Pocta predkom


Obrdlík Lubař

Príbeh Obrdlíkovcov začína v Brtničke (okr. Jihlava) a s priezviskom Lubař. Priezvisko je odvodené od povolania, ktoré mal dávny predok. Lubař bol ten, kto vyrábal luby z dreva. Štiepaním dreva a jeho ohýbaním vyrábal napr. sitá a nádoby na meranie objemu.

Históriu rodu odhalil ich potomok Marek Müller. V minulosti rodu pátrali aj Vladimír Obrdlík (1924) a jeho brat Karel (1922). Karel Obrdlík namaľoval obraz Kněžic:

V lánových rejstříkoch z r. 1657-1679 (obr. 22) je v r. 1656 najstaršia zmienka o predkovi z rodu Lubař - Jan (Hlubař) bol domkár bez pôdy (obr. 23). Pravdepodobne tieto majetkové pomery neskôr viedli k odchodu jeho potomkov z Brtničky. V logike s ďalšími záznamami sa Jan mohol narodiť okolo r. 1640.

V urbári z r. 1660 je zápis o Lubařovi v r. 1674 (obr. 30).

Zápisy v matrikách nám poukazujú na 3 osoby narodené okolo polovice 17. storočia - Tomáš, Vít a Jan. Všetci mali priezvisko Lubař. Nevieme, aký bol ich príbuzenský vzťah, ale pravdepodobne by to mohli byť synovia Jana.

Tomáš (okolo r. 1670) žil s manželkou Rosinou v obci Brtnička. Ich deti sa narodili v Brtničke, ale potom žili v Kněžiciach. V urbári z r. 1716 v Kněžiciach ešte zápis o Lubařovi nie je (od obr. 12).

Vít (1663), ktorého deti žili v Kněžiciach. Vít mal 3 synov: Leopold, Karel a Martin (1724), ale priezvisko v tejto vetve ďalej nepokračovalo, potomkovia zmenili svoje priezvisko na Rigl. Rigl je pravdepodobne odvodené z Riegeln, čo značí západka a to je podobný význam ako obrtlík.

Jan mal s manželkou Kateřinou deti v obci Heraltice.

 

Brtnička (niekedy Malá Brtnice) patrila do r. 1875 pod Opatov a do rôznych okresov - Třešť, Třebíč a v súčasnosti do okresu Jihlava. V r. 1880 tu žilo 317 obyvateľov, v r. 1930 tu bolo 55 domov a 264 obyvateľov. V súčasnosti v Brtničke žije už len okolo 100 obyvateľov:

Poznáme 4 deti Tomáša a Rosiny: Dorota (1693) vyd. Šindelářová, Vít (23.10.1695), Bartoloměj (1696) a Judita (23.10.1698).

Záznam o krste Judity 23.10.1698:

Bartoloměj (1696) sa okolo r. 1720 oženil s Mariannou a usadili sa v neďalekej obci Kněžice. V urbári z r. 1716 (Kněžice od obr. 12) nie je Bartoloměj uvedený (zároveň nie je uvedený ani v Brtničke od obr. 20). Taktiež priezvisko Obrdlík sa vtedy ešte v Kněžiciach nevyskytovalo.

Brtnička i Knežice boli súčasťou panstva Brtnice. Jan Večeřa napísal knihu Domovopis Kněžic u Jihlavy, farní a školní obce, kde je veľmi veľa poznatkov z tejto lokality. 

Kněžice dnes:

Bartoloměj a Marianna mali deti: Kateřina (okolo 1724) vyd. Svobodová, Jiří (1726), Jakub (1727), František (okolo 1730), Marie (1740) vyd. Fučíková. 

Bartolomějove deti začali používať priezvisko Obrdlík. Stalo sa to až po smrti Bartoloměja v r. 1747. O príčinách zmeny priezviska môžeme mať len dohady. Obrtlík je otočný spoj, ktorý sa používal na oknách a dverách. Možno malo nové priezvisko vyjadrovať nejakú zmenu, nejaké otočenie. Opäť sladká príchuť tajomstva a priestor pre fantáziu. V moravských lánových rejstříkoch z r. 1657-1679 sa priezvisko Obrdlík nevyskytovalo na žiadnom panstve.

Záznam o úmrtí Bartoloměja Lubaře 18.5.1747:

Kateřina (1724) sa 3.11.1754 vydala za Karla Svobodu.

Jiří (1726) zostal na rodnom grunte a ostatní súrodenci si hľadali svoje miesto v Kněžiciach a okolí.

Jakub (1727) mal synov Antonína a Pavla, ale ich ďalší osud nepoznáme. Žil v dome č. 6 v Kněžiciach.

František (1730) žil v dome č. 21 v Kněžiciach. Jeho potomstvo je opísané tu.

