Pocta predkom


Paznocht

Rod Paznocht má svoje počiatky na moravskej Vysočine v obci Okříšky a v Jihlave

Na pôvod názvu obce Okříšky je niekoľko názorov – buď je odvodený od mena Okřeša (od staročeského vzkřísiti) alebo odvodený od mena Oskora (od slova skor - rychlý) alebo osada dostala meno po dočasnom spustnutí a obnovení (od slova vzkříšení). Záhady minulosti majú svoje čaro.

Priezvisko Paznocht je odvodené od pomenovania zvieracieho nechtu. Čo mohlo inšpirovať takúto prezývku?

Za pánov z Levese sa v r. 1679 konala na okříšskom statku lánová vizitácia. Lánový rejstřík dokladá existenciu 19 usadlostí, z ktorých 9 patrilo menším sedliakom a ostatní boli chalupníci. Paznocht sa medzi nimi nenachádza.

Históriu rodu v najväčšej miere spracovali páni Mojmír Buďa a Bohuslav Buďa z Okříšek.

Na začiatku histórie rodu Paznocht na prelome 17. a 18. storočia máme 3 mužov - Bartoloměj, Daniel a Mikoláš. Či to boli bratia, to snáď ukáže budúci výskum. Bartoloměj a David žili v obci Okříšky a Mikoláš v Jihlave. Najskôr sa venujem Bartolomějovi, lebo on je náš predok.

Bartoloměj Paznocht sa narodil v r. 1687 a bol kováč v obci Okříšky. Nevieme, odkiaľ prišiel. Rok jeho narodenia vieme z údajov, ktoré pán farár zapísal pri úmtí 88 ročného Bartoloněja z domu č. 40 v r. 1775:

Bartolomějovou manželkou bola Kateřina. Najstarší Paznochtovci žili v dome č. 40. Narodili sa im 4 deti: Marie (6.12.1722) vyd. Pomahačová, Bartoloměj (14.8.1724), František (27.9.1725, zom. 15.12.1726) a Kašpar (2.1.1730)

Staršíc syn Bartoloměj (1724) pokračoval v otcovom remesle, bol kováčom a usadil sa v dome č. 53. 

V susednom dome č. 54 sa usadil syn Kašpar (1730) a stal sa z neho hostinský.

Rodičia sa dožili vysokého veku. Otec Bartoloměj zomrel 88 ročný 17.9.1775 a matka Kateřina zomrela 84 ročná 12.2.1772.

Brána do kostola v Okříškoch:

Potomkovia hostinského Kašpara

Najskôr uvediem Kašparovu vetvu, lebo on je náš predok. Záznam o narodení Kašpara 2.1.1730:

Kašpar (1730) získal hospodu v Okříškach v dome č. 54. Ako 23 ročný sa 25.2.1753 oženil s Mariou Tluksovou z Vísky. Kašpar a Marie mali 10 detí (4 sa nedožili dospelosti): Kateřina (22.2.1754) vyd. Filipská, Maria Anna (11.9.1756, zom. 30.11.1757),  František (18.10.1759, zom. 10.1.1762), Josefa (18.3.1762) vyd. Velcová, František (2.3.1764), Rosina (12.4.1766, zom. 15.10.1767), Rosina (23.8.1768, zom. 18.4.1770), Šimon (28.10.1770) a nakoniec dvojčatá Kašpar a Alžbeta vyd. Bukovská (9.12.1775).

Kašpar zomrel 72 ročný 1.11.1802 ako vdovec, lebo manželka Marie zomrela už pred 12 rokmi 27.1.1790.

Otcovu živnosť prevzal syn Šimon (1770). Šimon však zomiera 21.10.1802 mladý, len 32 ročný a hospodu po ňom preberá najmladší zo súrodencov – Kašpar (1775). Hostinskú ságu rozširujú ďalší súrodenci. Sestra Josefa (1762) sa vydala do Kněžic za hostinského Františka Velca a brat František (1764) sa oženil s Terezou, vdovou po Jiřím Zahradníkovi, hospodskom v Jakubove. Pravdepodobne aj manžel Kateřiny (1754) Antonín Filipský bol krčmárom v obci Budeč.

Zachovala sa fotografia z obdobia, keď demolovali hospodu v d.č. 54 (foto p. Buďa):

Kašparove (1730) potomstvo sa rozšírilo vďaka rodinám, ktoré založilo jeho 6 detí. Vyzerá to ale tak, že v generácii jeho vnukov priezvisko Paznocht skončilo.

