Pocta predkom


Pařil

Starý príbeh Pařilovcov sa odohráva na Morave, na Vysočine, pri rieke Brtnica v dedinke Brodce. Tu sa počas 300 rokov (do začiatku 20. st.) narodilo 10 generácií Pařilovcov. Do konca 19. storočia je to hlavne príbeh sedliakov, ktorých živila práca a pôda. Brodce sa nachádzajú v nadmorskej výške 540 m.n.m. Susednou väčšou obcou sú Kněžice (južne od Jihlavy). Josef Večeřa v roku 1937 napísal – „V osadě Brodcích je pozorovati blahobyt“ (Večeřa, J. a kol.: Kněžice. Domovopis. 1994). Cez obec preteká riečka Brtnice a brod, ktorý sa tu nachádzal v dávnejších dobách, bol základom pre vytvorenie názvu obce. Severne od obce je na rieke Brtnici vytvorený Panský rybník (Kněžický rybník) a južne od obce je rybník Strážov. V minulosti dedina patrila do panstva Brtnice. Brodce boli malou dedinou, do začiatku 20. st. tu stálo len 28 domov. Pařilovcom patril dom č. 1 už v 17. storočí.

Dnes v Brodcoch žije 140 obyvateľov v 62 domoch. Administratívne sa Brodce stali súčasťou Kněžic.

V priezviskách je zakódovaná časť histórie, preto bude dobré v tomto smere vedieť viac. Zdá sa, že priezvisko je odvodené od činnosti, akou bolo paření, ale mohlo by sa jednať aj o odvodenie od slova párovanie. Napovie nám skúmanie starého českého jazyka a starých zvykov.

Poznanie minulosti Pařilovcov mohlo vzniknúť len na základe spolupráce s príbuznými a s rodopiscami. Pri objasňovaní a dokumentovaní minulosti rodu Pařil najviac pomohli Marek Müller, Ludmila Marečková, Margareta Váňová, Milan Pařil,  Ladislav Pařil, Júlia Vokounová, Vratislav Pařil, Karel Bulíček, Vladimír Obrdlík, Vladimír Pařil, Petr Paznocht.

Pri odkrývaní minulosti rodu Pařil máme vcelku šťastie, lebo sa zachoval dostatok dokumentov, ktoré nám umožňujú spoznať život našich predkov a vytvoriť rodostrom.

Mikuláš

(nar. okolo r. 1580) 1. generácia

 

Najstaršou osobou, ktorá bola nositeľom priezviska Pařil je Mikuláš. Pozoruhodné je to, že Mikulášov životný príbeh sa odvíja v čase 30-ročnej vojny, keď život bol veľmi ťažký. Ale Mikuláš útrapy vedel prežiť. Vtedy bol človek v poddanskom postavení. Na začiatku 17. st. Brodce patrili do panstva Zdeňka z Valdštýna. Ten sa však zúčastnil na vzbure proti Ferdinandovi II. za čo bol odsúdený a jeho panstvo bolo zabavené a potom panstvo Brtnice kúpil Rombald XIII. hrabě de Collalto (to uvádzam aj preto, aby sme vedeli, na koho robili naši predkovia).

Z lánových rejstříkov vieme, že Mikuláš bol štvrťlánikom, vlastnil 8 kusov obrábanej pôdy. V druhej triede mal 17 meríc a 4 achtle rovnako aj v tretej triede mal 17 meríc a 4 achtle (nasledujúci obrázok ukazuje pôvodný zápis). Väčšími sedliakmi ako náš Mikuláš boli 4 pollánici v Brodcoch.

Záznam o štvrťlánikovi (Viertler) Mikulášovi Pařilovi a jeho nasledovníkovi Tomášovi, (vyšetrovanie lánovej komisie bolo v r. 1657-1679, Lánové rejsříky, MZA Brno):

Thomas Paržyl vor Mikulass Paržyl

Vieme, že manželkou Mikuláša Pařila bola Anna. Z logiky súvislostí vyplýva, že Mikuláš sa narodil okolo roku 1580. Zo záznamu v lánových rejstříkov vyplýva, že Mikuláš a Anna mali syna Tomáša (okolo 1610). Vieme ešte o ďalších 5 deťoch. V matrike narodených sú nasledujúce záznamy o potomkoch Mikuláša a Anny: Justína (15.6.1625), Marianna (25.3.1627) vyd. Čardová, Anna (4.8.1632), Magdalena (21.3.1635) a Apolenia (17.3.1640). Priezvisko Pařil sa príliš nerozšírilo do súčasnosti, lebo Pařilovci mávali málo mužských potomkov v nasledujúcich generáciách.

