebra svojmu švagrovi Oltomanovi a jeho synovi Tomášovi.

Oltoman mal syna Chamara. Chamarov vnuk Filip (spomínaný v r. 1347) sa pokladá za priameho zakladateľa rodu Hrabovských.

Už v stredoveku sa rod rozšíril aj do iných trenčianskych obcí. Rodu patrili obce alebo ich časti: Hrabové, Horné Hlboké (časť obce Hlboké nad Váhom), Kotešová, Urbanov (časť obce Rašov-Maršová), Zavar (okr. Trnava). Mnohí Hrabovskí zastávali miesta v úradoch. V roku 1423 sa spomína Blažej (Baláž) Hrabovský ako obyvateľ Veľkej Kotešovej a v roku 1497 Melchior ako žilinský richtár.

Roku 1468 sa uvádza Georgius Hraboczki, roku 1471 Ladislaus Hraboczky, roku 1479 Ladislaus de Hrabowe. V roku 1483 spravil pisár zápis vo forme Raboczky.

Jednou z vetiev rodu boli Teplickí. Pôvodne išlo o samostatný trenčiansky rod z niektorej z obcí Teplá, alebo Teplička. V 16. storočí si Juraj Teplický zobral Veroniku, dcéru Juraja Hrabovského. V roku 1525 získal majetky v Hrabovom a jeho potomkovia sa začali písať Hrabovský inak Teplický.

Roku 1524 sa uvádza Ladislaus Hraboweczky de Hrabowe, roku 1525 zapísaný ako Ladislaus Hraboiveczky de Hrabowe.

V r. 1547 Juraj Hrabovský s manželkou kúpili od Felixa Prileského kúriu a 3 opustené grunty v Kotešovej.

Na novej donácii na Hrabové od kráľa Ferdinanda I. z roku 1563 sa spomína viacero mužských členov rodu Hrabovský (6.10.1563, listina vydaná Nitrianskou kapitulou, SNA, fond rodu Majláth zo Zavaru, časť Písomnosti rodu Hrabovský. krab. č. 6, s.124 - 127/2)

Nobilium Georgii et Petri Hrabovszky de Hrabova, ac Ioannis, et Nicolai filiorum pro?ati Georgii Hrabovszky, Nec non Ioannis, Georgii, Raphaelis, et alterius Ioannis junioris Filiorum condam Martinis Fratris Carnalis pro?ati olim Ioannis de dicta Hrabova, ac Ladislai Filii condam Mathiae de eadem Hrabova, Item Ioannis, et Moysis Filiorum profati Ladislai Hrabovszky ac Mathiae Filii condam Georgii fratris Carnalis profati Ladislai Hrabovszky, item Melchioris Borcsiczky, ac Georgii et Sigismundi Urbanovszky

Kráľ Maximilián I. vydal 12.7.1565 erbovú listinu pre Juraja Hrabovského a jeho synov Petra, Jána a Mikuláša. Juraj bol v roku 1569 provizorom v Bytči a Hričove. Juraj je pochovaný v kostole v Predmieri. Jeho podoba je zachovaná na náhrobnej doske.

13.10.1579 prebehlo majetkové delenie v rodine Hrabovských. (fond č.207, listina č.5 vo fonde Hrabovský). Sú tam mená Ján, Mikuláš, Juraj. Uvedený tam je aj cisár Rudolf II.

10.6.-1.9.1581 bol spor medzi Jurajom Thurzom a vdovou po Jurajovi Hrabovskom Žofiou Boršickou a synmi Jánom a Mikulášom. (fond č.207, listina č.8 vo fonde Hrabovský).

Epitaf Juraja Hrabovského v kostole v Predmieri z r. 1585:

Casparus Hrabovsky bol funkcionárom trenčianskej stolice v r. 1584.

V r. 1591 sa v chotárnom spore medzi Hvozdnicou a Mikšovou spomínajú Matej H., Ján H. alias Uher a Juraj H. alias Teplický.

Ján Hrabovský (Hrabowsky) sa v r. 1596 spomína medzi majetnými šľachticmi horného okresu Trenčianskej stolice.

Štefan bol správcom Thurzovských majetkov v r. 1608.

Juraj bol v rokoch 1603 - 1612 trenčianskym stoličným. Ďalších významnejších členov uvádza rodu uvádzajú Nagyiván a SBS.