Najstaršia dcéra Kateřina (1754) sa 9.2.1773 vydala za Antonína Filipského z obce Budeč. Pravdepodobne aj manžel bol z krčmárskeho rodu.

Josefa (1762) sa 5.2.1782 vydala do Kněžic za hostinského Františka Velca a mali 10 detí. Po týchto rodičoch poznáme veľa potomkov a časť z nich žije aj na Slovensku. Toto je naša vetva a priezvisko Paznocht v nej končí.

František (1764) sa 13.5.1783 oženil s Terezou, vdovou po Jiřím Zahradníkovi, hospodskom v Jakubove. Vieme len o ich 2 deťoch.

Šimon (1770) prevzal hospodu po otcovi. Oženil sa 10.2.1795 s Reginou Kroutilovou (28.8.1777) z Předína. Mali 4 deti, avšak Šimon zomrel mladý vo veku 32 rokov.

Kašpar (1775) prevzal hospodu po bratovi Šimonovi. Oženil sa s Mariou Holubovou. Mali 4 deti, z ktorých 2 zomreli v detskom veku.

Alžbeta (1775) sa 25.6.1793 vydala za Františka Bukovského z Pozďátek.

 

Potomkovia kováča Bartoloměja

Bartolomějov syn Bartoloměj (1724) šiel v otcových šľapajach a stal sa kováčom. Usadil sa v dome č. 53. Ženil sa 3 krát a mal 8 detí. Dňa 12.8.1760 sa ako 36 ročný oženil s Mariou Burešovou. Mali spolu 4 deti: Marie (7.12.1761, zom. 10.5.1766), Mikoláš (6.12.1763), Martin (10.11.1765) a Antonín (23.4.1768, zom. 22.9.1769). Bohužiaľ, manželka Marie zomrela 17.6.1769. Bartoloměj sa o necelé 3 mesiace ako 45 ročný oženil druhý krát. Manželkou sa 8.9.1769 stala Kateřina Barbora Obůrková z Přibyslavic (* 13.4.1743). Mali spolu 4 deti: Josef (20.3.1771), Anna (27.7.1773), František (29.10.1775) a Marie (16.8.1777, zom. 11.12.1777). Avšak manželka Kateřina zomiera 36 ročná 30.3.1779. Keďže v dome bolo veľa detí, Bartoloměj sa oženil po 2 mesiacoch dňa 10.6.1779 ako 55 ročný s Annou Liduškovou z Okříšok. Nepoznáme osud detí z 2. manželstva. Potomkov mali bratia Mikoláš a Martin. Mikoláš sa odsťahoval z Okříšok. Martin zostal hospodáriť v rodičovskom dome č. 53. Otec Bartoloměj žil takmer 75 rokov, zomrel 25.3.1799.

 

Okříšky, statok č. 53 v zime a v lete (foto p. Buďa):

Potomkov mali synovia Bartoloměja z 1. manželstva – Mikoláš a Martin. Mladší Martin zostal hospodáriť v rodičovskom dome č. 53 a Mikoláš sa odsťahoval z Okříšok.

 

Mikoláš a jeho potomkovia (Petrovice, Přibyslavice)

Mikoláš (1763) sa 19.11.1793 oženil s Kateřinou Rubešovou (26.4.1773) z Petrovic a tu aj spolu začali žiť. Mali 8 detí, ktoré sa narodili vo viacerých obciach – Petrovice, Zašovice, Okříšky a nakoniec to boli Přibyslavice č. 38: Maria Anna (14.12.1794), František (14.11.1796, zom. 12.7.1799), Alžbeta (20.3.1799), Petr (29.6.1801), Petronila (14.5.1804, zom. 10.9.1810), František (29.1.1807, zom. 8.2.1822), Jan (11.5.1811) a Martin (2.10.1813, zom. 22.11.1815). Mikoláš síce opustil rodné Okříšky, ale v súčasnosti je väčšina nositeľov priezviska Paznocht práve z jeho potomstva. Mikoláš a Kateřina dožili v Přibyslaviciach v dome č. 38. Otec Mikoláš sa dožil necelých 72 rokov, zomrel 3.8.1835. Matka Kateřina sa dožila 71 rokov, zomrela 14.6.1844. Poznáme osud ich 3 detí:

Alžbeta (1799) sa 16.2.1819 vydala za Josefa Navrátila (1799), žili v Přibylsaviciach.

