Pocta predkom


Gašpar Hanulík

Gašpar sa narodil 6.1.1887 v Jablonovom v dome č. 27, teraz je na tom mieste dom, kde býva Jozef Hanulík so synom Jozefom. Bol šiestym a najmladším dieťaťom predmierskych rodákov – Ondreja Hanulíka a Márie Minárikovej. V tom čase bola matrika písaná po latinsky, takže bol zapísaný ako Casparus. Krstnými rodičmi boli Juraj Galo s manželkou Katarínou. Hanulíkovci boli roľníci.

Ako dieťa chodil do obecnej školy a pomáhal na rodičovskom statku. Jeho učiteľom bol pravdepodobne Juraj Čička (dedko budúcej Gašparovej manželky), ktorý patril v Jablonovom k tým vzdelanejším a deti z dediny učieval v zime, keď bolo menej roboty okolo rolí a hospodárstiev.

V r. 1903 sa Gašpar vybral do Ameriky za zárobkom. Mal len 16 rokov. Asi využil skúsenosti svojich bratov – Ondreja a Juraja, ktorí šli do Ameriky v r. 1901. Jablonovci zarábali v USA, aby splatili dlhy, ktoré vznikli pri kúpe pozemkov a aby získali peniaze na stavbu domov. Plavby emigrantov z prístavu Brémy zabezpečovala spoločnosť Norddeutcher Lloyd. Gašpar sa plavil na lodi Kronprinz Wilhelm. Loď bola postavená v r. 1901. Rok na to dosiahla rýchlostný rekord 23,09 uzlov = 42,76 km/hod pri plavbe východ-západ, za čo získala modrú stuhu. Loď bola dlhá 194 m, široká 20 m, výtlak mala 14908 BRT. Z 1761 pasažierov sa v 3. triede plavilo 1054 ľudí, ktorých lodný lístok stál 10 dolárov. Z Brém vyplávali 10.3.1903. Zastávky boli v prístavoch Southampton a Cherbourg. Po 9 dňoch plavby zakotvili v New Yorku 18.3.1903. Gašpar sa na cestu vydal so 17 ročným Jánom Balážom z Jablonového. Lode s imigrantmi z Európy do USA končili v New Yorku, v prístave Ellis Island. Vo vstupnom formulári je uvedené, že Gašpar a Ján idú k strýkovi Jurajovi Rosovi do Ford City v Pennsylvánii (P.O. Box 92). Gašpar uviedol, že je Slovák, roľník a má so sebou 15 dolárov a 20 centov. Imigračný úradník jeho meno zapísal ako Kaspal. Možno Gašpar nevedel vysloviť r, alebo to bol skomolený zápis.

Vo Ford City bola najväčšia skláreň na svete - Pittsburgh Plate Glass Co.. Spoločnosť PPG zamestnávala niekoľko tisíc robotníkov v závode vo Ford City (závod ukončil prevádzku v r. 1993). Vyrábali tu tabuľové sklo. Gašpar pracoval ako sklársky robotník.

Nevieme ako dlho bol Gašpar v Amerike. Domov sa vrátil pred r. 1910. Dňa 18.7.1910 sa v Jablonovom oženil s Veronikou Čičkovou (nar. 6.1.1894 v Jablonovom dome č. 13). Povinnú vojenskú službu si odkrútil v uhorskej armáde pri 15. pešom pluku v r. 1910 – 1912. Bol kaprál - veliteľ výcviku, na starosti mal cvičenie novo narukovaných vojakov.

Počas vojenskej služby sa objavil aj doma. Mladým manželom sa 1.1.1912 narodilo prvé dieťa - dcéra Mária.

Hmotných pamiatok z tých čias sa zachovalo málo. K tomu vzácnemu patrí sýpka, ktorú využívali všetci traja bratia Hanulíkovci. Sýpka stojí v záhrade medzi domami Hanulíkovcov a Koštekovcov.

Gašpar pomýšľal na druhú cestu do Ameriky. Doma u svojich rodičov nechal manželku s ročnou dcérou. A čo viac, manželka už čakala druhé dieťa. Hanulíkovci mali doma plno. V rodičovskom dome bývali rodičia a 3 synovia s rodinami. V r. 1913 sa tam tiesnilo okolo 15 ľudí (do r. 1920 tu pribudli ďalšie 4 deti). Peniaze na nový dom pre svoju rodinu šiel Gašpar zarobiť do USA, lebo Uhorsko neponúkalo príležitosti pre vyšší zárobok.

A tak v r. 1913 Gašpar cestuje so Štefanom Balážom (18 ročný syn Ondreja Baláža z Jablonového, prezývaný Katrinin). Tentokrát sa plavili na lodi Kaiser Wilhelm II. Loď bola postavená v r. 1903 ako sestra lode Kronprinz Wilhelm. Bola dlhá 216 m, s výtlakom 19 361 BRT, v júni 1904 dosiahla rýchlostný rekord 23,58 uzlov = 43,67 km/hod (pre porovnanie Titanic v r. 1912 bol dlhý 269 m, široký 28 m, ponor 10.5 m a výtlak 46 328 BRT). Z Brém odchádzajú 8.7.1913 a v New Yorku loď spúšťa kotvy 15.7.1913. Oproti minulej plavbe sa plavili o 2 dni menej - 7 dní. Bola to príjemnejšia plavba, lebo bolo leto. Zaujímavé je, že vo formulári má uvedené, že je slobodný. Pricestoval s 25 dolármi. Namierené mali k Ignácovi Lukáčikovi do Ford City. Zo zápisu sa dozvedáme, že Gašpar vedel čítať a písať, bol vysoký 5 stôp a 6 palcov = 168 cm (stopa = 0,3048 m, palec = 2,54 cm). Podľa zápisu od imigračného úradníka mal hnedé oči a čierne vlasy (tieto údaje sa líšia od toho, ako Gašpara charakterizovali neskoršie zápisy v armáde). Gašpar do imigrantského formulára uviedol ako najbližšieho príbuzného svojho otca Ondreja.