Najstaršia matrika pre Brodce je z roku 1625. V matrike narodených hneď prvý záznam z 15. júna 1625 je o krste Justíny, ktorá sa narodila rodičom Mikulášovi Pařilovi a Anne. V tejto dobe sa v Brodcoch rodili len 1-3 deti za rok. Priezvisko Pařil sa zapisovalo vo forme Paržil:

Tomáš

(nar. okolo r. 1610) 2. generácia

 

Tomáš (1610) zdedil rodičovský grunt. Vieme o ňom z „lánových rejsříkov“. Zo zápisu vyplýva, že Tomáš Pařil je nástupcom Mikuláša Pařila. Vtedy vlastnili štvťlán (viertler = štvrťlánik). Zápis nie je datovaný, ale uskutočnil sa v r. 1657-1679 počas vyšetrovania lánovej komisie. Vzťahoval sa však k staršiemu obdobiu, lebo v pozemkovej knihe je zápis o kúpe pozemku v r. 1655 a vlastníkom sa tu už stal Tomášov syn Václav. Tomáš zveľaďoval statok a jeho syn ho prebral už vo veľkosti pollánu.

Poznáme 2 synov Tomáša – Václav a Matěj. Z pozemkových kníh vieme, že v r. 1655 kupuje pol lánu Václav Pařil od dedičov (teda svojich súrodencov a ďalších príbuzných). Vyzerá to tak, že Tomášovi sa darilo a zväčšil pařilovský grunt zo štvrťlánu na pollán. Nepoznáme meno Tomášovej manželky. Keďže Václav kúpil grunt v r. 1655, tak predpokladáme, že sa narodil okolo r. 1630. V brtnickej matrike sa však záznam o jeho narodení nenachádza, čo môže byť preto, že sa narodil pred r. 1625 (to by posúvalo rok narodenia jeho otca Tomáša) alebo sa narodil v inej obci, ktorá nepatrila pod faru Brtnice (napr. z dôvodu, že by Tomášova manželka mala pôrod v obci, odkiaľ pochádzala). Pozemková kniha naznačuje, že Tomáš mal aj syna Matěja, lebo v r. 1668 Václav vyplatil 1 zlatý Jakubovi, synovi Matěja Pařila. Záznam z r. 1668: Misto důchodu ma polozit Jakubovi synu Matiege Parzila. (Pozemkové knihy, MZA Brno).

 

Václav

(nar. okolo r. 1630) 3. generácia

 

Z pozemkových kníh vieme, že v r. 1655 Václav kupuje pol lánu od dedičov (Pozemkové knihy, kniha č. 523, folio 94). Václav kupuje od „nápadnikú“ pařilovský grunt -  Půl Lanu Waczlawa Paržila. Slovo nápadník znamenalo – dedič, teda človek uplatňujúci si podiel.

Zápis v r. 1655: Půl Lanu Waczlawa Paržila. Pozemkové knihy. Zápis o kúpe, MZA Brno.

Na základe roku, kedy Václav kúpil grunt, odhadujeme rok 1630 ako rok jeho narodenia (musel byť dospelý v čase kúpy). Ďalšími indíciami pre odhad roku narodenia Václava sú dátumy narodenia jeho detí. Václav sa oženil s Justínou (jej priezvisko nepoznáme).

Počet detí Václava a Justíny je zatiaľ neistý: Matěj nar. 15.6.1655, Voršila (Uršula) nar. 29.2.1656, Řehoř 2.3.1660, Jiřík nar. 16.4.1666. Podľa veku zapísaného pri úmrtí Jiříka v r. 1741, sa mal dožiť 65 rokov a tak rok jeho narodenia by bol 1676. Takže zatiaľ je neisté, či sa im narodil druhý syn Jiřík. Mali ešte syna Šimona, o ktorom vieme z pozemkových kníh, keď mu Jiřík vyplácal dedičské podiely v r. 1696-1711.

Krst Jiříka 16.4.1666 (m.n. Brtnice, MZA Brno):

Václav vyplatil svoje záväzky voči synovcovi Jakubovi. Zatiaľ nepoznáme osud tohto Jakuba a jeho otca Matěja.

Potomstvo poznáme len v prípade Václavovho syna Jiříka.

 

Jiřík

(1666-1741) 4. generácia

 

Farské matriky z obdobia, keď mal Jiřík deti, sa nezachovali, lebo ich zničil požiar v Brtnici (zachovali sa matriky do r. 1683 a potom od r. 1741). Opäť nám obraz o tejto generácii Pařilovcov vykreslia pozemkové knihy, lebo Jiřík mal syna Jiříka a ten musel vyplácať záväzky k svojim súrodencom, o čom sa viedli záznamy. Jiřík st. mal týchto potomkov, ktorí sa dožili dospelosti: Marie, Lýdie, Dorota, Jiřík (okolo 1715) a František. Tieto deti prichádzali na svet okolo r. 1700. V prípade Františka ešte nevieme, či sa jedná o Jiříkovho syna – mohol to byť aj Jiříkov synovec.

Vieme aj niečo o partneroch Jiříkových detí:

Marie sa vydala za Chochola,

Lýdie sa vydala za Ryzmanského.

Dorota sa 30.10.1742 vydala za Leopolda Kopečného z Kněžic a mali syna Petra.

Jiřík zostal na rodičovskom grunte.

