Pocta predkom


Ján M. Hurray

Ján Miloslav Hurray sa narodil 30.12.1835 v Lovinobani. Jeho rodičmi boli sedliak Martin Hurray a Mária Scholzová.
Ján bol vzdelaný človek a národovec. O ňom sa viac dozvedáme pri matričnom zázname o jeho úmrtí, kde jeho životnú púť zhrnul priateľ Karol G. Langhoffer (ev. a.v. farár v r. 1856 – 1910 v neďalekej dedinke Brádno) takto:

1. novembra 1907, Ján Martin Hurray, ev. farár, vdovec

Syn Martina Hurraya z Lovinobane a Márie Šolzovej sa narodil v Lovinobani 30. decembra 1835. Chodil na miestnu základnú školu a po jej skončení sa učil v Banskej Štiavnici kde maturoval  s vynikajúcim prospechom. Na bratislavskom teologickom ústave ukončil štúdium a v štúdiu ešte pokračoval 1 rok na univerzite v Halle. Takzvané candidatiorum pro misio absolvoval u Františka Samuela Sztromského v Bratislave. V rodine baróna Duku v Temešvári pôsobil 2 roky a v roku 1864 bol vymenovaný ev. cirkvou za kňaza v Kyjaticiach. Od týchto čias pôsobil bez prerušenia s veľkou oddanosťou. V r. 1903 ochorel, jeho zdravotný stav sa neustále zhoršoval a napriek všetkej starostlivosti sa jeho zdravie už viac nenavrátilo. Ale on napriek svojej chorobe až do smrti zastával svoj post. Dňa 1.11. 1907 o 6 hodine podvečer - po 43 rokoch kňažského pôsobenia - sa odobral na večný odpočinok. 

4.11.1907 Karol G. Langhoffer

Vo vyššie uvedenom prepise je chybne uvedené druhé krstné meno Jána. Namiesto Miloslav je uvedené Martin. Ján Hurray pravdepodobne používal len svoje krstné meno Ján a tak pán farár Langhoffer skratku M. interpretoval ako Martin, po mene Jánovho otca.

Ján mohol byť v zmýšľaní ovplyvnený rodinou Gáberovou z Lovinobane. V r. 1810 – 1845 tu bol farárom Samuel Gáber a v r. 1850 – 1866 jeho syn Ľudovít. Samuel Gáber mal s manželkou Máriou Hlivayovou synov Jána (nar. 12.4.1822 v Lovinobani) a Ľudovíta (19.11.1824 – 6.9.1890), obaja patrili ku Štúrovcom a študovali v Bratislave.

Kostol v Lovinobani:

Miesto, kde v Lovinobani stál dom Hurrayovcov, pri ceste k cintorínu:

Po štúdiách v Lovinobani a Banskej Štiavnici sa dostal v r. 1857 do Bratislavy, vtedy zvanej Prešpork, a začal študovať na Evanjelickom lýceu. Ján mal silné národné cítenie. Kupoval a čítal Sokola - časopis pre krásne umenie a literatúru. Svetozár Hurban Vajanský zhodnotil prínos a články v Sokolovi.

Úradným jazykom na lýceu bola maďarčina. Študentské roky Jána Hurraya sú zachytené v triednych knihách Evanjelického lýcea (A pozsonyi lyceum). Knihy sa volajú – Hittanosok második Jélévben. Sú uschované v  Lyceálnej knižnici v budove Lýcea. Na internete je dostupný len inventár školského archívu.

V školskom roku 1857/58 je v 1. triede (I. Th. = IX Elsőévi hittan) pod číslom 6 zapísaný Ján Hurray:

 

 

 

 

6.

Hurray János,

szül. 1835 dec 31

ág. hitv. ev.

Lónyabánya

Nógrád m.

Æ Márton

mester ember us

w.o.

V jeho ročníku bolo 11 študentov. Ján mal problémy s latinčinou, lebo z nej dostal na vysvedčení 4-ku. Jeho spolužiakom bol Gustáv Švehla, syn farára Jána Švehlu z Cinobane, ktorý bol neskôr (pravdepodobne) ev. farárom v Českom Brezove (1865 – 1872). Na dôvažok, ev. a.v. farárom v Lovinobani bol v r. 1905 – 1938 Gejza Švehla. 

V šk. roku 1858/59  navštevoval II. Th. (= X. trieda). Študenti sa učili 8 predmetov. Ján mal na vysvedčení zo 6 predmetov 1-ky a z 2 mal 4-ky (z latinčiny a Ósestá menton magyar ázata).

V šk. roku 1859/60 bol v III. Th. (= XI. trieda). Ján bol najlepším študentom v triede. Učili sa 8 predmetov. Ján mal na vysvedčení z 5 predmetov 1-ky, z 1 mal 2-ku a z 2 mal 3-ky (z maďarčiny a Bibl. archeológie, ktorú učil Krump). Ján má v tomto ročníku poznámku – Róth – Telekyféle ösztöndíjas (= štipendium). Vyzerá to tak, že jeho výborné výsledky bole ocenené získaním štipendia.

Evanjelické lýceum v Bratislave:

Podrobnosti o štúdiu Jána na univerzite v Halle v r. 1861 zatiaľ nemáme. V Halle študovali mnohí Slováci preto, aby dosiahli patričné vzdelanie pre získanie miesta farára na evanjelickej fare.