Matej Hrabovský bol prísediacim sedrie v Trenčianskej stolici v r. 1621.

V súpise z r. 1646/47 sa spomína Juraj Hrabovský medzi majetnými šľachticmi horného okresu Trenčianskej stolice. V Hrabovom sa spomínajú - vdova po Jurajovi Hrabovskom, vdova po Matejovi, Peter, Imrich, Matej, Andrej Hrabovský, Ján a Daniel Hrabovský, inak Lacoviech a Ján, syn Michala Hrabovského, inak Teplického.

Peter (+ 1658), syn Martina Hrabovského inak Teplického, pôsobil v rokoch 1640 - 1658 vo funkcii prefekta hradu Budatín. Jeho manželkou bola Barbara Sádecká. Peter bol literárne činný. Jeho testament z roku 1657 obsahuje cenné informácie o Hrabovských. Peter bol luterán, podporoval evanjelické školy v Predmieri a v Kysuckom Novom Meste.

Podpis Petrusa Hrabovského:

Michal Mikuláš Hrabovský (* 16.10.1638 Hrabové, + 22.8.1683 Viedeň) ako jezuita získal doktorát filozofie a rétoriky.

Ján Hrabovský (syntaxista v Trenčíne r. 1662), pravdepodobne býval v Kotešovej.

Na maďarských internetových stránkach je k dispozícii veľa popisov k starým listinám, v ktorých sú zaznamenaní Hrabovskí.

V r. 1682 sú na listinách viažúcich sa k majetkom v Hrabovom uvedení i títo Hrabovskí: Georgius et Nicolaus Hrabovszky alitera Niznich Laczovjech, Stephano Hrabovszky Ioannis Babtista Sigismundus Hrabovszky aliter Tepliczky. V SNA, fond rodu Majláth zo Zavaru. Časť Písomnosti rodu Hrabovský, listiny od r. 1633 (krab. č. 6, str. 17/2):

Sub No 52

A 1682 die 11 Ags. Iidem Georgius et Nicolaus Hrabovszky alitera Niznich Laczovjech ?edunt ?dam eidem Stephano Hrabovszky Terram sua Niznyovszky Siroki Djel dictam, et ajud. Georgiu Matusek in fluis 25. ?. 57. oppignoratum.

Sub No 54

A Eodem (1.6.1682) Ipso Fesso Decolotionis S. Ioannis Babtista Sigismundus Hrabovszky aliter Tepliczky Sevat a Nicolao Gajdosik Super Terra sua Na Tepliczkich Motuzkoch dieta fluos? 8. Ivam et Uxo 46 altxxtam Terras Uzsim in fluis 23. ? 15 ?elnit Stephanus Hrabovszky, testante idiasu dorsali Signatura ejusdem.

Žigmund Hrabovský bol trenčianskym slúžnym v roku 1684. Pravdepodobne je to ten, ktorého manželkou bola Zuzana Hlinická. Ich syn Jozef sa oženil s Annou Máriou Ugronovičovou. Ich dcéra Alžbeta sa v r. 1754 vydala za Ladislava Novothu.

Ďalšie zápisy sú v listine Štefana Hrabovského z r. 1688.

Mikuláš Hrabovský (zomrel v r. 1712) mal za manželku Katarínu Révai, dcéru Františka Révaia a Judity Hlinickej. Pravdepodobne žili v Hliníku(?). František Révai bol veliteľom v Rákociho vojsku. 

Jozef Hrabovský bol trenčianskym slúžnym roku 1728.

 

Z rodu Hrabovských z Hrabového vynikli v 17. - 18. storočí tri osoby:

Michal Mikuláš Hrabovský (* 16. 10. 1638 Hrabové, + 22. 8. 1683 Viedeň) ako jezuita získal doktorát filozofie a rétoriky a stal sa gymnaziálnym profesorom. Neskôr prednášal filozofiu na akadémii v Košiciach. Počas tureckého ohrozenia Košíc odišiel do Viedne, kde ho však zastihlo obliehanie mesta Turkami v roku 1683. Liečil zranených vojakov a povzbudzoval ich k vytrvalosti. Vojsko sa ubránilo až do oslobodenia Viedne poľským kráľom Jánom Sobieskym.