 

Záznam o sobáši Leopolda Kopečného a Doroty Pařilovej 30.10.1742. Vtedy už otec Jiřík nežil. (m.o. Brtnice, MZA Brno):

František sa 22.10.1737 oženil s Apoloniou Outratovou z Opatova. V čase svadby František žil v Hrutove, čo by mohlo byť indíciou, že nie je priamym potomkom Jiříka st. Nejasnosťou je tiež záznam, že v čase svadby Františka s Apoloniou už nežil Františkov otec - pritom my poznáme záznam o úmrtí Jiříka st. z februára 1741.

Jiřík postupne splácal svoje záväzky k súrodencom a matke. V r. 1705 platil Voršile, Řehořovi, Šimonovi a matke. Nástupcom na grunte č. 1 v Brodcoch sa stal jeho syn Jiřík. S úmrtím je spojená ďalšia nepresnosť – ak sa tento Jiřík narodil v r. 1666, tak potom v r. 1741 zomrel 75 ročný.

Záznam o úmrtí 65 ročného Jiřího Pařila vo februári 1741. Môže tu byť aj omyl pri uvedení veku Jiřího – možno mal byť 75 rokov. Pán farár zapísal obec Kněžice namiesto Brodcov..

 

Jiřík

(1715-1765) 5. generácia

 

Obrázok vyššie ukazuje zápis mena Jiřík Pařila keď prevzal rodičovský grunt. Oženil sa pred r. 1740 s Kateřinou (ani jej priezvisko nepoznáme). Kateřina pravdepodobne pochádzala z obce Komárovice, lebo tam porodila dcéru Barboru. Jiřík a Kateřina mali 7 detí: Marie (narodila sa pred r. 1740), Gallus (Havel) (1740), Barbora (4.12.1741 v Komároviciach), Anna (22.7.1744 v Brodcoch), Rosina (2.3.1747, zom. 12.1.1748), Voršila (1752) vyd. Jabůrková (a Šťávová) a Václav (3.9.1756, zo. 4.3.1757). Grunt zdedil Gallus - jediný syn, ktorý sa dožil dospelosti.

Galusových súrodencov ukazuje zápis v gruntovej knihe v r. 1777. V tom roku vyplatil 25 zlatých, tak sa mu asi darilo. Dovolím si upozorniť na prst v pravom dolnom rohu nasledujúceho obrázku – ten patrí Marekovi Mülerovi z Brna, nášmu rodinnému príbuznému z rodu Obrdlík. Marek nafotil, poskytol a spracoval neskutočné množstvo materiálu z MZA Brno.

Krst Anny 22.7.1744 (m.n. Brtnice, MZA Brno):

Marie sa v novembri 1759 vydala za Ondřeja Drštičku z Hrutova.

Anna sa vo februári 1763 vydala za Jiřího Svatalu (asi z Brtnice).

Jiřík bol v r. 1756 v Brodcoch richtárom, čo potvrdzuje skutočnosť, že patril k významnejším sedliakom v Brodcoch. Jiřík zomrel v októbri 1765 a manželka Kateřina zomrela 18.7.1782.

V matrike je v r. 1753 zapísaný ako krstný otec Jakub Pařil z Brodcov s manželkou Marinou. Zatiaľ ho nevieme priradiť k týmto súrodencom.

 

Gallus (Havel)

(1740-1800) 6. generácia

 

Gallus je latinská forma krstného mena Havel, použitá v zápisoch v matrike. Meno Gallus vyznieva nevšedne a preto ho používam pri označovaní tohto prapredka.

V r. 1772 Gallus preberá grunt č. 1 za sumu 40 zlatých a čakajú ho roky vyplácania dedičských podielov svojim príbuzným. Najskôr vypláca podiel po tete Dorote vyd. Kopečnej jej synovi Petrovi (do r. 1775). V r. 1777 vyplácal svoju mamu Kateřinu a sestry Mariu, Annu a Voršilu (záznam je uvedený vyššie).

Gallus bol 2x ženatý a mal 11 detí. Prvá manželka sa volala Rosina (toto je už posledná manželka Pařilovcov, ktorej priezvisko nepoznáme). Gallus a Rosina mali 3 deti: Tomáš (12.12.1769), Antonie (1.6.1774, zom. 12.12.1775) a nepomenované dieťa nar. 24.11.1776, ktoré pri pôrode zomrelo. Na druhý deň po problematickom pôrode zomiera aj matka Rosina 25.11.1776. Gallus zostal len so synom Tomášom. Po necelom roku od smrti manželky Rosiny sa 4.11.1777 druhý krát oženil. Manželkou sa stala Marie Podsedníková nar. 1752. Gallus a Marie mali potom 8 detí: Terezie (14.10.1778), Julie (14.2.1781, zom. 17.3.1785), Vavřinec (10.8.1783), dvojčatá Ludvik(zom. 29.10.1786) a Bernard (17.8.1786), Antonín (10.6.1789), Magdalena (27.5.1792, zom. 6.12.1830) a Kateřina (17.5.1795). Kateřina zomrela 30-ročná 26.11.1825 v rodičovskom dome. Osud Antonína nepoznáme. Nástupcom na grunte č. 1 v Brodcoch sa stal prvorodený Tomáš.

Terezie mala za slobodna syna Václava nar. 15.9.1811, ale Václavov osud nepoznáme.