Po skončení štúdií pôsobil v r. 1862 - 64 v rodine baróna Mikuláša Duka v Temešvári. Barón bol podžupanom. Ján vychovával barónove dietky - Péter, Manó, Ilona, Artur, Vladimir, György a János. Ján bol kandidátom na kňazské miesto a čakal, kedy sa uvoľní miesto na vhodnej fare.

Z tohto obdobia máme zachytené nasledujúce: Súčasníkom a priateľom Jána Hurraya bol Pavel Slančík (8.6.1833-13.5.1909, spoluzakladateľ Matice slovenskej), takisto rodák z Lovinobane, od r. 1861 evanjelický a.v. farár v Polichne. V „Protocoll Cirkvi evanj. Aug. vyz. Polichňanské od roku 1861 dne 11-ho aug. pod kněžstvím Pavla Slančíka“ je aj uvedené: 12. augusta 1862 daroval p. candidát Ján Huraj – roven z Lovinobane - jednu pečať pre cirkev, urobenú v Temešvári. Pečať mala kruhopis. „CIRKEV EV. AUG. VYZN. POLICHNO“ v polkruhu: nezoufej a malý kríž. 

Zaujímavou zhodou je to, že manželka Pavla Slančíka bola Eva Mária (1847 – 1923), dcéra Friedricha Honétzyho, ev. a.v. farára v Kyjaticiach, kde neskôr pôsobil aj Ján Hurray. Friedrich Honétzy tu pôsobil v r. 1832 – 1858. Poznamenávam, že dcérou Slančíkovcov bola spisovateľka Božena (pseud. Timrava mala podľa studničky, 2.10.1867 – 27.11.1951).

V r. 1864 sa Ján Hurray stal kňazom v Kyjaticiach. Od r. 1868 bol uvádzaný ako evanjelický a.v. farár. Až do smrti spravoval tunajšiu farnosť. Keďže bol slovenský národovec, s nevôľou sa podriadil nariadeniu Konventu z r. 1883 a od r. 1884 musel viesť cirkevné matriky po maďarsky. Staral sa o veriacich v obciach Kyjatice, Babinec a Striežovce.

Kostol v Kyjaticiach a jeho vzácne maľby:

Malá dedinka Kyjatice sa nachádza severne od Rimavskej Soboty. Starý kostol je z polovice 14. st.. Kyjatice do r. 1954 patrili do Gemerského seniorátu, v súčasnosti patria do Rimavského seniorátu. Pohľad na Kyjatice ukazuje video, vzácny kostol je možné vidieť od min. 1:20 https://youtu.be/LCf6it9HcWk

Podpis Jána M. Hurraya v matrike sobášených v r. 1866: 

Jan M Hurray, Mistni knez

Manželkou Jána sa 16.9.1865 stala Júlia Gallayová z Ratkovej (mestečko SV od Kyjatíc). Jánovi a Júlii sa na ev. fare (dom č. 1) narodili 4 deti (poznáme 3): Irena (30.11.1867) vyd. Králová, Emil Miloslav Ján (10.7.1869) a Ján Vladimír Hurray (10.1.1873). Zaujímavosťou je, že krstným otcom bol spisovateľ Pavol Dobšinský, ev. a.v. farár v neďalekej obci Drienčany. 

Ján Hurray a Pavol Dobšínský pôsobili na susedných farách. Ich blízky vzťach dokumentuje zachovaná korešpondencia. V tomto liste z 19.11.1872 Ján Hurray píše Pavlovi Dobšinskému o zlom jesennom počasí a o ponuke, že predá kalendáre (korešpondencia sa nachádza v SNK v Martine):

Jánova manželka Júlia zomrela mladá 28.10.1875. Ján Hurray zostal so svojimi deťmi a už sa neoženil. V Kyjaticiach nikto z Hurrayovcov nezostal. Dcéra Irena (1867) je pochovaná na cintoríne v Ratkovej, osud syna Emila (1869) nepoznáme a syn Ján Vladimír Hurray (1873) sa usadil v Levoči. Prekvapujúce je to, že hrob Jána Hurraya nie je vidieť na cintoríne v Kyjaticiach. Všetko sa mení na prach, aj budova fary sa rozpadáva.

 

Životné míľniky Jána Miloslava Hurraya:

1835    30.12. sa narodil v Lovinobani

1842    - 1850 navštevoval základnú školu

1850    - 1854 lýceum v Banskej Štiavnici

1857    - 1860 lýceum v Prešporku

1861    - univerzita v Halle

1862    - 1864 osobný učiteľ v Temešvári

1864    - 1.11.1907 evanjelický a.v. farár v Kyjaticiach

 

Budova fary v Kyjaticiach sa rozpadáva:

 

 

V šk. roku 1858/59 Ján H. navštevoval II. Th. (= X. trieda). Študenti sa učili 8 predmetov. Ján mal na vysvedčení zo 6 predmetov 1-ky a z 2 mal 4-ky (z latinčiny a Ósestá menton magyar ázata). V šk. roku 1859/60 bol v III. Th. (= XI. trieda). Ján bol najlepším študentom v triede. Učili sa 8 predmetov. Ján mal na vysvedčení z 5 predmetov 1-ky, z 1 mal 2-ku a z 2 mal 3-ky (z maďarčiny a Bibl. archeológie, ktorú učil Krump). Ján má v tomto ročníku poznámku – Róth – Telekyféle ösztöndíjas (= štipendium). Vyzerá to tak, že jeho výborné výsledky bole ocenené získaním štipendia.