Peter Hrabovský (* začiatok 17. storočia Hrabové, + 1658), syn Martina Hrabovského inak Teplický. V rokoch 1640 - 1668 bol správcom hradu a panstva u Gašpara Suňoga v Budatíne. Bol horlivým podporovateľom umenia a cirkevných škôl, napríklad školy v Bardejove. V roku 1657 mu v Bardejove vyšlo prvé vydanie modlitebnej knižky, ktorá obsahuje latinské, maďarské a najmä slovenské veršované modlitby z rozličných domácich prameňov. Slovenská časť má 352 strán a dokumentuje slovenskú hovorovú reč v 17. storočí.

Samuel Hrabovský (* okolo 1735, + 8. 5. 1796) študoval v rokoch 1755 -1757 na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil ako evanjelický farár v obci Tetény, v roku 1786 sa stal superintendentom zadunajského dištriktu. Písal príležitostné verše, uverejnené v rozličných zbierkach.

 

Erb (z knihy Federmayer: Lexikón erbov šľachty. Trenčianska stolica).

Pôvodný erb Hrabovských z Hrabového tvoril štít, v ktorom bolo doprava obrátené rameno v brnení držiace meč a šesťcípu hviezdičku. Rameno bolo v predlaktí zdola prestrelené šípom. Štítové znamenie tvorilo aj klenot. Tento erb použil na svojej pečati z roku 1559 uhorský zeman Mikuláš Felčan z Hrabového, ktorý sa usadil na Morave. Bol majiteľom troch dedín na moravskom Šumpersku: Bartoňov, Bohutín a Radomilov (okolo r. 1561).

Mladší variant erbu, ktorý je opísaný vo všetkých dostupných heraldických prácach, získali Hrabovskí armálesom až o pár rokov neskôr. Erbovú listinu vydal 12. júla 1565 kráľ Maximilián I. pre Juraja Hrabovského a jeho synov Petra, Jána a Mikuláša. Armáles by mal byť uložený v Zemskom archíve v Brne. Z erbu udeleného Hrabovským Pilnáček uverejnil len štítové znamenie. Tvorí ho delený štít, v hornom modrom poli je doprava kráčajúci lev (neurčitej farby), ktorý drží pred sebou v pravej labe ľaliu. V dolnom červenom poli je doprava obrátené rameno v brnení, držiace šesťcípu hviezdičku, zhora prestrelené šípom. Juraj Hrabovský, adresát armálesu, bol v roku 1569 provizorom v Bytči a Hričove a na svojej pečati z toho istého roku použil už kompletný erb. Štítové znamenie je tu rovnaké ako v armálese, len predmet, ktorý drží v labe lev sa nedá identifikovať. Vo väčšine mladších erboch príslušníkov trenčianskej vetvy rodu lev nedrží ľaliu, ale tri ruže. Klenot tvorí od pása vyrastajúci doprava obrátený lev. Pečať z roku 1569 sa nedá presne prekresliť a tak prekresľujeme pečať Žigmunda Hrabovského z roku 1684. Zdá sa, že používanie ľalie a troch ruží v labe leva vyjadrovalo dve odlišné vetvy rodu. Ľaliu použil vo svojom erbe trenčiansky slúžny Jozef Hrabovský na svojej pečati z roku 1728. Variant erbu, pravdepodobne rábskej vetvy Hrabovských z Hrabového, sme našli na pečati rábského prísažného prísediaceho Michala Hrabovského, ktorou pečatil v roku 1813. Erb sa svojou základnou štruktúrou nelíši od pôvodného erbu. Rozdiely sú len v detailoch. V spodnej časti dolného poľa je pažiť, rameno a lev v štíte a klenote držia tri šípy.

 

Súpisy šľachty:

O Hrabovských sa môžeme dozvedieť zo súpisov šľachty, zo súdnych spisov, z kúpno-predajných zmlúv a pod.. Veľa podrobností nájdeme v archívnom fonde rodu Hrabovský v archíve v Bytči. V matrikách fary Predmier od r. 1709 sú zápisy o Hrabovských, ktorí žili v Hrabovom.

Celokrajinský súpis šľachty z roku 1754/55 zaznamenal Hrabovských až v deviatich uhorských stoliciach. Príslušníci rodu vynikli najmä v stoličných funkciách. Hrabovskí sú zaznamenaní aj na Morave a v Sliezsku.