 

Jiří (1726) je náš predok, a preto sa mu venujeme prednostne. Jiří v r. 1753 prevzal grunt po matke a 28.10.1753 oženil s  Mariou Magdalenou Kmentovou, dcérou mlynára Mikuláša z Kněžic:

Jiří a Marie Magdalena žili v dome č. 18 (teraz je to dom č. 24) a mali deti: dvojičky Teresie a František (4.10.1754), Ondřej (29.11.1756), Antonín (29.12.1758), Anna (1760), Dorota (11.1.1761) vyd. Jelínková, Petronila (28.5.1763), Martin (10.11.1765) a Eleonora (18.2.1771) vyd. Kalendová.

Ako Obrdlík je Jiří prvý krát zapísaný až pri narodení svojej poslednej dcéry Eleonory 18.2.1771. Odvtedy už používali priezvisko Obrdlík:

Syn František (1754) sa ženil 3x a mal 14 detí, takže je po ňom rozsiahle potomstvo. Vetva s jeho potomstvom je uvedená tu.

Antonín (1758)  sa 13.11.1792 oženil s Antoniou, dcérou mlynára Antonína Vybírala z Kněžic:

Antonín a Antonie najskôr žili v dome č. 18, potom v dome č. 74 a nakoniec v dome č. 103, ktorý sa príznačne volal "U Antonínů". Antonín a Antonie mali 7 detí: František (29.3.1794), Kateřina, Maria Anna, Josef (5.2.1801), František (15.9.1803, zom. 23.2.1804), František (29.1.1806) a Josefa (14.2.1809).

Kněžice - Dom Obrdlíkovcov č. 103 zvaný U Antonínů:

Josef (1801) zostal v dome č. 103.

František (1806) bol kováč, 22.11.1831 sa oženil s Mariannou Divišovou, žili v dome č. 110 a potom v dome č. 7, a mali deti – Marie (9.9.1832) vyd. Kalendová, Josefa (24.8.1834) vyd. Kousalová, František Pavel (22.3.1840). Syn František Pavel (1840) zostal v dome č. 7, po otcovi prevzal kováčske remeslo, oženil sa s Josefou Číhalovou a mali deti: Terezie (10.10.1865) vyd. Křížová, Anastazie (5.4.1868), Eliška (10.11.1869), Josef František (22.2.1873), Františka (17.10.1875), František (1.4.1878), Marie (13.12.1880). 

Josef (1801) bol mäsiar (řezník), neskôr mäsiarsky majster. Grunt prevzal po otcovi v r. 1828. Bol 3x ženatý a splodil 12 detí. S Marianou Olivovou sa oženil 22.11.1819 a mali 3 deti: František (23.11.1820, zom. 8.6.1821), Mariana (16.7.1822) vyd. Nováčková a nepomenované dieťa (12.10.1824, narodilo sa mŕtve). Manželka Mariana zomrela 13.2.1825 a Josef sa 25.11.1828 oženil s Josefou Filovou z Okříšok a mali 2 deti: František (30.9.1830) a Josefa (10.3.1833) vyd. Krejčíová. František (1830) žil v dome č. 115. Manželka Josefa zomrela 17.2.1834 a Josef sa 5.11.1839 oženil tretí krát s Marianou Velcovou a mali 7 detí: Františka (26.11.1840) vyd. Nechvátalová, Anna (12.5.1842) vyd. Pařilová, Antonie (4.9.1844) vyd. Jirková, Alžběta, Anežka vyd. Procházková, Josef (27.10.1854) a Alžběta.

Záznam o 3. sobáši Josefa Obrdlíka 5.11.1839 s Annou Velcovou (Welz):

Josef (1854) zostal v rodnom dome č. 103 a s manželkou Kateřinou Šenkapoulovou mali až 13 detí: František, Marie vyd. Suchnová, Antonie vyd. Kadlecová, Ludmila vyd. Fexová, Josef, Alois, Růžena, Jaroslav, Štěpánka, Karolína, Karel (3.1.1892), Anna (10.7.1894) vyd. Zadražilová, Eduard (6.3.1897). Rodný dom zdedil Karel (1892), a istý čas v ňom bývala rodina sestry Antonie a synovec František Fexa (sčítacie operáty 1910). Karel sa stal učiteľom, učil na päťtriednej obecnej škole v Kněžiciach až do roku 1955. V 1. svetovej vojne padol do ruského zajatia a vrátil sa až v r. 1920. Oženil sa s Mariou Janskou a mali deti: Marie, Karel, Vladimír, Miroslav.

Našim predkom je Anna (1842), staršia sestra Josefa (1854). Anna sa 27.11.1860 vydala za sedliaka Tomáša Pařila do Brodcov č. 1, kde mali 8 detí, a priezvisko Obrdlík v tejto línii predkov už nepokračovalo.

3 generácie predkov Anny (1842):

* * *

 

Vynechali sme niektoré vetvy Lubařovcov a Obrdlíkovcov a ešte sa k nim vrátime.


*


Kostol v Kněžiciach

V krásnom kraji vedie cesta lemovaná stromami medzi Kněžicami a Brtnicou: