Pocta predkom


Hobl Hobel Hobla

Rod s týmto zaujímavým priezviskom má v prípade našich predkov najstaršie korene v okolí Tišnova na južnej Morave.

Na fare Dolní Loučky je 22.11.1665 zaznamenaný sobáš, pri ktorom boli oddaní v Dolných Loučkách Štěpán Hobl z dediny Drásov s Lidmilou, dcérou po nebohom Jakubovi Hradeckom z obce Skryje. Štěpán Hobel je v lánových rejstříkoch okolo r. 1660 uvedený ako štvrtláník v Drásove (obr. 81). Pravdepodobne Drásov je obcou, kde sa začína história Hoblovcov z Tišnovska.

V urbári tišňovského panstva cisteriánok z r. 1653 http://www.mza.cz/a8web/a8apps1/urb01/docs/URB01-589.htm

- v Drásove je zapísaný pri čísle 33. Pavel Hobl a jeho syn Štěpán (obr. 37)

- v Březine nie je Hobl zapísaný (od obr. 42) , Svatoslavov (od obr. 45). 

O vyše 100 rokov neskôr sa v Drásove 21.8.1778 narodila Rosina rodičom Václavovi Hoblovi a Marianne v Drásove v dome č. 25. 

Hoblovci žili aj v obciach Svatoslav, Březina a v Tišnove.

V matrikách Drásova v 18. st. je priezvisko zapisované aj vo forme Hübl. To by mohlo naznačovať nemecký pôvod priezviska.

Náš najstarší známy predok sa objavuje v obci Rohozec, kde sa okolo r. 1710 narodil Jakub Hobla. Priezvisko sa vtedy písalo vo forme Hobel. Jeho syn Jakub (1739) sa 23.6.1776 priženil do obce Svatoslav. Tu v dome č. 41 žila Kateřina, vdova po Bartolomějovi Poldovi. Jakub a Kateřina mali syna Martina (17.10.1777). 

Dňa 14.11.1797 sa Martin (1777) oženil s Kateřinou Daňkovou zo Železného z domu č. 6, ale v čase svadby žila v dome č. 14. Žili v obci Železné (okres Brno-venkov) v domoch č. 14 a č. 17. Martin bol kolonista, teda osadník, obyvateľ kolónie, čo poukazuje na to, že z obce pôvodne nepochádzal. To súvisí s tým, že Železné bolo poplužní dvůr, ktorý patril po väčšinu času cisterciáckemu kláštoru Porta Coeli v Předklášteří u Tišnova. Avšak v r. 1786 cisár Jozef II. zrušil kláštor a dvor v Železnom bol následne rozdelený a rozpredaný. 

Martin a Kateřina mali 6 detí: Jakub (13.7.1800), Anna (29.4.1804), Matěj (21.2.1807), František (10.5.1810), Josef (7.4.1815) a Václav (25.9.1821). Deti sa rodili v domoch č. 14, 26 a 17. Potomstvo mali synovia Jakub, Matěj, František a Josef. Keďže Hoblovci nevlastnili dostatok pôdy, stali sa z nich remeselníci. Potomstvo pokračovalo v dome č. 17 a v ďalších domoch.

Našim predkom bol Josef (1815), ktorý sa živil ako tesár. Dňa 9.11.1847 sa oženil s Františkou Koháčkovou z obce Hájanky. Vieme o ich 2 synoch: František (1844) a Jan (24.6.1849).

Jan (1849) bol murár, 3.11.1872 sa oženil s Františkou Komárkovou z obce Bukovice č. 6. Žili v Železnom v dome č. 9 a mali len 2 deti: Františka (16.6.1873) vyd. Vlčková a Jan (14.8.1875). Malý Jan zomrel ani nie ročný 20.7.1876 a otec Jan krátko na to 28.9.1876. Smutné. Vdova Františka sa 24.2.1879 vydala za podruha Antona Fialu z obce Borač a sem sa aj presťahovala a mala s ním 2 deti: Anna (20.10.1880) a Josef (11.11.1886). O Anne (1880) vieme, že zomrela vo Frýdku-Místku 14.1.1953.

Dcéra Františka (1873) sa vydala za Petra Vlčka z Brušperku a odsťahovali sa do Uhorska, do Košíc. Tu mali syna Ľudovíta (19.4.1904). Priezvisko Hobl v tejto vetve predkov tu skončilo.

 

* * *

 

Pomník Obětem 1. světové války v Železnom obsahuje aj mená Hoblovcov:

HOBL FRANTIŠEK 

HOBL ANTONÍN 

 

* * *

 

V Železnom sa nachádza miestny názov pomenovaný po Hoblovcoch. Je to Hoblova zmola. Zmola je roklina vymletá prívalom vôd.

Pomístní jména poukazujú na zaujímavé nárečie v tomto kraji: Pod dědinó, Na dlóhéch, Pod horó, Klobók, Nad kovárnó, V lókách, Nad skaló, Nad studýnkó.

 

* * *

 

Priezvisko Hobl nie je veľmi rozšírené v ČR, nakoľko tu žije len okolo 140 mužských nositeľov tohto priezviska. Zdá sa, že historicky sa priezvisko objavilo na niekoľkých miestach, dnes je najviac Hoblovcov v Plzni, Prahe a Bloviciach.

 

Viacerí Hoblovci sa z Čiech vysťahovali do USA. Ukazujú to tamojšie cenzusy: https://familysearch.org/search/record/results?count=20&query=%2Bsurname%3Ahobl&offset=40