Vavřinec založil hrutovskú vetvu Pařilovcov v susednej obci Hrutov. O jeho potomstve píšeme za textom venovanom vetve v Brodcoch.

Bernard založil jestřebiu vetvu Pařilovcov v susednej obci Jestřebí. O jeho potomstve píšeme za textom venovanom vetve v Hrutove.

 

Z Jozefínskeho katastra poznáme rozsah majetku, ktorý patril Gallusovi okolo r. 1780 (kniha Kněžice, s. 48). K domu č. 1 patrilo:

- 27 jiter a 1026 sází rolí,

- 5 jiter a 1066 sází lúk,

- 524 sází lúk a záhrad. Lesy nevlastnil.

Gallus musel každý rok, ako poddaný brtnického panstva rodu Collalto, odrobiť 3 dni roboty ťažnej a 13 dní roboty ručnej. Platil činžu 2 zlaté a 52 grajciarov. Gallus Pařil bol najväčším sedliakom v dedine. Pre porovnanie – druhý najbohatší sedliak v Brodcoch mal povinnosť len 2 dni roboty ručnej a platil činžu 86 grajciarov.

Gallus sa dožil 60 rokov, zomrel cez Vianoce 25.12.1800. Druhá manželka Marie ho prežila o 20 rokov, zomrela taktiež cez Vianoce 25.12.1820.

Tomáš

(1769-1837) 7. generácia

 

Grunt č. 1 v Brodcoch zdedil prvorodený syn Tomáš (1769). V matrikách sa ako krstný otec podpisoval 3 krížikmi, takže nevedel písať. Tu je zápis z r. 1809:

Tomáš si našiel nevestu v neďalekej obci Brtnička - Magdalenu Šindelářovú a mali 7 detí: František (9.9.1805), Maria Anna  (6.8.1808, zom. 8.7.1816), Anežka (5.12.1810) vyd. Vejmělková, Josef (18.2.1813), Václav (28.8.1816, zom. 6.4.1817), Antonie (12.6.1818) a Jakub (21.7.1820).

Otec Tomáš zomrel 28.2.1837 a jeho manželka Magdalena 6.4.1840.

František zostal na rodičovskom grunte.

Anežka sa 24.11.1829 vydala za Josefa Vejmělku z Hrutova č. 14. Anežka a Josef mali 2 deti a Anežka zomiera necelé 2 roky po sobáši. Po ich dcére Kateřine (15.4.1831) vydatej za Josefa Marečku mali 4 dcéry potomstvo v ďalšej generácii v rodoch Novotný, Kašpárek, Mareček, Šlouf Roupec.

Osud Antonie nepoznáme.

Josef sa 12.1.1847 oženil s Mariou Drštičkovou. Josef a Marie žili v Brodcoch v dome č. 27 a mali jedinú dcéru Kateřinu (21.11.1847). Josef zomrel 4 roky po svadbe ako 37 ročný. Dcéra Kateřina sa 6.2.1872 vydala za Antonína Kapouna z Rohožné a mali v Brodcoch a Kněžiciach 6 detí: Ludmila (8.11.1869, zom. 22.4.1873), Konstantin nar. 10.3.1874, Antonie nar. 18.4.1878 vyd. Schneiderová (žila v Dubňanoch č. d. 302), František nar. 15.11.1881 (oženil sa s Karlou), Marie nar. 1.2.1887, zom. 22.2.1887) a Marie nar. 31.8.1891, zom. 13.6.1893).

Jakub bol tesárom. Krátko po smrti svojho brata Josefa sa 30.9.1851 oženil s vdovou po zosnulom bratovi Josefovi – s Mariou rod. Drštičkovou a hospodáril v Brodcoch v dome č. 27. Jakub a Marie mali 6 detí: František nar. 30.1.1851, Marianna nar. 12.5.1853, Jan nar. 16.6.1856, Františka nar. 21.4.1859, Antonie nar. 28.1.1861 a Tekla nar. 19.9.1863. Dospelosti sa nedožila Františka zom. 11.3.1860 a Antonie zom. 14.6.1861 (v r. 1861 sú títo Pařilovci uvedení v dome č. 26). Osud Marianny nepoznáme. Vyzerá to tak, že školské vzdelávanie sa pre obyvateľov obce Brodce začalo až v 19. storočí. Jakub je už z generácie, ktorá chodila do školy a tak vedel písať. Podpis Jakuba a jeho manželky Marie.

Osud detí Jakuba a Marie v 8. generácii:

František (1851) bol robotníkom v sklených hutách v Jaronoviciach okr. Hodonín (fara Dolné Dubňany). Manželkou mu bola jeho neter z druhého kolena – Mariana Zuzana Pařilová (11.8.1861) v Brodcoch č. 1. Svadbu mali 25.11.1884. Najskôr žili v obci Dubňany, okr. Hodonín (tu sa im narodili prvé tri deti). Potom sa vrátili späť do Brodcov a František sa tu stal hostinským. Teta Greta Váňová sa pamätala, že mal veľké fúzy. Hospoda v Brodcoch sa zachovala do súčasnosti a volá sa „U Pařilů“. František a Marie mali 5 detí. O nich píšeme v časti Potomkovia Tomáša (1836-1909) a tam v časti o potomstve Marie Zuzany.