Petr (1801) sa usadil v Přibylsaviciach, kde sa 8.2.1825 oženil s Mariou Uhlířovou (8.1.1803) a mali 4 deti: Josef (25.11.1825), Marie (11.3.1828), František (1.8.1830) a Jan (15.12.1832). Josefova (1825) vetva vymrela po meči. Priezvisko Paznocht pokračovalo v potomstve Františka (1830). Potomkovia žijú v obciach Hrutov, Trnava a ďalších.

Jan (1811), pololáník a kováč v Přibyslaviciach č. 9, 3.2.1833 sa oženil s Josefou Maškovou (1.2.1802) z Petrovic. Mali 7 detí: Jan (8.1.1834), Antonie, Josef, Antonie, František, František (2.6.1842) a Antonín (11.9.1847, zom. 11.2.1849). Syn Jan (1834), pololáník, založil rodovú vetvu v Kněžiciach a syn František (1842), krajčír, sa usadil v Petroviciach. Jan (1834) sa oženil 30.10.1860 s Mariou Jabůrkovou a v Kněžiciach v d. č. 120 sa im narodilo 9 detí: Martin (14.9.1862), Anastazie, Anastazie vyd. Noseková, Františka vyd. Anderlová, Antonie Pavlína vyd. Částková, Rosalie, Karel František (29.10.1875), Marie vyd. Mátlová a Jan (10.7.1883, zom. v ten deň). Na mamu Mariu sa zachovala vzácna pamiatka – dala postaviť kríž pri ceste do Brtnice Na číhadlech. Na kamennom kríži je nápis: „Pojďte ke mně, kteří pracujete a obtíženi jste, já vás občerstvím. Ke cti a chvále boží postaven. Post. r. 1903 Marie Paznohtová“.

Martin a jeho potomkovia

Kováč Martin (1765) sa 26.1.1790 oženil s Annou Chaloupkovou (1768) a narodilo sa im 10 detí: Maria Magdalena (6.5.1791), Johana (24.5.1793), Michal (29.9.1795), Antonín (29.3.1798, zom. 13.12.1801), Anna (6.6.1800, zom. 13.10.1802), Františka (8..1805), Kateřina (22.10.1807), Anna Maria (19.6.1810) a Antonín (8.11.1812). Bohužiaľ, dva a pol roka po narodení Antonína zomiera otec Martin ako 47 ročný (6.5.1814). Manželka Anna ho prežila o 36 rokov a dožila sa 82 rokov. Kováčsku dielňu prevzal najstarší syn Michal.

Poznáme osud 6 detí:

Maria Magdalena (1791) sa 5.2.1811 vydala za Jana Novotného do Petrovic č. 6. Mali 7 detí.

Johana (1793) sa 25.11.1821 vydala za kováča Tomáša Camru (1792) v Radoníně č. 24. Vieme o ich jednej dcére Kateřine.

Michal (1795) prevzal kováčsku dielňu po otcovi. Keďže otec Martin zomrel 6.5.1814 keď mal ešte malé deti, časť starostlivosti o súrodencov zostala na pleciach staršieho Michala. Michal sa 25.5.1823 oženil s Magdalenou Scorschovou (3.6.1791). Narodilo sa im 7 detí: Antonín (11.6.1823), Františka, Anna, František, Antonie, František (30.10.1833) a Leopold (7.10.1834). Potomkovia žijú v Okříškach aj v súčasnosti.

Kateřina (1807) sa 26.2.1832 vydala za pollánika Matyáša Bureša (1803) z Heraltic č. 46.

Anna Maria (1810) sa 9.2.1834 vydala za Jana Padrnosa (22.1.1813) do Petrovic. Žili v domoch č. 24 a 30, kde sa im narodilo 6 detí.

Najmladší Antonín (1812) sa 12.1.1847 oženil s Antoniou Berkovou (31.5.1819) z Opatova. Usadili sa v Opatove v dome č. 67. Mali 4 deti. Antonín zomrel 43 ročný, zostali po ňom tri malé deti (ale jedno zomrelo pol roka po otcovi). Antonínov syn František (17.12.1849 – 25.12.1870) zomrel 21 ročný bez potomkov.