Ďaleko doma sa mu 13.10.1913 narodil syn Ondrej. Kladnou stránkou jeho odchodu do USA bolo to, že sa takto vyhol bojiskám 1. svetovej vojny. Bol členom Slovenskej Ligy, v odbočke č. 39 vo Ford City, PA. Poistený bol v T.S.J. Sokol zbor č. 20 na podporu vo výške 500 dolárov. Býval na 6. avenue v dome č. 720, P.O. Box 520. Z formulára, ktorý vypísal pre novú čs. armádu vyplýva, že vedel len po slovensky. Bol katolíckym veriacim. Bol členom Sokola. V jeho vojenskom zväzku sa zachovala táto

V USA mali veľa prisťahovalcov a potrebovali vedieť, ako sú na tom po vojenskej stránke. Gašpar vyplnil registračnú kartu 7.6.1917 a to nám trochu ukazuje aký bol. Názov rodnej obce uviedol v maďarčine (Almasfalu), povedal, že bol 2 roky vo vojenskej službe, že má manželku a 2 deti. Uvádzal, že bol z Rakúska. Európanov klasifikovali, že z hľadiska ľudskej rasy sú kaukazský typ človeka. Mal nižšiu, stredne štíhlu postavu. Mal hnedé oči a hnedé vlasy. Trochu bol plešatý. Na ľavej ruke mal odrezanú špičku jedného prsta. Cenné je, že podpísal túto registračnú kartu.

Myšlienka vzniku Československa ho oslovila a tak sa 15.9.1918 prihlásil ako dobrovoľník do československých légií. Prísahu zložil 20.9.1918 v Pittsburghu. K čs. légiám vo Francúzsku nastúpil 12.10.1918. Bol vojakom – strelcom v 23. p.pl. v 2. a potom v 9. rote. V čs. légiách pôsobil necelý rok. Z légií bol prepustený 30.8.1919 a 2.9.1919 odchádza do USA. Vo formulári je uvedené, že nejazdí na koni a nevie plávať. Bydlisko mal zapísané Jablonové aj Ford City. V légiách dostal vyznamenanie – Revolučnú medailu. Pred 3. odchodom do USA sa na krátko objavil doma v Jablonovom. Prvý krát si uvidel syna Ondreja a pričinil sa o to, že manželka Veronika znovu otehotnela. Podľa dátumu narodenia syna Hrehora (28.4.1920) môžeme predpokladať, že Gašpar už bol v Jablonovom pred augustom 1919. Gašpar v novom Československu pobudol len kratší čas a znovu odchádza do Ameriky.

Bývalých legionárov, dobrovoľníkov z Ameriky, prepravili naspäť do USA na náklady československej vlády. Gašpar vyplával z prístavu La Havre 13.9.1919 na lodi La Lorraine, ktorej pasažiermi boli čs. legionári, v zozname uvedení ako vojaci československej armády. V New Yorku loď zakotvila po 9 dňoch plavby 22.9.1919. Loď bola postavená v r. 1900 s parametrami 170 m dĺžka, 18 m šírka, s výtlakom 11 168 BRT a rýchlosťou 20 uzlov = 37 km/hod. Gašpar uviedol, že ide k švagrovi Čičkovi (Gál Čička, brat Gašparovej manželky Veroniky) do Ford City.

Gašpar sa vrátil do Pensylvánie do sklárskej fabriky vo Ford City. Potom pracoval v závode Ford Motor Company v Glassmere a v sklárňach vo Ford City.

Jeho tretí pobyt v USA má smutný koniec, lebo nešťastne zomiera. Utopil sa v rieke Allegheny 9.2.1931 v mestečku New Kensington. Žil len 44 rokov. Bol pochovaný „z úmrtčej komory“ okresu Allegheny na okresné útraty. Podľa čs. konzulátu, nebohý Gašpar nezanechal žiadnu pozostalosť a nebol členom žiadneho podporného spolku.

V r. 1931  žila vdova po Gašparovi – Veronika Hanulíková – s 3 deťmi v Jablonovom, už v novom dome č. 68 (teraz je to dom č. 168). Dom postavili na tej časti pozemku, ktorú zdedil Gašpar po rodičoch. S matkou Veronikou zostal bývať jej syn Hrehor s rodinou. Syn Ondrej si postavil dom hneď v susedstve, bližšie k potoku (teraz je to dom č. 109 na Zámoští). Ondrejova a Hrehorova sestra Mária sa vydala za Ondreja Bednára. Gašparova manželka Veronika sa dožila 78 rokov, zomrela 11.3.1972.