Jan sa 17.6.1890 oženil s Mariou Marešovou z Heraltic a žili v Brodcoch v d. č. 26. Vieme o ich 3 deťoch: Antonie (1.1.1892, nevydala sa, zom. 2.10.1974), Josef (26.2.1894, zom. 23.9.1903) a Jarolím (11.9.1896, zom. 19.6.1904).

Tekla bola služebnou v Komároviciach v dome č. 7 (západne od Moravských Budějovíc). Tu sa zoznámila s Janom Adamom, panským kočišom u hr. Collalta na statku v Uherčiciach. Jan a Tekla sa zosobášili 25.2.1895 v Brodcoch. Deti nemali.

 

František

(1805-1882) 8. generácia

 

František prevzal rodinný majetok, bol celoláníkom v Brodcoch. Dňa 24.11.1829 sa oženil s Kateřinou Vejmělkovou z Hrutova. V ten istý deň sa ženil Kateřinin brat Josef Vejmělek s Anežkou Pařilovou, sestrou Františka Pařila, takže bola to dvojsvadba, možno aj dojednaná rodičmi novomanželov. František a Kateřina mali 6 detí: Antonie (12.6.1830, zom, 20.6.1830), Marianna (17.12.1831), Anna (18.6.1834), Tomáš (18.12.1836), Antonie (8.7.1839) a Františka (17.11.1843).

Syn Tomáš zostal na rodičovskom grunte.

Marianna sa 14.2.1854 vydala za Josefa Nešpora.

Anna sa 1.3.1859 vydala za Františka Obrdlíka z Kněžic č. 103 a v dome č. 115 mali 7 detí: Marie (27.6.1859), Jan (29.8.1861), František (1.12.1863), Jakub (11.7.1865), Arnošt (2.1.1868), Jindřich (8.7.1870) a Josefa (27.8.1873).

Antonie sa 19.11.1867 vydala za murára Františka Kousala a žili v dome č. 24 v Brodcoch, kde sa im narodili 4 deti: Valpurga (1.10.1868) vyd. Obrdlíková, Antonie (15.1.1872) vyd, Veselá, Žofie (15.5.1874) vyd. Šimoníková a František (19.4.1879).

Nepoznáme osud dcéry Františky.

Podpisy rodičov z r. 1865, František Pařil a Kateřina:

Matka Kateřina zomrela 2.11.1868 a otec František zomrel 4.3.1882.

 

Tomáš

(1836-1909) 9. generácia

 

Tomáš zdedil rodičovský grunt. V Brodcoch bol najväčším sedliakom, bol celoláník. Dňa 27.11.1860 sa oženil s Annou Obrdlíkovou z domu č. 103 v Kněžiciach a narodilo sa im 8 detí: Maria Zuzana nar. 11.8.1861, Karel nar. 4.10.1863, Anna nar. 8.8.1866, Josefka nar. 15.7.1869, Františka nar. 25.10.1872, Josef nar. 14.2.1875, Anežka nar. 14.11.1877 a Jan nar. 25.4.1880.

Otec Tomáš bol ráznej povahy. Bol 6 rokov starostom v Brodcoch, po ňom bol asi starostom aj jeho syn Josef. Mama Anna bola drobnej postavy, 15 rokov mala vykĺbenú ruku, lebo vtedy sa k lekárovi nechodilo. Vykĺbila si ju, keď mala 75 rokov. Ich vnučka Greta Vokounová vyd. Váňová prerozprávala rozprávanie svojej babičky Anny - spomínala na Prušiakov, keď boli v Brodcoch v r. 1866 počas prusko-rakúskej vojny. Bolo to v čase, keď bola Anna po pôrode. S bábom ležala v posteli a do domu prišiel pruský vojak. Vtedy vojaci všeobecne rabovali, tak mala veľký strach. Zľakla sa ho, ale on bol dobrý. Len jej povedal, že aj on má doma malé deti a šiel preč.

Vtedy si ľudia spievali:

Zle matičko zle,

brandeburci zde.

Mají velké čepice,

kradou husi, slepice.

Podpisy Tomáša a Anny:

Otec Tomáš zomrel 12.2.1909 a mama Anna zomrela okolo r. 1924.

 

Potomkovia Tomáša (1836-1909)

10. generácia v Brodcoch

 

10. generácia je posledná, ktorá sa narodila v Brodcoch. Osudy detí Tomáša a Anny boli nasledovné:

Maria Zuzana sa vydala za Františka Pařila a mali 5 detí: Anastazie (9.10.1885), prezývaná Stázi, pracovala ako slúžka vo Viedni. Anna (2.6.1887) sa vydala za vdovca Antonína Babora s dvomi dcérami a spolu ich vychovávali: Adélu vyd. Vacekovú a Karolínu vyd. Bulíčkovú, neskôr žili na Kolinsku vo Velkom Oseku. František (10.12.1889, zomrel cez 1. sv. vojnu). Viktor (30.7.1893, zom. 16.5.1894). Najmladší Augustin (14.4.1899) bol hostinským tak ako jeho otec, 8.10.1940 sa oženil so sesternicou Josefou Remsovou z Velkých Losenic (dcérou Anny Pařilovej vyd. Remsovej). Hospoda „U Pařilů“ sa v Brodcoch zachovala do súčasnosti. Augustin a Josefa nemali potomkov.

