Pocta predkom


Hurray

Dávna minulosť Hurrayovcov je spojená s obcou Lovinobaňa. Obec bola známa ťažbou kovov, avšak Hurrayovci boli roľníkmi. Najstaršie zmienky o Hurajovcoch zachytáva kniha o Lovinobani od Prof. Pavla Žigu (1986). Hurrayovci sú tam uvádzaní už v prvom urbári z r. 1703. V r. 1703 daň platilo 15 sedliakov z Lovinobane. Medzi nimi i Juraj Hurray, ktorý patril k väčším sedliakom. Na základe väčšieho majetku  usudzujem, že Hurrayovci boli v Lovinobani už dlhšie usadení. Juraj je zapísaný aj v súpise z r. 1709. Na druhej strane je záhadné, že v súpise z r. 1715 sa priezvisko Hurray nenachádza. V súpise Divínskeho panstva (majiteľ Karol Zichy) z r. 1728 sú medzi lovinobanskými obyvateľmi uvedení Pavel Hurray a Matej Hurray.

O právach a povinnostiach poddaných v Lovinobani vypovedá urbár z r. 1770. Súčasťou boli aj otázky:

Ján Hurray bol jeden z 3 poddaných baróna Ladislava Révaya v Lovinobani:

Ján Hurray (č. 43) ako poddaný baróna Ladislava Révaya, musel barónovi odovzdávať dávky a pracovať pre neho:

Zo zápisu v urbári vyplýva, že Ján Hurray mal 4/8 grunt a patril k väčším sedliakom v Lovinobani a preto mal vyššie povinnosti k zemepánovi.

Na listine z 23.3.1802 sú podpísaní Ján Huraj ml., sudca dcérocirkvy v Uderinej a Ján Huraj st., ako inšpektor tejto lovinobaňskej pobočky. V listine sa dojednali poplatky za rôzne cirkevné úkony. Pre cirkevníkov sa určovali záväzky voči pánovi farárovi - napr. poskytnúť drevo, doviesť hnoj na polia. Taktiež sa dohodli záväzky cirkevníkov voči učiteľovi.

Súvislú líniu Hurrayovcov poznáme od začiatku 19. storočia. Vyššie uvedení Jánovia sú pravdepodobne priamy predkovia, ale to ešte budeme musieť preveriť. Okolo r. 1810 sa narodil Martin Hurray. Jeho manželkou sa stala Mária Scholzová.  Dňa 30.12.1835 sa im narodil syn Ján. Druhé krstné meno mal Miloslav, čo vychádzalo z vtedajších národných tradícií. Zatiaľ nevieme, či mal súrodencov. Ján Milo slav študoval v Lovinobani, Banskej Štiavnici, Bratislave a nemeckej Halle. Po skončení štúdií pôsobil v r. 1862 - 64 v rodine baróna Mikuláša Duka v Temešvári. Bol vychovávateľom dietok v dome baróna.

V r. 1864 sa Ján Hurray stal kňazom v Kyjaticiach. Od r. 1868 bol uvádzaný ako evanjelický a.v. farár. Až do smrti spravoval farnosť v Kyjaticiach. Malá dedinka Kyjatice sa nachádza severne od Rimavskej Soboty. Starý kostol je z polovice 14. st.. Kyjatice do r. 1954 patrili do Gemerského seniorátu, v súčasnosti patria do Rimavského seniorátu.

Kostol:

Pohľad na Kyjatice ukazuje video, vzácny kostol je možné vidieť od min. 1:20 https://youtu.be/LCf6it9HcWk

Manželkou Jána sa 16.9.1865 stala Júlia Gallayová z Ratkovej (mestečko SV od Kyjatíc). Jánovi a Júlii sa v dome č. 1 na ev. fare narodili 4 deti (z nich jedno dieťa nepoznáme): Irena, Emil a Ján:

Irena vyd. Králová nar. 30.11.1867.

Náhrobný kameň Ireny Hurrayovej vyd. Královej na cintoríne v Ratkovej:

Emil Miloslav Ján nar. 10.7.1869. Zaujímavosťou je, že jeho krstným otcom bol spisovateľ Pavol Dobšinský (nar. 1828, ev. a.v. farár v neďalekej obci Drienčany v r. 1861 - 1885). Ďalšími krstnými rodičmi boli Frederik Malatinský, statkár a pravotár v Rimavskom Brezove a učiteľka Alberta Šolcová vyd. Krmanová.

Ján Vladimír nar. 10.1.1873. Jeho krstnými rodičmi boli Andrej Gallay, mešťan z Ratkovej, a Alberta Šolcová, učiteľka v Teriakovciach. Krstiacim kňazom bol už spomínaný Karol Langhoffer.

Evanjelický a.v. farár Ján Hurray zomrel 1.11.1907 v Kyjaticiach.

V súčasnosti sa budova fary v Kyjaticiach mení na ruinu:

Syn Ján Vladimír (1873) pravdepodobne študoval v Levoči, kde po skončení štúdií pracoval ako mestský pisár. Tu sa 26.11.1896 oženil s Helenou Oravcovou z Levoče. Mali 4 deti: Ján Miroslav 16.7.1897, Kálmán Lajos (30.3.1902), Július 30.3.1902 a Juliana (20.2.1906).

Ján (nar. 1873), syn ev. farára Jána H., sa okolo r. 1895 usadil v Levoči. Tu sa stal mestským pisárom (mestský protokolista). To naznačuje, že mal stredoškolské vzdelanie. Čo je za tým, že sa Ján z rodných Kyjatíc dostal do Levoče, to zatiaľ nevieme. Jánovou manželkou sa stala levočanka Helena Oravcová.
 
Jánovi a Helene sa narodili 3 deti:

Otec Ján bol evanjelik a matka Helena bola katolíčka. Preto ich synovia boli evanjelici a dcéra katolíčka.

Pisár Ján Hurray zomrel mladý 23.3.1909, keď mal len 36 rokov. Pochovaný je na ev. cintoríne v Levoči, v dolnej časti v strede. Drevený kríž na jeho hrobe sa rozpadol a tak už toto miesto nie je rozpoznateľné.

Parte k úmrtiu Jána Hurraya:

Z jeho synov bol Ján slobodný, Július nemal mužského potomka (mal dcéry Helenu a Irenu) a Júlia sa vydala za Petra Vilčeka, takže v tejto línii Hurrayovci vymreli po meči.

***

 

Posledné zmienky o Hurajovcoch v Lovinobani a okolí sú v publikácii o dejinách lovinobanského evanjelického cirkevného zboru, ktorú napísal Prof. Pavol Žigo. V súvislosti so stavbou kostola v Uderinej sú tu okolo r. 1840 spomínaní Ján Huraj a Ondrej Huraj. V súpise z r. 1902 v Lovinobani sa priezvisko Hurray nenachádza. V r. 1933 sa ako kurátor v Uderinej spomína Ondrej Galád Huraj. V súčasnosti už priezvisko Huraj v Lovinobani neexistuje.

Ďalší Hurrayovci žili v blízkej obci Halíč. Ich potomkovia sú v súčasnosti v Bratislave a okolí.

Zatiaľ je otázkou príbuzenské spojenie s Hurrayovcami zo severného a východného Slovenska.