Generál Ján Hrabovský z Hrabového (* 5.5.1777 Györ, + 18.8.1852 Olomouc) získal 13.6.1823 barónsky titul. Smrťou jeho dcér však táto vetva rodu v roku 1931 vymrela. 

Uhorský súpis šľachticov v r. 1720:

Štefan Hrabovský – podľa výšky platenej dane bol najbohatším z rodu

Mikuláš Hrabovský – zapísaný v Urbanove

Hrabové

Ondrej a Štefan Hrabovský inak Kašikoviech (s Matejom)

Juraj a Ondrej Hrabovský inak Juričkoviech

Juraj a Ján Hrabovský inak Nižný

nástupca Mikuláš Hrabovský inak Daňoviech

nástupca Gašpar Hrabovský inak Kucharoviech

nástupca Jakub Hrabovský

Michal Hrabovský Teplický inak Juriškov

 

Súpis šľachticov v Hrabovom v r. 1836 zaznamenal 18 šľachticov, z čoho 17 boli Hrabovskí:

Georgius Hrabovszky

Thadeaus Akay

Martinus Hrabovszky Zslesar

Antonius Hrabovszky Zslesar

Andreas Hrabovszky Danko

Joannes Hrabovszky Madar Sen.

Joannes Hrabovszky Madar Jun.

Andreas Hrabovszky Ondrasko

Stephanus Hrabovszky Uhrik Sen.

Paulus Hrabovszky Ondrasko

Joannes Hrabovszky Ondrasko Sen.

Josephus Hrabovszky Ondrasko

Stephanus Hrabovszky Ondrasko

Martinus Hrabovszky Ondrasko

Andreas Hrabovszky Ondrasko Jun.

Josephus Hrabovszky Uhrik

Andreas Hrabovszky Danko

 

Vetva Ondráško (Andraško, Ondrašík)

 

V 20. storočí v Hrabovom mala najväčšie zastúpenie vetva Ondráško, v minulosti uvádzaná aj Andraško. Z pomenovania je zrejmé, že sa jednalo o potomkov Ondreja. Najstaršia zmienka o tejto vetve je z r. 1680, keď sa uvádza Matej „Ondrašových“. Avšak v súpise z r. 1720 sa táto prezývka nevyskytuje. Okolo r. 1720 sa narodil Ondrej a ten bol synom Ondreja Hrabovského. Zdá sa, že jeden z nich je pôvodcom prezývky vetvy Ondráško, ktorej potomkovia sa najviac rozšírili v Hrabovom. Ondrej ml. mal manželku Katarínu Václavíkovú a v Hrabovom sa im narodilo viac detí, zatiaľ vieme o týchto: Ján (apríl 1749), Ján (24.6.1752) a Ondrej (okolo 1755). Hrabovskí z tejto vetvy žili v domoch č. 27, 28 a 29. Ich pozemky sa nachádzali nad kaštieľom. V r. 1910 je v súpise uvedený Ondrej H. s prímením Ondrášik Predný.

Juraj (1749) sa 27.5.1776 oženil s Annou Vozárikovou z Hrabového a mali 8 detí. Zápisy v matrike sa viažu najmä k číslam domov 27 a 28, raz bolo uvedené č. domu 10. V dome č. 27 žil Pavol nar. 26.1.1835. Odnožou tejto vetvy sú prezývky UhríkŠenkár. Prezývka Uhrík je v potomstve po Štefanovi nar. 1.8.1860, ktorý žil v dome č. 28. Prezývka Šenkár je v potomstve po Štefanovi nar. 20.12.1876, ktorý žil v dome č. 27.

Ondrej (1755) sa 10.2.1783 oženil s Máriou Turčániovou z Plevníka a mali 7 detí. Potomkovia Pavla (1798) žili v dome č. 27. Potomkovia Jozefa (1805) žili v dome č. 29. Dom č. 29 bola drevenica postavená na najvyššom mieste. Pri nej sa cesta zatáčala smerom do Jablonového, v súčasnosti je to poľná cesta. Drevenica ešte stála na začiatku 21. storočia, ale už bola veľmi schátralá a neobývaná. Niže tejto drevenice stáli domy č. 28 a 27, na ich miestach boli postavené nové domy v 20. st. 

 

O starých dreveniciach v Hrabovom rozpráva pán Štefan Hrabovský https://youtu.be/Tmoa_363ZUQ