Karel sa usadil v obci Pohled neďaleko Německého Brodu (dnes Havličkův Brod). Mal tu hospodu a bol aj řezníkom. S manželkou Annou Palendalovou mali 5 detí: Karel, Leo, František, Anna a Marie. Syn Karel bol taktiež hospodský a řezník. Pohostinstvo U Pařilů v obci Pohled bolo do r. 2008.

Anna sa 10.11.1890 vydala za Ondřeja Eisu z obce Pohled č. d. 30 a mali 3 deti: Marie (21.8.1891) vyd. Marečková (manžel Ludvik z obce Mšeno), Anna (1899) vyd. Fišerová a Františka (1902) vyd. Kohoutová. Ondřej Eis zomrel v roku 1902. Vdova Anna sa vydala za Františka Remsu z Velkej Losenice a mali spolu 3 deti: František nar. 1903, Josefa nar. 28.7.1905 a Josef nar. 18.5.1907. Dcéra Josefa (1905) sa vydala za Augustina Pařila a boli hostinskými v Brodcoch. Josef (1907) bol řezník a uzenář. Vyučil sa u svojho uja Jana Pařila v Mšene. V Jihlave mal řeznictví a uzenářství. Potom neskôr sa v r. 1941 u Josefa vyučil Lubomír Pařil (syn Jana Pařila z Mšena).

Josefka spolu s bratom Josefom zostala v rodnom dome. Volali ju Pepinka. Zostala slobodná, pohybovo bola veľmi obmedzená. Po vojne nechala zbúrať starý rodičovský dom č. 1 a postavila nový dom. To bol koniec starého domu č. 1 a smrťou Josefky v r. 1961 skončili Pařilovci na tomto mieste.

Františka (1872), aby získala správne návyky, tak ju rodičia poslali do Viedne, kde slúžila v bohatej židovskej rodine (taký bol vtedajší spôsob vzdelávania dievčat). Vo Viedni sa zoznámila s Františkom Vokounom, zosobášili 17.10.1899 v Kněžiciach. František bol rušňovodič a tak menili bydlisko podľa toho, do ktorého rušňového depa bol František umiestnený – Viedeň, Břeclav, Přerov a Bratislava. Mali 6 detí: František (15.11.1900), Josef (5.2.1903), Olga (3.6.1904), Margareta (24.9.1908) vyd. Váňová, Jan (2.5.1910) a Karel (2.12.1913). Potomkovia žijú na Slovensku, v Česku a v USA. Priezvisko Pařil v tejto vetve nepokračovalo. Rodičia František a Františka zomreli v r. 1944 a pochovaní sú v Bratislave.

Josef zostal slobodný a žil v rodičovskom dome so sestrou Josefkou.

Anežka bola rezolútnou ženou, podobnou svojmu otcovi. Dňa 27.2.1922 sa vydala za Antonína Honsu, ktorý mal obchod s potravinami v Kněžiciach. Anežka a Antonín nemali deti.

Jan sa usadil v obci Mšeno a v jeho potomstve sa Pařilovci rozšírili na území severozápadného Česka. Jan bol dvakrát ženatý a mal 7 detí. S prvou manželkou mal 3 dcéry: Zdena (1910), Věra (1912) vyd. Kusová a Anna (1914) vyd. Masojídková. Jan ovdovel a oženil sa s Růženou, s ktorou mal 4 deti: Vratislav, Lubomír, Alena vyd. Rozsívková a Libuše vyd. Oupická.

Najstaršia fotografia - Františka Pařilová (1872) v r. 1903 vo Viedni so svojim manželom Františkom Vokounom, trojročným synom Františkom (stojaci v šatách) a novorodencom Josefom.

  


Gallusovi (1740) synovia založili na začiatku 19. st. tri vetvy rodu. Tomáš (1769) zostal na rodičovskom grunte v Brodcoch číslo 1 a táto vetva je opísaná v predchádzajúcom texte. Brat Vavřinec (lat. Laurenc, 1783) sa usadil v neďalekom Hrutove a brat Bernard (1786) sa usadil v neďalekom Jestřebí.

 

Hrutovská vetva

Vavřinec

(1783-1861) 7. generácia

 

Vavřinec odišiel z Brodcov a priženil sa do susedného Hrutova. Manželkou sa mu stala 18.11.1809 Eliška (Alžběta) Salátová. V dome č. 21 sa Vavřincovi a Eliške narodilo 5 detí: František (5.9.1812), Marianna (26.3.1815), Alžběta (19.10.1817), Josef (30.12.1820) a Jan (17.3.1824). Nepoznáme ďalší osud Alžběty a Jana.

František sa stal krajčírom. Zostal v rodnom dome a oženil sa 13.2.1849 s Mariou Švaříčkovou.