Priezvisko Paznocht pokračovalo v potomstve bratov Antonína (1823) a Františka (1833):

Starší Antonín (1823) zostal v rodičovskom dome, bol roľník. Oženil sa 11.2.1852 s Františkou Novotnou (6.10.1833) z Hornej Smrčnej. Mali 11 detí - Františka (1853) vyd. Dvořáčková, Marie, Josef, František (7.8.1860), Anna vyd. Sameková, Josefa vyd. Milostná, Antonie, Josef, Klára, Josef (15.12.1874) a Albína (27.7.1877) vyd. Pokorná. Život syna Josefa (15.12.1874 – 17.3.1952) poznačila 1. svetová vojna. Zajatý bol 19.3.1915 v Karpatoch, zajatie prežil v Rusku, do čs. légií vstúpil v Kurgame (Omsk) 19.1.1919. Po návrate domov bol kováčom v Okříškách  v dome č. 98. Politicky sa angažoval v Okříškach. Bol na  Kandidátnej listine Československej živnostensko-obchodnickej strany středostavovské pre voľbu obecného zastupiteľstva (napr. 27.9.1931). Na cintoríne je na náhrobnom kameni spolu s Josefom uvedený Bořivoj, pravdepodobne jeho syn.

Mladší František (1833) bol domkár a hajný. Oženil sa s Františkou Bulantovou (20.8.1841) z Okříšok č. 20. Mali 2 deti: František (3.9.1861) a Marie.  Františka (1833) stihol tragický osud, lebo zomrel 33 ročný 12.8.1866 na choleru. Okříšky mali vtedy 78 čísel popisných a na každý druhý dom pripadlo úmrtie na choleru. Na cintoríne pri kostole nebolo už miesto na pochovávanie, preto pochovávali do Heraltic. V roku 1882 v Okříškach zriadili nový cintorín. Syn František (1861) mal syna Adolfa (10.9.1899) a po ňom je v súčasnosti rozsiahle potomstvo.


* * *

 

K najstarším známym osobám patrí Daniel nar. 1692. Žil v Okříškach s manželkou Kateřinou. Daniel nemal potomkov. Záznam o úmrtí Daniela 1.3.1762:

V zápise je uvedené, že bol braxator, takže bol pivovarník, možno bol sládek.


* * *

Jihlavská vetva

 

Na začiatku 18. st. žili v Okříškach Bartoloměj a Daniel. Ich súčasníkom v Jihlave bol Mikoláš. Mikulášovou manželkou bola Kateřina a vieme o ich 4 deťoch: Jan Mikoláš (6.5.1730), Josef Antonín Mikoláš, Antonín Ignác a Norbert Ignác (9.7.1736).

Záznam o krste Jana Mikoláša 6.5.1730:

Záznam o krste Norberta Ignáca 9.7.1736:

V ďalšej generácii mal potomstvo Norbert Ignác (1736). Norbert bol jihlavský mešťan a bol mistr řemenář. Jeho manželkou sa stala Josefa Pauspertlová a v Jihlave sa im narodilo 8 detí - František Xaver (27.10.1764), Jiří Alois, Marie Eva, Vincenc Jiří, Matyáš Valentin, Apolonie, Jan Štěpán (14.12.1775) a Veronika Jenovéfa (26.12.1779).

Záznam o krste Jana Štěpána 14.12.1775:

Jan Štěpán (1775) sa 7.11.1808 oženil s Agnes Mullerovou, dcéra obchodníka s pivom a súdneho sluhu na magistráte. V tom čase bol koncipitientom c.k. krajského úradu v Jihlave. Takže by mal byť hlava študovaná. Jan Štěpán a Agnes mali 10 detí: Norbert Antonín (12.8.1809), Anna Barbora, Karolina Anna, Agnes, Jan, Jan Antonín (18.4.1818), Eduard, František Xaver, Marie Františka a Antonie Eva (30.5,1830).

Záznam o Janovi Štěpánovi (1775) pri sobáši s Agnes Mullerovou 7.11.1808

Norbert Antonín (1809) mal s Annou Josefou Klausovou syna Eduarda Josefa (14.3.1841).

Jan Antonín (1818) mal s Karolinou Wintersteinovou 3 synov: Josef (8.2.1846), Jan (1851, zom. 20.9.1853) a Karel (26.1.1855, zom. 6.2.1855).

 


* * *

Súčasnosť

 

V súčasnosti žije v ČR len okolo 40 mužských nositeľov priezviska Paznocht. Približne polovica sú potomkovia kněžickej vetvy po Janovi (1834), ostaní by mohli byť potomkovia z Jihlavskej vetvy. Geografické rozloženie Paznochtovcov ukazuje mapka na http://www.kdejsme.cz/prijmeni/Paznocht/hustota/

Niekedy sa priezvisko mierne upraví a tak máme v ČR (severne od Karlových Varov) 4 mužov s priezviskom Paznoht http://www.kdejsme.cz/prijmeni/Paznoht/hustota/

 

Ešte chýba prepojenie rodových vetiev na súčasníkov v obciach Okříšky, Brno, Ostrava, Hostěnice, Středokluky a ďalších.