Marianna sa 25.12.1845 vydala za krajčíra Josefa Šenekla z Kněžic d. č. 4. Mali 3 deti: Marie (17.6.1842) vyd. Jabůrková, František nar. 19.1.1846 a Františka nar. 13.12.1850 vyd. Marečková.

Josef zostal v Hrutove v dome č.21.

Otec Vavřinec zomrel 29.1.1861 a mama Eliška zomrela 23.2.1828.

Josef

(1820-1901) 8. generácia

 

Josef zostal v Hrutove v dome č.21 a s 2 manželkami mal 11 detí. S Kateřinou Šarounovou sa oženil 22.10.1850 a mali 6 detí: Marie (29.6.1851), Tereza (14.10.1853, zom. 12.11.1854), Josefa (19.6.1857, zom. 1858), Tereza (19.6.1857, zom. 23.10.1857), Adalbert (23.4.1861) a Filip (24.4.1863). Nevieme, čo sa stalo s manželka Kateřinou, lebo záznam o jej úmrtí v matrike Hrutova chýba. Josef zostal s malými deťmi a tak sa zakrátko oženil s Františkou Kabelkovou 7.11.1865 a narodilo sa im 5 detí: Jan (26.1.1867, zom. 1.7.1867), Josef (4.8.1868), Julie (17.5.1871), Jan (24.11.1873, zom. 12.3.1877) a Anastazie (29.4.1881, zom. 1881). Zatiaľ poznáme len potomstvo Josefa a Julie. Josef (1868) sa usadil v Bezděkove. Julie (1871) mala za slobodna syna Václava (12.9.1894). Václav sa 31.3.1921 v Brne oženil s Kateřinou Kratochvílovou.

Otec Josef zomrel 31.3.1901 a druhá manželka Františka zomrela 31.1.1910.

 

Josef

(nar. 1868) 9. generácia

 

Josef sa v Pavlove 9.2.1897 oženil s Kateřinou Machovou (nar. 22.2.1873) z Bezděkova (severne od mesta Telč), najskôr bývali v Hrutove v d. č. 21 a potom sa odsťahovali do Bezděkova. Josef a Kateřina mali 6 detí: Františka (9.3.1899, zom. 4.12.1901), Josef (1901), Jan (12.7.1904, zom. 3.4.1923), František (20.2.1907), Ludmila (16.9.1909, zom. 9.1.1910), Leopold (1911) a Petr (28.7.1915). Ich potomstvo sa usadilo v Bezděkove, Nevcehli, Jihlave, Telči atď. Sú medzi nimi napríklad výborní požiarnici. Jeden z potomkov sa usadil v Kněžiciach a tak sa vrátilo priezvisko Pařil do blízkosti rodového hniezda.


Jestřebia vetva

Bernard

(nar. 1786) 7. generácia

 

Bernard sa usadil v obci Jestřebí. Bernard zo začiatku nevlastnil pôdu, ale mal svoje remeslo – bol obuvníkom. Neskôr bol roľníkom ako polláník na grunte č. 44 v Jestřebí. S manželkou Kateřinou Smolíkovou bývali v domoch č. 13 a 19. Narodilo sa im 6 detí: Matěj (11.2.1815), Marie (11.12.1816), Anna (1817), František (3.10.1818, zom. 6.11.1823), Františka (6.10.1820) a Tereza (30.9.1822, zom. 13.3.1826).

Matěj hospodáril na grunte č. 44.

Anna sa 18.2.1840 vydala za Antona Jabůrka z Hrutova č. 18.

Františka sa 20.2.1844 vydala za Jana Líbala.

Matka Kateřina zomrela 1.2.1826 v Jestřebí č. 19.

 

Matěj

(1815-1874) 8. generácia

 

Matěj bol pollánik na grunte č. 44 v Jestřebí. S manželkou Marianou Smolíkovou mali 8 detí: Františka nar. 6.2.1842 (zom. 24.2.1842), Marie nar. 16.7.1843, Kateřina nar. 21.5.1846, Františka nar. 12.1.1849, František nar. 17.7.1850 a Anežka nar. 3.7.1854. Rodičia Matěj a Marie boli viackrát pri krstoch krstnými rodičmi.

Priezvisko Pařil už v Jestřebí nepokračovalo. Poznáme potomstvo dvoch dcér z 9. generácie Pařilovcov – Marie a Kateřiny:

Marie sa vydala za Jakuba Šarouna a žili v Brodcoch d. č. 23, kde mali 5 detí: Václav (28.9.1868),  Jan (19.8.1871, Alenauder (9.7.1874), Marie (27.8.1877, zom. 21.4.1881) a Františka (25.3.1880) vyd. Salátová. Matka Marie ovdovela a 31.5.1886 sa vydala za Václava Hekrdlu z obce Uhřinovice č. d. 16.

Kateřina sa 26.2.1867 vydala za Bartoloměja Partla z Panskej Lhoty a potom rod Partl pokračoval na pollánovom grunte č. 44 v Jestřebí. Kateřina a Bartoloměj mali 9 detí: Josef (3.1.1869), Antonie (9.6.1871), Marie (31.1.1874), František (4.1.1877), Marie (30.4.1879), Jakub (22.7.1881), Františka (3.5.1883), Marie (9.3.1887) a Jan (25.12.1890). V detskom veku zomrelo 5 detí: Antonie, prvé dve Marie, Jakub a Jan.  Syn Josef Partl sa 20.2.1900 oženil s Mariou Zapomělovou a zostali v dome č. 44. Dcéra Františka (1883) sa vydala za Jana Hávu z Nevcehle a po ovdovení sa 30.5.1922 vydala za Františka Janíčka z obce Rozseč. Dcéra Marie (1887) sa vydala a žila v Prahe.


* * *

Pri spoznávaní súčasných Pařilovcov sa stretávame s takými, ktorí majú korene asi 50 km východne od Brodcov (v lokalite západne od Tišnova) v obciach Boudy, Habří a Vidonín.

Na Vysočine sa stretávame okrem Brodcov ešte s jednou vetvou Pařilovcov. Najstarším záznamom je sobáš z 23.11.1698, keď sa ženil Marek, syn Janka z obce Boudy s Rosinou z Rojetína (matrika fary Dolní Loučky, MZA Brno). Marek a Rosina mali potom viac detí a rod sa ďalej rozširoval. Najskôr do obce Habří a potom do Vidonína. Potomkovia sú aj vo Velkom Meziříčí, čo je 25 km východne od Brodcov. Sem patrí aj príbuzenstvo z obce Osová Bítýška. Známou osobou z Vidonína je František Pařil (1911–1951), farár z Babic, ktorý bol režimom odsúdený na trest smrti v nešťastnom prípade „Babice“, sfilmovanom aj v jednom diely seriálu 30 prípadov majora Zemana (tu však s prekrúteným obsahom).

Keďže záznamy matriky fary Dolní Loučky neobsahujú pred rokom 1698 záznamy o Pařilovcoch, môžeme predpokladať, že Pařilovci sa do tejto oblasti prisťahovali v predchádzajúcich rokoch. Zatiaľ zostáva záhadou, odkiaľ sem prišli. Možno z Brodcov.

V 19. st. žili Pařilovci aj v obciach Blansko, Klepačov a Olomučany, čím sa posúvame ďalej na východ. V Blansku žije Karel Pařil, kuželkár, majster sveta medzi telesne postihnutými.

 

Pařilovcov v matrikách oddaných v týchto i ďalších obciach zobrazuje databáza indexov k matrikám: http://records.pixistudio.cz/record/wedding?lastname=pa%C5%99il&firstname=&year_from=&year_to=

Samozrejme, možné je prehľadávať i indexy k matrikám narodených a zomretých v prípade, že autori dali do databázy záznamy.

 

* * *

Súčasnosť

 

V súčasnosti v Brodcoch už nežije nikto s priezviskom Pařil. Posledným Pařilovcom v dome č. 1 bola Josefka, ktorá zomrela v r. 1961. V dome č. 1 žije rodina  Marešová.

Posledným Pařilom v Brodcoch bol Augustin zom. 19.12.1971 a Antonie Pařilová zom. 2.10.1974.

Dvor, kde stál pôvodný dom č. 1 v Brodcoch:

V Brodcoch Pařilovcov pripomína hospůdka „U Pařilů“ v dome č. 2:

Pařilovci, potomkovia vetvy z Hrutova a Bezděkova, žijú v Kněžiciach v dome č. 183.

Domy č. 1 a č. 2 sú zobrazené na nasledovných fotografiách: prvá je čiernobiela z leteckého mapovania v r. 1953 a druhá ukazuje súčasnosť. Dnešný dom č. 1 je postavený na mieste vedľa pôvodného domu, ktorý stál vľavo – v rohu pozemku, pri zákrute. V dome č. 2 je hospůdka „U Pařilů“.

V r. 2007 žilo v ČR 340 mužov s priezviskom Pařil, do r. 2016 sa počet Pařilovcov zvýšil na 362. Zatiaľ to vyzerá tak, že by všetci mohli byť potomkami dvoch starobylých vetiev – z Brodcov a z Boud.  Viac sú zastúpení potomkovia z boudskej vetvy, nakoľko v brodskej vetve sa rodilo málo mužských potomkov v staršej minulosti. Možno sa raz potvrdí spoločný koreň týchto vetiev.

 

Pramene:

Večeřa, J. a kol.: Kněžice. Domovopis. 1994. Niečo je tu: http://sarounovi.stranky1.cz/nova-stranka-144513/

Matriky a pozemkové knihy v MZA Brno. Niečo je už tu http://www.actapublica.eu/

Stabilní katastr - indikační skici http://www.mza.cz/indikacniskici/

Prezentace starých mapových děl z území Čech, Moravy a Slezska http://oldmaps.geolab.cz/

Historická ortofotomapa (c) CENIA 2010 a Podkladové letecké snímky poskytl VGHMÚř Dobruška, (c) MO ČR 2009. http://kontaminace.cenia.cz/

Početnosť priezviska v ČR http://www.kdejsme.cz/prijmeni/Pa%C5%99il/hustota/